Teoretické aspekty manažmentu v sociálnej práci verzus sociálny manažment

júl 26 2010

The theoretical aspects of social work management versus social management

Abstrakt: Článok je zameraný na problematiku manažmentu a sociálneho manažmentu v kontexte objasňovania jeho miesta v systéme sociálnej práce. Poskytuje komparáciu teoretických východísk manažmentu v korelácii s poznatkami zo sociálneho manažmentu Príspevok poukazuje na sociálny manažment ako rozvíjajúcu sa hraničnú vedu spoločensko-ekonomického charakteru. Snaží sa vystihnúť požiadavky modernej doby a poskytuje modelové riešenie komplexného riadenia v sociálnej sfére integrujúc manažérske poznatky v systémový celok v kontexte potrieb sociálnej práce.
Kľúčové slová: manažment, sociálny manažment, sociálna práca, sociálny kapitál, integrovaný model sociálneho manažmentu.

Abstract: The study aspires to focus at the problematic of the management and social management and consequently tries to clarify its position in social work practice. By medium of this article is provided a comparison between the theoretical management theses in coleration with social management’s knowledge bases. The study point out at the social management as new socio-economical boundary science in maturation stage. It tries to render at the new epoch’s demand and consequently provide an integrated and systematic management model solution for social work practice.
Key words: management, social management, social work, social capital, integrates social management’s model.

1. Manažment v sociálnej práci

Sociálna práca ako praktická a aplikovaná veda už dlhé roky postupne buduje svoj profil a snaží sa etablovať medzi pomáhajúcimi vednými disciplínami. Vývojom vedy sa neustále kladú nové požiadavky na systemizáciu nových poznatkov s ich následným zapracovaním do praxe a zabezpečením ich dlhodobej a efektívnej využiteľnosti. Táto skutočnosť núti aj sociálnu prácu vnímať v širšom kontexte vzájomných súvislostí a poukázať na potrebu efektívnej aplikácie nových manažérskych prístupov do priamej praxe.

Východiskom k identifikácii manažmentu v sociálnej práci je poznatok v kontexte, že každá organizácia je zložená z dvoch navzájom prepojených systémov: riadiaceho a riadeného.“ (Mydlíková, 2004, s. 12) Hlavné ciele manažmentu sa dajú odvodiť prepojením na tie dva objekty záujmu. Na strane jednej je vždy niekto, kto riadi, za predpokladu, že na strane druhej je koho riadiť. K tomu, aby niekto mohol kompetentne riadiť,treba sledovať základné ciele manažmentu, ktoré Sedlák stanovuje nasledovne:

  1. zdokonaliť prax manažmentu – aby manažéri využívali elementárne poznatky predchádzajúc tak chybám v riadení,
  2. výchova manažérov a adeptov na manažérske posty – naučiť ich porozumieť princípom, metódam a postupom riadenia a tomu, aby ich vedeli používať,
  3. identifikovanie oblastí a problémov manažmentu, ktoré si vyžadujú osobitný výskum a ďalšie rozpracovanie z hľadiska riadených subjektov. (Sedlák, 1998, s. 110-113)

Z uvedených prístupov je zrejmé, že hlavným cieľom manažmentu zo všeobecného hľadiska je dosiahnuť, aby manažér dokázal čo najefektívnejšie riadiť riadeného za predpokladu zvládnutia všetkých poznatkov, zručností, princípov a metodík a to aj v kontexte spoznávania problematík riadených subjektov.

Manažment je komplexnou a obsiahlou vednou disciplínou, a preto nie je možné aplikovať ho v plnom rozsahu do vedeckého systému sociálnej práce. Ak chceme priblížiť manažment a jeho využitie v sociálnej práci, treba sa zamerať najmä na hlavný cieľ sociálnej práce, ktorým je zvyšovanie kvality života ľudí eliminovaním, riešením a zmierňovaním ich životných problémov. Z pohľadu sociálnej práce by teda malo ísť prednostne o manažovanie tých aktivít a činností, ktoré smerujú k zvýšeniu kvality života ľudí, ktorí sa ocitli v problémoch. Podľa českej autorky M. Svobodovej, v súvislosti so sociálnou prácou, treba zamerať pozornosť najmä na dve oblasti manažmentu: na manažment ako proces tvorby a udržovania prostredia, v ktorom jednotlivci pracujú a účinne dosahujú vybrané ciele a na manažment ako proces optimalizácie využitia ľudských, materiálnych a finančných zdrojov k dosiahnutiu cieľov. (Matoušek, 2003, s. 327)

Aj E. Mydlíková pripomína, že zmyslom manažmentu je dosahovanie produktívnej činnosti, pričom povinnosťou manažéra je vedieť inšpirovať pracovníkov a poukazuje aj na potrebu kreativity a flexibility, teda schopnosti manažéra „dennodenne aplikovať najnovšie technologické postupy a zručnosti, zodpovedajúce podmienkam.“(Mydlíková, 2004, s. 10.)

Ďalej možno sledovať aj názor Š. Strieženca, ktorý vníma manažment ako moderné, špičkové riadenie ľudí v zmysle vysokej profesionality, pričom táto činnosť zahŕňa aj výber pracovníkov pre firmu, organizáciu ich pracovného režimu, tvorbu pracovnej a podnikovej klímy, sociálne otázky fungovania podniku, riešenie otázok odmeňovania, motiváciu, stimuláciu a sankcie. (Strieženec, 2001, s.179)

Z načrtnutých poznatkov možno konštatovať, že manažment v sociálnej práci je vo všeobecnosti riadením a organizovaním činnosti riadených subjektov za pomoci riadiacich pracovníkov na základe presne určených plánov, s následnou kontrolou efektivity výstupov z riadiaceho procesu v kontexte riadenia konkrétnej sociálnej služby vo vybraných oblastiach sociálnej práce.

Ak sa vrátime k problematike cieľov sociálnej práce, naskytá sa potreba vymedzenia hraníc prieniku manažmentu do jednotlivých polí sociálnej práce v kontexte manažovania kvality života ľudí, ktorí sa ocitli v problémoch. Ak chceme docieliť komplexnejší prístup k riadeným subjektom,treba zvážiť, či aplikácia všeobecného manažmentu postačuje požiadavkám riadenia niektorých oblastí sociálnej práce a či nenastal moment siahnuť aj po modernejších prístupoch integrácie špecifickej oblasti sociálneho manažmentu do praxe sociálnej práce. Táto dilema nás núti poukázať na spoločné a rozdielne prvky manažmentu a sociálneho manažmentu v podmienkach sociálnej práce.

2. Manažment verzus sociálny manažment v sociálnej práci

Ako východiskový bod porovnávania použijeme definíciu Strieženca, ktorý definoval sociálny manažment v zmysle aktivít, ktoré sa špecializujú na koordinovanie činnosti ľudí pracujúcich v organizáciach pôsobiacich predovšetkým v oblasti sociálnej pomoci, sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva. Dôraz kladie na ľudské zdroje, pričom sa pri riadení sociálneho systému berie do úvahy aj vplyv sociálnych a psychologických faktorov. (Strieženec, 1996) Z toho možno konštatovať, že sociálny manažment odlišuje od ekonomicky vnímaného manažmentu najmä tým, že berie do úvahy sociálne aj psychologické faktory riadenia. Z ekonomicky zameraných definícií manažmentu v sociálnej práci možno spomenúť pohľad Repkovej, ktorá upriamuje pozornosť najmä na projektovú metódu. Tá poskytuje spracovávanie určitého projektového zámeru v zmysle finančnej a organizačnej podpory. Touto metódou povzbudzuje k vysokej kvalite a k dynamike v službách pre klienta a poskytuje nový pohľad na organizáciu práce ľudí i samotné využívanie ich potenciálu v prospech klienta. Súhrnne poukazuje na metódu organizácie práce vo vzťahu ku klientovi, ktorá slúži k maximálnemu zhodnocovaniu zdrojov. (Repková, 2000) Uvedená ekonomicky orientovaná definícia nesie znaky personálnej a zdrojovo zameranej skutočnosti v zmysle efektivity, ale hlbšie sociálno-psychologické súvislosti neanalyzuje. Komparáciou týchto definícií sa dá konštatovať, že jedným z odlišujúcich prvkov manažmentu v sociálnej práci od sociálneho manažmentu je práve širší kontext skúmania vzájomných súvislostí a to najmä v medziach sociálno-psychologických faktorov. Na potvrdenie opodstatnenosti tohto zistenia nám poslúži identifikácia sociálneho manažmentu v celosvetovom kontexte. Taliansky autor Bernhart v publikácii Inovácie v sociálnom manažmente definuje sociálny manažment nasledovne: Sociálny manažment je ekonomické chápanie sociálnej práce, pomocou ktorého dokážeme tematizovať sociálnu prácu a transformovať ju na produktívnu ponuku pomoci, ktorá je v súlade s pravidlami a požiadavkami spoločenských skupín v kontexte solidarity. Sociálny manažment je podľa autora viac než len ekonomika a vždy sa kladie dôraz aj na sociálny aspekt solidarity. V sociálnom manažmente musí existovať rovnováha medzi ekonomickými, spoločensko-etickými a ľudskými prvkami v sociálnej práci ako praktická forma paralely medzi efektivitou, trvalou udržateľnosťou a solidaritou. (Bernhart 2006, s. 17-20) Uvedené vymedzenie sociálneho manažmentu nám umožňuje konkretizáciu širšieho kontextu skúmania vzájomných súvislostí v snahe priblížiť sa k optimálnejšiemu stavu vyváženosti ekonomických, sociálnych a psychologických faktorov v riadení. Z tohto aspektu sociálny manažment v sociálnej práci má za cieľ na určitej úrovni zabezpečiť rentabilitu sociálnych služieb, ale nemala by klesnúť len na dosahovanie ziskov a výnosov. Solidárnosť, etika a ľudskosť sú vzťahové a spätno-väzbové prvky sociálneho manažmentu, ktoré ho čiastočne odlišujú od bežných manažérskych disciplín.

Tabuľka 1 Komparácia sociálneho manažmentu a manažmentu v sociálnej práci

3. Sociálny manažment v kontexte sociálneho kapitálu

Ak chceme dosiahnuť konkrétnu odpoveď na otázku, ako uchopiť sociálny manažment a ako presne stanoviť objekt záujmu v sociálnom manažmente, musíme v našom bádaní postúpiť ďalej a skúmať aj menej viditeľné vzťahy, kritériá a faktory ovplyvňujúce efektivitu riadiacich procesov v sociálnom manažmente. Na objasnenie sociálneho manažmentu prispievajú systémové poznatky Technologickej univerzity Kochi v Japonsku. Univerzita sa venuje otázkam sociálneho manažmentu a vytvorila Centrum vedeckých systémov sociálneho manažmentu“. Japonský kolega Nasu uvádza na internetovej stránke informácie o takom vedeckom systéme sociálneho manažmentu, ktorý má za cieľ zabezpečiť správne fungovanie sociálnych systémov a dosahovanie vytýčených cieľov. Sociálny kapitál v tomto systéme zaujíma ústrednú pozíciu a jeho základnou úlohou je, aby sa jeho prostredníctvom stanovili ciele, postupy a pravidlá na zabezpečenie efektívne fungujúcej infraštruktúry, resp. sociálneho systému. [Vyhľadané 6. 10. 2008 na http://management.kochi-tech.ac.jp/about_us_02_e.html]. Sociálny kapitál tvoria “neformálne normy podporujúce spoluprácu medzi dvoma alebo viacerými jednotlivcami” (Fukuyama, 1999). Pomocou operacionalizácie možno sociálny kapitál identifikovať ako spoločenský potenciál neviditeľných spätno-väzbových vzťahov, ktoré dokážu docieliť spoluprácu viacerých jednotlivcov alebo skupín. Podľa Colemana je sociálny kapitál definovateľný prostredníctvom svojich funkcií. Podstata sociálneho kapitálu pozostáva z rôznych variácií objektov záujmu a to merateľných v dvoch dimenziách, ktoré sa členia na strane jednej z aspektu sociálnej štruktúry a na strane druhej ju tvoria jednotlivci alebo skupiny jednotlivcov ako funkčný celok efektivity. (Coleman, 1990, s. 302). Funkciou sociálneho kapitálu je dosiahnuť vyššiu reciprocitu, solidaritu, vzájomnú dôveru na báze spolupráce. Nevýhodou je, že spolupráca a dôvera môžu existovať len v úzkej skupine ľudí na úkor ostatných. (Olson, 1965). Dôvera ako súčasť sociálneho kapitálu je dôležitou súčasťou sociálneho systému. Je extrémne efektívnou súčasťou funkčnosti, schopná ušetriť nás mnohých ťažkostí a poskytuje tak férovú úroveň opory vo vzťahu s inými ľuďmi. Dôvera a jej podobné hodnoty zvyšujú efektivitu systému a umožňujú väčšiu produkciu. (Arrow, 1974, s. 23).

Cieľom sociálneho manažmentu je zabezpečiť efektívne riadenie tak, aby riadené subjekty navzájom spolupracovali, vytvárali spätno-väzbové vzťahy a zároveň boli stotožnené s cieľmi funkčného celku, resp. sociálneho systému. Sociálny kapitál je taký riadiaci prvok v systéme, prostredníctvom ktorého možno ovplyvniť spätno-väzbové vzťahy a spoluprácu viacerých jednotlivcov alebo skupín v smere dosahovania vytýčených cieľov.

Z hľadiska sociálnej práce má sociálny kapitál významnú úlohu, nakoľko na rozdiel od čisto ľudského kapitálu upriamuje pozornosť aj na neformálne faktory riadiacich procesov. Neformálne faktory riadenia predstavujú skrytý potenciál motivácie k väčšej efektivite a solidarite v dosahovaní cieľov v riadiacich procesoch sociálnej práce.

4. Integrovaný model sociálneho manažmentu pre potreby sociálnej práce

Ako možno vidieť, až súhra a dokonalá kombinácia všetkých prístupov k sociálnemu manažmentu môže poskytnúť kvalitnú poznatkovú pôdu k efektívnemu dosahovaniu cieľov v sociálnej sfére. Poznanie faktorov makro- a mikroprostredia riadiacich procesov, objasnenie ekonomických súvislostí, zákonitostí riadenia a prieskum sociologických neformálnych faktorov riadenia prispieva k strategickému riadeniu sociálnych systémov a poskytuje priestor na eventuálne odhady budúceho vývoja a prípadných zmien, ktoré prináša kolobeh času.

Ak sledujeme cieľ sociálnej práce v kontexte zachovania, resp. zvyšovania kvality života jednotlivcov, skupín a komunít v určitom spoločenskom systéme a skombinujeme uvedený hlavný cieľ s predmetom záujmu sociálneho manažmentu, tak dospejeme k teoretickým východiskám a k určeniu polí uplatniteľnosti sociálneho manažmentu v praxi sociálnej práce. Pre potreby sociálnej práce ako ústredný objekt záujmu slúži už spomínaný sociálny kapitál, prostredníctvom ktorého možno dospieť k základným cieľom sociálnej práce. Faktory sociálneho kapitálu možno identifikovať aj prostredníctvom definície Strieženca, ktorý vníma sociálny kapitál ako „rozsah sociálnych vedomostí a zručností stelesnených v sociálnej sile a v možnosti využitia celej siete sociálnych kontaktov“. (Strieženec 1999, s.192)

Operacionalizáciou tejto definície dospievame k trom ústredným prvkom záujmu v sociálnom manažmente, ktoré poskytujú logický rámec na usporiadanie teoretických východísk efektívneho riadenia. Identifikované ústredné prvky záujmu v sociálnom manažmente sú sociálne vedomosti, sociálne zručnosti a sociálne kontakty; tie tvoria základ schémy sociálneho manažmentu a poskytujú systemizujúci celok potrebný ku komplexnému uchopeniu riadiacich procesov v sociálnej práci.

Obrázok č. 1 Návrh schémy sociálneho manažmentu pre sociálnych pracovníkov

Tabuľka 2 Systemizácia prvkov a faktorov sociálneho manažmentu

Záver

Názory a prístupy na vymedzenie úrovne prieniku manažmentu a sociálneho manažmentu do systému sociálnej práce sa rôznia podľa historickej a spoločensko-ekonomickej podmienenosti krajín, z ktorých pochádzajú autori definícii. Napriek rôznorodosti názorov možno dôslednou kombináciou a systemizáciou poznatkov identifikovať tie základné prvky a faktory manažmentu a sociálneho manažmentu, ktoré prispievajú ku konkrétnejšiemu uchopeniu riadiacich procesov priamej riadiacej praxi sociálnej práce. Navrhovaný model sociálneho manažmentu poskytuje kombinácie riadiacich techník z oblasti vzdelanostnej a sociálnej ekonomiky, pričom je snaha do riadiacich procesov integrovať aj moderné techniky vytvárania vzťahov a kontaktov, prehlbujúc tak sociálny rozmer manažmentu v prospech kvality riadiacich procesov.

Autor:
PhDr. Mária Fabiánová

Literatúra:

1. Bernhart, J., Gunsch R., Promberger, K., Traugust, K.: Innovazioni nel management sociale. Milano: Franco Angeli, 2006. 442 s. ISBN 3-7065-4190-4.
2. Coleman, J.: Foundations of Social Theory. Cambridge: MA - Harvard University Press, 1990. 1114 s. ISBN 13: 978-0-674-31225-8.
3. Freeman, R. E.: Strategic Management:A Stakeholder Approach. Boston: Pitman. 1984, s. 1-27, a s. 91-123. ISBN: 9780273019138.
4. Matoušek O. a kol.: Metody a řízení sociální práce. Praha: Portál, 2003. 311 s. ISBN 80-903086-1-9.
5. Mydlíková, E.: Manažment v sociálnej práci. Bratislava: Občianske združenie Sociálna práca, 2004. 91 s.
6. Olson, M.: The Logic of Collective Action. Harvard: University Press. 1965. 186 s. ISBN 0-674-53751-3.
7. Repková K.: Projektovanie v sociálnej práci, stratégie, koncepčné východiska i praktické otázky. Bratislava: EPOS, 2000. 224 s. ISBN 80-8057-310-7.
8. Sedlák, M.: Manažment. Bratislava: Elita, 1998. 456 s. ISBN 80-8044-015-8.
9. Strieženec, Š.: Slovník sociálneho pracovníka. Trnava : AD, 1996. 255 s. ISBN 80-9675589-0-X.
10. Strieženec, Š.: Úvod do sociálnej práce. Trnava: AD, 1999, s. 192. ISBN. 80-8068-087-6.

Článok v časopise

1. Arrow, K. J.: The Limits of Organization. New York: NY: W. W. Norton, 1974, Zdroj: Kotorov R. et al. In: A model for enterprise portal management: Journal of Knowlegde Managment: ISSN 1367-3270, 2001 Volume 5, s. 86 – 93.

2. Fukuyama, F. Social Capital and Development: The Coming Agenda
SAIS Review - Volume 22, Winter-Spring 2002, Number 1, s. 23-37.

Elektronické dokumenty – monografie

1. NASU. Centrum vedeckých systémov sociálneho manažmentu http://management.kochi-tech.ac.jp/about_us_02_e.html - [on-line] [6. 10. 2008]

Príspevok odznel na Medzinárodnej konferencii na tému „Manažment v sociálnej práci a prípadový manažment“ , ktorá sa konala dňa 21. júna 2010. Organizátorom konferencie bola Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o.