Fyzická a psychická záťaž pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti (prevencia, ochrana a podpora zdravia sestry)

mar 3 2012
Verzia pre tlačVerzia pre tlač

Kľúčové slová: prevencia nadmernej fyzickej záťaže; kinestetika v ošetrovateľskej starostlivosti; zvládanie psychickej záťaže; bournout; stratégie zvládania - coping; manažment stresu v ošetrovateľstve.

ÚVOD

Povolanie sestry bolo, je a vždy bude nielen fyzicky náročné, ale predovšetkým nesie so sebou veľkú psychickú záťaž, ktorá vyplýva zo samotnej podstaty ošetrovateľskej profesie, zo sociálnych interakcií, komunikačných a iných problémov, ku ktorým dochádza v každodennej ošetrovateľskej starostlivosti.

Z výskumných prác a štúdií domácich a zahraničných autorov vyplýva, že výskyt ochorení pohybového systému, nervových a psychických porúch v súvislosti s prácou sa neustále zvyšuje.

Poškodenia podporno-pohybovej sústavy predstavujú najčastejší problém súvisiaci s prácou v Európe. Takmer 24 % zamestnancov z EÚ uvádza, že trpí bolesťami chrbta a 22 % sa sťažuje na bolesti svalov. Obidva problémy sa častejšie vyskytujú v nových členských štátoch, 39 % v nových a 36 % starých členských štátoch. (European Agency for Safety and Health at Work, 2007)

Stres súvisiaci s prácou patrí k najväčším výzvam v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, ktorým čelíme v Európe. Postihuje približne jedného zo štyroch pracovníkov a zo štúdií vyplýva, že s ním súvisí 50- až 60 % všetkých vymeškaných pracovných dní. Predstavuje to obrovské náklady nielen z hľadiska ľudského utrpenia, ale aj oslabenia hospodárskej výkonnosti. V roku 2005 bol stres druhým najčastejšie udávaným problémom súvisiacim s prácou, ktorý postihol 22 % zamestnancov v EÚ (European Agency for Safety and Health at Work , 2007)

Na mnohé nedostatky v ochrane a bezpečnosti práce zdravotníkov v SR, súvisiace s nadmernou záťažou, poukázali aj výsledky v správe odborovej kontroly v roku 2006. Ako sa v správe uvádza, jedným z nedostatkov bolo prekračovanie stanovených limitov nadčasovej práce sestier a lekárov, zapríčinené súčasnou situáciou v zdravotníckych zariadeniach – v neustálom znižovaní počtu zdravotníckych zamestnancov, taktiež ich odchodom do zahraničia alebo iných ekonomických činností.

Zatiaľ čo sa doterajšie výskumné práce venovali najmä špecifikácii stupňa zaťaženia a energetickej náročnosti práce jednotlivých kategórií zdravotníckych pracovníkov, v predloženej práci sme zamerali pozornosť na zisťovanie teoretických vedomostí a praktických zručností sestier potrebných na elimináciu nadmernej fyzickej záťaže a na využívanie efektívnych stratégií zvládania psychickej záťaže sestier pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Naším zámerom bolo najmä prispieť k prevencii, podpore a ochrane zdravia sestier.

FYZICKÁ ZÁŤAŽ

Fyzická práca a záťaž v ošetrovateľskej starostlivosti

Pracovná záťaž je daná mierou vyváženosti medzi výkonovou kapacitou človeka na jednej strane a požiadavkami úlohy a podmienkami, za ktorých sa uskutočňuje, na strane druhej. V prípade, že sú obidve zložky v rovnováhe, je pracovná záťaž primeraná. Ak dôjde k nerovnováhe, ide o záťaž neprimeranú, označovanú ako záťaž z preťaženia výkonovej kapacity, resp. o záťaž nadlimitnú.

Ťažká fyzická práca v ošetrovateľskej starostlivosti, hlavne spojená s manipuláciou s pacientmi a bremenami, môže viesť k niektorým zdravotným problémom sestry, predovšetkým v oblasti jej pohybového systému. Pri každodenných a opakovaných manipuláciách s imobilnými pacientmi a pacientmi so zníženou pohybovou schopnosťou, často nie je možné rešpektovať doporučené limity pre hmotnosť a manipuláciu s bremenom (vrátene ľudského).

Jedným zo základných predpokladov prevencie poškodenia pohybového aparátu sestry je ovládanie bezpečných techník manipulácie s pacientom. Súčasným trendom v ošetrovateľstve je zameranie sa na minimalizáciu výkonov spojených s prostým vertikálnym dvíhaním a prenášaním pacienta a na uplatnenie správnych manipulačných techník spolu s využívaním technických pomôcok pre manipuláciu.

NEUROPSYCHICKÁ ZÁŤAŽ

Psychická záťaž a stratégie zvládania psychickej záťaže v ošetrovateľskej starostlivosti

Ošetrovateľská starostlivosť je práca s človekom a pre človeka, spravidla chorého, je namáhavá z hľadiska fyzického a psychického. Sestra v každodennej praxi rieši a prežíva problémy spojené s utrpením, bolesťou, chorobou a smrťou pacientov, čo predstavuje veľkú psychickú záťaž a riziko ohrozenia vzniku syndrómu z vyhorenia. Ak sestry získajú zručnosti a schopnosti efektívne zvládať záťažové situácie v práci a vo svojom živote, dokážu lepšie hodnotiť náročnosť záťažových situácií pacienta a môžu pomôcť pacientovi, jeho príbuzným a ďalším pri zvládaní náročných životných situácií spojených s hospitalizáciou, zmenou zdravotného stavu, terapiou alebo úmrtím.

Zvládanie stresu pomáha sestre nachádzať správnu rovnováhu medzi energiou a tvorivosťou na jednej strane a príznakmi nadmerného stresu (únava, pocit neadekvátnosti pri plnení rolí) na strane druhej. Tento druh rovnováhy je u každého človeka individuálny a spôsob jeho získavania a udržania predstavuje proces učenia. Z tohto dôvodu treba, aby sa sestra naučila určiť vlastné východiská stresu, identifikovať stresory a príznaky stresu a aby získala zručnosti a schopnosti na zvládanie stresu.

Pre zvládaniae stresu môže využívať tri hlavné prístupy:
1. realizovať základné zvládanie stresu (vedieť, čo robiť, ak sa náhle objaví stres),
2 riadiť vplyv stresorov a
3 vytvoriť si vyvážený životný štýl.

Základné zvládanie stresu zahŕňa: riešenie problémov, riešenie pocitov, využitie dostupnej sociálnej podpory a redukciu fyziologických reakcií, vyvolaných stresom.

VÝSKUM

Vymedzenie výskumného problému a ciele výskumu

V záujme komplexného porozumenia a aj hľadania riešení v problematike zvládania profesionálnej záťaže sestier sme sa rozhodli zrealizovať výskum, v ktorom sme sledovali špecifická uvedenej oblasti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.

Cieľom výskumu bolo zistiť:
a.) poznania sestier o prevencii rizík z nadmernej fyzickej a psychickej záťaže,
b.) poznania sestier o spôsoboch zvládania fyzickej záťaže, ako aj
c.) stratégie zvládania psychickej záťaže sestier.

Uvedené aspekty sme sledovali u sestier pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti v našich podmienkach, a to najmä so zameraním na možné diferencie súvisiace s odlišným zaťažením (1) v rôznych klinických ošetrovateľských odboroch a (2) počas rozvoja profesionálnej kariéry sestry.

Metóda výskumu

Prvá časť výskumu – výskum fyzickej záťaže – bola postavená na teoretických predpokladoch, vyslovených v teóriách o ľudskom potenciáli pre zmenu správania - sociálno-kognitívne teórie objasňujúce správanie týkajúce sa vlastného zdravia (teória zdôvodneného správania Fishbeina a Ajzena, podľa Křivohlavý, 1994, resp. teória plánovaného správania Ajzena a Maddena, podľa Ogdenová, 1998). V tomto zmysle sme skúmali poznatky (vedomosti), výkonové predpoklady (zručnosti) sestier a podmienky prostredia na jednej strane a uskutočňovanie zdravého správania na strane druhej. Druhá časť výskumného projektu spočívala na overovaní teoretických predpokladov o pôsobení psychickej záťaže/stresu pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti vo vzťahu k stratégiám zvládania, sebaobrazu a sociálnym kontextom práce, a to v závislosti od klinických odborov, veku a dĺžky ošetrovateľskej praxe sestier.

Z hľadiska použitých metód sa využili škálové otázky v pôvodnom dotazníku, štandardizované dotazníky a pôvodné psychosémantické škály. V druhej časti výskumu sa použil aj kvalitatívny prístup v podobe otvorených otázok v dotazníku.

Súbor

Súbor v prvej časti výskumu tvorilo 55 sestier. V druhej časti výskumného projektu výskumnú vzorku tvorilo 257 sestier. Najviace zastúpenou vekovou kategóriou bola kategória sestier od 27 do 29 rokov. Najpočetnejšiu skupinu tvorili sestry s dĺžkou klinickej praxe do 20 rokov, 34,9 %.

Výsledky týkajúce sa fyzickej záťaže a ich interpretácia

Podľa výsledkov výskumu môžeme konštatovať, že najvýraznejšie nedostatky v poznatkoch a zručnostiach sestier sú v oblasti kinestetiky (89,1 %) a vo využívaní technických zariadení pre uľahčenie práce s nadmernou záťažou (89,1 %). Relatívne miernejšie (aj keď stále výrazné) sú nedostatky vo vedomostiach sestier o mechanike svojho tela a o aplikačných možnostiach princípov páky, sily trenia a zotrvačnosti pri realizácii manipulácií a prenosov pacientov (70,9 %). Napokon najpozitívnejšie zistenia sa týkajú práce vo dvojiciach pri manipulovaní s pacientmi (61,8 %), čo však, žiaľ, neplatí pri nočných zmenách, kde je táto spolupráca prakticky vylúčená systémovou absenciou ďalších sestier, asistentov a sanitárov na oddelení. To potvrdzuje skutočnosť, že až 96,4 % uviedlo časté bolesti chrbta súvisiace s nadmernou fyzickou záťažou počas vykonávania ošetrovateľskej starostlivosti a 72,7 % sestier uviedlo časté opuchy a bolesti dolných končatín. Vyššie opísané nedostatky vo vedomostiach a zručnostiach sestier nadobúdajú vysoký význam ako potenciálne kauzálne faktory zdravotných rizík pri profesionálnom výkone ošetrovateľskej starostlivosti.

Výsledky týkajúce sa psychickej záťaže a ich interpretácia

Naše zistenie miery vyhorenia sestier (priemerná hodnota 3,1, zodpovedajúca v nominálnej klasifikácii stupňu „prítomnosť signálov vyhorenia“; N=255) sú v zhode so závermi iných prác týkajúcich sa miery vyhorenia u sestier (napr. Lejková, Baumgartner, 2006, Záverečná správa MZ SR, 1999). Na možné zdravotné riziká sestier vyplývajúce z nadmernej psychickej záťaže pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti poukazuje nielen táto priemerná hodnota, ale aj skutočnosť, že 12 % sestier je v pásme prítomnosti syndrómu vyhorenia a u 2,4 % sme zistili „havarijný stav“ psychického vyčerpania..

Za dôležité považujeme zistenie, že na oddeleniach onkologických/paliatívnej medicíny sa lineárny vzťah medzi intenzitou vyhorenia a vekom/dĺžkou praxe, poukazujúci na „kumuláciu“ psychickej záťaže v priebehu praxe, resp. postupom veku, v podobe zvyšovania miery vyhorenia, neprejavil. Možno sa domnievať v zhode s Martinom (1990), že sestry, ktoré majú dlhšiu prax a skúsenosti (a spĺňajú ďalšie predpoklady ako zrelá osobnosť, vhodné povahové rysy, schopnosť sebaovládania a trpezlivosť, spolu so sociálnou podporou) napriek vysokému stupňu emocionálnej vyčerpanosti pri ošetrovaní pacientov v terminálnom štádiu ochorenia prejavujú väčšiu schopnosť zdolávať psychickú záťaž.

Výsledky skúmania voľby copingových stratégií sestier pri zvládaní profesionálnej záťaže ukázali prakticky rovnaké priemerné skóre využívania efektívnych stratégií orientovaných na riešenie problému (2,52), ako aj neefektívnych stratégií orientovaných na emócie a ich spracovanie (2,49) a stratégie mentálneho úniku (2,13).

V kontexte úvah o priebehu osvojovania si jednotlivých stratégií zvládania treba uviesť aj zistenie, že sa nepotvrdil predpoklad o vzťahu medzi dĺžkou klinickej praxe a vyššou mierou aktívneho konania a používania efektívnych stratégií. Prekvapujúci signifikantný vzťah sa ukázal na jednej strane narastajúcim vekom sestier a na druhej strane zníženou mierou využívania stratégie mentálneho úniku a tiež zníženou mierou využívania úniku do humoru (F=2,214, sig.=0,068; F=3,380, sig=0,010) a tiež na jednej strane narastajúcou dĺžkou praxe sestier a na druhej strane zníženou mierou využívania stratégie mentálneho úniku a zníženou mierou využívania úniku do humoru (F=4,267, sig.=0,006; F=3,547, sig=0,015), ktoré by azda bolo možné interpretovať ako postupné „odúčanie“ sa neefektívnym stratégiám. To, že okrem disponovania efektívnymi stratégiami zvládania záťaže môže byť aj takýto pokles používania neefektívnych stratégií pre sestry významným prínosom, vyplýva zo zistenia, že miera vyhorenia sestier je priamo úmerná (r=0.346, p=0.000) miere používania neefektívnej stratégie mentálneho úniku.

Nepriamo všetky tieto zistenia poukazujú na absenciu cielených tréningov v používaní aktívneho konania, efektívnych stratégií zvládania profesionálnej záťaže –, teda stratégií orientovaných na riešenie problému; v príprave sestier na povolanie a v kontinuálnom celoživotnom vzdelávaní.

Význam sociálnych kontextov práce vo vzťahu k psychickej záťaži sestier sa preukázal tým, že čím nižší je podiel sestry na rozhodovaní, čím menej ocenenia sestra vníma (od nadriadených aj od pacientov) a čím horšie hodnotí kvalitu vzťahov na pracovisku, tým vyššia je miera jej vyhorenia. Relatívne „najslabší“ (sig. 0.045 = *) je tento štatistický vzťah medzi vyhorením a mierou ne/podieľania sa na rozhodovaní; ostatné vzťahy sú významné na hladine 0.000-0.01 (***-**).

Návrhy a odporúčania
1. Týkajúce sa fyzickej záťaže
Na základe získaných poznatkov z výskumu, dlhoročných vlastných skúseností s problematikou zvládania fyzickej záťaže a z vlastnej pedagogickej praxe odporúčame pre oblasť vzdelávania (A), pre ošetrovateľskú prax (B) a pre oblasť manažmentu ošetrovateľskej starostlivosti (C):
A:
V príprave sestier na povolanie venovať pozornosť problematike o cielenej prevencii a ochrane zdravia sestier pred nadmernou fyzickou záťažou a zaviesť ju do obsahu vzdelávacích programoch pregraduálneho a špecializačného štúdia ako aj do sústavného vzdelávania sestier.
B:
Pri novelizácii vyhlášky MZ SR č. 428/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení odporúčame doplniť minimálne materiálno-technické vybavenie oddelení o:
- hydraulické zariadenia uľahčujúce dvíhanie, manipuláciu a prenos imobilných pacientov,
- ergonomické vybavenie oddelení v zmysle prevencie nadmernej fyzickej záťaže zdravotníckych pracovníkov a vybavenie najmä hygienických zariadení pre pacientov pomôckami a technickým vybavením uľahčujúcim lokomóciu ľuďom s obmedzenou a zníženou pohybovou schopnosťou.
C:
V ošetrovateľskej praxi ako predpoklad cielenej prevencie a ochrany zdravia sestier odporúčame, aby sa sestry v manažérskych funkciách aktívne podieľali na vytváraní bezpečných pracovných podmienok v zmysle platnej legislatívy .

Sestry pripravujeme vo vzdelávaní pre ošetrovateľskú prax. Ak má sestra kvalitne ľudsky a vysoko profesionálne vykonávať ošetrovateľskú starostlivosť o pacientov, mala by byť vo fyzickej a psychickej kondícii. Keď je sestra v nepohode, niečo chýba aj tomu, čo robí pre druhého. Preto je starostlivosť o seba samu rovnako dôležitá ako starostlivosť o druhých.

2. Týkajúce sa psychickej záťaže
Na základe získaných poznatkov z výskumu odporúčame pre oblasť vzdelávania (A) a pre ošetrovateľskú prax, pre oblasť manažmentu ošetrovateľskej starostlivosti B):
A:
V oblasti vzdelávania navrhujeme vytvorenie vzdelávacieho modulu a jeho zaradenie do vzdelávacieho programu s obsahom zameraným na efektívne zvládanie nadmernej psychickej záťaže a minimalizáciu psychického vyčerpania sestry pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti:
B:
V praxi navrhujeme: realizovať systematickú pomoc – tzv. supervíziu – pri riešení profesionálnych problémov v neohrozujúcej atmosfére, ktorá dovolí pochopiť osobný, najmä emočný podiel sestry na profesijnom probléme. Pravidelná, odborne vedená supervízia skúsenou sestrou s výcvikom je jedným z najlepších preventívnych opatrení proti vzniku syndrómu vyhorenia.

ZÁVER

Tak ako telesné, ani psychické zdravie nejestvuje a nefunguje samostatne. Prejavuje, upevňuje a rozvíja sa iba v súčinnosti s ostatnými podmienkami. Z hľadiska príčin záťaže sestier sme zistili, že majú výrazné nedostatky najmä v poznatkoch a zručnostiach v oblasti kinestetiky a vo využívaní technických zariadení pre uľahčenie práce s nadmernou záťažou, ale aj vo vedomostiach o mechanike svojho tela a o aplikačných možnostiach princípov páky, sily trenia a zotrvačnosti pri realizácii manipulácií a prenosov pacientov. Z hľadiska psychickej záťaže sa ukázalo, že popri priemernej miere vyhorenia, ktorá je na úrovni prítomnosti signálov vyhorenia, je 12 % sestier v pásme prítomnosti syndrómu vyhorenia a u 2,4 % sme zistili havarijný stav psychického vyčerpania. Pozoruhodné však je, že všeobecne známy lineárny nárast vyhorenia vekom/dĺžkou praxe sa neprejavil na onkologických oddeleniach, resp. oddeleniach paliatívnej starostlivosti, čo môže indikovať, že tu pracujú sestry, ktoré majú špecifické osobnostné predpoklady (zrelá osobnosť, vhodné povahové črty, schopnosť sebaovládania a trpezlivosť, spolu so sociálnou podporou).

Z hľadiska copingových stratégií sestry využívajú rovnako často efektívne, ako aj neefektívne stratégie – tie sú orientované na emócie a ich spracovanie a na mentálny únik. Na rozdiel od vyhorenia, ktoré prejavuje kumulatívny efekt v dôsledku veku/dĺžky praxe, používanie efektívnych copingových stratégií nebolo vyššie u sestier s dlhšou klinickou praxou. Narastajúci vek, resp. dĺžka praxe sú však u sestier prediktormi poklesu používania menej adaptívnych stratégií mentálneho úniku a úniku do humoru, teda ide o efekt akéhosi postupného „odúčania“ sa neefektívnym stratégiám.

Zistili sme aj určujúcu rolu sociálnych kontextov práce vo vzťahu k psychickej záťaži sestier – autentická zodpovednosť za prácu je zrejme výrazným prediktorom nižšej miery vyhorenia. Čím nižšie bolo podieľanie sa sestry na rozhodovaní, čím menej ocenenia sestra vnímala od nadriadených aj od pacientov a čím horšie hodnotila kvalitu vzťahov na pracovisku, tým vyššia bola miera jej vyhorenia.

Naše zistenia poukazujú na „živelný“ vývoj psychickej záťaže, vyhorenia a copingových stratégií u sestier, resp. potvrdzujú absenciu cielených tréningov v používaní aktívneho konania a efektívnych stratégií zvládania profesionálnej záťaže a tiež absenciu systémového využívania sociálnych kontextov práce sestier manažmentom zdravotníckych pracovísk.

SÚHRN

Práca prezentuje problematiku pracovnej záťaže sestier v ošetrovateľstve so zameraním sa na prevenciu, ochranu a podporu zdravia sestry.

Prinášame prehľad poznatkov o fyzickej záťaži a preventívnych postupoch chrániacich sestru pred nadmernou fyzickou záťažou pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti a venujeme sa poznatkom o psychickej záťaži, jej zvládania, stresu a riziku vzniku burnout syndrómu u sestier.

V empirickej časti sme zisťovali:
a.) poznanie sestier o prevencii rizík z nadmernej fyzickej a psychickej záťaže,
b.) poznanie sestier o spôsoboch zvládania fyzickej záťaže ako aj
c.) stratégie zvládania psychickej záťaže sestier vo vzťahu k ich miere vyhorenia, niektorým charakteristikám sebaobrazov a sociálnym kontextom práce.

Uvedené aspekty sme sledovali v ošetrovateľskej praxi v podmienkach rôznych zdravotníckych zariadení v SR, a to najmä so zameraním na možné diferencie súvisiace s odlišným zaťažením (1) v rôznych klinických ošetrovateľských odboroch a (2) počas rozvoja profesionálnej kariéry sestry.

Zistili sme nedostatok technických zariadení uľahčujúcich ošetrovateľskú starostlivosť a podporujúcich prevenciu a ochranu zdravia sestry pri nadmernej fyzickej záťaži. Rovnako sme zistili nedostatok vedomostí a absenciu praktických zručností sestier pri zvládaní fyzickej záťaže pri manipuláciách s imobilnými pacientmi.

V oblasti psychickej záťaže sme potvrdili prítomnosť signálov vyhorenia a zdravotné riziká sestier vyplývajúce z nadmernej psychickej záťaže pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Pri skúmaní voľby stratégií sestier pri zvládaní profesionálnej záťaže sa ukázalo prakticky rovnaké priemerné skóre využívania efektívnych stratégií orientovaných na riešenie problému ako aj neefektívnych stratégií orientovaných na emócie a ich spracovanie a stratégie mentálneho úniku .

Ďalej sme poukázali na skutočnosť, že pre skvalitnenie profesionálneho života sestier nestačí iba zvyšovať ich individuálnu odbornú, psychologickú a sociálnu kompetenciu, ale treba aj optimalizovať sociálne podmienky práce.

SUMMARY

The paper outlines the problems of work load in nursing. The theoretical part presents an overview of knowledge on physical load in nursing care, as well as a summary of relevant information in the area of psychic load, stress, coping and burnout processes in nurses.

In the empirical part, the focus was on assessment of the nurses´ a) knowledge about prevention of risk due to psychic and physical load, b) knowledge about ways of coping with physical load, and c) strategies of coping with psychic load, as related to: their burnout, self-concept, and social context of their work. These measures were evaluated in a variety of clinical specializations and in nurses along their professional career.

The most important findings concern: shortage of technical equipment alleviating the work of a nurse, knowledge deficit and absence of practical skills of nurses concerning the lifting of immobile patients. Concerning the psychic load, symptoms of burnout and signal of possible health risks resulting from excessive psychic load from nursing practice were identified. The examination of coping strategies has revealed that nurses use equally both effective strategies (focusing on problem solving) and non-effective strategies (emotional and psychic avoidance). Improvement of professional life of nurses requires - along with increasing their professional, psychological and social competencies – optimising work-conditions in nursing.

Autor: Dagmar Komačeková

POUŽITÁ LITERATÚRA
Baumgartner F.: Zvládanie stresu-coping. In: Výrost, J., Slaměník, I.: Aplikovaná sociální psychologie II, Praha: Grada. 2001. 260 s.
Ficková, E.: Multidimenzionálny dotazník copingových stratégií. In: Prokopčáková, A. – Ruisel, I.: Praktická inteligencia II. Vybrané metodiky. Bratislava, ÚEPs SAV 1992, s.59 – 68.
Gilberová, S, Matoušek,O.: Ergonomie. Praha 2002. Grada Publishing a. s. 240 s.
Křivohlavý, J.: Jak zvládat stres. Praha: Grada Avicenum, 1994 b.
Lazarus, R.S.: Psychological Stress and coping in psychosomatic ilness. In: L. Levi: Society, stress and disease. Vol. 4, Oxford Univ. Press, Oxford 1981, s. 162 – 168.
Selye, H.: Život a stres. Bratislava: Obzor, 1966. 460 s.


Príspevok bol prezentovaný na 5. ročníku konferencie pod názvom ,,Psychológia zdravia 2010“, ktorá sa konala dňa 19.mája 2010 v Bratislave. Konferenciu organizovala sekcia psychológie zdravia SPS pri SAV v spolupráci so sekciou zdravia Ministerstva zdravotníctva SR. Na príprave podujatia sa ďalej podieľali: Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, Kancelária WHO na Slovensku, KISH Košice, Katedra psychológie FF KU v Ružomberku a Katedra psychológie FF TU v Trnave.

Zborník príspevkov z 5. konferencie psychológie zdravia, Bratislava, 2010 bol vydaný iba v elektronickej forme
Dostupnosť: http://www.prohuman.sk/psychologia/zbornik-prispevkov-z-konferencie-psyc...