VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Dlhší pracovný život. Aký? Výročná konferencia SAAM otvorí otázky pracovnej schopnosti a budúcnosti práce **Žijeme dlhšie, a preto budeme pravdepodobne aj dlhšie pracovať. Ako však zabezpečiť,...

Úvod: Zdravotná gramotnosť predstavuje súbor vedomostí, schopností a kompetencií umožňujúcich jednotlivcom získavať, porozumieť, kriticky hodnotiť a využívať informácie a služby súvisiace so zdravím pri rozhodovaní o jeho ochrane a podpore. V kontexte pracovného prostredia nadobúda význam nielen ako individuálna kompetencia zamestnancov, ale aj ako súčasť organizačnej kultúry. Zdravotne gramotná organizácia vytvára podmienky, ktoré zamestnancom uľahčujú prístup k zrozumiteľným zdravotným informáciám, podporujú ich aktívnu účasť na rozhodovaní o zdraví a integrujú princípy podpory zdravia do organizačných procesov a každodennej praxe.
Jadro práce: Cieľom posteru je charakterizovať zdravotnú gramotnosť ako súčasť organizačnej kultúry, poukázať na význam jej systematickej podpory na pracovisku, identifikovať potenciálne benefity pre zamestnancov a organizáciu a predstaviť návrh akčného plánu implementácie princípov zdravotnej gramotnosti do pracovného prostredia. Poster má teoreticko-aplikačný charakter a vychádza z analýzy a syntézy odborných poznatkov o zdravotnej gramotnosti, organizačnej zdravotnej gramotnosti a podpore zdravia na pracovisku. Na základe teoretických východísk je koncipovaný modelový akčný plán zahŕňajúci analýzu potrieb zamestnancov, stanovenie cieľov, vzdelávacie a komunikačné intervencie, zapojenie manažmentu a priebežné hodnotenie realizovaných opatrení. Podpora zdravotnej gramotnosti na pracovisku môže prispievať k zvyšovaniu zdravotného uvedomenia, posilňovaniu zodpovednosti za vlastné zdravie, podpore preventívneho správania a efektívnejšiemu využívaniu zdravotníckych služieb. Z organizačného hľadiska predstavuje potenciál na zlepšenie pracovnej pohody, angažovanosti a spokojnosti zamestnancov, ako aj na znižovanie zdravotne podmienenej absencie. Významnú úlohu pri implementácii opatrení zohrávajú sestry, najmä prostredníctvom edukácie, identifikácie individuálnych potrieb, podpory selfmanažmentu a koordinácie preventívnych aktivít. Navrhovaný akčný plán poskytuje rámec na systematické začlenenie zdravotnej gramotnosti do organizačnej kultúry s dôrazom na dostupnosť, zrozumiteľnosť a udržateľnosť intervencií.
Záver: Zdravotná gramotnosť predstavuje významný prvok organizačnej kultúry orientovanej na zdravie, bezpečnosť a kvalitu pracovného života. Jej systematická podpora si vyžaduje aktívnu účasť vedenia organizácie, interdisciplinárnu spoluprácu a vytváranie podmienok podporujúcich informované rozhodovanie zamestnancov. Implementácia princípov zdravotne gramotnej organizácie môže prispieť k rozvoju pracovného prostredia podporujúceho zdravie a k posilneniu preventívneho rozmeru ošetrovateľskej praxe.

Osoby s rôznymi formami obmedzenia sú viditeľnou súčasťou našej spoločnosti. Viditeľnými sa však stávajú aj bariéry, ktoré ich život naďalej zťažujú. Na odstraňovaní architektonických a komunikačných bariér pre osoby s telesnými a zmyslovými (zrakovými a sluchovými) obmedzeniami sa musia podieľať všetky subsystémy spoločnosti, najmä v oblasti dopravných, zdravotných, vzdelávacích a ďalších služieb. Veľmi často sú adresátmi požiadaviek na odstraňovanie týchto bariér orgány miestnej samosprávy – miest a obcí. V našej štúdii sme sa preto sústredili na zmapovanie reálnych možností, ktoré majú tieto orgány v aktuálnych podmienkach Slovenskej republiky.

Východiská: Zmeny v pracovnom prostredí kladú na sestry požiadavky spojené s organizáciou práce a zavádzaním technológií.
Cieľ: Analyzovať postoje sestier rôznych generácií k organizačným pravidlám a technológiám.
Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 251 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku a v Českej republike. Údaje boli získané od októbra do decembra 2025 adaptovanou slovenskou verziou štandardizovaného dotazníka The Work Value and Attitude Scale. Analyzované boli položky faktorov „nedodržiavanie pravidiel“ a „technológie ako výzva“. Rozdiely medzi generačnými kohortami boli posudzované Kruskalovým-Wallisovým testom a Dunnovým post-hoc testom s Bonferroniho korekciou.
Výsledky: Štatisticky významné generačné rozdiely sa preukázali vo všetkých sledovaných položkách organizačných pravidiel (p < 0,001) aj technológií (p < 0,05). Generácia Z prejavovala kritickejší postoj k pravidlám, byrokracii a vedeniu a zároveň najmenej vnímala technológie ako faktor sťažujúci prácu (M = 1,62) a najviac ako prostriedok uľahčujúci prácu (M = 4,21).
Záver: Poznanie postojov jednotlivých generačných kohort môže podporiť vhodnejšie nastavenie organizačných postupov a zavádzanie technológií do ošetrovateľskej praxe.

Fakulta zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku srdečne pozýva odbornú verejnosť, akademických pracovníkov, zdravotníckych profesionálov, študentov a všetkých záujemcov o aktuálne témy zdravia, choroby, rodiny a starostlivosti na medzinárodnú vedecko-odbornú konferenciu RODINA – ZDRAVIE – CHOROBA / FAMILY – HEALTH – DISEASE 2026. Podujatie sa uskutoční 27. októbra 2026 prezenčnou formou na pôde Fakulty zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku, v priestoroch budovy dekanátu, Organová sieň, Nám. A. Hlinku 60, 034 01 Ružomberok. Konferencia predstavuje významné odborné stretnutie zamerané na prepojenie vedeckých poznatkov, klinickej praxe, vzdelávania a interdisciplinárnej spolupráce v oblasti zdravia, choroby, rodinného prostredia, prevencie, starostlivosti a podpory kvality života. Cieľom konferencie je vytvoriť priestor na prezentáciu vedeckých a odborných poznatkov, vým

Súčasné mediálne prostredie na Slovensku čelí historickému poklesu celkovej dôvery v tradičné spravodajstvo (23 %), pričom u starších adolescentov a vysokoškolákov (18 – 24 rokov) sa primárnym informačným kanálom stávajú sociálne siete (36,4 %). Tento stav sa často nesprávne interpretuje ako úplná strata kontaktu s realitou. Predkladaný prehľadovo-konceptuálny článok s pedagogickým návrhom však argumentuje (téza), že zdanlivé zlyhávanie vysokoškolákov nie je dôsledkom absencie kritického myslenia, ale prejavom špecifickej hybridnej podoby epistemickej vigilancie (Sperber a Mercier), ktorá je modulovaná digitálnym prostredím, sociálnymi sieťami a identitou. Prostredníctvom systematického prehľadu odbornej literatúry a aktuálnych prieskumných dát štúdia syntetizuje

Vyskytovanie vybraných kardiometaboličných rizikových faktorov u pacientov zdravotného poradenského centra v Košiciach v rokoch 2022 – 2025

Predkladaný vedecko-odborný príspevok prostredníctvom komparatívnej analýzy podrobuje kritickému skúmaniu kompetenčnú a štrukturálnu krízu v ošetrovateľstve na Slovensku a v Taliansku, akcelerovanú legislatívnymi zámermi zaviesť redukovaný vzdelávací model „1+4". Autorka argumentuje, že navrhovaná devalvácia kvalifikačných štandardov nereflektuje skutočnú príčinu personálneho deficitu, ktorou je chronické preťažovanie vysokoškolsky vzdelaných sestier pomocnými, sanitárnymi a administratívnymi úkonmi. Prostredníctvom komparatívnej analýzy s talianskym socio-sanitárnym subsystémom (SSN) text demonštruje funkčnosť modelu striktnej diferenciácie kompetencií. Jadrom talianskej stratégie nie je znižovanie

HEXACO Personality Traits as Predictors of Humor Styles in the Healthcare Context