Možnosti ošetrovateľstva pri eliminácii stresogénnych faktorov u chirurgických pacientov

feb 16 2012

Nursing potential in elimination of stress factors in surgical patients

Abstrakt: Zavádzanie nových diagnostických a terapeutických postupov vedie ku zvyšovaniu kvality poskytovaných zdravotníckych služieb. Kvalitné poskytovanie zdravotníckych služieb však neznamená iba špičkové prístrojové a materiálno-technické vybavenie jednotlivých pracovísk, ale pacient určite očakáva aj druhú stránku starostlivosti, a to ľudský prístup zdravotníckych pracovníkov a uspokojovanie psychických potrieb. K humanizácii zdravotnej starostlivosti môžu veľkou mierou prispieť aj sestry. Sestry z chirurgickej ambulantnej a ústavnej starostlivosti musia v prístupe k pacientovi v perioperačnom období uplatňovať aj oblasť eliminácie stresogénnych faktorov, ktoré môžu u pacienta determinovať vznik záťažovej situácie s negatívnymi dôsledkami najmä na priebeh pooperačného obdobia s rizikom vzniku pooperačných komplikácií a predlžovania doby rekonvalescencie.
Kľúčové slová: Chirurgický pacient. Ošetrovateľstvo. Ošetrovateľská starostlivosť. Stresogénny faktor. Eliminácia.

Abstract: Implementing new diagnostic and therapeutic procedures leads to better quality of nursing services provided. Providing quality nursing services does not mean only top instrumental and material and technical equipment of workplaces, but a patient surely expects other side of this care; human approach of health care staff and satisfying his or her psychical needs. Nurses from surgical outpatient and institutional care must, when taking care of a patient in pre- operative period, apply elimination of stress factors, which may determine stress situation with negative consequences for postoperative period when there is a risk of postoperative complications and longer recovery time.
Keywords: Surgical patients. Nursing. Nursing care. Stress factor. Elimination.

Modernizácia diagnostických a terapeutických postupov vedie ku zvyšovaniu kvality poskytovaných zdravotníckych služieb. Pri poskytovaní zdravotníckych služieb je dôležité nespoliehať sa iba na špičkové prístrojové a materiálno-technické vybavenie, ale pacient určite očakáva aj druhú stránku starostlivosti, a to ľudský prístup zdravotníckych pracovníkov a uspokojovanie psychických potrieb. K humanizácii zdravotnej starostlivosti môžu veľkou mierou prispieť aj sestry v rámci svojich pracovísk. Sestry z chirurgickej ambulantnej a ústavnej starostlivosti musia v prístupe k pacientovi v perioperačnom období uplatňovať aj oblasť eliminácie stresogénnych faktorov, ktoré môžu u pacienta determinovať vznik záťažovej situácie s negatívnymi dôsledkami najmä na priebeh pooperačného obdobia s rizikom vzniku pooperačných komplikácií. Oblasť eliminácie stresogénnych faktorov u chirurgických pacientov možno z ošetrovateľského hľadiska zlepšiť nasledovne:

Dôsledné uplatňovanie metódy ošetrovateľského procesu v praxi na chirurgických pracoviskách, aby táto metóda nebola len formálnou záležitosťou, ktorej sa sestry venujú iba z povinnosti a často je pre nich iba záťažou bez efektu v prospech pacienta, ale aby ju chápali ako metódu, ktorá má prispieť k individualizovanej ošetrovateľskej starostlivosti s ohľadom na potreby konkrétneho pacienta (biologické, psychické, sociálne, spirituálne). Samé sestry sa musia podieľať na zdokonalení a zjednodušení ošetrovateľskej dokumentácie prispôsobenej špecifikám pracoviska, ktorá prispeje ku skvalitneniu ošetrovateľskej starostlivosti a zároveň bude spĺňať všetky praktické aspekty efektívnosti pre sestry (redukcia času na vykonávanie administratívnych činností). Dokumentácia by mala obsahovať aj formulár pre dôsledné posúdenie pacienta z hľadiska prežívania stresu, resp. prítomnosti stresogénnych faktorov. V posudzovaní tejto oblasti by mali sestry využívať okrem anamnestického rozhovoru (stresogénne faktory u pacienta) aj pozorovanie pacienta (správanie pacienta) a fyzikálne vyšetrenie (zmeny vitálnych funkcií, farba kože a podobne), ktoré sestra uplatňuje nielen pri príjme pacienta na oddelenie, ale aj počas celého obdobia hospitalizácie. Dôkladné posúdenie pacienta musí vyústiť do zodpovedného stanovenia ošetrovateľskej diagnózy, resp. diagnóz a je vhodné, keď je na pracovisku pre sestry k dispozícii aj zoznam ošetrovateľských diagnóz, ktoré môžu byť stanovené u pacienta prežívajúceho stres alebo s jeho rizikom. Posudzovanie pacienta však nekončí jeho prijatím na oddelenie, ale musí ísť o nepretržitý proces počas celého obdobia hospitalizácie, aby bolo možné mapovať psychické reakcie na meniaci sa zdravotný stav pacienta. Stresogénne faktory a prežívanie stresu je nevyhnutné zohľadňovať aj pri ošetrovaní pacienta v ambulantnej starostlivosti.

Oblasti eliminácie stresogénnych faktorov by sa mali sestry venovať od prijatia pacienta na lôžkové chirurgické oddelenie až po jeho prepustenie do domácej starostlivosti. Prvý dojem je nesmierne dôležitý a od neho môže závisieť správanie a spolupráca pacienta počas celého obdobia hospitalizácie. Sestry by mali pamätať na svoje predstavenie sa novoprijatému pacientovi spojené s vhodným prístupom. Pacient nemusí vedieť identifikovať sestru, ktorá ho bude ošetrovať, na základe typu pracovného odevu, lebo v súčasnosti tento nie je už výhradne iba „modrobiely“. Vystúpenie z anonymity pomáha otvorenej komunikácii sestra - pacient a vytváraniu ovzdušia dôvery a istoty, čo má pozitívny vplyv na psychické prežívanie pacienta v perioperačnom období.

Ošetrovateľskú starostlivosť nie je možné chirurgickému pacientovi poskytovať bez holistického prístupu, ktorý má dôležité miesto aj pri eliminácii stresogénnych faktorov. Pacient je ovplyvňovaný nielen prejavmi ochorenia alebo úrazu, ale aj operačným výkonom ako súčasťou liečby. Pritom treba pamätať na to, že sa nemení len oblasť jeho biologických potrieb, ale aj potrieb psychických, sociokultúrnych a spirituálnych. To, či bude mať perioperačná ošetrovateľská starostlivosť iba podporný, alebo čiastočne či úplne kompenzujúci charakter, je v plnej miere závislé od somatického a psychického stavu pacienta, ktorý sestry monitorujú počas celého obdobia poskytovania starostlivosti. Pritom sestry musia zohľadňovať závažnosť zdravotného stavu pacienta, okolnosti vzniku ochorenia a indikácie operačného výkonu, sociálnu situáciu a roly pacienta (napr. dojčiaca matka, matka postihnutého dieťaťa odkázaného na jej starostlivosť, dcéra alebo syn bezvládneho rodiča, živiteľ rodiny a podobne).

Dôležitým aspektom pre elimináciu stresogénnych faktorov a ich dôsledkov v ambulantnej aj ústavnej chirurgickej starostlivosti je zohľadňovanie veku, typológie pacienta a jeho kultúrnych špecifík. Vekové hľadisko môže mať vplyv na typ stresogénnych faktorov aj rôznorodosť reakcií na ne. Iný je potom prístup sestier a ostatných členov zdravotníckeho tímu k detskému pacientovi v rozličnom vekovom období (dojča, batoľa, dieťa predškolského veku, adolescent atď.), k pacientovi v mladšom alebo strednom dospelom veku a k seniorovi.

Ošetrovateľská starostlivosť o chirurgického pacienta často nie je možná bez spolupráce s jeho podpornými osobami, a to nielen pri uspokojovaní psychosociálnych potrieb, ale aj pri ich nevyhnutnej participácii na starostlivosti o pacienta príbuzného po ukončení hospitalizácie alebo pri ambulantnej liečbe. Pre zlepšenie uspokojovania psychosociálnych potrieb je nevyhnutné zdôrazniť ústretovosť pri umožnení návštev príbuzných pacienta na lôžkovom chirurgickom oddelení, čo je jedným z práv pacienta. Sú situácie, keď to prevádzka oddelenia a zdravotný stav pacienta neumožňuje (napr. JIS), o to viac však treba využívať iné spôsoby komunikácie pacient - rodina (napr. telefonický kontakt príbuzného priamo s pacientom, sprostredkovanie správy od príbuzných zdravotníckym pracovníkom a podobne). U imobilných alebo hendikepovaných pacientov s fungujúcim rodinným zázemím je dôležitá motivácia rodiny pacienta a ich účasť na starostlivosti po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia.

Samozrejmou súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti o chirurgického pacienta, tak na lôžkovom oddelení, ako aj v ambulancii, má byť efektívna komunikácia vrátane psychoterapeutického prístupu. Vedenie podporného rozhovoru je nevyhnutné predovšetkým pred a počas rôznych bolestivých procedúr (napr. vyšetrenia, preväzy atď.), pred a po operačnom výkone, najmä pri radikálnych a mutilujúcich operáciách. Efektívna komunikácia nemá byť realizovaná iba v prístupe k ambulantnému či hospitalizovanému pacientovi, ale aj k jeho podporným osobám. Osobitnou oblasťou komunikácie s chirurgickým pacientom je odovzdávanie negatívnych správ (napr. výsledok histologického vyšetrenia verifikujúci prítomnosť onkologického ochorenia). Odovzdávanie takéhoto typu informácií patrí do kompetencií lekára. Zlé správy by mali byť pacientovi sprostredkované postupne a s ohľadom na typológiu pacienta, aby sme predchádzali jeho traumatizácii. Sestry majú dôležité postavenie v práci s pacientom po tom, čo mu bola negatívna správa oznámená. V tejto fáze starostlivosti musia sestry uplatňovať vhodný prístup a komunikačné zručnosti, ako aj pozorovacie schopnosti zamerané na odhaľovanie zmien v správaní pacienta a vytváranie priestoru pre interpretáciu jeho emócií.

Nesporne pozitívny vplyv na elimináciu stresogénnych faktorov má aj edukácia chirurgického pacienta. Dôkladne edukovaný pacient lepšie spolupracuje pri perioperačnej starostlivosti v ambulantnom alebo ústavnom zdravotníckom zariadení, a aj sám aktívne predchádza pooperačným komplikáciám. Tiež sa lepšie adaptuje na prechodné alebo trvalé obdobie zmenenej životnej situácie. Sestry by mali využívať okrem metód hovoreného slova aj metódy tlačeného slova a metódy názorných prostriedkov, ako aj rôzne alternatívne spôsoby edukácie. Slovo ako edukačný prostriedok je vhodné doplniť o informácie v písomnej podobe (edukačný leták), aby sa pacient k dôležitým informáciám mohol kedykoľvek vrátiť (aj v domácom prostredí). Na tvorbe písomných edukačných materiálov by sa mali podieľať aj sestry, ktoré najlepšie vedia, aké informácie je nevyhnutné pacientom sprostredkovať. Sestry by nemali zabúdať ani na názornú ukážku, keď je v edukácii nevyhnutná alebo žiaduca, nakoľko prispieva k lepšej fixácii vedomostí a zručností pacienta. K edukácii nevyhnutne patrí aj jej dokumentovanie, aby bola zabezpečená kontinuita edukačných aktivít uskutočňovaných u pacienta. Vhodné edukačné prostredie pomáha nielen efektívnosti edukácie, ale prispieva aj k eliminácii stresogénnych faktorov. Treb zdôrazniť aj fakt, že edukácia samotná môže byť pre pacienta ďalším stresogénnym faktorom, čomu treba predchádzať dodržiavaním zásad efektívnej edukácie. Pre zefektívnenie edukácie odporúčame vypracovanie a dodržiavanie štandardov edukácie a vytváranie edukačných listov pre sestru aj pacienta. Chirurgický pacient pri operačnej terapii však nemá byť edukovaný len zo strany sestier, ale tiež zo strany ošetrujúceho lekára, lekára - operatéra, anestéziológa, prípadne ďalších zdravotníckych pracovníkov v závislosti od zdravotného stavu alebo typu operačného výkonu.

Sestra (ako aj ošetrujúci lekár) nemusí pôsobiť ako jediný informačný zdroj pacienta, ale je vhodné, a často aj nevyhnutné, odporučiť pacientovi ďalšie informačné zdroje ako sú informačné letáky, brožúry a v súčasnosti aj internet. Internet môže byť zdrojom užitočných informácií pre chirurgických pacientov všetkých vekových kategórií (seniorov nevynímajúc) pri splnení základných podmienok, a to počítačová, resp. informačná gramotnosť a technická vybavenosť s prístupom na internet. Treba však zdôrazniť nevyhnutnosť selekcie informácií, aby všetko, čo sa pacienti dozvedia prostredníctvom internetových stránok, nepovažovali za bezchybné a univerzálne použiteľné. Pacienti si môžu na internete vyhľadať informácie napr. o životospráve pri rôznych chirurgických ochoreniach alebo v ich prevencii, o predoperačnej príprave a pooperačnej starostlivosti, o rôznych chirurgických pracoviskách (slobodná voľba zdravotníckeho zariadenia). Mnohé zdravotnícke zariadenia ponúkajú na svojich internetových portáloch dôležité informácie aj pre chirurgických pacientov (napr. osobné veci potrebné počas hospitalizácie, predoperačná príprava a podobne). Internet je cenným zdrojom informácií aj pri vyhľadávaní kontaktu alebo konkrétnych údajov o svojpomocnej skupine, ktorú im sestry odporučia v rámci edukácie. Pri vypracovaní, prípadne pri výbere už vypracovaných informačných materiálov pre pacientov platí tiež zásada starostlivého výberu vhodného letáka alebo brožúry pre daného pacienta z rôznych hľadísk (vek, zdravotný a psychický stav, sociokultúrne špecifiká a podobne). Sestry z chirurgických pracovísk, kde sú často liečení a ošetrovaní pacienti iných národností, by mali pamätať na dôležitosť vypracovania informačných materiálov aj v cudzích jazykoch (napr. príslušníci národnostných menšín, turisti a podobne).

V ošetrovateľskej starostlivosti chirurgického pacienta nesmie chýbať dôraz na súkromie a bezpečnosť pacienta. Chirurgické ochorenie alebo úraz navyše často s indikáciou operačnej terapie je zásahom do najintímnejšej sféry človeka. S týmto je nevyhnutne spojená potreba zabezpečenia súkromia pre pacienta tak v ambulantnej, ako aj v ústavnej starostlivosti, a to na izbe pacienta, vo vyšetrovni či preväzovní, na operačnej sále, JIS a inde. Podceňovaná nesmie byť ani bezpečnosť pacienta, ktorý môže byť oslabený samotným ochorením či úrazom, ovplyvňovaný účinkom anestetík alebo iných liekov. Tiež môže mať zmenené správanie vzhľadom na prejavy ochorenia (napr. neznesiteľná bolesť) alebo závažnosť zdravotného stavu (napr. diagnostika nevyliečiteľnej choroby).

Nielen s bezpečnosťou pacienta, ale aj s oblasťou eliminácie stresogénnych faktorov úzko súvisí aj úprava prostredia a prevádzky chirurgických pracovísk. Sestry často nemajú možnosti selekcie pacientov na izby pokiaľ ide o ich zdravotný alebo psychický stav, ale majú široké možnosti zabezpečenia pohodlia pacienta, ako aj úpravy jeho bezprostredného okolia. Pacienti v akútnom, kritickom alebo bezprostrednom pooperačnom stave sú umiestnení na jednotku intenzívnej starostlivosti. Ani tu sestry nesmú podceňovať vplyv prostredia a prevádzky na psychiku pacienta (početné prístrojové vybavenie), znásobený obavami pacienta o ich zdravotný stav a fungovanie v ďalšom živote.

Eliminácia stresogénnych faktorov v ošetrovateľskej starostlivosti o chirurgických pacientov nie je možná pri výskyte rôznych bariér v práci sestier, ktoré často potvrdzujú nielen samotné sestry, ale aj pacienti. V tejto súvislosti je nevyhnutné apelovať na manažment chirurgických pracovísk alebo zdravotníckych zariadení, aby aj snahou vedúcich pracovníkov bolo odstraňovanie bariér pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti, a to predovšetkým optimálnym personálnym obsadením pracovísk, zdokonaľovaním a zefektívňovaním ošetrovateľskej dokumentácie, zabezpečovaním vhodných pracovných podmienok, dodržiavaním psychohygieny, pracovného času a odbúravaním administratívy so širším využívaním informačných technológií.

Starostlivosť o chirurgického pacienta je založená na tímovej spolupráci chirurgov, anestéziológov, sestier, pomocného personálu, ale tiež fyzioterapeutov, asistentov výživy, konziliárnych lekárov (napr. internista, otorinolaryngológ, neurológ a podobne) a ďalších. Tímová práca nie je možná bez efektívnej komunikácie, spolupráce a zodpovedného vedenia dokumentácie pacienta. Iba tak možno dosiahnuť kontinuitu starostlivosti prinášajúcu maximálny úžitok v prospech pacienta. Súčasťou tímovej práce by mal byť aj úprimný záujem o psychický stav pacienta, a nielen o zmeny v somatickej oblasti na podklade chirurgického ochorenia alebo úrazu. Výsledky pozorovaní a zistení jedného zdravotníckeho pracovníka v starostlivosti o chirurgického pacienta by mali byť odovzdávané v podobe informácií v rámci celého ošetrovateľského aj zdravotníckeho tímu.

Dôsledné vykonávanie všetkých ošetrovateľských techník spojené s vhodným prístupom k pacientovi môže pomôcť eliminácii stresogénnych faktorov. Na všetky vyšetrenia a bolestivé či inak nepríjemné procedúry (napr. preväz rany) je nevyhnutné pacienta pripraviť aj po psychickej stránke. Samozrejmosťou má byť dodržiavanie ošetrovateľských štandardov, a to aj v psychickej oblasti (napr. štandard psychickej predoperačnej prípravy). Veľký prínos v monitorovaní stresogénnych faktorov a psychického stavu pacienta spočíva aj v realizácii sesterskej vizity, keď si sestry ako ošetrovateľský tím kontrolujú aktuálny stav pacienta, reflektujú na jeho momentálne požiadavky a odovzdajú si medzi sebou informácie.

Perioperačná ošetrovateľská starostlivosť ako starostlivosť predoperačná, intraoperačná a pooperačná musí mať aj preventívny charakter z hľadiska výskytu možných intraoperačných a pooperačných komplikácií, na vzniku ktorých sa môže podieľať aj stres prežívaný pacientom. Erudované sestry musia predpokladať stresogénne faktory vzhľadom na ochorenie, osobnosť pacienta, rozsah a typ operačného výkonu, jeho (možné) dôsledky, ako aj spôsob vedenia anestézie. Pri operačných výkonoch, ktoré sú realizované v celkovej anestézii alebo neuraxiálnych blokádach, pacienta monitoruje a poskytuje mu starostlivosť (aj po psychickej stránke) sestra z anestéziologického oddelenia. Iná je situácia pri výkonoch v lokálnej anestézii. Aj keď ide väčšinou o malé chirurgické výkony, psychickú starostlivosť o pacienta nesmie sestra podceňovať. Okrem zodpovednej prípravy pomôcok na výkon a asistencie pri ňom musí sestra uspokojovať psychické potreby pacienta s cieľom zmierňovať jeho stres.

Veľkou mierou prispieva k eliminácii stresogénnych faktorov aj dôsledná psychická predoperačná príprava pacienta, ktorá by mala prirodzene pokračovať aj v pooperačnom období v podobe uspokojovania nielen somatických, ale aj psychických potrieb, ktoré sú v pooperačnom období v rôznej miere modifikované. Sestry by nemali zabúdať ani na dôležitú etapu prepustenia pacienta a následnú starostlivosť, keď sa pacient musí adaptovať na nové podmienky súvisiace s jeho pooperačným stavom (napr. pooperačná bolesť, fyzický hendikep, zmena životného štýlu a podobne). Všetky skutočnosti o pacientovi z ošetrovateľského hľadiska (vrátane psychického stavu pacienta) sú uvedené aj v ošetrovateľskej prepúšťacej, resp. prekladovej správe s cieľom zabezpečiť kontinuitu starostlivosti o pacienta aj po psychickej stránke.

Efektívnou v eliminácii stresogénnych faktorov a zmierňovaní stresu u chirurgického pacienta, predovšetkým pri radikálnych a mutilujúcich operačných výkonoch, alebo po diagnostikovaní nevyliečiteľného ochorenia môže byť aj spolupráca s klinickým psychológom príslušného zdravotníckeho zariadenia. Klinický psychológ má svoje oprávnené miesto v zdravotníckom tíme pri starostlivosti o chirurgického pacienta, lebo môže účinne pozitívne pôsobiť na prežívanie pacienta, čím sa zmierňujú dôsledky závažných ochorení a operačných výkonov.

V chirurgických odboroch sa pomerne často stretávame s ľuďmi v hmotnej núdzi, bez domova, osamelo žijúcimi starými ľuďmi, bezvládnymi alebo po úraze či operačnom výkone hendikepovanými ľuďmi, u ktorých môže byť výrazným stresogénnym faktorom ich životná situácia predovšetkým v období pred prepustením do domácej starostlivosti. Riešenie takýchto problémov je nad rámec kompetencií sestier v chirurgii, a preto je dôležitá spolupráca so sociálnou sestrou príslušného zdravotníckeho zariadenia, ktorá môže prispieť ku komplexnému riešeniu problémov pacienta (napr. opatrovateľská služba v domácnosti, donáška stravy a podobne). Na riešenie sociálnej problematiky hospitalizovaných chirurgických, ale aj iných pacientov, by mohli prispieť nielen samotné sociálne sestry, ale aj sociálne oddelenia nemocníc, ktorých vytváranie je nevyhnutné podporovať.

Ošetrovateľská starostlivosť o chirurgického pacienta nekončí jeho prepustením do domácej starostlivosti, ale pokračuje ambulantnou formou alebo preložením pacienta na iné oddelenie či do iného zdravotníckeho, prípadne sociálneho zariadenia. Preto je nevyhnutná spolupráca a komunikácia sestier chirurgických lôžkových oddelení so sestrami z jednotlivých typov zdravotníckych zariadení, a to nielen z chirurgických odborov (chirurgická ambulancia, onkochirurgická ambulancia, mammologická ambulancia, chirurgická cievna ambulancia a podobne), ale aj z iných odborov alebo pracovísk, ako napríklad ambulancia všeobecného lekára pre deti a dorast alebo pre dospelých, diabetologická ambulancia, pediatrická ambulancia, endokrinologická ambulancia atď... Pri ošetrovaní, ale najmä pri prepustení niektorých pacientov, je nevyhnutná spolupráca sestier z ambulantnej alebo ústavnej chirurgickej starostlivosti so sestrami z agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (napr. imobilný pacient, pacient s chronickou ranou a podobne).

Sestry (aj z chirurgických pracovísk) sa môžu zdokonaľovať v „psychologickej“ starostlivosti o pacientov prostredníctvom ďalšieho vzdelávania. Sestry s magisterským vzdelaním v odbore ošetrovateľstvo majú možnosť rozšírenia odbornej spôsobilosti v akreditovanej certifikovanej pracovnej činnosti - psychoterapia. V súčasnosti výcvik v psychoterapii zabezpečuje Slovenský inštitút pre výcvik v kognitívne behaviorálnej psychoterapii. Podľa vzoru Českej republiky (ÚVN Praha) by mohol byť sestrám umožnený sociálno - psychologický výcvik, ktorý by realizovali psychologické oddelenia nemocníc. Uvedený výcvik môže napomôcť nielen zvyšovaniu kvality starostlivosti o psychiku pacientov, ale aj k ochrane psychiky sestier (prevencia burn-out syndrómu).

Špecifiká starostlivosti o psychickú stránku chirurgických pacientov je nevyhnutné prezentovať na rôznych seminároch sestier, workshopoch, národných či medzinárodných konferenciách, alebo publikovať v rôznych periodikách pre sestry. Tento spôsob môže výrazne prispieť k výmene skúseností sestier pracujúcich v chirurgii a tiež k informovanosti sestier o najnovších poznatkoch a trendoch v ošetrovateľskej starostlivosti o chirurgických pacientov nielen v oblasti somatických potrieb, ale aj potrieb psychických, sociokultúrnych a spirituálnych. Ústne alebo písomné prezentovanie uvedenej problematiky môže výrazne pomôcť aj začínajúcim a neskúseným sestrám v chirurgickej ošetrovateľskej starostlivosti.

PhDr. Bc. Mariana Magerčiaková, PhD.
Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva, Katedra ošetrovateľstva

Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte v časopise Prohuman. Hľadáme práve Vás!


Potrebujete pomoc s výskumom?

Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov