VEDA · ĽUDSKOSŤ · SPOLOČNOSŤ.

Východiská: Zneužívanie psychofarmák vo väzenskom prostredí predstavuje významné riziko pre bezpečnú farmakoterapiu, keďže simulácia psychických ťažkostí a manipulatívne správanie sťažujú správne predpisovanie a zvyšujú riziko polyfarmácie a závislosti. Cieľ: Analyzovať vzorce správania väzňov spojené s rizikom zneužívania psychofarmák.
Súbor a metodika: Observačná deskriptívna štúdia zahŕňala 265 psychiatrických vyšetrení realizovaných u 165 mužov vo výkone trestu, v období január-február 2025. Údaje boli získané štruktúrovaným pozorovaním podľa protokolu s ôsmimi kategóriami manipulatívneho správania a spracované deskriptívnou štatistikou. Jednotkou analýzy bola jednotlivá návšteva, keďže niektorí väzni absolvovali opakované vyšetrenia; výsledky preto interpretujeme na úrovni vyšetrenia, nie osoby.
Výsledky: Celkovo bolo zaznamenaných 1 029 prejavov správania. Dominovali emocionálne apely, najmä apel na strach (34,4 %), pocit viny (18,3 %) a súcit (14,2 %). Racionálne argumentačné techniky a autentické symptómy sa vyskytovali menej často.
Záver: Výsledky poukazujú na potrebu systematického monitorovania správania, tímovej spolupráce a edukácie väzňov s cieľom obmedziť zneužívanie psychofarmák a zvýšiť bezpečnosť psychiatrickej starostlivosti vo väzniciach.

Spokojnosť s prácou a fluktuačné zámery sestier predstavujú významné faktory ovplyvňujúce stabilitu ošetrovateľského personálu. Cieľom štúdie bolo preskúmať vybrané aspekty sociálnych kompetencií ako determinanty fluktuačných zámerov sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Dáta boli získané prostredníctvom štandardizovaných nástrojov TSIS a MESI. Na analýzu rozdielov medzi skupinami bol použitý Mannov–Whitneyho U test. Štatisticky významný rozdiel bol potvrdený v dimenzii sociálnej iritability (p = 0,013) a v dimenziách meraných nástrojom TSIS, konkrétne v spracovaní sociálnych informácií (p = 0,046), sociálnych spôsobilostiach (p = 0,047) a sociálnej vnímavosti (p = 0,029). V ostatných sledovaných dimenziách neboli zistené významné rozdiely (p > 0,05), čo naznačuje, že sociálne kompetencie majú len čiastkový význam pri formovaní fluktuačných zámerov sestier. Výsledky zdôrazňujú potrebu komplexného prístupu k problematike udržania sestier, ktorý zohľadňuje aj širšie organizačné a psychosociálne faktory pracovného prostredia.

Východiská: Nežiaduca udalosť je udalosť alebo okolnosť, ktorá mohla spôsobiť alebo spôsobila poškodenie zdravia pacienta pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti, ktorej bolo možné predísť.
Cieľ: Zistiť postoj sestier generačnej kohorty „Z“ k hláseniu nežiaducich udalostí a kritických situácií v ošetrovateľstve.
Súbor a metodika: V empirickom výskume bol aplikovaný zmiešaný výskumný prístup s konvergentným paralelným dizajnom. Zber dát sa uskutočnil v období od januára do marca 2026. Výskumný súbor tvorilo 43 sestier patriacich do generácie Z. Triangulácia metód zahŕňala realizáciu pološtruktúrovaných rozhovorov, metódu focus groups a administráciu checklistu s položkami využívajúcimi 7-bodovú Likertovu škálu.
Výsledky: Vzorka sestier generácie „Z“ vykazujú vysokú mieru subjektívneho vnímania osobnej zodpovednosti za vlastné konanie v kontexte hlásenia nežiaducich udalostí (x̄ = 5,53 z max.7; sd = 1,08). Paralelne s týmto zistením bola zaznamenaná signifikantne vysoká ochota k nahlasovaniu nežiaducich udalostí spôsobených vlastným zavinením (x̄ = 5,25 z max.7; sd = 0,96). Najnižšie hodnotenie (medián = 4) súviselo s nahlasovaním nežiaducich udalostí, ktoré zapríčinili ich kolegyne.
Záver: Hlásenie nežiaducich udalostí a kritických situácii je pilierom kvalitnej a bezpečnej ošetrovateľskej starostlivosti. Odhaľuje nedostatky v praxi, organizácii práce alebo komunikácii v tíme. Systematické spracovanie umožňuje prijať preventívne opatrenia, optimalizovať postupy, eliminovať riziká pre pacienta a formovať rozvinutú kultúru bezpečnosti a spravodlivosti.

Úvod: Zdravotná gramotnosť predstavuje súbor vedomostí, schopností a kompetencií umožňujúcich jednotlivcom získavať, porozumieť, kriticky hodnotiť a využívať informácie a služby súvisiace so zdravím pri rozhodovaní o jeho ochrane a podpore. V kontexte pracovného prostredia nadobúda význam nielen ako individuálna kompetencia zamestnancov, ale aj ako súčasť organizačnej kultúry. Zdravotne gramotná organizácia vytvára podmienky, ktoré zamestnancom uľahčujú prístup k zrozumiteľným zdravotným informáciám, podporujú ich aktívnu účasť na rozhodovaní o zdraví a integrujú princípy podpory zdravia do organizačných procesov a každodennej praxe.
Jadro práce: Cieľom posteru je charakterizovať zdravotnú gramotnosť ako súčasť organizačnej kultúry, poukázať na význam jej systematickej podpory na pracovisku, identifikovať potenciálne benefity pre zamestnancov a organizáciu a predstaviť návrh akčného plánu implementácie princípov zdravotnej gramotnosti do pracovného prostredia. Poster má teoreticko-aplikačný charakter a vychádza z analýzy a syntézy odborných poznatkov o zdravotnej gramotnosti, organizačnej zdravotnej gramotnosti a podpore zdravia na pracovisku. Na základe teoretických východísk je koncipovaný modelový akčný plán zahŕňajúci analýzu potrieb zamestnancov, stanovenie cieľov, vzdelávacie a komunikačné intervencie, zapojenie manažmentu a priebežné hodnotenie realizovaných opatrení. Podpora zdravotnej gramotnosti na pracovisku môže prispievať k zvyšovaniu zdravotného uvedomenia, posilňovaniu zodpovednosti za vlastné zdravie, podpore preventívneho správania a efektívnejšiemu využívaniu zdravotníckych služieb. Z organizačného hľadiska predstavuje potenciál na zlepšenie pracovnej pohody, angažovanosti a spokojnosti zamestnancov, ako aj na znižovanie zdravotne podmienenej absencie. Významnú úlohu pri implementácii opatrení zohrávajú sestry, najmä prostredníctvom edukácie, identifikácie individuálnych potrieb, podpory selfmanažmentu a koordinácie preventívnych aktivít. Navrhovaný akčný plán poskytuje rámec na systematické začlenenie zdravotnej gramotnosti do organizačnej kultúry s dôrazom na dostupnosť, zrozumiteľnosť a udržateľnosť intervencií.
Záver: Zdravotná gramotnosť predstavuje významný prvok organizačnej kultúry orientovanej na zdravie, bezpečnosť a kvalitu pracovného života. Jej systematická podpora si vyžaduje aktívnu účasť vedenia organizácie, interdisciplinárnu spoluprácu a vytváranie podmienok podporujúcich informované rozhodovanie zamestnancov. Implementácia princípov zdravotne gramotnej organizácie môže prispieť k rozvoju pracovného prostredia podporujúceho zdravie a k posilneniu preventívneho rozmeru ošetrovateľskej praxe.

Keď som začala pred piatimi rokmi pracovať v prostredí domoškoly, nečakala som, ako veľmi to zmení môj pohľad na vzdelávanie. Myslela som si, že budem predovšetkým učiť deti. Dnes viem, že to boli prá...

Dlhší pracovný život. Aký? Výročná konferencia SAAM otvorí otázky pracovnej schopnosti a budúcnosti práce **Žijeme dlhšie, a preto budeme pravdepodobne aj dlhšie pracovať. Ako však zabezpečiť,...

Osoby s rôznymi formami obmedzenia sú viditeľnou súčasťou našej spoločnosti. Viditeľnými sa však stávajú aj bariéry, ktoré ich život naďalej zťažujú. Na odstraňovaní architektonických a komunikačných bariér pre osoby s telesnými a zmyslovými (zrakovými a sluchovými) obmedzeniami sa musia podieľať všetky subsystémy spoločnosti, najmä v oblasti dopravných, zdravotných, vzdelávacích a ďalších služieb. Veľmi často sú adresátmi požiadaviek na odstraňovanie týchto bariér orgány miestnej samosprávy – miest a obcí. V našej štúdii sme sa preto sústredili na zmapovanie reálnych možností, ktoré majú tieto orgány v aktuálnych podmienkach Slovenskej republiky.

Východiská: Zmeny v pracovnom prostredí kladú na sestry požiadavky spojené s organizáciou práce a zavádzaním technológií.
Cieľ: Analyzovať postoje sestier rôznych generácií k organizačným pravidlám a technológiám.
Súbor a metodika: Prieskumu sa zúčastnilo 251 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku a v Českej republike. Údaje boli získané od októbra do decembra 2025 adaptovanou slovenskou verziou štandardizovaného dotazníka The Work Value and Attitude Scale. Analyzované boli položky faktorov „nedodržiavanie pravidiel“ a „technológie ako výzva“. Rozdiely medzi generačnými kohortami boli posudzované Kruskalovým-Wallisovým testom a Dunnovým post-hoc testom s Bonferroniho korekciou.
Výsledky: Štatisticky významné generačné rozdiely sa preukázali vo všetkých sledovaných položkách organizačných pravidiel (p < 0,001) aj technológií (p < 0,05). Generácia Z prejavovala kritickejší postoj k pravidlám, byrokracii a vedeniu a zároveň najmenej vnímala technológie ako faktor sťažujúci prácu (M = 1,62) a najviac ako prostriedok uľahčujúci prácu (M = 4,21).
Záver: Poznanie postojov jednotlivých generačných kohort môže podporiť vhodnejšie nastavenie organizačných postupov a zavádzanie technológií do ošetrovateľskej praxe.

Fakulta zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku srdečne pozýva odbornú verejnosť, akademických pracovníkov, zdravotníckych profesionálov, študentov a všetkých záujemcov o aktuálne témy zdravia, choroby, rodiny a starostlivosti na medzinárodnú vedecko-odbornú konferenciu RODINA – ZDRAVIE – CHOROBA / FAMILY – HEALTH – DISEASE 2026. Podujatie sa uskutoční 27. októbra 2026 prezenčnou formou na pôde Fakulty zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku, v priestoroch budovy dekanátu, Organová sieň, Nám. A. Hlinku 60, 034 01 Ružomberok. Konferencia predstavuje významné odborné stretnutie zamerané na prepojenie vedeckých poznatkov, klinickej praxe, vzdelávania a interdisciplinárnej spolupráce v oblasti zdravia, choroby, rodinného prostredia, prevencie, starostlivosti a podpory kvality života. Cieľom konferencie je vytvoriť priestor na prezentáciu vedeckých a odborných poznatkov, vým