The emerging needs of children and youth

Abstrakt: Cieľom článku je priblížiť súčasnú situáciu detí a mládeže v oblasti novo vynárajúcich sa potrieb, ktoré aktuálne pociťujú. V rámci článku popisujeme výskum, ktorý bol realizovaný ako súčasť diplomovej práce. Výskum bol realizovaný na juhu stredného Slovenska v meste Rimavská Sobota a to konkrétne s participantmi zo Strednej odbornej školy technickej a agropotravinárskej v Rimavskej Sobote, v Centre pre deti a rodiny Rimavská Sobota, v Centre voľného času Relax a v Základnej škole Dobšinského Rimavská Sobota. Celkový počet participantov bol 89 pričom vek participantov sa pohyboval v rozmedzí od 12 do 17 rokov. Zámerom tohto zisťovania bolo zistiť potreby detí a mládeže priamo od detí a mládeže výskumným skúmaním s prihliadaním na ich komfort. V rámci kvalitatívnej stratégie sme využili metódu polo-štruktúrovaného rozhovoru v rámci fokusovej skupiny.
Naše zistenia je možné využiť v oblasti vzdelávania v sociálnej práci v zorientovaní sa v situácii detí a mládeže v Rimavskej Sobote a ako podklad na písanie publikácií týkajúcich sa novej generácie detí a ich potrieb.
Kľúčové slová: Deti a mládež, potreby, problémy, riešenia

Abstract: The aim of the article is to bring closer the current situation of children and youth in the field of emerging needs that they currently feel. In the article we describe the research that was carried out as part of the thesis. The research was carried out in the south of central Slovakia in the town of Rimavská Sobota, specifically with participants from the Secondary Vocational School of Technology and Agri-Food in Rimavská Sobota, the Rimavská Sobota Center for Children and Families, the Relax Leisure Center and the Dobšinský Primary School in Rimavská Sobota. The total number of participants was 89, with the age of participants ranging from 12 to 17 years. The purpose of this survey was to identify the needs of children and young people directly from children and young people through research, taking into account their comfort. As part of the qualitative strategy, we used the method of semi-structured interview within the focus group. Our findings can be used in the field of education in social work to orientate oneself in the situation of children and youth in Rimavská Sobota and as a basis for writing publications concerning the new generation of children and their needs.
Key words: Children and youth, needs, problems, solutions

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Úvod

V diele Aristotela Rétorika nájdeme rozpravu „O povahe mladých“. Hovorí, že city mladých sú ctižiadostivé, chcú čo najrýchlejšie vykonať to, čo si zaumienia, no takisto sú nestáli, tak ako sa rýchlo pre niečo nadchnú, tak voči tomu pomerne rýchlo ostanú ľahostajní. Sú popudliví, prchkí, neznesú podceňovanie ani krivdu. Snažia sa vyniknúť pred ostatnými, zaujať ich, byť stredobodom pozornosti, získať uznanie, či víťazstvo. Sú náchylní k tomu, aby sa stali dôverčivými, lebo ešte sa veľakrát nesklamali, preto je potrebné deti a mládež chrániť a vysvetľovať im, komu a za akých okolností môžu veriť a komu nie. Žijú v nádeji, často snívajú o tom, kým budú keď vyrastú, keďže v detstve a mladosti ešte nie je načo spomínať, veriť však môžu vo všetko. Vehementne dávajú prednosť tomu, čo sa im zdá pekné, čo im spôsobuje radosť, ako tomu, čo je užitočné. Potrebujú mať okolo seba svojich rovesníkov a vyberajú si ich podľa seba a nie podľa toho, čo im môže ktorý poskytnúť. Tiež často prežívajú súcit, lebo veria, že im vlastnou nevinnosťou oplýva každá živá bytosť. Radi sa smejú a žartujú a nech je to už z akéhokoľvek dôvodu, predstavuje to pre nás dospelých cestu ako sa k nim priblížiť. Aristoteles popisoval archaické deti a mládež, avšak podmienky a okolnosti sa v súčasnosti zmenili a pôsobenie na deti a mládež rovnako, ale i tak vystihol povahu, ktorú majú deti a mládež aj dnes (Aristoteles, 2009).

Novo vynárajúce sa potreby detí a mládeže

Môžeme skonštatovať, že napr. deti vo veku od 6 do 12 rokov majú iné potreby ako deti, ktoré sú vo veku od 12 do 18 rokov a ich potreby sa menia aj na základe zmien, ktoré prebiehajú v ich prostredí. Označenie novo vynárajúce sa potreby detí a mládeže je pomenovanie pre výzvy, príležitosti a problémy spojené s rozvojom detí a mládeže. (Oudenhowen, Wazir, 2006) Novo vynárajúce sa potreby detí a mládeže definujeme ako súhrn výziev, možností, rizík interferujúcich ich rozvoj, pričom interakcia dnešných detí a mládeže s týmito potrebami je vo výrazne vyššej intenzite v komparácii s výskytom v minulosti. (Piovariová a kol., 2009). Novo vynárajúce sa potreby, sa vynorili vplyvom médií a rodičovskej výchovy, školy a sú odrazom povahy modernej doby: takou je napríklad potreba bezpečia na internete, potreba zdravého životného prostredia, potreba zdravého životného štýlu a pohybu a podobne.
Generácia Z, pod ktorú zaraďujeme ľudí narodených po roku 2000 je generácia, ktorá je typická vyhľadávaním si vecí na internete multitaskingom, a teda dokážu väčšinou zároveň počúvať hudbu a pracovať, prípadne pozerať televízor a pracovať na stanovených úlohách. Je však typická tiež tým, že je pre nich veľmi dôležitá sloboda, spravodlivosť a možnosť prejavovať svoje názory, pričom sú vo veľkej miere otvorení aj témam, ktoré by boli pre predchádzajúce generácie tabu. Za najmladšiu generáciu môžeme označiť generáciu alfa, ktorú by mali tvoriť jedinci narodení po roku 2020, keďže sa jedná u tejto generácii ešte len o malé deti, nevieme úplne vymedziť, čím by mala byť táto demografická kohorta špecifická, môžeme však predikovať, že budú zbehlí v práci s výpočtovou technikou a virtuálny priestor s tým reálnym sa pre nich spojí v jedno (Trezova, 2015). V období pandémie koronavírusu bola komunikácia medzi deťmi značne zmenená a ochudobnená o fyzický kontakt a osobné stretnutia. Deti komunikovali a mali vyučovacie hodiny len prostredníctvom komunikačných programov. V prípade online hodín to bol väčšinou Zoom a MS Teams a so spolužiakmi komunikovali napr. cez Messenger, WhatsApp, Discord, alebo prostredníctvom chatu v online hre. Niektoré deti a dospelí po vzore online hodín, tiež realizovali videohovory so svojimi známymi, rodinou a priateľmi. Celková komunikácia s ľuďmi a úradmi sa obmedzila, takmer výlučne na online priestor. Deti na prvom stupni základnej školy si postupne spojili online komunikáciu a osobnú v jedno a myslíme si, že aj v budúcnosti ju budú vnímať nie len ako doplnok, ale ako súčasť ich života a fungovania. Deti sa tak takýmto spôsobom naučia obsluhovať zariadenia a online platformy a postupom času budú vo využívaní technológii a programov nadpriemerne skúsení v porovnaní s deťmi, ktoré boli na prvom stupni napr. pred 10 rokmi.
Pri pozorovaniach dnešnej mládeže je dôležité zamyslieť sa nad potrebami, ktoré sú v kyberpriestore. Aké možnosti a motívy majú sa v ňom angažovať?:

• Byť v kontakte s ľuďmi.
• Zapáčiť sa.
• Získať úctu.
• Zlepšiť si predstavu o sebe samom.
• Naučiť sa niečo nové.
• Zabaviť sa na videách, obrázkoch a v moderných hrách, kde na chvíľu odídeme do sveta, kde je možné skoro všetko.

Potreba nadväzovania kontaktov na internete: je saturovaná na sociálnych sieťach. Na týchto serveroch môžu stretnúť stratenú rodinu, najlepších kamarátov, lásku svojho života, ale tiež pedofilov, manipulátorov, členov kultov a siekt, agresorov, aktérov šikany, kyberšikany a ľudí, ktorí s úsmevom na tvári poskytnú, či predajú údaje, ktoré sme im poskytli a poskytujeme na sociálnych sieťach vo svojich príspevkoch a v správach.
Bezpečnejšie si je písať, len s ľuďmi, ktorých poznáme osobne a poskytovať o sebe, čo najmenej osobných informácií, zvlášť profilom, ktoré sú zjavne „nepravé“, t.j. profily, kde je popisovaná a vyobrazená osoba zjavne vymyslená, alebo sa za niekoho iného vydáva. Na falošné profily a podvody však naletia nie len deti, ale i dospelí ľudia či seniori. Ochrana pred takýmito nástrahami internetu je náročnou záležitosťou a preventívne opatrenia voči hrozbám, ktoré na nás číhajú, by tak mali realizovať multidisciplinárne tímy zložené z IT odborníkov, psychológov, právnikov a iných odborníkov. Vytvorenie takéhoto tímu a organizovanie akcii, či zabezpečovanie nepretržitej akčnej podpory a pomoci považujeme za jednu z novo vynárajúcich potrieb, ktoré nemajú len deti ale i ľudia v dospelom veku.

Potreba zapáčiť: potreba zapáčiť sa a zlepšenie predstavy o sebe samom je spojená znovu so zdieľaním fotografií a fungovaním na sociálnych sieťach slúžiacich na zoznamovanie, tzv. zoznamkách. Riziká vychádzajúce z tejto potreby sú evidentné - pedofili, agresívni ľudia, sexuálni predátori, ľudia zahrávajúci sa s citmi mladých ľudí, posmešné správy, zdieľanie našich fotografií so sexuálnym podtónom iným používateľom, atď. Všetky tieto záležitosti môžu viesť až k suicidálnym sklonom detí a mládeže. Pokiaľ nie sú včasne podchytené sprevádzajúce znaky zo strany rodičov a pedagógov, ktoré by detegovali zlú náladu, depresie, sklamanie, či stratu vhodnej predstavy o sebe a o živote, môže byť neskoro. V rámci ochrany pred toxickými ľuďmi na internete a hrozbami, ktoré na nich číhajú by bolo potrebné zriadiť kampane a výchovnovzdelávacie programy, ktoré by sa zameriavali na ochranu detí a ľudí na internete a tiež na zlepšenie predstavy o sebe samom. V súčasnosti v rámci svojho programu Safekids vytvára spoločnosť Eset články, príspevky a v rámci svojho zabezpečenia, poskytuje funkciu, ktorá by deti na internete chránila (Parrental Control). Navyše v ich článkoch a videách nájdeme mnohé rady pre deti a rodičov, ktoré by nám mohli pomôcť chrániť sa. Avšak programy a kampane, ktoré by sa mali venovať ochranou detí ako najviac ohrozenej skupiny ľudí by bolo potrebné zriadiť aj zo strany tretieho sektora či miestnych samospráv, pretože vzdelávanie, poskytovanie informácii a poradenstva je dnes pre ochranu detí nevyhnutné. Potreba zapáčiť sa, či skôr túžba dieťaťa po niečom, môže tiež vyoscilovať tiež až do podoby nevyžiadanej platobnej transakcie pre rodičov. Dnes majú ľudia svoje počítače a mobily prepojené s kreditnou kartou, ak tento účet nie je dvojito zabezpečený, môže nastať, že si dieťa, či už zámerne alebo nie, objedná produkt, alebo službu, o ktorú jeho rodičia nestoja a nesúhlasia s ňou. Preto si je potrebné nastaviť aj technické záležitosti zariadení a dieťa náležite poučiť o závažnosti kúpy produktov na internete a trvať na konzultácii pred takýmto činom. Nehovoriac o možných podvodoch, ktorých sa môžu stať obeťou.

Získať úctu: potreba pociťovať, že nám druhý prejavujú úctu súvisí s potrebou zapáčiť sa, v dosahovaní výkonov či vo vytváraní si svojho imidžu, ktorý by bol pre iných v kurze, a to aj v online priestore hry, či napr. na instagrame.

Zlepšiť si predstavu o sebe samom: lepšiu predstavu o sebe samom môžu deti len v kolektíve, ktorý by ho dostatočne oceňoval a podporoval za námahu, ktorú dieťa vynaloží. Uspokojovaná môže byť na sociálnych sieťach či online hrách.

Potreba naučiť sa niečo nové: táto potreba sa zdá ako „fajn“ a povieme si: „dieťa sa vzdeláva a baví ho to“, no aj táto potreba môže byť dvojsečná. Zalarmovať, by sme sa mali, ak sa jedná najmä o poznatky a filozofiu týkajúcu sa, či podnecujúcu k rasizmu, užívaniu drog, k násiliu, k propagácii anorexie a bulímie, k sebapoškodzovaniu, samovraždám a k nebezpečnému správaniu vychádzajúceho z ideológie nejakého kultu či sekty. Deti sa rýchlo pre veci nadchnú a vyhovoriť im niečo, čo je zjavne pre nich nevhodné, nie je zďaleka jednoduché. Najmä v pubertálnom veku detí je afinita voči rodičom zjavná, a tak preto aby sa deťom nič nestalo musíme stavať na to, že im to musí vysvetliť niekto iný. V tomto prípade sa môže jednať napr. o vzory, ktoré majú, ktoré vidia v mediach, na sociálnych sieťach atď. Keby sa tejto úlohy zhostili napr. influenceri, youtuberi či streameri na Twitchi mohli by skôr prijať skutočnosť, že je dôležité kriticky myslieť a zvažovať informácie a obsah, ktorý spoznávajú. Pri tejto potrebe však majú samozrejme svoju úlohu aj rodičia a pri dôvernom vzťahu, kedy si rodič a dieťa hovoria o mnohých veciach môžu rodičia včas analyzovať prípadné riziká. Je potrebné prejavovať o dieťa záujem, zaujímať sa o to, koho má rado, čo ho trápi, s kým si rozumie a s kým zasa nie a viesť dieťa ku kritickému mysleniu, že nie všetko, čo je na internete, je pravdivé a má dobrý úmysel a že je potrebné si vybrať to, čo je pre nás vhodné a čo nie. A to sa zdá ako vhodná prevencia nežiadúcich rozhodnutí detí a mládeže.

Potreba zabaviť sa: deti a mládež na internete zaujímajú práve fotografie a videá, ktoré pozerajú, zdieľajú a šíria ďalej na sociálnych sieťach ako je Instagram, Facebook, alebo v poslednej dobe veľmi populárny TikTok. Deti chcú dať o sebe vedieť, vytvárať obsah, získať fanúšikov a spoznať zaujímavých ľudí a priateľov. Deti ale aj dospelí ľudia dnes trávia v priemere každý deň aspoň 4 hodiny na sociálnych sieťach a sociálne siete predstavujú významný zdroj informácii. Možnou prevenciou voči rizikám môže byť aj snaha populárnych autorov obsahu, o to aby ich fanúšikovia vytvárali a zdieľali videá a obrázky na základe morálnych zásad a s rešpektom a úctou ku každému. Potrebu zabaviť sa spájame tiež s rizikom závislosti na počítačových hrách, dnes sa jedná spravidla o hry, ktoré sa odohrávajú na internetových serveroch, sú online a zabezpečujú tiež komunikáciu medzi hráčmi. Takáto závislosť, sa často prejavuje nepozornosťou dieťaťa a snami ako sa dieťa hrá a nesústredenosťou prameniacou z neustále „uväznenou mysľou v hre“. Tieto hry majú spravidla istý obstarávací poplatok, ktorý nie je malý, sú však aj hry, ktoré sú „úplne zadarmo“, no pri bližšom zoznámení sa s internetovou hrou zistíme to, že preto, aby sme si ju mohli užiť, potrebujeme zaplatiť ďalšie poplatky za vylepšenia, ktoré nám prinášajú pocit víťazstva a aj predtým spomínanej potreby, úcty, ktorá je uspokojovaná, a to zo strany iných hráčov. V hre sa na chvíľu môžeme stať tým hrdinom, ktorého si niekedy aj sami vytvoríme, deti a mládež si vytvárajú také postavy avatarov, ktorými by chceli byť v realite, stanú sa tak tými, akými momentálne chcú byť, lebo takto sú „machri“. Návrat späť do reálneho života však môže byť neľahký, ak dieťa nemá možnosť zažiť zábavu a vzrušenie podobnému ako v hre a je nútené vykonávať činnosti a prijímať informácie, ktoré vníma ako nezaujímavé. Často sa tiež stáva, že dieťa začne byť veľkým fanúšikom hernej série ako je napr. Assasins Creed, či Grand Theft Auto a snaží sa v istých prijateľných rovinách napodobňovať správanie a obliekanie hlavných protagonistov. U Assasins Creed to môže byť napr. lezenie po stromoch, budovách a v prípade GTA môže ísť napr. o preberanie slovníku, ktorý je pre daný diel charakteristický. Takéto správanie je často bežné a spravidla nemáva výrazne negatívne následky. Určite je však potrebné dieťaťu ukázať, či už ako rodič, učiteľ, alebo animátor, že existuje množstvo aktivít, ktoré sú zábavné a nepotrebujeme k nim herný počítač či hernú konzolu. V tom prípade je potrebné jemne dieťaťu predostrieť iné možnosti využitia voľného času, presvedčiť ich o atraktivite iných aktivít a venovať sa im o čosi viac. Príčinou problému je to, že sa dieťa nudí, jednoducho nemá čo robiť. Keď príde zo školy, rodičia s ním trávia len veľmi málo času a ak navyše nemá veľa priateľov, ako sa to môže stať na niektorých menších dedinách, dieťa podľahne virtualite. Dieťa si často samo nezariadi program a niekedy si dokonca ani nevie vybrať a nájsť hru, ktorá by ho/ju bavila. Určite, to záleží od marketingu niektorých hier, vizuálnej stránky, jej hrateľnosti a od komunity, ktorú hra má. Napr. ak má dieťa v kolektíve spolužiakov, kamarátov, hráčov Dota2 pravdepodobne si tiež túto hru nainštaluje.

Novo vynárajúce sa potreby detí v meste Rimavská Sobota

Výskum sa uskutočnil v Rimavskej Sobote. Uvedomujeme si, že výsledky, ktoré budeme prezentovať sa špecificky dotýkajú miesta, v ktorom boli identifikované a generalizácia by v tomto prípade mala byť veľmi opatrná, avšak pri deťoch a mládeži, ktorá je vekovo príbuzná naším participantom (12 – 17 rokov) je možné predikovať zistené potreby detí a mládeže aj v inom meste. Myslíme si, že problémy vyskytujúce sa na území, v ktorom žijú deti a priamo sa dotýkajú ich rodičov sa stávajú problémami ich detí a zároveň identifikujú, takmer identické riešenia a potreby ako ich rodičia. Zaujímavým je, ako sú dnešné deti citlivé a všímavé voči svojmu okoliu. Deti si všímajú a sú citlivé voči vonkajším podnetom. Určite môžeme zamietnuť stereotypné chápanie, že deti a mládež sa zaujímajú len o veci, ktoré sa ich priamo dotýkajú a nemajú na nich vplyv iné skutočnosti. Na základe výpovedí, ktoré sme dostali môžeme skonštatovať, že deti registrujú problémy svojich rodičov, aktuálne situácie vo svete a zaujímajú sa o ekologické problémy, ktoré sú popisované v mediach.

Výskum, ktorí sme realizovali v Rimavskej Sobote bol zameraný na skúmanie potrieb detí metódou skupinového pološtruktúrovaného rozhovoru. Medzi výskumnú vzorku patrili deti mesta Rimavská Sobota vo veku od 12 do 17 rokov z miestnej Strednej školy technickej a agropotravinárskej RS, z Centra pre deti a rodinu RS, z Centra voľného času Relax RS a zo Základnej školy Dobšinského v Rimavskej Sobote. Počas doby skúmania sa zrealizovalo 7 výskumných stretnutí s 89 deťmi. Do výskumu sa teda zapojilo 34 dievčat a 55 chlapcov.

V rámci výskumu bolo identifikovaných mnoho problémov, ktoré deti vnímajú. Ako jeden z najdôležitejších problémov, od ktorého sa vyvíjajú ďalšie je nedostatok pracovných príležitostí rodičov, čo má vplyv na nedostatok financií, a tak musia rodičia, často pracovať v dvoch prácach súčasne, alebo je jeden z rodičov nútený odcestovať za prácou do zahraničia.
Ako problémové vnímajú teda vysoký počet odpracovaných hodín v zamestnaní a následne zosúlaďovanie rodinného a pracovného života svojich rodičov. Dlhý pracovný čas rodičov v práci má podľa nich negatívne ovplyvňovať puto rodičov a detí. Spomenieme si aj pár výrokov detí, ktoré tieto a nasledujúce tvrdenia budú dokumentovať. „To nie je všetko len na rodičoch, ale v tom systéme, čo je v tomto štáte, že proste tých rodičov utláčajú robiť, robiť, robiť, aby dokázali tie rodiny si uživiť, lebo proste bez peňazí sa v tejto dobe vážne nedá skoro nič. Všetko funguje na materiálnom princípe. Že napr. tu na Slovensku to nie je tak finančne platené niektoré práce, tak musia ísť, povedzme niektoré matky, idú opatrovať do Rakúska, čiže netrávia s tými deťmi toľko času, alebo aj keď nejakí otcovia idú, tiež musia ísť na kamióne, alebo ja neviem robiť, tak tiež netrávia so svojimi deťmi veľa času.“ Participanti majú za to, že by rodičia mali tráviť viacej času so svojimi deťmi a zamestnávatelia by mali na túto požiadavku respondentov prihliadať. Aj zamestnávateľ by sa podľa nich mohol spolupodieľať na podpore vzťahu rodič - dieťa. „No, deň otvorených dverí, napr. že by tam prišli akože rodiny s deťmi, že by sa tam zabavili alebo niečo také“ A to najmä organizovaním aktivít pre rodiny zamestnancov, poskytovaním dlhších dovoleniek pre zamestnancov, ktorí majú deti, zvýšením platu zamestnancov s viacerými deťmi a udržaním si zamestnancov vo svojom podniku či zariadení. „Možno dovolenky dávať lepšie tým rodičom, aby to mohli, keď majú prázdniny deti, aby viac mohli tráviť času so svojimi deťmi alebo lepšie ohodnotiť prácu tých svojich zamestnancov, aby doniesli viac peňazí domov.“ Deti sa tiež obávajú, že v prípade odcestovania jedného z rodičov za prácou do zahraničia môže mať toto odcestovanie za následok nájdenie si nové životného partnera v zahraničí a založenie novej rodiny v zahraničí s novým partnerom. „Povedzme, že odcestovali za prácou, alebo majú novú rodinu a nechcú nič mať s tou starou.“ Čo by malo za následok nielen dočasnú stratu rodiča, ale trvalejšiu stratu, keďže by svoj čas rodič venoval novej rodine a vzťah rodič - dieťa by tak stratil svoju pôvodnú autentickosť. Okrem iného sa domnievajú, že aj keby takýto scenár nenastal, mohlo by odcestovanie jedného z rodičov mať za následok stratu otvoreného vzťahu s deťmi. Aj z dôvodu takýchto strachov prikladajú deti a mládež dostatočnú pozornosť problematike pracovných príležitostí. Okrem zamestnávateľov vidia možnosť pomoci rodičom s deťmi aj zo strany zamestnancov, ktorí deti nemajú. Nápomocne rodinám by podľa nich bolo, aby bezdetní zamestnanci vyšli v ústrety zamestnancom, ktorí majú deti a to aj v rámci výmeny pracovných zmien. „Podľa mňa takíto ľudia by mali možno na úkor tých ľudí, čo majú rodiny, zobrať dvakrát do mesiaca nadčas, pretože tie 4 hodiny naviac v práci nedajú napr.“

Deti v meste tiež vnímajú nedostatok voľnočasových príležitostí a priestorov pre trávenie voľného času. Väčšinu svojho voľného času podľa ich slov trávia doma, pred počítačmi, či mobilmi. „Sú takí osamotení, ako keby, že sú sami, že nevyjdú vonka ani nič.“ Privítali by viac športových krúžkov „Keď je tu v Sobote nejaké dieťa, ktoré baví volejbal alebo basketbal kde má ísť?, „Napríklad mňa baví aj volejbal, nemám si kde zahrať volejbal.“ A viac kultúrnych podujatí „Zaujímavejší ľudia, že by sem prišli, nejaké predstavenia takéto akože chodia tu, ale niečo také zaujímavejšie.“

Deti tiež tvrdili, že pre mládež v tomto meste nie je ničím výnimočným, keď mladí ľudia trávia svoje dlhé chvíle užívaním omamných látok. Napr. takým motívom pitia môže byť včlenenie sa do kolektívu „Tak myslím, ale ja keby som vedela, napr. predstavte si, že vy by ste nepili, hej dačo, tak tam vyzerám ako nejaký autista.“ Tiež však hovoria, že dôvodom užívania drog a pitia alkoholu môže byť aj nuda resp. aj nedostatok príležitostí pre deti a mládež. „Mladší ľudia tu všetci nevedia čo robiť a všetci drogujú proste, všetci, celé mesto, nemajú čo robiť, nevedia, čo robiť, drogujú, nepoviem, že všetci, ale veľká časť.“

Na základe projektu Európskeho školského prieskumu o alkohole a iných drogách (ESPAD) 15-16 ročný študenti zo Slovenska uviedli v roku 2015 údaje, ktoré hovoria o tom, že užívanie omamných látok na Slovensku je viac menej identické s priemerom ostatných krajín, bolo však spozorované mierne zvýšenie užívania kanabisu. Navyše takmer polovica uviedla, že majú skúsenosti s alkoholom. Alkohol patrí medzi najdostupnejšie drogy a tak sa aj väčšina detí a mládeže pri užívaní uchyľuje práve k nemu. Pri hlbšej analýze sme prišli aj pri našich participantoch na to, že drogami mysleli práve na prvom mieste alkohol, cigarety a kanabis. V meste však užívajú deti zo slabších sociálnych pomerov aj toluén, čo predstavuje v súčasnosti na Slovensku veľký problém napr. v rómskych osadách (Správa o dorogách, 2019). Na základe operatívnych informácii Národnej kriminálnej agentúry policajného zboru sa v Banskobystrickom kraji najčastejšie vyskytovali nelegálne drogy ako marihuana, pervitín, extáza a heroín. Od roku 2012 sa postupne do južných okresov a teda aj do Rimavskej Soboty rozšírila distribúcia sušiny s názvom „herba“. Na základe informácii zistený najnižší vek konzumentov v Banskobystrickom kraji bol 12 rokov a výskyt intoxikácie detí bol vo veku od 12 do 15 rokov. Ide o konzumentov marihuany, asyntetickych kanabinoidov (a teda aj „herby“) zo sociálne slabších vrstiev, prevažne rómskeho etnika (Správa o stave a vývoji drogovej scény na území Slovenskej republiky za rok 2018).

Participanti vnímajú ako problémové tiež, to , že aktivity na smartfónoch nahrádzajú úkony v reálnom živote a navyše spôsobujú istý zvyk v používaní tohto zariadenia, pričom sa tento zvyk prejavuje v zmýšľaní jedinca nad aktivitami vo virtuálnom svete a prehliada podnety a príležitosti fyzického sveta. „Ja by som povedal, že mobily alebo počítače, elektronika to ovplyvňuje život detí. Skôr tou negatívnou, deti trávia viac času ako by mali na tom“ „Ja si to strašne všímam, že táto generácia taká 2014 do, od 2004 do 2006 je neskutočne stále mobily hlúposti, to je neskutočné“ „Už ani nie také, že vonka, alebo tieto veci, ale sú na mobiloch, a tak a už aj, keď sú vonka, bol som s kamarátom, sme sa stretli po štyroch rokoch, išli sme si sadnúť a už to bolo také, že viac sme boli na mobile ako sme kecali“ Z týchto výrokov cítiť, že si participanti uvedomujú, že moderné aplikácie na mobiloch výrazne znižujú plnú kognitívnu prítomnosť v realite a často sú mysľou v aplikáciách a sociálnych sieťach ako je Facebook, Instagram, TikTok atď. S týmto rozšíreným používaní sociálnych sietí stoja však aj ďalšie negatívne scenáre, ako je napr. kyberšikana. „Spolužiaci písali kamarátke, že je tučná, alebo akože ako vyzerá za výzor, a to ani nie je pravda, ale oni si potrebovali niečo kompenzovať, povedzme.“ Pri hlbšej diskusii participanti navrhli, aby sa takýmto prípadom zaoberali odborníci, ktorí by mali v náplni práce komunikáciu s dieťaťom a kontaktovanie serverov za účelom zamedzenia takéhoto správania, vymazania hanlivého obsahu, či poskytnutie preventívnych rád pre bezpečné požívanie takýchto aplikácii. „Nejakého hackera, ktorý by kontroloval sociálne siete, alebo teda nejakého odborníka, ktorý by možno vedel mazať nejaké veci. Čiže nejakú psychologickú pomoc poskytnúť pre tieto obete a nejakého odborníka v IT sieťach, ktorý by mu pomohol aj v tom virtuálnom svete, lebo ako vieme, stalo sa, že sa zvykli títo, čo šikanovali, vydávať za niekoho iného a písať nejaké hanlivé veci o ňom“

Medzi ďalšiu citlivú tému, ktorú participanti registrovali bolo znečisťovanie životného prostredia vo svete „Preboha, ľudia trieďte odpad, lebo jednak už zem vyzerá tak ako vyzerá, veľryby doslova dochnú vo veľkom, že sa zadrhnú plastmi nejakými, neviem plastovým odpadom. To nie je problém, len akože Slovenska ako Rimavskej Soboty, ale celého sveta.“ „Ekologicky treba rozmýšľať, triediť všetko.“

Participanti uviedli mnoho problematických situácii, ktoré sa vzťahujú na mesto, či na širšie prostredie. V ich výrokoch sa niekedy implicitne a niekedy priamo explicitne nachádzame potreby, ktoré majú a ktoré prezentovali. Spomeňme si ich takto v koncentrovanej podobe:

• Potreba vyrastať v zdravom rodinnom prostredí.
• Potreba žiť v peknom prostredí.
• Potreba čiastočnej finančnej slobody.
• Potreba pocitu užitočnosti.
• Potreba cítenia spolupatričnosti a účasti na rozhodovacích procesoch.
• Potreba solidárneho a sociálneho nazerania na veci.
• Potreba istoty.
• Potreba mať prácu.
• Potreba orientácie v možnostiach využitia voľného času.
• Potreba nachádzania zmyslu v aktivite v rámci voľného času.
• Potreba mať k dispozícií priestor na stretávanie s vrstovníkmi.
• Potreba kultúrne sa vyžiť (zabaviť sa).
• Potreba byť členom skupiny.
• Potreba bezpečia v kyberpriestore (na internete, sociálnych sieťach).
• Potreba získať obdiv.
• Potreba nachádzania a vytvárania identity v kyberpriestore, ktorá je atraktívnejšia ako vo fyzickom priestore.
• Potreba bezpečia.
• Potreba možnosti sebarealizácie bez strachu z osočovania a tyranizovania.
• Potreba individuálneho prístupu.
• Potreba sebarealizácie.
• Potreba primeraných podnetov pre svoj rozvoj.
• Potreba chrániť planétu Zem.
• Potreba žiť v čistom prostredí.
• Potreba otvorenej budúcnosti.

Záver

Novo vynárajúce sa potreby detí a mládeže sú teda výzvy, ktorým sa je potrebné venovať, pretože interakcia a akútnosť uspokojovania týchto potrieb je vo výrazne vyššej intenzite ako v minulosti. Môže ísť teda o potreby, ktoré tu dávno boli, lenže neboli tak citlivo vnímané, alebo o potreby, ktoré vznikli pod vplyvom rozvoja vedy a techniky či potreby, ktoré sú citeľné v kontexte problémov a situácii, ktoré tu v minulosti neboli.

Z nášho výskumu vyplýva, že najväčším problémom a výzvou k stabilizácii je nedostatok pracovných príležitostí v meste Rimavská Sobota. Zásadným problémom pre deti a mládež v Rimavskej Sobote je aj nedostatok voľnočasových a športových príležitostí. Ľudia majú potrebu sebarealizácie a ak sa nenachádza forma naplnenia tejto potreby prostredníctvom aktivít a príležitostí, nastávajú komplikácie. Participanti tvrdia, že sú takéto deti často smutné, znechutené a uchyľujú sa k užívaniu drog a k návšteve zábav, kde sa užívajú drogy. Druhým alternatívnym následkom nedostatku voľnočasových príležitostí je trávenie času na počítači, alebo smartfóne. Želaný efekt, ktorý chceme dosiahnuť je digitálna rovnováha a nasmerovanie detí k zodpovednosti a k aktivitám, vďaka ktorým by boli spokojné. Deti a mládež je potrebné počúvať a zabezpečovať im čo najviac príležitostí k tomu, aby sa rozvíjali a boli šťastné. Deti a mládež sú budúcnosť a je potrebné aby sme ju zanechali v neznečistenom prostredí a plnú výnimočných dospelých ľudí, ktorí budú spokojní s tým, čo majú dnes a s láskou spomínali na to, čo bolo.

Autor: Mgr. Roland Sivok

Zoznam bibliografických odkazov

ARISTOTELES, Rétorika, Thetis 2009 ISBN 978-80-970115-1-2

OUDENHOVEN, N.,WAZIR, R., Newly Emerging Needs of Children: An Exploration, 2006. ISBN 90-441-1913-3

PIOVARIOVÁ, T.,a kol., NADÁCIA PRE DETI SLOVENSKA, Novo vynárajúce sa potreby detí na Slovensku prieskumná štúdia, Bratislava 2009. [cit. 2020.03.24.] Dostupné na internete:https://www.iuventa.sk/files/documents/7_vyskummladeze/prieskumy/finalstudia_nds _leonardo.pdf)

TREZOVÁ, L., Generácia X vs Y. alebo akí sú tí dnešní mladí dospelí v porovnaní s nami – generáciou X? Časť 1. , 2015. [cit. 2020.03.6.] Dostupné na internete: https://www.linkedin.com/

TREZOVÁ, L., Česká generace Y Časť 2., 2015. [cit. 2020.03.8.] Dostupné na internete: https://www.linkedin.com/

EURÓPSKE MONITOROVACIE CENTRUM PRE DROGY A DROGOVÚ ZÁVISLOSŤ, Správa o drogách 2019, dostupné online : https://www.emcdda.europa.eu/system/files/publications/11351/CDR2019-Slo...

NAKA PZ, Správa o stave a vývoji drogovej scény na území Slovenskej republiky za rok 2018, Bratislava 2019, Dostupné online:
https://www.minv.sk/?drogova-scena-na-uzemi-slovenskej-republiky