Po revolúcii vzniká nový Egypt. Nik nevie, aký bude.

aug 27 2012

Davy v arabských krajinách sú často nebezpečné. Vášnivé, neovládateľné. A preto v nich aj často zomierajú ľudia, väčšinou na ušliapanie. Tento taký nebol.

Stál som v čom dve hodiny. Dokopy išlo o tri rady, ktoré sa končili osobnou prehliadkou. Pri mne s osobitnou pozornosťou – kontrolovali pas, pýtali sa, prečo idem na Tahrír práve vtedy, keď tam prebieha revolúcia. Nakoniec ma pustili. Osobnými prehliadkami prešli aj ostatní. Deti, starci, ženy v burkách, ale aj „po európsky“ odhalené. ľudia v oblekoch, či tí najchudobnejší. Všetci dúfali, že sa im podarí zvrhnúť prezidenta Husního Mubaraka. Ten z nášho pohľadu vyzeral ako diktátor, ktorého je možné tolerovať. Zaručil sa za bezpečnosť Izraela, ponúkal Európanom lacné dovolenky, držal na uzde islamistov. Vo vnútri krajiny, ktorá má 80 miliónov obyvateľov, z toho viac ako polovica má menej ako 30 rokov, to však vyzeralo ináč. Ekonomickú moc mala armáda a klika okolo prezidenta. Mladí ľudia sa nemali kde zamestnať. Ak chceli podnikať, nedostali úver. Ten bol vyhradený pre elitu. Ak sa niekto ozval, tajná polícia ho mučila, alebo väznila. Preto prišla revolúcia.

Od Mubaraka k armáde

Ľuďom na Tahríre nešlo až tak o politiku, tej nerozumeli, lebo sa s nimi o nej nikto nerozprával. Chceli len dôstojný život a verili, že na Tahríre ho dosiahnu. Nebola to nahnevaná masa. Aj pri popevkoch o Mubarakovi v nich bola skôr nádej. Tušili, že zmena je na dosah. Tá naozaj nastala a moc prebrala armáda. Je to však len malá zmena – z armády totiž vzišiel Mubarak i jeho predchodcovia. Armáda ekonomicky vládla aj predtým, má obrovské majetky aj fabriky, v ktorých branci pracujú zadarmo. Generáli usúdili, že ak by naďalej stáli za Mubarakom, mohli by prísť o moc, a to nechceli. Začali preto vládnuť a nesmelo hovoriť o demokracii. Tá mala prísť „raz“, čo ľuďom z Tahríru nestačilo, chceli presný termín. Dostali ho – parlamentné voľby na prelome rokov, prezidentské v máji 2012.

Návrat na Tahrír

„Zrazu máme presný harmonogram, vedeli sme, kedy armáda odovzdá moc. Už to nie je ako v starom režime, kde nám sľubovali, že na reformách sa pracuje, ale v skutočnosti sa nič nedialo,“ povedal pre denník SME egyptský publicista Tarík Osman. Niekoľko mesiacov pred revolúciou napísal knihu, v ktorej zmeny predpovedal.
Z Egypta však začali chodiť hrozivé správy. Desaťtisíce ľudí sa vrátili na Tahrír, tento krát požadovali odchod armády , ktorá len pomaly odovzdávala moc. Demonštranti opäť hovorili o zatýkaní za prejavený názor, o cenzúre. Je to rovnaké ako za Mubaraka, tvrdili. Keď na futbalovom zápase v Port Saíd v januári tohto roka zomrelo takmer 80 ľudí, za vinníka okamžite označili generálov. Obeťami útoku sa totiž stali ultras káhirského klubu, ktorí vládu generálov najviac kritizujú. Čo je pre stabilitu Egypta horšie, armádu neobviňovali celkom bezdôvodne – je v jej záujme, aby dala najavo, že bez nej ešte Egypt nevydrží. Vyhovujú jej nepokoje, ktoré musí potláčať. Alternatívou je totiž len polícia, ktorá sa zdiskreditovala počas revolúcie, keď proti protestom krvavo zasahovala. Ulice vtedy dostala pod kontrolu armáda, vďaka čomu si vybudovala imidž ochrancu revolúcie.

Dôležité bude, kto si udrží moc

V skutočnosti však armáde ide o to, aby si ochránila vlastné výhody. Aj preto rokuje so stranami o tom, čo jej ostane. Chce si udržať daňové úľavy a najmä získať záruku, že žiadny z generálov sa v budúcnosti nebude musieť spovedať za zločiny z čias Mubaraka či z prebiehajúceho prechodného obdobia. Mnohí Európania držia armáde palce, tak veľmi sa boja islamistov z Moslimského bratstva, ktorí ovládli parlament. V ňom by chceli vidieť viac liberálov, ktorí dominovali na Tahríre. Tým sa však nepodarilo zostaviť dostatočne silné politické strany, kým islamisti fungujú už desaťročia, hoci doteraz len v ilegalite. Viacerí zo súčasných poslancov boli dokonca pred revolúciou vo väzení. Osman tvrdí, že sa nedá hovoriť o jednoliatej skupine islamistov. Aj medzi nimi sú rôzne názory, ktoré sa začnú čoskoro prejavovať. „Aj vo vnútri strany sú konzervatívni aj liberálni ľudia. Dôležité nie je, koho ľudia zvolia teraz, ale kto si moc udrží,“ tvrdí. Mladí Egypťania podľa neho túžia po otvorenosti, do budúcnosti tak väčšie šance dáva sekulárnym stranám. „Najväčším príbehom, aký sa teraz v Egypte odohráva, je odovzdanie moci od starých štruktúr strednej triede, k mladým ľuďom. Vzniká nový Egypt,“ dodal Osman.
Zatiaľ sa však nedá povedať, aký Egypt to bude. Je to experiment, ktorého výsledky spoznáme až o niekoľko rokov, možno desaťročí.

Matúš Krčmárik
Autor je redaktor denníka SME

_________________________________________

Článok vyšiel v bulletine Rozvojová pomoc - Jar 2012. Vydáva ho Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO), ktorá je združením právnických osôb - strešnou organizáciou 31 (23 riadnych členov a 8 pozorovateľov) slovenských mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú najmä zahraničnou rozvojovou a humanitárnou pomocou.
http://www.mvro.sk

Celé číslo časopisu Rozvojová pomoc - jar 2012 v PDF