ÚVOD
Medzinárodná migrácia zdravotníckych pracovníkov je vo vedeckých kruhoch dlhodobo diskutovaným fenoménom. V prvej polovici 20. storočia smerovali migračné toky z krajín s vyššími a strednými príjmami do krajín s nízkymi príjmami (Hajian a kol., 2020; Li a Sun, 2019; Nwadiuko a kol., 2021), pričom v druhej polovici storočia sa tento trend obrátil. Krajiny ako Spojené štáty americké, Kanada, Austrália a Veľká Británia sa stali závislými na imigrácii absolventov medicíny z krajín s nízkou úrovňou príjmov (Dill a Hirsch, 2021; Adebayo a Akinyemi, 2021; Tankwanchi a kol., 2020; Saluja a kol., 2020; Onnis a kol., 2019; Garg a kol., 2017; Crettenden a kol., 2014; Strasser a kol., 2013; Zeytinoglu a kol., 2014; Sharma a kol., 2012). Zatiaľ, čo sa vedecká pozornosť sústredila na skúmanie spomínaných migračných tokov, prehliadaný zostal rýchlo rastúci pohyb zdravotníckych pracovníkov medzi krajinami s vysokými a strednými príjmami (Witter a kol., 2020; Clark a kol., 2017). Tento problém sa v posledných desaťročiach prehlbuje aj v Slovenskej republike, kde sa personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení stáva neudržateľným (MZ SR, Dôvodová správa).