Reflections of Slovak academically active professionals in social work on selected moments of their own research - a partial descriptive study

Abstrakt: Štúdia prezentuje deskriptívny výskum subjektívnych skúseností slovenských akademicky činných odborníkov v sociálnej práci na vybrané momenty vlastného výskumu. Analyzuje mieru vedecko-výskumného výkonu na základe kvantitatívnych dát a hodnotí všeobecné kontexty aplikácie a vnímania sociálnej práce, ako vedy na Slovensku, na základe subjektívneho zhodnotenia respondentov. V kontexte nami uvedených analýz môžeme konštatovať, že existuje zhoda medzi teoretickými koncepciami a závermi uvedeného skúmania. Na druhej strane bola identifikovaná nízka miera úspešnosti akademicky činných odborníkov v sociálnej práci v súťaži o medzinárodné vedecko-výskumné granty.
Kľúčové slová: sociálna práca, veda, vedecké projekty, výskum, akademicky odborníci, odbor.

Abstract: The study presents descriptive research on the subjective experiences of Slovak academically active social work professionals on selected moments of their own research. It analyses the degree of scientific research performance on the basis of quantitative data and assesses the general context of application and perception of social work as a science in Slovakia, based on the subjective evaluation of the respondents. In the context of the analyses we have presented, we can conclude that there is a congruence between the theoretical concepts and conclusions of the above-mentioned research. On the other hand, a low success rate of academically active social work professionals in competing for international research grants was identified.
Key words: social work, science, scholarly projects, research, academics, discipline.

Na miesto úvodu

Sociálna práca je relatívne mladá vedecká disciplína. Ako taká je častokrát postavená pred potrebu dokazovať vlastný, špecificky význam, ako aj svoje miesto v systéme vied. Táto diskusia je samozrejme posúvaná skôr do akademického diskurzu. Napriek tomu konštatujeme, že aj pre praktikov je dôležité vnímať identitu svojho odboru. Práve akademicky diskurz a uvedené súvislosti sa stali predmetom záujmu tejto štúdie.

Metodika výskumu a výberový súbor

Metódy výskumu vychádzajú z kvantitatívnej stratégie. Prezentovaný deskriptívny výskum subjektívnych skúseností slovenských akademicky činných odborníkov v sociálnej práci na vybrané momenty vlastného výskumu nebol posunutý do oblasti verifikačného, komparačného alebo korelačného skúmania. Jeho charakter je vymedzený do exploračných resp. deskriptívnych rovín, pre ktoré je príznačné, že sa v ňom nekladú hypotézy a sleduje sa jedna primárna premenná (Ritomský, 2004; Gavora, 2010; Škodová, 2013). Viedli nás k tomu najmä nasledovné skutočnosti:

1. nevyhnutnosť reflektovať spätnú väzbu;
2. v minulosti nebol zrealizovaný žiaden takýto výskum na identifikáciu nami sledovaných oblastí;
3. vo fonde vedeckých poznatkov sme nezistili dostatočný základ pre formuláciu odpovedí na položené výskumné otázky;
4. metodologicky a vedome sme postupovali nie „vysvetľujúcim“, ale „chápajúcim“ spôsobom k skúmanému javu.

Vo výskume sme vychádzali výhradne z perspektívy pracovníkov, ktorí reprezentovali akademické pôsobenie v študijnom odbore sociálna práca. Títo v čase šetrenia aktívne vykonávali svoju prax. Z existenciálneho hľadiska boli dôležité subjektívne skúsenosti respondentov a na ich podklade založené subjektívne názory.

Pri voľbe výskumnej stratégie sme vychádzali z metodológie sociálno-psychologického výskumu (Ritomský, 2004). V súlade s holistickým prístupom definujeme nasledujúce ciele výskumu: 1. analyzovať mieru vedecko-výskumného výkonu na základe kvantitatívnych dát (účasť na vedecko-výskumných projektoch na národnej a medzinárodnej úrovni), 2. zhodnotiť všeobecné kontexty aplikácie a vnímania sociálnej práce, ako vedy na Slovensku, na základe subjektívneho zhodnotenia akademikov v sledovanom odbore.

Ako primárna exploračná metóda kvantitatívneho zberu dát bol použitý dotazník vlastnej proveniencie obsahujúci 31 položiek. Vzhľadom na parciálny charakter tejto štúdie nebudeme prezentovať odpovede na všetky položky dotazníka. Zber dát bol realizovaný v mesiacoch júl 2022 až november 2022.

Vyhodnocovanie bolo realizované druhostupňovou štatistikou prostredníctvom štatistického softvéru SPSS 17.0. Bol uplatnený chi-kvadrát test dobrej zhody. Vzhľadom na hladinu štatistickej významnosti sme pri výsledkoch rozlišovali štyri kategórie pravdepodobnosti chyby, pričom hladina α bola stanovená v súlade so štandardmi sociálnych vied na 0,05.

Základný súbor bol odvodený od menného zoznamu členov Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci (AVSP), ktorý je zverejnený na oficiálnom webovom sídle AVSP. Uvedený zoznam eviduje celkovo desať katedier, ktoré sa vzdelávaniu v odbore sociálna práca venujú:

1. Katedra sociálnej práce, Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach,
2. Inštitút edukológie a sociálnej práce, Filozofická fakulta PU v Prešove,
3. Katedra kresťanskej antropológie a sociálnej práce, Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU v Prešove,
4. Katedra sociálnej práce, Pedagogická fakulta UMB v Banskej Bystrici,
5. Katedra sociálnej práce, Pedagogická fakulta KU v Ružomberku,
6. Katedra spoločenských vied, KU v Ružomberku, Teologická fakulta v Košiciach,
7. Katedra sociálnej práce a sociálnych vied a Ústav romologických štúdií, Fakulta
   sociálnych vied a zdravotníctva UKF v Nitre,
8. Katedra sociálnych služieb a poradenstva, Fakulta sociálnych vied UCM v Trnave,
9. Katedra sociálnej práce, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TU v Trnave,
10. Katedra sociálnej práce, VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave.

Zoznamu členov AVSP eviduje taktiež 77 členov – fyzických osôb. Týmto členom bol zaslaný dotazník. Celkovo sa na výskume zúčastnilo 17 respondentov, čo činí 22,1% účasť na výskume. Faktom ostáva, že vzhľadom na charakter základného súboru, jeho skúsenosťou s výskumom a skúsenosťou s potrebou zdrojových dát bola pochopiteľne očakávaná vyššia návratnosť.

Z hľadiska rodovej štruktúry respondentov dominovali respondenti mužského pohlavia (70,59%) a najčastejšie uvádzaný najvyšší dosiahnutý akademický, vedecko-akademický, alebo vedecko-pedagogický titul, alebo hodnosť bol titul docent, alebo profesor.

Graf č. 1 Najvyšší dosiahnutý akademický, vedecko-akademický, alebo vedecko-pedagogický titul, alebo hodnosť

n = 17; p = 0,23; df = 3; χ2 = 4,3

Väčšina respondentov (58,83%) kvantifikovala svoju prax v odbore sociálna práca v rozsahu 11 až 20 rokov. Dominovala účasť z verejnoprávnych inštitúcii (76,47%).

Graf č. 2 Charakter vzdelávacej inštitúcie, na ktorej respondenti pôsobia na ustanovený pracovný čas

n = 17; p = 0,052; df = 1; χ2 = 3,78

Výsledky výskumu – skúsenosti s vedecko-výskumnými projektmi na národnej a medzinárodnej úrovni
Vedecko – výskumné projekty sú obvykle vytvárané s cieľom spoznania určitého javu. Najčastejšie sa členia na riešiteľskú a realizačnú etapu, z ktorých každá má svoje špecifiká. Na projektových cieľoch väčšinou pracuje niekoľko autonómnych skupín, ktorých výsledky sa integrujú do podoby finálnej inovácie. Charakter realizácie projektu je diferencovaný v závislosti od skúmaného problému. V každom prípade je nutný tesný a plynulý kontakt realizovaného výskumu a jeho využitia. Výskumné projekty sa vyzna¬čujú novým a málo štruktúrovaným zadaním, ktoré sa v priebehu riešenia môže modifikovať. (Lorko, 2003) Výsledky sociálneho výskumného projektu sa dajú predpovedať len v obmedzenej miere, preto sú počas celej doby riešenia neisté. Návrh výskumného projektu by mal byť praktický, presvedčivý a jasný. V rámci plánu realizovaných zámerov má svoj význam taktiež určenie širšieho prepojenia s inými disciplínami a v neposlednom rade s praktickým využitím získaných informácií v spoločnosti. (Silverman, 2005)

V tejto skupine projektov sú kladené najvyššie nároky na inováciu a originalitu. Preto sú uvedené zložky majoritnou súčasťou hodnotiacich kritérií.

Praktická skúsenosť navrhovateľov výskumných projektov v stredoeurópskom prostredí ukazuje, že hlavným problémom konkurencieschopnosti nie je vedecká kvalita predkladaných zámerov, ale malá pripravenosť k ich realizácii. V praxi sa môžeme častokrát stretnúť s vysoko kvalitným vedeckým návrhom, ktorý problematiku manažmentu a koordinácie zhrňuje v niekoľkých vetách, čo má za následok jeho nepodporenie (Kolman, D. – Řipová, K – Škácha, K., 2009).

Naše analýzy ukázali, že v posledných piatich rokoch (od roku 2017 vrátane) bolo vedúcim, resp. zodpovedným riešiteľom vedecko-výskumného projektu na národnej úrovni (VEGA, KEGA, APVV) 35,29% respondentov (n = 17; p = 0,33; df = 1; χ2 = 0,94), pričom spoluriešenia sa za rovnakých podmienok zúčastnilo 88,24% respondentov (n = 17; p = 0,004; df = 1; χ2 = 8,5).

Podobnú kvantifikáciu sme vykonali s respondentmi aj pri vedecko-výskumných projektoch na medzinárodnej úrovni (Interreg, Granty Európskej výskumnej rady a pod.). Len jeden respondent (5,88%) deklaroval, že v posledných 5 rokoch (od roku 2017 vrátane) pôsobil na vedúcej pozícii medzinárodného vedecko-výskumného projektu (n = 17; p = 0,0008; df = 1; χ2 = 11,57). Na spoluriešiteľskej pozícii medzinárodného vedecko-výskumného projektu za posledných päť rokov pôsobilo 17,65% respondentov (n = 17; p = 0,0008; df = 1; χ2 = 11,57).

Výsledky výskumu – všeobecné kontexty aplikácie a vnímania sociálnej práce

Hetteš (2014) uvádza, že sociálna práca je interdisciplinárna veda, ktorá vychádza z množstva vedeckých teórií a z rozsiahleho výskumu. Vedu v tejto definícii chápe v jej najzakladanejšom význame. Konštatuje, že sociálna práca neustále vytvára svoj teoretický základ a využíva aj teórie iných humánnych vied. Podobne Levická (Levicka a kol., 2016) dopĺňa, že sociálna práca sa opiera o svoju metodológiu a o systematicky budovaný súbor poznatkov, ktoré sú založené na dôkazoch získaných prostredníctvom výskumov. Poznatky, ktoré výskumníci získali sú overované praxou.

Uvedené kontexty boli potvrdené aj konsenzom nami získaných odpovedí. Môžeme konštatovať, že s výrokom „Sociálna práca je veda“ sa stotožnilo viac ako 94%.

Tabuľka č. 1 Vyjadrenie sa respondentov k výroku „Sociálna práca je veda“

n = 17; p < 0,001; df = 4; χ2 = 39,83

Jednou z hlavných charakteristík vedy je orientácia na vlastné výskumné charakteristiky (metódy, princípy a pod.). Pri analýza vnímania tejto skutočnosti respondenti neponúkli rovnakú koherentnosť, ako tomu bolo v predchádzajúcom prípade. Svoje odpovede do pozitívnych rovín posunulo 47,05% respondentov.

Tabuľka č. 2 Vyjadrenie sa respondentov k výroku „Sociálna práca ponúka rovnaké množstvo výskumných stratégií, ako tomu je aj v iných odboroch.“

n = 17; p = 0,41; df = 4; χ2 = 4

Zaujímalo nás taktiež, či sa predstava o ťažisku vo výskume v sociálnej práci orientuje predovšetkým do empirických rovín. Viac ako 82% určilo takúto orientáciu.

Tabuľka č. 3 Vyjadrenie sa respondentov k výroku „Hlavne ťažisko výskumu v sociálnej práci spočíva na empirickom skúmaní.“

n = 17; p = 0,046; df = 4; χ2 = 9,67

Sociálna práca je veda s aplikovaným praktickým presahom. Táto skutočnosť bola opätovne potvrdená vnímaním akademicky činných odborníkov v sledovanom odbore.

Tabuľka č. 4 Vyjadrenie sa respondentov k výroku „Výskum v sociálnej práci musí mať presah do praxe.“

n = 17; p = 0,0036; df = 4; χ2 = 15,58

V takmer každej definícii sociálnej práce sa stretneme s definíciou jej interdisciplinarity a transdisciplinarity. Sociálna práca je odbor, ktorý čerpá z iných vied a zároveň iným vedám svoje znalosti ponúka. Zaujímalo nás, ako sa táto interdisciplinarita premieta do praktických skúseností respondentov. Konštatujeme, že viac ako polovica respondentov (64,7%) uviedla, že svoj výskum orientuje aj do súvisiacich a nesúvisiacich odborov.

Graf č. 3 Orientácia výskumu zúčastnených respondentov

n = 17; p = 0,053; df = 2; χ2 = 5,87

Logickou otázkou na tomto mieste ostáva, ktoré odbory, resp. vedecké disciplíny môžeme v sledovaných kontextoch považovať za súvisiace. Príslušná vyhláška súvisiace odbory nedefinuje a ani z hľadiska odbornej diskusie nemôžeme odpoveď generalizovať. Na otázku, ktoré odbory považujú respondenti za súvisiace s odborom sociálna práce odpovedalo 16 respondentov, ktorí identifikovali celkovo 44 disciplín. Odpovede sme diferencovali do kategórií uvedených v tabuľke č. 5. Kategórie sú vytvorené v súlade s vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o sústave študijných odborov Slovenskej republiky, vyhláška č. 244/2019 Z. z.

Tabuľka č. 5 Odpovede respondentov k súvisiacim odborom sociálnej práce

n = 44; p = 0,0007; df = 7; χ2 = 25,37

Na miesto záveru

V kontexte nami uvedených analýz môžeme konštatovať, že existuje zhoda medzi teoretickými koncepciami a zovšeobecnením odpovedí respondentov zúčastnených na našom skúmaní. Dovolíme si generalizovať naše zistenia do nasledujúcich vyjadrení. Sociálna práca je veda, ktorej základom je empirické skúmanie, a ktorej výsledky by mali byť orientované predovšetkým do praktickej sféry. Jedná sa o vedu so širokým interdisciplinárnym presahom súvisiacim s pedagogickými a psychologickými vedami, ale aj s oblasťou teológie, zdravotníckych vied, sociológie, práva, ekonomiky, manažmentu a i. Jedným z limitov sociálnej práce je nižšia miera existencie vlastných výskumných stratégií, ktorá môže ohrozovať jej vlastnú integritu. Tieto skutočnosti môžu vyústiť aj k nižšej miere konkurencie v širšom vynímaní sociálnej práce, ako spoločenskej vedy, ktorá intenzívne identifikuje vlastné témy. Túto skutočnosť potvrdzuje aj nízka miera úspešnosti akademicky činných odborníkov v sociálnej práci v súťaži o medzinárodné vedecko-výskumné granty.

Autori:
doc. PhDr. Bohuslav Kuzyšin, PhD.
Prešovská univerzita v Prešove, Pravoslávna bohoslovecká fakulta, Katedra kresťanskej antropológie a sociálnej práce
PhDr. Peter Senko, MBA
Prohuman

Zoznam použitých zdrojov

HETTEŠ, M. 2014. Nová definícia sociálnej práce. In: Prohuman.

GAVORA, P. a kol. 2010. Elektronická učebnica pedagogického výskumu [online]. Bratislava: Univerzita Komenského [18. 5. 2018]. Dostupné z: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/

KOLMAN, D. – ŘIPOVÁ, K. – ŠKÁCHA, 2009. Analýza při¬ležitosti lobbyingu v Evropském výzku¬mném prostoru. Praha VŠCHT.

LORKO, M. 2003. Projektový manažment. Prešov: FVT TU Košice.

LEVICKÁ, J. a kol. 2016. Teoretické východiská sociálnej práce. Trnava: Fakulta zdravotníctva sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave.

RITOMSKÝ, A. 2004. Metodológia sociálnopsychologického výskumu. In: KOLLÁRIK, T. a kol. Sociálna psychológia. Bratislava: Univerzita Komenského, 53–72.

SILVERMAN, D. 2005. Ako robiť kvalitatívny výskum. Bratislava: Pegas.

ŠKODOVÁ, Z. 2013. Praktický úvod do metodológie výskumnej práce. Martin: Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine.

Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o sústave študijných odborov Slovenskej republiky, vyhláška č. 244/2019 Z. z.