Zborník príspevkov z 5. konferencie psychológie zdravia, Bratislava, 2010

nov 24 2012

Dňa 19.mája 2010 sa konala v Kongresovej sále MZ SR na Kramároch v Bratislave 5. celoslovenská konferencia Psychológia zdravia 2010 s medzinárodnou účasťou. Konferenciu organizovala sekcia psychológie zdravia SPS pri SAV v spolupráci so sekciou zdravia Ministerstva zdravotníctva SR. Na príprave podujatia sa ďalej podieľali: Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, Kancelária WHO na Slovensku, KISH Košice, Katedra psychológie FF KU v Ružomberku a Katedra psychológie FF TU v Trnave.

Príhovor

Program tohtoročného stretnutia bol čiastočne ovplyvnený výzvou pracovného seminára organizovaného sekciou podpory zdravia na pôde MZ SR v júni 2009 Výchova ku zdraviu a preventívna medicína. Diskusné vstupy účastníkov uvedeného workshopu, vrátane MUDr. E. Kováča a zástupkýň zdravotných poisťovní – profesiou lekárky, ktoré sa stali pacientkami - potvrdili absenciu psychologického a ľudského prístupu klinických zdravotníkov vo vzťahu k pacientom v konkrétnych prípadoch. Zároveň neprítomnosť popredných klinických a pedagogických autorít, uvedených v zozname oslovených účastníkov workshopu nasvedčovali paradoxnému záujmu o problematiku, ak nie ignorovaniu prevencie a podpory zdravia.

Téma podpory zdravia alebo výchovy k zdraviu a prevencia ochorení je stále aktuálnou a veľmi komplikovanou oblasťou, v ktorej sa prelínajú sféry záujmu a pôsobenia klinickej medicíny, verejného zdravotníctva a ostatných vedných disciplín, vrátane psychológie a sociológie. V kontexte vývoja ostatných dvoch desaťročí sa napr. prevencia kardiovaskulárnych ochorení v klinickom ponímaní obmedzila na farmakologické ovplyvňovanie rizikových faktorov, na podceňovanie aktivít „neklinikov“ a z toho vyplývajúcich paradoxov v prevencii a podpore zdravia.

Jedným z cieľov tohto stretnutia bolo vyvolať verejnú, medziodborovú diskusiu na podporu zdravia a prevenciu ochorení, pokračovať v nej za účasti kompetentných odborníkov, zlepšiť informovanosť záujemcov o problematiku. Zároveň definovať pozíciu psychológie, najmä psychológie zdravia v týchto aktivitách. Bola a je snaha pokračovať v trende vytýčenom predchádzajúcimi stretnutiami záujemcov o psychológiu zdravia, venovať sa aktuálnym profesionálnym psychologickým ako aj hraničným medziodborovým problémom týkajúcich sa psychológie zdravia, behaviorálnemu manažmentu zdravia, podpore zdravia a prevencii ochorení.

Program konferencie bol zameraný na dva odborné tematické okruhy: 1. podpora zdravia a psychológia zdravia a 2. resilience zdravia. Obe boli kvalitným doplnkom hlavných chodov konferencie.

Stáva sa tradíciou, že úvodnú prednášku na našich stretnutiach má prof. I. Štúr. Kategória zdravia má svoje nadčasové dimenzie, má svoju filozofiu, psychológiu, sociológiu ale najmä logiku a etiku, na čo sa v dnešnej skomercionalizovanej dobe zabúda. V období globalizácie a neúprosných, tvrdých komerčných faktov. Autor, ako reprezentant týchto myšlienok, sa prezentoval čarom a charizmou jemu vlastnou.

V bloku Podpora zdravia vedúca regionálneho úradu VZ v Košiciach MUDr. Jana Kollárová zdôraznila význam a potrebu aplikovanej psychológie zdravia a psychológov v podpore zdravia. Systematická spolupráca v tejto oblasti je skôr výnimkou ako pravidlom. Ide o pozitívnu výzvu a konštruktívnu ponuku pre časť psychologickej obce.

Vysoký informačný štandard, faktografická a chronologická precíznosť a aktuálnosť sú charakteristické pre prezentácie doc. Kebzu, predsedu sekcie PZ ČMPS zo SZU Praha. Toto potvrdil i vo svojom príspevku Podpora zdraví - historie a současnost ve světě a v ČR. Napriek určitému organizačnému a metodickému predstihu sú problémy spojené s realizáciou zdraviu podporných aktivít v ČR a SR spoločné a zlyhávajú nie na odborných kompetenciách, ale na ekonomických a politických záujmoch „lídrov“ a... iracionálnej intolerancii.

Doc. MUDr. L. Bacharová prednášala o chronickej dileme dvoch rôznych, často nezlučiteľných rolí v práci lekára: ako klinika a manažéra. Extrémne nároky na obe formy profesionálnych identít a nedostatočné medziodborové kompetencie môžu viesť k chybám ako v klinickej práci, tak pri práci s ľudskými zdrojmi. Ako v pre-, tak aj postgraduálnej edukácii a aj klinickej či organizačnej praxi je priestor na aplikáciu poznatkov psychológie, aj PZ v rámci zvýšenia efektívnosti aktivít.

Diskusia k prezentácii Dr. Brukkerovej a kol. Výchova k zdraviu a podpora zdravia naznačila, že téme by bolo treba venovať väčší priestor na odstránenie nielen sémantických a jazykových disproporcií a stanovení priorít v investícii do vzdelávania zdravotníkov najmä na SZU tak aj v širšej populácii.

Pri hodnotení rizikového správanie zdravotníkov a podpore zdravia nestačí konštatovať známe veci o rizikovosti prostredia, v ktorom sa zdravotníci pohybujú. PZ by mala ponúkať konkrétne opatrenia na zmiernenie vplyvu profesionálneho rizika na zdravie zdravotníkov a tým skvalitniť diagnostický a terapeutický proces, zhrnul Dr. Selko.

MUDr. Zorka Gerová z poradne zdravia RÚVZ v Bratislave referovala o Projekte podpory kardiovaskulárneho zdravia v prostredí základných škôl mestskej časti Bratislava – Petržalka. Zistenia boli šokujúce; okrem neuspokojivého stavu kardiovaskulárnych rizikových faktorov u detí opäť vystúpila do popredia otázka rizikovosti profesie učiteľov a potreba venovať sa tejto známej a napriek tomu chúlostivej téme i z hľadiska psychológie a podpory zdravia.

Zaujímavú prezentáciu kolektívu Madarásová-Gecková, Kolarčík a spol. Výskum sociálnych determinánt zdravia v skupine rómskej mládeže. Napriek rozsiahlym vedomostiam niektorých diskutujúcich, problematika zdravia tejto minority, ako i mnohé iné problémy s ňou súvisiace, sa nerieši.

Prednáška Mgr. P. Šťastného, J. Potúčkovej a spol. z OZ Stop fajčeniu: Prevencia závislostí a podpora zdravia zaujala svojou vysokou erudovanosťou v problematike, zároveň autor upozornil na význam OZ v podpore a prevencii zdravia, najmä čo sa týka boja s tolerovanými závislosťami. Na jednej strane obdivuhodné nasadenie, vysoké pracovné tempo, na druhej strane nepochopenie kompetentných a nedocenenie práce zákonite vedú k vyhoreniu a strate nadšenia. Na Slovensku nie je zatiaľ prajné prostredie pre aktivity podobného druhu.

K bloku 2. Resilience:
Hoci publikácia Doc. Ivy Šolcovej z Prahy Vývoj resilience v dětství a dospělosti je útla, obsahuje kvantum kvalitných faktografických údajov. Je precízne, zrozumiteľne a dôsledne zostavená. Škoda, že v dôsledku „prevencie časového stresu“ moderátorom bloku pri predstavení tejto publikácie sa nevyužila prítomnosť autorky na bohatšiu diskusiu k tejto zaujímavej téme.

Doc. Dr. G.Bianchi a spol. ponúkli zaujímavú a diskusiu provokujúcu tému Resiliencia a sila žien. Hoci autori reprezentujú pracovisko základného výskumu, cieľ bol výsostne a prakticky zameraný. Osobne si cením snahu autorov, napriek tomu, že i v rámci jedného odboru a spoločného cieľa máme rozdielnu terminológiu.
Dr. Viera Diešková za zaoberala témou Resilience a jej podpory z generačného hľadiska zdôraznila význam ranných vývinových štádií pri formovaní resilience. Z ďalších prezentovaných prednášok: Dr. I. Schusterová z katedry psychológie TU sa zamýšľala nad zadosťučinením zo súcitu u krízových pracovníkov ako ochranou pred vyhorením. Téme syndrómu vyhorenia u študentov pomáhajúcich profesií, konceptu „sence of coherence“ a sebaúcte, ktoré sú súčasťou grantovej štúdie, sa venovali PhDr. Z. Škodová a spol. z Martina. Doc. B. Vašina z Ostravskej univerzity prezentoval v práci Některé faktory psychické pracovní zátěže a hardines svoje precízne štatistické analýzy rizikových a protektívnych premenných u učiteľov. Dr. M. Vavricová v prednáške Sebakontrola ako faktor zvládania záťaže sa zamerala na význam autoregulačných mechanizmov osobnosti vo vzťahu k zdraviu.

V časti 3. Varia, odzneli príspevky: Kvalita rozdelenia voľného času a spokojnosť so životom doc. Stempelovej a Topoľskej, Terapeutický potenciál voľnočasových aktivít v súvislosti so zvládaním u adolescentov od Schusterovej a Luptákovej z Trnavy. Snaha o vzájomné obohatenie a spestrenie sociálnej práce cez prizmu psychológie zdravia sa realizovala v príspevkoch Mgr. E. Rumančíkovej: Tolerancia alkoholizmu u žien a príspevku Mgr. T. Braun: Depresia a psychohygiena. Na záver konferencie Mgr. L. Harinek v precíznom a osobnou skúsenosťou obohatenom príspevku Úzkosť, zvládanie, komunikácia o ochorení a kvalita života v detskej onkológii potvrdil, že „jablko nepadá ďaleko od stromu“ a pokračuje v šľapajách svojej starej mamy – doc. Milady Harinekovej.
Kompletné texty prednesených a niektorých vyžiadaných prác budú publikované v zborníku Psychológia zdravia 2010.
Na konferencii sa celkovo zúčastnilo vyše 55 záujemcov o psychológiu zdravia, čo vzhľadom na začínajúce dovolenky a pestrú ponuku iných, azda spoločensky atraktívnejších podujatí nie je málo. Rastie záujem o konferenciu zo strany študentov. Záujem „klinických“ pracovníkov reflektuje aktuálny stav v psychologickej obci na Slovensku.

Azda nebude nekritické konštatovanie, ak uvediem názor organizátora, že konferencia splnila svoj náročný cieľ. K tomuto tvrdeniu ma oprávňujú zážitky z účasti na konferencii PZ ČMPS vo Vernířoviciach, ktorá sa konala po bratislavskej konferencii. Kvalitou prednesených prác, aj počtom účastníkov za kolegami z ČR nezaostávame.

Napriek „nelukratívnosti“ tohto podujatia väčšina skalných prejavila záujem stretnúť sa opäť.

Cieľom konferencie je pokračovať v trende vytýčenom predchádzajúcimi stretnutiami záujemcov o psychológiu zdravia a venovať sa aktuálnym, profesionálnym psychologickým ako aj hraničným medziodborovým problémom týkajúcim sa psychológie zdravia, behaviorálnemu manažmentu zdravia, podpore zdravia a prevencii ochorení.

Téma podpory zdravia alebo výchovy k zdraviu a prevencia ochorení je stále aktuálna a veľmi komplikovaná oblasť, v ktorej sa prelínajú sféry záujmu a pôsobenia klinickej medicíny, verejného zdravotníctva a ostatných vedných disciplín, vrátane psychológie a sociológie. V kontexte vývoja ostatných dvoch desaťročí sa napr. prevencia kardiovaskulárnych ochorení v klinickom ponímaní obmedzila na farmakologické ovplyvňovanie rizikových faktorov, podceňovaní aktivít „neklinikov“ a z toho vyplývajúcich paradoxov v prevencii a podpore zdravia.

Jedným z cieľov stretnutia je vyvolať verejnú, medziodborovú diskusiu o podpore zdravia a prevencii ochorení, pokračovať v nej, zlepšiť informovanosť záujemcov o problematiku. Zároveň definovať pozíciu psychológie, najmä psychológie zdravia v týchto aktivitách

Zostavovateľ: PhDr. Dušan Selko, CSc., MPH

OBSAH

Sebaúčinnosť, zadosťučinenie zo súcitu ako salutoprotektory zdravia
Iveta Schusterová

Syndróm vyhorenia u študentov pomáhajúcich profesií: súvislosť s konceptom „sense of coherence” a sebaúctou
Škodová, Banovčinová, Bubeníková, Holdoš

Kvalita rozdelenia voľného času a spokojnosť so životom
Judita Stempelová, Alexandra Topoľská

Vývoj resiliencie v dospělosti: některá poučení z grantovy studie
Iva Šolcová, Vladimír Kebza

Syndróm vyhorenia a kardiovaskulárne riziko
Selko

Správnou komunikáciou k zmysluplnej a efektívnej liečbe
Renata Knezović, Rebeka Ralbovská

Sebakontrola ako faktor zvládania záťaže: teoretické koncepty a výskumné zistenia
Vavricová Monika

Fyzická a psychická záťaž pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti (prevencia, ochrana a podpora zdravia sestry)
Dagmar Komačeková

Podpora zdraví - historie a současnost ve světě a v ČR
Vladimír Kebza

Vybrané psychosociální a behaviorální proměnné a rizikové faktory kardiovaskulárnich onemocnění
Vladimír Kebza

Komunikácia rodičov s deťmi o ochorení v detskej onkológii - jej vzťah k úzkosti, zvládaniu a vybraným aspektom kvality života z hľadiska zdravia
Harinek Ľubomír, Peter Szeliga


Terapeutický potenciál voľnočasových aktivít v súvislostí so zvládaním u adolescentov

Iveta Schusterová, Mgr. Katarína Luptáková

Sociálne determinanty zdravia rómskej mládeže
Andrea Madarasová Gecková, Peter Kolarčik, Jana Kollárová, Daniela Bobáková

Lekár a manažér: dve rôzne roly
Ljuba Bachárová

Emočné charakteristiky v prevencii kardiovaskulárnych chorôb u detí a mládeže v školskom veku
Milada Harineková

Výchova k zdraviu ako celoživotný proces
Zuzana Filípková, Darina Brukkerová

Výročná konferencia Európskej asociácie psychológie zdravia, 23. - 26. september 2009, Pisa, Taliansko

Resiliencia a sila žien
Gabriel Bianchi, Ivan Lukšík, Miroslav Popper

Využitie psychohygieny pri depresii
Tatiana Braun


Zborník príspevkov z 5. konferencie psychológie zdravia, Bratislava, 2010 bol vydaný iba v elektronickej forme

Dostupnosť: Zborník príspevkov z 5. konferencie psychológie zdravia, Bratislava, 2010

Zostavovateľ: PhDr. Dušan Selko, CSc., MPH

Jazyková redaktorka: Mgr. Mária Mišovičová
Technický redaktor: Mgr. Peter Senko

Vydavateľ: Business Intelligence Club, o.z. / Prohuman
Vydané: 2012, Bratislava