Keď krízovú pomoc brzdia úrady

jún 28 2011

Následky ničivého zemetrasenia na Haiti v januári 2010 vyvolali aj v ľuďoch na Slovensku vlnu solidarity. Mnohí prispeli do zbierok humanitárnych organizácií a štát vyčlenil financie na projekty humanitárnej pomoci. Ministerstvo vnútra SR poslalo na Haiti aj materiálnu pomoc. Kontajner s druhou várkou pomoci dorazil na ostrov v marci 2010. V prístave Port-au-Prince však čakal na doručenie Haiťanom takmer celý rok.

Zásielka, ktorá zakotvila v prístave 25. marca 2010, obsahovala najmä veci nevyhnutné na prežitie blížiaceho sa obdobia dažďov - stany, šaty, postele, pršiplášte. V období dažďov ich však Haiťania použijú až v tomto roku. Po peripetiách oficiálnych slovenských úradov s miestnymi úradmi jej obsah napokon 15. marca 2011 prevzala organizácia Magna Deti v núdzi. V apríli pomoc distribuovala tým, ktorí ju potrebujú.

Kontajner v prístave

Pôvodným adresátom materiálnej humanitárnej pomoci zo Slovenska bol Úrad predsedu vlády Haiti, ktorého vybrali po dohode s haitskými úradmi. Kontajner dorazil do prístavu, adresát si však jeho obsah nevyzdvihol. „Prepravná spoločnosť, ktorá pomoc na Haiti doručila, sa snažila kontaktovať príjemcu, ten však na jej opakované výzvy nereagoval,“ hovorí Juraj Tomaga z Ministerstva zahraničných vecí SR. Príjemca si pomoc nevyzdvihol ani napriek „početným a pravidelným urgenciám“ slovenského ministerstva. Situáciu riešil s miestnymi úradmi aj veľvyslanec SR na Kube, ktorý pricestoval na Haiti. „Až na základe urgovania slovenskej strany bol obsah kontajnera oslobodený od cla a podarilo sa zmeniť príjemcu, ktorým sa stala slovenská mimovládna organizácia Magna Deti v núdzi,“ dopĺňa Tomaga.

Kontajner v prístave odpečatili takmer po roku. „Napriek všetkým prekážkam a vďaka intenzívnej spolupráci nášho tímu na Haiti a slovenských úradov bol kontajner 15. 3. 2011 za účasti pracovníkov Magna Deti v núdzi a zástupcov haitského úradu civilnej ochrany odpečatený”, informoval v marci Martin Bandžák, výkonný riaditeľ Magna Deti v núdzi. Obsah zásielky bol v relatívne dobrom stave a použiteľný. V apríli organizácia postupne distribuovala stany, oblečenie a postele v štyroch stanových táboroch a sirotinci, kde realizuje vlastné projekty. Pomoc sa dostala aj k pacientom miestneho zdravotného centra Fame Pereo.

Ako dodáva Nikola Endrychová Dudová z operačnej sekcie Magna Deti v núdzi Slovensko, Haiťania tento materiál veľmi vítali. Stolovacie potreby, stany, kempingové postele, spacie vaky a deky sú na Haiti stále nedostatkovým sortimentom. „Títo ľudia už vyše roka žijú v podmienkach, ktoré sú označované ako dočasné. Životnosť všetkého, čo vlastnia, je ťažko skúšaná. Materiálna pomoc zo Slovenska prišla pre mnohých práve teraz veľmi vhod,” hovorí Marion Baudry, terénna koordinátorka aktivít Magna Deti v núdzi na Haiti. Z poskytnutého materiálu malo úžitok takmer tisíc ľudí.

Problém – clo

Haiti je najchudobnejší štát západnej pologule a obyvatelia krajiny žili v kritických podmienkach už pred zemetrasením. V dôsledku katastrofy prišli o život tisíce ľudí a ešte viac ich zostalo bez domova. V krajine sa pre nedostatočnú hygienu rozšírila cholera, situáciu zhoršujú aj neprestajné politické boje. Realizovať humanitárnu pomoc v takýchto podmienkach nie je jednoduché.

Prácu zahraničným organizáciám v krajine komplikuje problém so zbavovaním cla doručeného humanitárneho materiálu. „Celý proces sa po skončení bezprostrednej humanitárnej krízy pre veľkú byrokraciu predĺžil,“ spomína Marek Soós, ktorý vlani štyri mesiace pracoval na ostrove na projektoch mimovládnej organizácie ADRA. „Každá organizácia musela predložiť zoznam humanitárneho materiálu na ministerstvo hospodárstva spolu s plánom distribúcie a kontaktnými údajmi predstaviteľov komunít, ktorým bol materiál určený. Následne sa žiadalo o zbavenie cla na ministerstve financií a s povolením sa šlo na colný úrad,“ popisuje Soós. „Len pomocou lobovania sa dá vyvinúť tlak medzinárodného spoločenstva na zefektívnenie poskytovania humanitárnej pomoci. Myslím, že k tomu na Haiti došlo, diplomatické kruhy primäli miestnu vládu k spolupráci,“ dodáva.

Čo s tým?

Situácia na Haiti podľa Juraja Tomagu z ministerstva zahraničných vecí poukázala na špecifiká, ktoré treba mať na zreteli pri poskytovaní humanitárnej pomoci. „Konkrétnym krokom k tomu, aby sa situácia neopakovala, je zámer aktualizovať Mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci SR do zahraničia,“ hovorí Tomaga. Ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo vnútra to chcú urobiť ešte tento rok.
Humanitárni pracovníci sa zhodujú, že výhodou pri poskytovaní humanitárnej pomoci po katastrofách je mať terénnych pracovníkov na mieste alebo spolupracovať s miestnou partnerskou organizáciou. „Je potrebná každodenná aktívna a intenzívna komunikácia so všetkými zainteresovanými priamo na mieste. A to vďaka prítomnosti misie a pracovníkov Magna Deti v núdzi na Haiti bolo a je možné,” hovorí Nikola Endrychová Dudová. „Je tiež dôležité mať jasného koncového prijímateľa a formu následnej kontroly distribúcie humanitárneho materiálu,“ dodáva.

Daniel Dräxler, riaditeľ ADRA Slovensko, odporúča minimalizovať kontajnerové zásielky, resp. ich podmieniť plánom distribúcie miestnym partnerom alebo priamo slovenským subjektom. „Ak napríklad zastupiteľský úrad nevie poskytnúť plán distribúcie, treba osloviť slovenské mimovládne organizácie, ktoré v krajine pracujú, pričom vláda SR musí prevziať plnú zodpovednosť za náklady spojené s distribúciou. A ak nie je možné zabezpečiť spoľahlivú distribúciu, radšej treba zásielku stopnúť a nič neposielať,“ dodáva.

Autor: Magdaléna Vaculčiaková

Humanitárna pomoc zo SR v r. 2010

  • Ministerstvo vnútra SR poskytlo materiálnu humanitárnu pomoc Afganistanu, Albánsku, Čiernej Hore, Čile, Haiti, Pakistanu, Palestíne, Svätej Lucii a Ukrajine v celkovej hodnote vyše 1,6 mil. Eur
  • Ministerstvo zahraničných vecí SR financovalo projekty humanitárnej a posthumanitárnej pomoci vo 4 krajinách (Haiti, Pakistan, Moldavsko a Maďarsko), ktoré realizovali najmä mimovládne organizácie, v celkovej hodnote 255 277 eur

_________________________________________

Článok vyšiel v bulletine Rozvojová pomoc - Jar 2011. Vydáva ho Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO), ktorá je združením právnických osôb - strešnou organizáciou 31 (23 riadnych členov a 8 pozorovateľov) slovenských mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú najmä zahraničnou rozvojovou a humanitárnou pomocou.
http://www.mvro.sk

Celé číslo časopisu Rozvojová pomoc - jar 2011 v PDF