Druhošancové vzdelávanie v akčných plánoch menej rozvinutých okresov Slovenska

sep 7 2020

Second chance education in the action plans of the less developed districts' development of Slovakia

Abstrakt: Programy ďalšieho vzdelávania zamerané na osvojenie jednoduchých pracovných zručností udržiavajú dospelých s nízkou úrovňou kvalifikácie na neistých a málo platených pracovných miestach, bez možnosti získať si lepšie ohodnotenú kvalifikovanú prácu a zachovávajú generačný cyklus vylúčenia a chudoby. Vzdelávanie dospelých bez základného vzdelania (ISCED 100) a so základným vzdelaním (ISCED 244) je na Slovensku v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ale i Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, nakoľko väčšinu dlhodobo nezamestnaných tvoria práve dospelí bez základného vzdelania a so základným vzdelaním. Vytvorenú možnosť pre dospelých získať vzdelanie, či zvýšiť si stupeň vzdelania, považujeme za jeden z krokov smerujúcich k prerušeniu generačného cyklu chudoby a v kontexte rozvoja regiónov a okresov Slovenska za jeden z faktorov ich dlhodobého a udržateľného rozvoja. V štúdii poskytujeme výsledky sekundárnej analýzy akčných plánov rozvoja menej rozvinutých okresov Slovenska, v ktorej sme sa zamerali na prisudzovaný význam druhošancového vzdelávania dospelých bez základného vzdelania (ISCED 100) a so základným vzdelaním (ISCED 244) pre rozvoj menej rozvinutých okresov Slovenska.
Kľúčové slová: celoživotné vzdelávanie, druhošancové vzdelávanie, ďalšie vzdelávanie, dospelí bez základného vzdelania, dospelí so základným vzdelaním, menej rozvinutý okres, akčný plán rozvoja okresu.

Abstract: The programs of further education concentrated on the acquiring of the simple working skills keep the adults having low level of qualification on unstable and poorly paid working positions, without an opportunity to gain a better-paid qualified job and they maintain the generation cycle of exclusion and poverty. Educating of adults without primary education (ISCED 100) and with primary education (ISCED 244) is in Slovakia under the control of Ministry of Education, Science, Research and Sport but also of Ministry of Labor, Social Affairs and Family, because people, who are unemployed for a long time, are mainly adults without primary education and with primary education. We consider this opportunity for adults to gain education or increase their level of education to be one of the steps leading towards the interrupting of the generation cycle of poverty and, in the context of the development of regions and districts in Slovakia, to be one of the factors of their long-term and sustainable development. This study provides results of the secondary analysis of the actions plans of the less developed Slovakia's districts' development, in which we concentrated on the attributed meaning of the second chance education of adults without primary education (ISCED 100) and with primary education (ISCED 244) for the development of the less developed districts of Slovakia.
Key words: lifelong education, second chance education, further education, adults without primary education, adults with primary education, less developed district, action plan of the district's development.

Úvod

Dôvodom vzniku akčných plánov rozvoja menej rozvinutých okresov v rokoch 2016 - 2019 bola na Slovensku potreba riešiť dlhodobú regionálnu disparitu prejavujúcu sa i v odlišnej miere evidovanej nezamestnanosti a podiele dospelých bez vzdelania a so základným vzdelaním z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie. V oblasti celoživotného vzdelávania k faktorom disparity regiónov Slovenska dlhodobo patria vnútroregionálne rozdiely vo vzdelanostnej úrovni obyvateľov a v oblasti zamestnanosti vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných, z ktorých väčšinu tvoria nezamestnaní s neukončeným základným vzdelaním a so základným vzdelaním (Aktualizácia národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, 2014).

V roku 2008 vláda SR prijala zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, ktorý definoval Národnú stratégiu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, prijatú uznesením vlády SR č. 296/2010, ako základný dokument na podporu regionálneho rozvoja na národnej úrovni (Aktualizácia národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, 2014, s. 3). Bola koncipovaná v rámci rozvojovej politiky EÚ do roku 2020, ktorú určovala stratégia rozvoja Európy Európa 2020 (2010).

Nerovnomernosť rozvoja regiónov sa prejavovala i v ich vnútri, v disparite medzi okresmi, predovšetkým Banskobystrického samosprávneho kraja (BSK), Prešovského samosprávneho kraja (PSK) a Košického samosprávneho kraja (KSK). Reakciou na túto situáciu bol vládou SR prijatý Zákon č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky, systém a formy poskytovania podpory najmenej rozvinutým okresom. Okres bol zapísaný do zoznamu najmenej rozvinutých okresov ak „miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú ústredie vykazuje, bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,6-násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie“ (Zákon č. 336/2015, s. § 2, (3) a) 1). Pre najmenej rozvinuté okresy boli vládou SR vypracované a schválené akčné plány ako „záväzné dokumenty zamerané na odstraňovanie zaostávania najmenej rozvinutého okresu, ktorý vychádza zo základných dokumentov podpory regionálneho rozvoja, ďalších dokumentov a odporúčaní vlády“ (Zákon č. 336/2015, § 4, (1)).

Druhošancové vzdelávanie v systéme základných a stredných škôl

Stredoškolské vzdelanie je už dlhodobo minimálnou požiadavkou pre vstup na trh práce a udržateľnú zamestnateľnosť (Dospelí vo formálnom vzdelávaní, 2011).
V európskych krajinách existujú rôzne modely vzdelávania umožňujúce tým, ktorí predčasne ukončili iniciálne vzdelávania, získať základné vzdelanie alebo si zvýšiť stupeň vzdelania v tzv. druhošancovom vzdelávaní (vzdelávanie druhej šance, školy druhej šance). Druhošancové vzdelávanie vymedzujeme ako “príležitosť pre dospelých získať v pokračovacom, kontinuálnom cykle vzdelávania taký druh a stupeň vzdelania, ktoré sa normálne nadobúda v detstve alebo mladosti počas počiatočného, iniciálneho cyklu vzdelávania...” (Švec, 2008, s.225). Získanie stredoškolského vzdelania (stredné odborné, úplné stredné odborné, úplné stredné všeobecné vzdelanie) je považované za nevyhnutné pre adekvátne sociálne fungovanie, plnenie sociálnych rol kultúrne (rodovo i historicky) prisudzovaných obdobiu adultného veku, a to bez ohľadu na etnickú príslušnosť či pozíciu v sociálnej stratifikácii, najmä vo vzťahu k dospelým s nízkym alebo žiadnym vzdelaním a nízkou úrovňou základných zručností (Lukáč, Lukáčová, Pirohová, 2019, s. 517). Podporu podmienok pre rovnosť šance získať vzdelanie alebo zvýšiť si stupeň vzdelania v dospelom veku, špecificky pre dospelých bez vzdelania a so základným vzdelaním, považujeme zároveň za faktor rozvoja a znižovania disparity regiónov Slovenska.

V systéme základných a stredných škôl SR je legislatívne ukotvená možnosť druhošancového vzdelávania v Zákone č. 539/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Termín druhošancové vzdelávanie sa však v texte uvedeného zákona nevyskytuje. Možnosť študovať na základných a stredných školách v dospelom veku je garantovaná princípmi výchovy a vzdelávania ako c) rovnoprávnosť prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie a f) celoživotného vzdelávania (§ 3 Princípy výchovy a vzdelávania, 245/2008 Z.z.). V rámci celoživotného vzdelávania je v príslušnom zákone ukotvená možnosť pre dospelých získať základné vzdelanie a zvýšiť si stupeň vzdelania na základných a stredných školách v externej forme štúdia, ktorá sa uskutočňuje ako večerná, diaľková a dištančná (§ 54 Formy organizácie výchovy a vzdelávania, 245/2008 Z.z.).

Druhošancového vzdelávanie pre evidovaných uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny bez základného vzdelania a so základným vzdelaním prebieha v rámci vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktorým nie je možné si zvýšiť stupeň vzdelania, „to sa však nevzťahuje na dokončenie vzdelania na základnej škole alebo na strednej škole uchádzačom o zamestnanie na účely získania dokladu o ukončení vzdelania na základnej škole alebo na strednej škole v poslednom ročníku príslušnej školy na základe projektov a programov podľa § 46 ods. 3.(§ 44, ods. 2, Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti).

Cieľ sekundárnej analýzy akčných plánov rozvoja menej rozvinutých okresov

Zrealizovali sme sekundárnu analýzu akčných plánov rozvoja menej rozvinutých okresov Slovenska. Cieľom sekundárnej analýzy bolo preskúmať a popísať či, a akým spôsobom, v uvedených dokumentoch, vystupuje druhošancové vzdelávanie dospelých bez základného vzdelania (ISCED 100) a so základným vzdelaním (ISCED 244), ako prostriedok rozvoja menej rozvinutých okresov a) Banskobystrického samosprávneho kraja b) Košického samosprávneho kraja c) Prešovského samosprávneho kraja.

Tab. č. 3 Zoznam najmenej rozvinutých okresov a miera evidovanej nezamestnanosti - december 2019

Zrealizovali sme sekundárnu analýzu akčných plánov rozvoja menej rozvinutých okresov v počte 20 (viď. Tab. č.1).

Výsledky sekundárnej analýzy akčných plánov menej rozvinutých okresov Slovenska

Do kategórie menej rozvinutý okres bolo v Banskobystrickom samosprávnom kraji zaradených 5 z trinástich okresov kraja – Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš, pre ktoré boli vypracované jednotlivé akčné plány.

Po zaradení okresu Lučenec medzi menej rozvinuté okresy dňa 15. decembra 2015 bol vládou SR 23. júna 2016 schválený na obdobie 2016 – 2020 Akčný plán rozvoja okresu Lučenec, ktorý pri analýze stavu poukázal na to, že medzi uchádzačmi o zamestnanie „je vysoký podiel nezamestnaných s neukončeným základným vzdelaním a základným vzdelaním, výrazne prevyšujúci krajský a aj slovenský priemer.“ (Akčný plán rozvoja okresu Lučenec, 2016, s. 5). V danom kontexte si akčný plán v prioritnej oblasti Podnikanie a lepšie pracovné miesta stanovil vytvorenie 5 subjektov sociálnej ekonomiky v lokalitách s najvyššou nezamestnanosťou. Pre ich úspešné fungovanie a v ich pôsobnosti sa mali zriadiť tréningové centrá, ktorých „úlohou bude pre ľudí so základným a nedokončeným vzdelaním poskytovať možnosť získania praktických zručností a zvyšovania finančnej gramotnosti za účelom pracovného uplatnenia sa v subjektoch sociálnej ekonomiky a neskôr na voľnom trhu práce“ (Akčný plán rozvoja okresu Lučenec, 2016, s. 24). V znení dodatku č. 3 z marca 2019 sa predchádzajúce tréningové centrá presunuli pod prioritu venovanú oblasti vzdelávania. (Akčný plán rozvoja okresu Lučenec v znení dodatku č. 3, 2019, s. 25). Tréningové centrum je subjekt, ktorý zabezpečuje ďalšie vzdelávanie dospelých v súlade s ustanoveniami zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tréningové centrum je vzájomne prepojené so sociálnymi podnikmi pracovnej integrácie, kde sa vykonáva príprava na výkon jednoduchých pracovných činností. Cieľovou skupinou v týchto centrách sú najmä znevýhodnení uchádzači o zamestnanie. Z celkového času prípravy tvorí 80% praktická časť a 20% teoretická časť (Akčný plán rozvoja okresu Lučenec, 2016). Do oblasti poskytovania kvalifikácie a rekvalifikácie v zmysle potrieb regiónu sa mali zapojiť dobudované 3 regionálne centrá vzdelávania so zameraním na praktické vzdelávanie – SOŠ Fiľakovo, SOŠ technická Lučenec a SOŠ hotelových služieb a dopravy Lučenec. Pri SOŠ technickej v Lučenci bolo za finančnej podpory Vlády SR v období rokov 2017 – 2018 zriadené Centrum odborného vzdelávania a prípravy, ktorého cieľovou skupinou sú i uchádzači o zamestnanie, ktorí sa na trhu práce neuplatnili a na voľné pracovné miesta na trhu práce nemajú požadované vedomosti a zručnosti“ (SOŠ technická Lučenec).

Akčný plán pre okres Poltár bol schválený vládou SR dňa 7. septembra 2016 aj z toho dôvodu, že v danom období bol v poradí piatym okresom s najvyššou mierou evidovanej nezamestnanosti na Slovensku. „Jadro nezamestnaných tvoria UoZ so stredoškolským vzdelaním, kým podiel UoZ so základným vzdelaním je pomerne nízky a podiel UoZ s neukončeným základným vzdelaním prevyšuje priemer Slovenska aj kraja“ (Akčný plán rozvoja okresu Poltár v znení dodatku č. 3, 2019, s. 5). Nástrojom umožňujúcim riešiť túto situáciu malo byť podľa Akčného plánu zriadenie Regionálneho centra vzdelávania, resp. Centra odborného vzdelávania a prípravy pri Spojenej školy v Poltári. Okrem denných žiakov malo slúžiť aj pre iné osoby, ktoré si chcú doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť kvalifikácie alebo nadobudnúť novú, čiastočnú alebo úplnú kvalifikácie, a to aj v spolupráci s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Plánované Regionálne centrum malo okrem uvedeného okresu poskytovať edukačné aktivity i pre okresy Rimavská Sobota, Lučenec a Revúca a zároveň sa snažiť o spoluprácu s podnikateľskými subjektmi pri odbornej príprave podľa aktuálnych požiadaviek praxe regiónu. Obdobne i pre tento región Akčný plán navrhuje založiť tréningové centrum pre ďalšie vzdelávanie dospelých, s cieľom ich prípravy najmä na výkon jednoduchých pracovných činností.

O pár dní neskôr ako pre Poltár, bol vládou SR dňa 13 septembra 2016 schválený Akčný plán rozvoja okresu Revúca (2016). Zlý stav štruktúry obyvateľstva podľa dosiahnutého vzdelania naznačovali už výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, podľa ktorých bolo v okrese 17,9% obyvateľov bez ukončeného vzdelania a 22,9 % obyvateľov malo ukončených iba základné vzdelanie (Sčítanie obyvateľov, domov a bytov, 2011). Z evidovaných uchádzačov o zamestnanie v okrese na konci roka 2015 bolo takmer 51 % bez ukončeného vzdelania, resp. iba so základným vzdelaním a patrili do kategórie dlhodobo nezamestnaných (Akčný plán rozvoja okresu Revúca, 2016, s. 8). V tomto kontexte jedno z hlavných opatrení bolo zamerané na zabezpečenie intervencie v oblasti vzdelávania, na zvyšovanie kvalifikácie, tréningov atď., s cieľom zlepšiť štruktúru uchádzačov o zamestnanie a zatraktívniť trh práce v okrese pre potenciálnych podnikateľov (Akčný plán rozvoja okresu Revúca, 2016, s. 24). Plán rátal so založením 2 regionálnych centier vzdelávania, a to pri SOŠ gen. Viesta v Revúcej a SOŠ v Tornali, s víziou poskytovania i rekvalifikačných a kvalifikačných kurzov. Pri týchto vzdelávacích subjektoch plán odporúčal založiť aj tréningové centrá pre vzdelávanie dospelých so zameraním na jednoduché pracovné činnosti a na rekvalifikáciu. Tieto aktivity dopĺňa i snaha o vytvorenie klastra prípravy a vzdelávania pre trh práce, ktorý „bude zabezpečovať ucelený systém kariérneho poradenstva a vzdelávania pre potreby regionálneho trhu práce prostredníctvom akreditovaných programov vzdelávania a súboru diagnostických, motivačných a poradenských programov zameraných na diagnostiku pracovného potenciálu a identifikáciu vhodnej profesijnej orientácie s ohľadom na potreby regionálneho trhu práce“ (Akčný plán rozvoja okresu Revúca, 2016, s. 28).

Vláda SR 24. júna 2016 zaradila okres Rimavská Sobota do kategórie menej rozvinutý okres z dôvodu vysokej miery nezamestnanosti v okrese, ktorá v prvom štvrťroku 2016 bola na úrovni 27,2 %, kým priemer na Slovensku v tomto období bol 10,1 % (Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota, 2016, s. 3). Analýza stavu pred prípravou Akčného plánu rozvoja okresu Rimavská Sobota (2016) poukázala na to, že v okrese „bolo k 31.12.2015 vedených v evidencii úradu práce celkom 12 831 uchádzačov o zamestnanie, z toho až 52,4 % bez vzdelania, alebo s ukončeným základným vzdelaním, čo je takmer o štyri pätiny viac, ako je celoslovenský priemer“ (Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota v znení dodatku č. 3, 2019, s. 7). K tomuto stavu prispievala i vysoká miera demotivácie ukončiť aspoň SOŠ, ktorú žiaci opúšťajú bez ukončenia vzdelania po dovŕšení povinnej školskej dochádzky, čo sa odrazilo na nízkej vzdelanostnej úrovni, ako i na nedostatočných pracovných návykoch. Akčný plán sa preto okrem iného orientoval i na vybudovanie centier praktického vzdelávania na vybraných stredných školách a 2 tréningových centier – v Rimavskej Sobota a v Hnúšti. Cieľovými skupinami mali byť nezamestnaní dospelí s nízkym stupňom vzdelania a účelom tréninkových centier ich rekvalifikácia.

Posledným okresom v Banskobystrickom samosprávnom kraji zaradeným medzi menej rozvinuté okresy a so schváleným akčným plánom (7. septembra 2016) sa stal Veľký Krtíš. „Z uchádzačov o zamestnanie k 30. 6.2016 má viac ako 30 % neukončené základné vzdelanie alebo ukončené len základné vzdelanie“ (Akčný plán rozvoja okresu Veľký Krtíš, 2016, s. 5). Podobne ako v iných okresoch, aj pre Veľký Krtíš navrhuje akčný plán zriadiť regionálne centrá vzdelávania pri školách - Spojená škola Modrý Kameni, SOŠ Želovce a SOŠ Veľký Krtíš a najmenej 3 tréningové centrá (Akčný plán rozvoja okresu Veľký Krtíš v znení dodatku č.4., 2019).

Opatrenia akčných plánov rozvoja menej rozvinutých okresov Banskobystrického samosprávneho kraja v oblasti vzdelávania, konkrétne zriadiť tréningové centrá, podporiť kvalifikačné a rekvalifikačné vzdelávanie na SOŠ, svedčia o podpore ďalšieho vzdelávania dospelých bez vzdelania a so základným vzdelaním. Opatrenia a úlohy zamerané na zvýšenie šance získať základné vzdelanie (nižšie stredné vzdelanie), či stredné odborné vzdelanie v druhošancovom vzdelávaní sa v akčných plánoch nenachádzajú.

Akčné plány, ako záväzné dokumenty schválené Vládou Slovenskej republiky, boli pre oblasť Košického samosprávneho kraja rozpracované pre nasledovné okresy: Košice – okolie, Trebišov, Sobrance, Gelnica, Rožňava a Michalovce.

Okres Trebišov bol dňa 15. decembra 2015 zaradený Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVaR) do kategórie najmenej rozvinutých okresov a za spolupráce príslušných regionálnych subjektov bol vypracovaný dokument „Akčný plán rozvoja okresu Trebišov“ na roky 2016 – 2020. Hlavným dôvodom zaradenia okresu do tejto kategórie bola vysoká nezamestnanosť, ktorá za r. 2015 bola 18,4 % - priemer na Slovensku bol 10,6% (DataCube). Rovnako slovenský priemer prevyšovali aj údaje o uchádzačoch s neukončeným základným vzdelaním, ktoré v Trebišove k 31.5.2016 predstavovali 6,6 % - na Slovensku to bolo 5,5 % a 31,2 % bolo uchádzačov s ukončeným iba základným vzdelaním – na Slovensku to bolo 24,8 %. (Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie, 2016). Akčný plán sa snaží túto nelichotivú situáciu preklenúť aj prostredníctvom prioritnej oblasti C. Vzdelávanie a kariéra, ktorá si vo vzťahu k uvedeným uchádzačom o zamestnanie vytýčila vybudovať v okrese šesť tréningových centier. Tieto centrá mali mať priamu nadväznosť na stredné odborné školy a na subjekty sociálnej ekonomiky - v dodatku č. 1. boli tieto subjekty sociálnej ekonomiky zmenené na obecné podniky (Dodatok č. 1, 2017, s. 4).

Aj pre okres Sobrance, zaradený tiež 15. decembra 2015 medzi najmenej rozvinuté okresy, bol vypracovaný Akčný plán a to najmä z dôvodu, že: „Hospodársky rast a znižovanie nezamestnanosti na Slovensku sa v okrese Sobrance v dostatočnom rozsahu neprejavili, takže okres z pohľadu miery nezamestnanosti dokonca mierne diverguje od slovenského priemeru“ (Akčný plán rozvoja okresu Sobrance, 2016, s. 3). Za mesiac marec r. 2016 bola miera evidovaných uchádzačov o zamestnanie bez ukončeného základného vzdelania v okrese 3,7% (na Slovensku 5,3 %) a s ukončeným základným vzdelaním 29,9 % - na Slovensku to bolo 24,7 % (Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie, 2016). V oblasti vzdelávania rátal Akčný plán pre okres Sobrance s vybudovaním Tréningového centra a Centra odborného vzdelávania pri SOŠ obchodu a služieb v Sobranciach. Jeho cieľom bolo poskytovať vzdelávanie žiakov, v prípade potreby aj dospelým nezamestnaným a poskytovať priestor aj na vzdelávanie pre potreby ÚPSVaR s dôrazom na zavedenie systému duálneho vzdelávania.

K rovnakému dátumu ako okresy Trebišov a Sobrance, bol i okres Rožňava zaradený medzi najmenej rozvinuté okresy. Nezamestnanosť v tomto okrese „sa k 31. marcu v období rokov 2013 – 2016 pohybovala medzi 29,58 % - 20,36 %, kým miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku sa v rovnakom čase pohybovala medzi 14,68 % - 9,89 %“ (Akčný plán rozvoja okresu Rožňava, 2016 s. 3). Podľa štatistických údajov za mesiac máj r. 2016 bolo v tomto okrese evidovaných 3,7 % uchádzačov o zamestnanie bez základného vzdelania, KSK ich bolo 7,0 % a na Slovensku 5,5 % a s ukončeným základným vzdelaním ich bolo 41,1 %, v KSK 31,4 a na Slovensku to bolo 24,8 % (Tamtiež, s. 4). Priorita D. Akčného plánu rozvoja okresu Rožňava s názvom Rozvoj ľudského kapitálu prostredníctvom vzdelávania pre potreby trhu práce je zamerané na „zriadenie regionálneho centra vzdelávania (RCV) so zameraním na: - prípravu a rekvalifikáciu v oblasti obsluhy CNC technológií a automatizačnej techniky; - zváračská škola; - príprava a rekvalifikácia v poľnohospodárstve.

RCV sú určené pre prípravu kvalifikovanej pracovnej sily pre malé a stredné podniky. Cieľovou skupinou RCV sú žiaci SOŠ a iné osoby, ktoré majú záujem o doplnenie, obnovenie, rozšírenie alebo prehĺbenie kvalifikácie alebo nadobudnutie novej, čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie. RCV môže rekvalifikovať uchádzačov o zamestnanie v spolupráci s ÚPSVR SR. Vzdelávanie sa realizuje s dôrazom na získavanie praktických zručností“ (Akčný plán rozvoja okresu Rožňava, 2016, s. 24). Túto úlohu mali plniť aj SOŠ, ktoré spĺňajú všetky príslušné požiadavky kladené na RCV. Ďalším nástrojom mali byť tréningové centrá. Akčný plán navrhuje jeho zriadenie pri mestskom sociálnom podniku v Dobšinej a zriadenie takého centra ja so zameraním na tradičné regionálne remeslá a na podporu regionálnej značky.

Okres Gelnica bol Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR zaradený do zoznamu najmenej rozvinutých okresov s platnosťou od 30. júna 2017. K tomuto rozhodnutiu došlo na základe vysokej miery nezamestnanosti v okrese a zvlášť išlo o uchádzačov o zamestnanie s neukončeným vzdelaním (21,7 %) a s ukončeným iba základným vzdelaním 34,6 % (Akčný plán rozvoja okresu Gelnica, 2018, s. 12-13.). V tomto kontexte Akčný plán rátal s podporou centier prípravy na budúce povolanie a tréningových centier pre nekvalifikovanú pracovnú silu podľa požiadaviek trhu práce, ktoré majú byť zriadené pri stredných odborných školách a ich elokovaných pracoviskách, ako napr. SOŠ Richnava a SOŠ elokované pracovisko Nálepkovo.

Košice-okolie je najväčším okresom KSK a do zoznamu najmenej rozvinutých okresov bol zaradený 22. januára 2018. V analýze nepriaznivého stavu uvádza Akčný plán, že podľa štatistiky v r. 2017 približne „polovica uchádzačov o zamestnanie má dosiahnuté iba základné vzdelanie, čo je takmer dvojnásobne viac v porovnaní so slovenským priemerom“ (Akčný plán rozvoja okresu Košice-okolie, 2018, s. 16). Prioritná oblasť Vzdelávanie v príslušnom Akčnom pláne, v časti o podpore duálneho vzdelávania uvádza, že cieľom je aj „vybudovanie tréningových centier pre nekvalifikovanú pracovnú silu podľa požiadaviek trhu práce v spolupráci so strednými odbornými školami v okrese, so zamestnávateľmi a ÚPSVaR, podpora odborného vzdelávania vychádzajúc z reálnych potrieb existujúcich a nových firiem etablovaných na trhu“ (Akčný plán rozvoja okresu Košice-okolie, 2018, s. 29).

V rámci KSK bol okres Michalovce, ako najmenej rozvinutý okres, zaradený najneskôr – a to 19. októbra 2018 a Akčný plán rozvoja okresu Michalovce bol uznesením č. 322/2019 schválený vládou SR dňa 26. júna 2019. V celoživotnom vzdelávaní Akčný plán navrhuje centrá pre celoživotné vzdelávania a odborné kurzy pre zamestnancov. Merateľným výstupom v Akčnom pláne je zriadenie jedného centra pre vzdelávanie zamestnancov v poľnohospodárstve.

Podobne, ako v akčných plánoch rozvoja menej rozvinutých okresov Banskobystrického samosprávneho kraja, i v akčných plánoch pre menej rozvinuté okresy Košického samosprávneho kraja, sa vo vzťahu k dospelým, uchádzačom o zamestnanie bez ukončeného základného vzdelania a so základným vzdelaním, uprednostňujú tréningové centrá a kvalifikačné, či rekvalifikačné kurzy pred druhošancovým vzdelávaním.

Akčné plány, ako záväzné dokumenty schválené Vládou Slovenskej republiky, boli pre oblasť Prešovského samosprávneho kraja rozpracované pre nasledujúce okresy: Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Bardejov, Medzilaborce, Snina, Levoča a Stropkov.

Okres Kežmarok bol dňa 15. decembra 2015 zaradený Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVaR) do kategórie najmenej rozvinutých okresov a za spolupráce príslušných regionálnych subjektov bol vypracovaný dokument Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok na roky 2016 – 2020. Okres Kežmarok je jedným z okresov, ktoré dlhodobo trpia vysokou mierou nezamestnanosti. Jeho priemerná miera nezamestnanosti počas posledných dvanástich štvrťrokov (4Q2012 –3Q2015) dosiahla 27 %, po Rimavskej Sobote a Revúcej bola tretia najvyššia na Slovensku (Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok v znení dodatku č. 2, 2018, s. 3). Rovnako slovenský priemer prevyšovali aj údaje o uchádzačoch s neukončeným základným vzdelaním, ktoré v Kežmarku k 31.12.2015 predstavovali 17,7 %, na Slovensku to bolo 5,1 % , a 41,6 % bolo uchádzačov s ukončeným iba základným vzdelaním, na Slovensku to bolo 24,2 % (Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie, 2015).

Vo vzťahu i k dospelým so základným vzdelaním bola stanovené opatrenie a plánované vytvoriť Regionálne centrá vzdelávania a prípravy ako piliere efektívnej a flexibilnej siete zariadení pre stredoškolské, stredoškolské odborné a celoživotné vzdelávanie a poradenstvo s dôrazom na posilnenie praktického vzdelávania a rozvoj zručností už z existujúceho Centra odborného vzdelávania a prípravy pri Hotelovej akadémii O. Brucknera pre hotelierstvo, gastronómiu a turizmus, Kežmarok a 2 novovzniknuté centrá pri stredných odborných školách pre remeslá a služby pri SOŠ, Garbiarska 1, Kežmarok, pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo pri SOŠ, Kušnierska brána 349/2, Kežmarok (Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok, 2016, s. 25). Tieto centrá, okrem hlavného zamerania na rozvoj duálneho vzdelávania orientovaného na potreby trhu práce, mali podporovať využitie a rozvoj odborných, personálnych a technických kapacít SOŠ na realizáciu kvalifikačných a rekvalifikačných kurzov. Pre ľudí s neukončeným základným vzdelaním bolo v pláne vytvoriť minimálne 3 tréningové pracoviská pri SOŠ na zabezpečovanie kvalifikačných kurzov v obciach s vysokou mierou nezamestnanosti, reagujúcich na potreby miestnych podnikov, vrátane marginalizovaných skupín (Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok, 2016, s. 15).

Dňa 15. decembra 2015 bol aj okres Sabinov zaradený Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR medzi najmenej rozvinuté okresy. Akčný plán rozvoja okresu Sabinov bol schválený vládou SR na výjazdovom rokovaní dňa 22. augusta 2016 uznesením vlády č. 350/2016.

Z dlhodobého hľadiska patrí okres Sabinov k okresom s najvyššou mierou nezamestnanosti, pohybuje sa v priemere na 7. priečke v poradí s najvyššou mierou evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike. V PSK patrí okresu dlhodobo 3. priečka s najvyššou mierou nezamestnanosti (Akčný plán rozvoja okresu Sabinov, 2016, s. 3).

V súvislosti s opatreniami, ktoré sú zamerané na dospelých s neukončeným základným vzdelávaním, prevažne z marginalizovaných rómskych komunít, sa v rámci prioritnej oblasti B Rozvoj a podpora ľudských zdrojov plánovali vybudovať dve tréningové centrá v Sabinove a Lipanoch s minimálne 11-timi pracovnými inkubátormi (Akčný plán rozvoja Sabinov, 2016, s. 20). Podmienky pre ďalšie kvalifikačné a rekvalifikačné vzdelávanie, predovšetkým UoZ, mali byť v okrese Sabinov vytvorené vybudovaním 2 regionálnych centier vzdelávanie na Spojenej škole, SNP 16, Sabinov a na Strednej odbornej škole, Lipany (Akčný plán rozvoja okresu Sabinov, 2016, s. 20). V uvedených opatreniach a aktivitách sa tak pre UoZ bez základného vzdelania, ako aj pre UoZ so základným vzdelaním kladie dôraz na ďalšie vzdelávanie a prepojenie s podnikateľským prostredím, nie na druhošancové vzdelávanie.

Okrem Kežmarku a Sabinova, boli 15. decembra 2015 zaradené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR medzi najmenej rozvinuté okresy Svidník a Vranov nad Topľou. Boli vypracované Akčné plány rozvoja okresov a schválené vládou SR na výjazdovom rokovaní dňa 22. augusta 2016 uznesením vlády č. 350/2016.

Pre okres Svidník je dlhodobo typické vysoké migračné saldo a záporný prírastok obyvateľov, čo súvisí so sťahovaním obyvateľstva do väčších miest smerom na západ, i do zahraničia. Na rozdiel od okresov Kežmarok, Sabinov, Vranov nad Topľou, je vzdelanostná štruktúra nezamestnaných relatívne dobrá (Akčný plán rozvoja okresu Svidník, 2016). V rámci priority C Vzdelávanie, flexibilita a kariéra sa v akčnom pláne zvýrazňuje rozvoj kvalifikácie reagujúcej na potreby trhu práce a vo vzťahu k našim cieľovým skupinám sa zdôrazňuje význam kurzov ďalšieho kvalifikačného a rekvalifikačného vzdelávania poskytovaných centrami regionálneho vzdelávania na SOŠ.

Hospodársky rast a znižovanie nezamestnanosti na Slovensku v roku 2018 sa v okrese Vranov nad Topľou v dostatočnom rozsahu neprejavili (Akčný plán rozvoja okresu Vranov nad Topľou v znenií dodatku č. 3, 2018, s. 3). V akčnom pláne rozvoja okresu Vranov nad Topľou sa plánovalo vytvorenie a dobudovanie centier regionálneho vzdelávania (CRV) i pre osoby, ktoré majú záujem o doplnenie, obnovenie, rozšírenie alebo prehĺbenie kvalifikácie alebo nadobudnutie novej, čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie. Centrum regionálního rozvoja môže rekvalifikovať uchádzačov o zamestnanie v spolupráci s ÚPSVR SR. Vzdelávanie sa realizuje s dôrazom na získavanie praktických zručností. Dobudovanie a vybudovanie Centra regionálního rozvoja v spolupráci so SOŠ drevárskou, Lúčna, Vranov nad Topľou, Spojenou školou Čaklov, Strednou odbornou školou, A. Dubčeka, Vranov nad Topľou. Ďalšou prioritou v akčnom pláne bolo vytvorenie klastra poradenských a vzdelávacích inštitúcií zabezpečujúceho ucelený systém kariérneho poradenstva a vzdelávania pre potreby regionálneho trhu práce a vybudovanie tréningových centier pri miestnych subjektoch sociálnej ekonomiky, zabezpečujúcich rekvalifikáciu a prípravu na povolanie ľudí s neukončeným základným vzdelaním.

Okres Bardejov bol s platnosťou od 30. septembra 2017 zaradený Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR medzi najmenej rozvinuté okresy. Akčný plán rozvoja okresu Bardejov bol schválený vládou SR na výjazdovom rokovaní dňa 04. júla 2018 uznesením vlády SR č. 307/2018. Štruktúra obyvateľstva podľa ukončeného vzdelania bola porovnateľná so štruktúrou Prešovského kraja. Mierne nepriaznivé údaje vykazoval okres v skupinách obyvateľstva s nižším stupňom vzdelania alebo bez základného stupňa vzdelania. Významné zastúpenie oproti celoslovenskému priemeru, mali uchádzači o zamestnanie s neukončeným základným vzdelaním. Veľkým problémom v okrese Bardejov sú dlhodobo nezamestnaní (Akčný plán rozvoja okresu Bardejov, 2018). V rámci prioritnej oblasti Vzdelávanie a adaptácia pracovnej sily pre potreby trhu vo vzťahu k dospelým s nízkou kvalifikáciou bolo priorizované opäť prepojenie sociálnych podnikov s tréningovými centrami, ale taktiež malo byť podporované vzdelávanie zamerané na získanie nižšieho stredného vzdelávania (základné vzdelanie). V tomto prípade ide o opatrenie zamerané na druhošancové vzdelávanie.

Okres Medzilaborce bol s platnosťou od 30. septembra 2017 zaradený Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR medzi najmenej rozvinuté okresy. Akčný plán rozvoja okresu Medzilaborce bol schválený vládou SR dňa 03. júla 2018 uznesením vlády č. 305/2018. Najväčší podiel uchádzačov o zamestnanie z celkového počtu uchádzačov v roku 2017 tvorila skupina obyvateľov s ukončeným základným vzdelaním, až 32,54 %. Podiel uchádzačov o zamestnanie s nedokončeným základným vzdelaním a ukončeným základným vzdelaním bol až 41,81 % (Akčný plán najmenej rozvinutého okresu Medzilaborce, 2018). Opatrenie akčnéhoho plánu v prioritnej oblasti sa týka vybudovania tréninkového centra. V celom texte akčného plánu sa iné opatrenia, zamerané na celoživotné vzdelávanie, nenachádzajú.
Okres Snina bol s platnosťou od 25. apríla 2018 zaradený Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR medzi najmenej rozvinuté okresy. Akčný plán rozvoja okresu Snina bol schválený vládou SR dňa 16. januára 2019 uznesením vlády č. 22/2019. Miera nezamestnanosti v okrese postupne klesala z 22,31 % v roku 2009 na 9,28 % v roku 2017. Miera nezamestnanosti v okrese Snina, počítaná z celkového počtu registrovaných uchádzačov o zamestnanie, k 31.08.2018 predstavovala 9,65%, v porovnaní s koncom augusta 2017 je evidovaný pokles o1,56 percentuálneho bodu (Akčný plán rozvoja okresu Snina, 2019). Aktuálna miera nezamestnanosti nie je kritická v porovnaní s mierou nezamestnanosti na úrovni Prešovského kraja. Realita je však taká, že okres vykazuje vysoký podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov odchádzajúcich za prácou do zahraničia, ktorí nie sú evidovaní na úrade práce, čo má vplyv na objektívnosť údajov. Rovnako tiež podpora centra prípravy na budúce povolanie,vybudovanie regionálnych centier vzdelávania,vybudovanie tréningových centier pre nekvalifikovanú pracovnú silu podľa požiadaviek trhu práce v spolupráci so strednými odbornými školami v okrese, so zamestnávateľmi a ÚPSVaR. Aktivity tohto opatrenia sa sústreďujú, okrem iných, na podporu vzdelávacích programov na získanie nižšieho stredného vzdelávania, na kvalifikačné a rekvalifikačné kurzy.

Okres Levoča bol s platnosťou od 25. apríla 2018 zaradený Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR medzi najmenej rozvinuté okresy. Akčný plán rozvoja okresu Levoča bol schválený vládou SR dňa 17. januára 2019 uznesením vlády č. 24/2019. Viac než tretinu nezamestnaných tvoria osoby so základným vzdelaním. „Zvýšenie zamestnanosti týchto osôb na trhu práce je možné dosiahnuť zavádzaním alternatívnych spôsobov zvyšovania kvalifikácie, napríklad prostredníctvom praktickej výučby v tzv. tréningových centrách a následným začleňovaním na trh práce. Cieľom opatrenia je podpora vzniku sociálnych podnikov, ktoré budú zamerané na vytváranie nových pracovných miest s dôrazom na zamestnávanie znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb a zvyšovanie ich zamestnateľnosti na trhu práce (Akčný plán rozvoja okresu Levoča, 2019, s. 39). V akčnom pláne je uvádzaný, ako príklad fungovania sociálnej ekonomiky, sociálny integračný podnik v obci Spišský Hrhov.

Okres Stropkov bol s platnosťou od 19. októbra 2018 zaradený Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR medzi najmenej rozvinuté okresy. Akčný plán rozvoja okresu Stropkov bol schválený vládou SR dňa 25. júna 2019 uznesením vlády č. 312/2019. Značným problémom okresu je výrazné starnutie obyvatelstva, a to napriek vidieckemu charakteru a 10% podielu rómskych komunít) a ďalej skutočnosť, že takmer 40 % nezaměstnaných v roku 2018 tvorili osoby so základným vzdelaním (Akčný plán rozvoja okresu Stropkov, 2019). V rámci podpory sociálnej politiky bolo prijaté opatrenie týkajúce sa zriadenia tréningového centra zamerané i na prípravu dospelých so základným vzdelaním pre pracovné činnosti v sociálnych podnikoch, predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva.

V akčných plánoch rozvoja menej rozvinutých okresov Prešovského samosprávneho kraja prevažujú, vo vzťahu k vzdelávaniu dospelých s nízkou úrovňou vzdelania, opatrenia zamerané na zriadenie tréningových centier pripravujúcich dospelých na výkon jednoduchých manuálnych zručností pre sociálne podniky, prevažne v oblasti poľnohospodárstva, či stavebného priemyslu. Výnimkou sú opatrenia Akčných plánov rozvoja okresov Bardejov a Snina, ktoré sú zamerané na podporu vzdelávacích programov na získanie nižšieho stredného vzdelania (ISCED 244).

Záver

Úlohy a opatrenia akčných plánov rozvoja okresov vzťahujúce sa k celoživotnému vzdelávaniu charakterizujú termíny kvalifikácia, rekvalifikácia a tréningové centrum, čo vypovedá o podpore ďalšieho vzdelávania. Pre uchádzačov o zamestnanie s nízkou úrovňou vzdelania a kvalifikácie sú v textoch akčných plánov priorizované opatrenia zamerané na zriadenie tréningových centier na osvojenie jednoduchých pracovných zručností pre výkon manuálnych pracovných činností v podnikoch sociálnej ekonomiky. V akčných plánoch rozvoja okresov Bardejov a Snina sa vyskytujú opatrenia zamerané i na podporu vzdelávacích programov na získanie nižšieho stredného vzdelania (ISCED 244), teda na podporu vzdelávacích programov druhošancového vzdelávania. Avšak, celkovo v akčných plánoch prevažujú opatrenia zamerané na ďalšie vzdelávanie, nie na druhošancové vzdelávanie.

V prípade dospelých bez vzdelania a so základným vzdelaním, špecificky nezamestnaných, sa prostredníctvom akčných plánov podporuje „rekvalifikácia nekvalifikovaných“. Rovnosť šance získať vzdelanie alebo si zvýšiť vzdelanie v dospelom veku sa nepodporuje, respektive je zanedbatelná. Priorizované sú krátke tréningy a rýchle zapojenie dlhodobo nezamestnaných do pracovného procesu. Podporuje sa tým rozširovanie sociálnej triedy nazývanej „prekariát“, ktorá je nezamestnaná alebo končí na neistých a málo platených miestach bez primeraných pracovných podmienok (Standing, 2011). Značné zastúpenie tejto sociálnej triedy v regiónoch je zároveň ohrozením ich udržateľného rozvoja a faktorom disparity regiónov.

Autori:
PhDr. Ivana Pirohová, doc., PhD.

Katedra andragogiky, Ústav pedagogiky, andragogiky a psychológie, Fakulta humanitných
a prírodných vied, Prešovská univerzita v Prešove

PhDr. Eduard Lukáč, doc., PhD.
Katedra pedagogiky, Ústav pedagogiky, andragogiky a psychológie, Fakulta humanitných
a prírodných vied, Prešovská univerzita v Prešove

Príspevok je výstupom projektu APVV-18-0018 Vyučovanie v školách druhej šance z perspektívy učiteľa a dospelého učiaceho sa.

Zoznam bibliografických odkazov

Akčný plán rozvoja okresu Bardejov [online]. 4. júla 2018 [cit. 2020-04-15]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1359/akcny_plan_roz...

Akčný plán rozvoja okresu Bardejov v znení dodatku č. 1 [online]. 19. októbra 2018 [cit. 2020-04-15]. Dostupné na internete:
https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1359/ap_bj_v_zneni_...

Akčný plán rozvoja okresu Gelnica [online]. 5. apríla 2018 [cit. 2020-03-25]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1298/akcny_plan_roz...

Akčný plán rozvoja okresu Gelnica v znení dodatku č. 2. [online]. 29. októbra 2018 [cit. 2020-03-26] Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1298/ap_gl_v_zneni_...

Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok [online]. 10. február 2016 [cit. 2020-04-02].
Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/najmenej-rozvinute-oresy/kezmarok/ind...

Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok v znení dodatku č. 2. [online]. 13. septembra 2018 [cit. 2020-04-02]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1101/ap_kk_v_zneni_...

Akčný plán rozvoja okresu Košice – okolie [online]. 3. októbra 2018 [cit. 2020-03-28]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1424/akcny_plan_roz...

Akčný plán rozvoja okresu Levoča [online]. 17. január 2019 [cit. 2020-04-16]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1450/03_vlastny_mat...

Akčný plán rozvoja okresu Lučenec [online]. 26. septembra 2017 [cit. 2020-06-10]. Dostupné na internete : https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1120/akcny_plan_roz...

Akčný plán rozvoja okresu Lučenec v znení dodatku č. 3 [online]. 23. marec 2019 [cit. 2020-06-10]. Dostupné na internete:
https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1120/ap_lc_v_zneni_...

Akčný plán rozvoja okresu Michalovce [online]. 4. január 2019 [cit. 2020-03-27]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1507/03_vlastny_mat...

Akčný plán najmenej rozvinutého okresu Medzilaborce [online]. 3. júl 2018 [cit. 2020-03-27]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1360/akcny_plan_roz...

Akčný plán rozvoja okresu Poltár [online]. 7. september 2016 [cit. 2020-06-10]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1121/akcny_plan_roz...

Akčný plán rozvoja okresu Poltár v znení dodatku č. 3 [online]. 25. september 2019. [cit. 2020-06-10] Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1121/ap_poltar_v_zn...

Akčný plán rozvoja okresu Revúca [online]. 13. september 2016. [cit. 2020-06-10] Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1122/ap_ra_v_zneni_...

Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota [online]. 24. jún 2016 [cit. 2020-06-12]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1123/akcny_plan_roz...

Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota v znení dodatku č. 3 [online]. 15. október 2019 [cit. 2020-06-12] Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1123/ap_rs_v_zneni_.... pdf

Akčný plán rozvoja okresu Rožňava [online]. 14. september 2016 [cit. 2020-03-26]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1128/akcny_plan_roz...

Akčný plán rozvoja okresu Rožňava v znení dodatku č. 3 [online]. 16. marec 2020 [cit. 2020-03-26] Dostupné na: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1128/ap_roznava_v_z...

Akčný plán rozvoja okresu Sabinov [online]. 22. august 2016 [cit. 2020-03-26]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1125/akcny_plan_roz...

Akčný plán rozvoja okresu Sabinov v znení dodatku č. 3 [online]. 23. marec 2019 [cit. 2020-03-26]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1125/ap_sb_v_zneni_...

Akčný plán rozvoja okresu Sobrance [online]. 23. august 2016 [cit. 2020-03-26]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/najmenej-rozvinute-oresy/sobrance/ind...

Akčný plán rozvoja okresu Sobrance v znení dodatku č. 4 [online]. 4. január 2019. [cit. 2020-03-26]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1129/akcny_plan_roz...

Akčný plán rozvoja okresu Snina [online]. 16. január 2019 [cit. 2020-04-29]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1449/03_vlastny_mat...

Akčný plán rozvoja okresu Snina v znení dodatku č. 1 [online]. 15. október 2019 [cit. 2020-04-29]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1449/ap_sv_v_zneni_...

Akčný plán rozvoja okresu Stropkov [online]. 25. jún 2019. [cit. 2020-04-30]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1508/03_vlastny_mat...

Akčný plán rozvoja okresu Svidník [online]. 31. august 2016. [cit. 2020-04-30]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/najmenej-rozvinute-oresy/svidnik/inde...

Akčný plán rozvoja okresu Trebišov [online]. 24. august 2016. [cit. 2020-03-20] Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1130/akcny_plan_roz...

Akčný plán rozvoja okresu Veľký Krtíš [online]. 7. september 2016 [cit. 2020-06-12]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1124/akcny_plan_roz...

Akčný plán rozvoja okresu Veľký Krtíš v znení dodatku č.4 [online]. 21. marec 2019 [cit. 2020-06-10]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1124/ap_vk_v_zneni_...

Akčný plán rozvoja okresu Vranov nad Topľou v znení dodatku č. 3 [online]. 13. september 2018 [cit. 2020-06-10]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1127/ap_vt_v_zneni_...

Aktualizácia národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (pôvodná aktualizácia strategického dokumentu na roky 2014 až 2020) [online]. Bratislava : ÚV SR, 2014 [cit. 2020-04-03]. Dostupné na internete: https://www.vlada.gov.sk/data/files/6951_narodna_strategia_.pdf

DataCube [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky [cit. 2020-03-20]. Dostupné na internete: http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_ SK_ WIN/ pr5001rr/v_pr5001rr_00_00_00_sk

Dodatok č. 1 k Akčnému plánu rozvoja okresu Trebišov [online]. 25. október 2017 [cit. 2020-03-20]. Dostupné na internete: https://www.nro.vicepremier.gov.sk/site/assets/files/1130/dodatok_c__1_k...

Dospelí vo formálnom vzdelávaní. Politika a prax v Európe [online]. Brussels:
Eurydice, 2011 [cit. 2020-11-05]. 88 s. ISBN 978-92-9201-174-1. Dostupné na internete:
http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/thematic_reports/...

LUKÁČ, Marek – LUKÁČOVÁ, Silvia – PIROHOVÁ, Ivana. 2019. Druhošancové vzdelávanie dospelých s nízkym stupňom vzdelania a bez vzdelania – otázky informovanosti a dostupnosti. In MMK 2019 : recenzovaný sborník příspěvků mezinárodní vědecké konference : Mezinárodní Masarykova konference pro doktorandy a mladé vědecké pracovníky 2019 [online]. Hradec Králové : Magnanimitas akademické sdružení, 2019 [cit. 2020-11-05], s. 517-527. ISBN 978-80-87952-31-3. Dostupné na internete: http://www.vedeckekonference.cz/library/proceedings/mmk_2019.pdf

Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie. November 2015. [online]. Bratislava: ÚPSVaR [cit. 2020-03-12]. Dostupné na internete: https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/20...

Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie. Marec 2016. [online]. Bratislava: ÚPSVaR [cit. 2020-03-12]. Dostupné na internete: https://www.upsvr.gov.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328

Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie. Máj 2017. [online]. Bratislava: ÚPSVaR [cit. 2020-03-12]. Dostupné na internete: https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/ko...

Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie. December 2019. [online]. Bratislava: ÚPSVaR [cit. 2020-05-15]. Dostupné na internete: https://www.upsvr.gov.sk/buxus/generate_page.php?page_id=855042

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. Výsledky v multidimenzionálnych tabuľkách. [cit. 2020-06-11] Dostupné na: https://census2011.statistics.sk/tabulky.html

Stratégia Európa 2020. Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, [online] 2010. Brusel: Európska komisia [cit. 2020-03-12]. Dostupné na internete: https://ec.europa.eu/archives/ growthandjobs_2009/pdf/complet_sk.pdf

STANDING, Guy. 2011. The precariat: The new dangerous class. London: Bloomsbury Academic, 2011. 208 p. ISBN 978-18-49664-56-1.

ŠVEC, Štefan. 2008. Anglicko-slovenský lexikón pedagogiky a andragogiky. Bratislava: Iris, 2008. 323 s. ISBN 978-80-89256-21-1.

Zákon č. 268/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní

Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálne rozvoja

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

Zákon č. 336/2015 Z.z. o podpore najmenej rozvinutých okresov

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti

Zoznam najmenej rozvinutých okresov[online]. Bratislava: ÚPSVaR [cit. 2020-03-12]. Dostupné na internete: https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/zoznam-najmenej-rozvinutych-okresov....

Ponuka vzdelávania


Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte články v časopise Prohuman a podcasty na Prohuman AI. Hľadáme práve Vás!