Sociálno-patologický jav v spoločnosti. Zneužívanie a týranie žien.

aug 31 2011

Abstrakt: Narastajúce sociálne problémy obyvateľov vyvolávajú neustálu potrebu skvalitniť niektoré činnosti ľudskej spoločnosti. Jednou z možností ako sa podieľať na riešení týchto problémov je naučiť sa týmto problémom predchádzať, prípadne ak sa už prezentujú, zabrániť ich ďalšiemu prehlbovaniu alebo zamedziť ich opakovaniu. V tomto príspevku poukazujeme na príčiny vzniku násilia páchaného na ženách a jeho dôsledky, ktoré z toho rezultujú. Násilie páchané na ženách je mimoriadne závažný spoločenský problém. Na Slovensku je však ešte aj dnes témou zahalenou mlčaním a dosiaľ je vnímané ako problém individuálny a nie ako problém spoločenský.
Kľúčové slová: Násilie. Obeť. Spoločnosť. Týranie žien. Zneužívanie. Žena.

Abstract: Increasing social problems people raise the continuing need to improve some of the activities of human society. One way to contribute to solving these problems is to learn to avoid these problems, or if already present, to prevent their further deepening or prevent their recurrence. In this paper we show the causes of violence against women and its consequences that the-result. Violence against women is an extremely serious social problem. Slovakia is still today the topic shrouded in silence and still is perceived as an individual problem rather than a social problem.
Keywords: Violence. Sacrifice. Society. Abuse of Women. Abuse. Female.

Úvod

Problematika násilia páchaného na ženách je celosvetovým problémom. Mnoho ľudí tento fenomén či už vedome, alebo nevedome prehliada, resp. bagatelizuje. Rodovo podmienené násilie (vrátane znásilňovania, domáceho násilia, zmrzačovania, vrážd a sexuálneho zneužívania) predstavuje veľký, nielen zdravotný problém žien na celom svete. Hoci rodovo podmienené násilie je významnou príčinou ženskej chorobnosti a úmrtnosti, takmer nikde sa nepovažuje za problém zdravia obyvateľstva. Hlboko zakorenené názory na vzťahy medzi mužmi a ženami, spoločenské odcudzovanie diskusií o „súkromných záležitostiach“ na verejnosti a najmä nedostatok záujmu kompetentných ľudí bránia v riešení tohto celosvetového problému.

Pohľad na ženy v spoločnosti

Kto je žena? To je základná otázka, ktorá nás privádza k podstate ľudského bytia. V 21. storočí sa zdá, že ide o banálnu otázku. Veď dnes predsa vieme o žene ako takej, takmer všetko, získali sme mnoho nových poznatkov z rôznych vedných disciplín. Znie to ako paradox, ale občas sa zdá, že práve dnes ho poznáme najmenej.

V ľudskej spoločnosti sa na ženu nemá zabúdať, má sa zameriavať na jej mimoriadny, centrálny a plodný prvok – ženskosť, pretože žena prežíva celú svoju osobu oveľa intenzívnejšie než iba ako nejaký celok. Čo robí, robí to celou svojou bytosťou. Všetky deje, vnemové, biologické, emocionálne, psychické ... sú v nej vzájomne prepojené. Žena je založená viac pre konkrétne a syntetické myslenie, myslí viacej vo vzťahoch. Vzťahuje všetko väčšinou k osobám. Jej reč nie je priamočiara a jednoducho zrozumiteľná. Slovám, ktoré vyslovuje, treba často rozumieť inak, než aký je ich presný význam. Žena sa vyjadruje nepriamo, v okľukách, máličko naznačí, niekoľkými slovami, niekedy len jedným slovom či gestom a už si myslí, že sa vyjadrila dostatočne. Žena myslí a vníma vo vzťahoch, díva sa na všetko cez osobnosť, ktorej sa to nejako týka. Ťažko si dokáže predstaviť pravdu bez človeka, ktorý za ňou stojí. Pre ženu je dôležité, kto to povedal a tiež ako to povedal, ako bol oblečený atď. Žena to všetko vníma.

Poslaním ženy je materstvo. Spoločnosť by mala náležite oceniť prácu, ktorú žena vykonáva v rodine a pri výchove detí, uznať jej hodnotu na sociálnej i ekonomickej úrovni. Ženy sa starajú predovšetkým o svoje deti a domácnosť. Aj John Stuart Mill bol veľkým zástancom emancipácie a otvorene vystupoval proti neschopnosti a nechuti mužov spravodlivo sa postaviť k ženám. Nekritizuje iba súčasný čiže aktuálny stav. Snaží sa načrtávať aj vízie do budúcnosti, snahy o transformáciu manželstva. „Má to byť zväzok ženy a muža na báze priateľstva a rovnosti. Reforma manželstva a rodiča si ale vyžaduje reformu vzdelávacieho a sociálneho systému a zažitých kultúrnych zvyklostí.“ (1)

Len vďaka pochopeniu a pomoci manžela a celej rodiny sa môžu angažovať v spoločnosti. Je preto potrebné vniesť do našej spoločnosti nové modely správania a ohodnotenia aktivít žien.

Všeobecné vymedzenie problému násilia páchaného na ženách

Tematika násilia v spoločnosti je vysoko aktuálnym problémom a jeho význam zdôrazňuje aj to, že v posledných rokoch je zaznamenaný nárast trestnej činnosti s prvkom násilia na ženách a deťoch.

V súčasnej postmodernej spoločnosti treba redukovať všetky predsudky, ktoré vznikli v dôsledku socializácie, ohľadom žien a detí. Túto otázku treba vnášať do všetkých zodpovedných inštitúcií spoločnosti (polícia, súdy, školstvo, zdravotníctvo), spracovávať analýzy jeho príčin a vytvárať tak predpoklady pre úspešné prijatie stratégie boja proti násiliu páchanému na ženách a aj deťoch, s cieľom vzniku spoločnosti, v ktorej môžu všetci ľudia spolunažívať bez predsudkov a obáv z násilia.

Násilie na ženách nie je len fyzické násilie. Násilím je každé správanie muža, ktorého cieľom je uplatňovanie moci alebo kontroly nad ženou a deťmi. Najčastejšie formy násilia:

Fyzické násilie - zahŕňa rôzne formy brutálneho zaobchádzania: kopanie, sácanie, ťahanie za vlasy, mlátenie s úmyslom až usmrtiť, pálenie. Násilie sa časom zvyšuje a stáva sa čoraz brutálnejším.
Vyvolávanie strachu je ďalším prostriedkom a súčasťou dynamiky násilia voči ženám. „Strach pred ďalším násilím je často najsilnejším nástrojom nátlaku. Po vyvolaní pocitu strachu u obeti už nie je potrebné použiť telesné násilie, lebo strach pôsobí zastrašujúco.“ (2)
Psychické týranie zahŕňa citové a slovné týranie. Postihnutá osoba to pociťuje ako narušenie pocitu vlastnej hodnoty a psychického zdravia. K tejto forme násilia patrí napríklad zosmiešňovanie na verejnosti, urážajúce vyjadrenia o výzore alebo charaktere, osočovanie. Muži často tieto vyjadrenia používajú, aby odvrátili pozornosť od vlastných násilných činov tým, že hľadajú problém v žene.
Sociálne násilie je také správanie, ktoré má za cieľ ženu izolovať od okolia. Patrí sem napríklad zákaz styku s rodinou alebo priateľmi, uzamknutie v byte, zablokovanie telefónu a podobne.
Ekonomické násilie znamená zneužitie moci disponovať finančnými prostriedkami. Muž napr. nedáva na živobytie finančné prostriedky, alebo dáva iba nedostatočné množstvo, zatajuje majetok a výšku svojich príjmov, ale kontroluje príjmy ženy.
Sexuálne násilie zahŕňa všetky sexuálne činy, ktoré sú žene nanútené. „Sexuálne násilie je aktom agresie a zneužitia moci a nie je výsledkom nekontrolovateľných sexuálnych pudov.“ (3)
Obťažovanie a teror, časté telefonáty, výhražné listy, špehovanie, prenasledovanie, slovné vyhrážky ... to sú ďalšie často používané prostriedky na kontrolu obete. Poznáme prípady vyhrážania sa násilníka zbraňou, niekedy aj tretím osobám (deťom, príbuzným, alebo domácim zvieratám).

Obrovský rozsah problému v celosvetovom meradle si vyžaduje verejnú diskusiu o téme rodovo podmieneného násilia v spoločnosti, pokladá za dôležité preskúmať motívy páchateľov, spoločenský rámec v ktorom násilie vzniká a informovať o následkoch násilia v každej spoločnosti, vrátane našej.

Násilie na ženách objavujúce sa v spoločnosti

Dimenzia domáceho násilia je alarmujúca a žiadna spoločnosť nemôže tvrdiť, že sa v nej v dnešnej dobe nevyskytuje. V jednotlivých krajinách sa menia iba jeho podoby a trendy. Niektoré skupiny žien sú zraniteľnejšie. Patria sem ženy utečenky, ako to uvádza Heise, ženy vo väzniciach a nápravných zariadeniach, postihnuté ženy, dôchodkyne a mladé dievčatá.

Obdobie: Druh použitého násilia:
pred narodením umelé prerušenie tehotenstva na základe pohlavia plodu (India, Kórea, Čína), fyzické násilie počas tehotenstva (účinky na plod), nútené tehotenstvo (masové znásilňovanie),
dojčenský vek vraždenie novorodencov ženského pohlavia, psychické a fyzické násilie, odlišné poskytovanie stravy a zdravotnej starostlivosti dievčatám,
detstvo dievčat manželstvá detí, mrzačenie genitálií, sexuálne zneužívanie členmi rodiny, detská prostitúcia a pornografia
dospievanie vynútené známosti a dvorenie, ekonomicky vynútený sobáš, sexuálne zneužívanie na pracovisku, znásilnenie, sexuálne obťažovanie, nútená prostitúcia a pornografia, obchodovanie so ženami, nútené manželstvá.
reprodukčný vek týranie žien intímnymi mužskými partnermi, znásilnenie v manželstve, vymáhanie vena a vraždy pre veno, vražda partnera, psychické týranie, sexuálne zneužívanie na pracovisku, sexuálne obťažovanie, znásilnenie a týranie telesne postihnutých žien.
starší vek týranie vdov a starších žien.

Výskum násilia na ženách nemá dlhú históriu. Otázka ubližovania ženám v najbližšom rodinnom kruhu sa začala širšie monitorovať len pred tridsiatimi rokmi, no zahraničné výskumy sa spočiatku orientovali na extrém - vraždy manželiek a detí. Až neskôr sa ukázalo, že tento problém zasahuje prakticky celú ľudskú spoločnosť.

Dôsledky násilia páchaného na ženách

Bitie a zneužívanie dievčat a žien je fenoménom, ktorý sa vyskytuje v celej histórii ľudstva. Po tisícročia bolo v spoločnosti zaužívané nadradené postavenie muža, od doby keď patriarchát nahradil matriarchát. Toto neľudské a ženy ponižujúce právo mužov trestať a ponižovať ženy podporovali a udržiavali právne, náboženské a kultúrne normy.

Prostredníctvom socializácie detí v rodinnom i spoločenskom živote sa ďalej odovzdávajú a zachovávajú tieto patriarchálne vzorce. Ak chceme odstrániť násilie zo života žien a ak mu chceme predchádzať, musíme nevyhnutne búrať mýty, odstraňovať patriarchálne kultúrne vzorce a poskytovať nové modely skutočne rovnocenného postavenia ženy a muža v rodine.

Rodovo podmienené násilie predstavuje veľký problém na celom svete. Ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, majú podrytú sebadôveru, násilie, ktoré na ne vplýva pravidelne ohrozuje ich zdravie, znemožňuje im plne sa zúčastňovať na živote spoločnosti. Rodovo podmienené násilie predstavuje aj veľký zdravotný problém žien na celom svete, je veľkou príčinou chorobnosti a úmrtnosti žien. Týranie môže mať vplyv nielen na zdravie psychické, ale vo veľkej miere ovplyvňuje aj telesné zdravie a to aj oneskorene a môže vyvolať napr. artritídu, vysoký krvný tlak a srdcové choroby.

Vzťah medzi týraním a psychickými poruchami ním vyvolanými vážne ovplyvňuje aj úmrtnosť žien. Ženy, ktoré sú pod neustálym tlakom, majú vyššiu náchylnosť k samovraždám, u týraných žien je 5-krát väčšia pravdepodobnosť pokusu o samovraždu než u netýraných. Hlavným rizikovým faktorom pri vraždách žien i vraždách vykonaných ženami je domáce násilie.

Domáce násilie zostáva najčastejšie nepoznané a nepotrestané, pretože jeho páchatelia sú obeťami mlčky alebo zjavne ospravedlňovaní. Ženy, ako obete násilia, znášajú násilie zväčša v najväčšom osamotení. Nie preto, že ony sú ticho, ale preto, že ich my nepočujeme. „Prsia samá sinka, mozog otrasený, koža doškriabaná, duša rozorvaná, nevládzem kričať – susedia zízajú, kričím o pomoc – nepočúvajú.“ (4) V mnohých prípadoch nielen susedia, ale aj vlastní rodinní príslušníci, bývajúci v spoločnej domácnosti nevidia, lepšie povedané nechcú vidieť násilie, ktoré pácha muž na vlastnej žene a deťoch. Ak obeť zavolá políciu, boja sa priznať, že niečo videli. Majú strach, že by sa im násilník mohol pomstiť a takisto sa boja okolia, ktoré má tendenciu odsúdiť druhých za to, že sa „miešajú do domácnosti“ iných susedov.

Byť obeťou trvalého alebo náhleho násilného správania a nemať možnosť veriť osobe, ktorá by mala súcitiť a pomôcť, znamená byť zbavená podpory, solidarity a spravodlivosti. Je to ďalšia forma násilia, ktorá sa pripája k násiliu páchanému v rodine, v intímnom vzťahu. Najzdrvujúcejší dopad má na človeka trauma prežitá v izolácii. Ak je žena bitá manželom, resp. dcéra otcom a nemá sa komu zdôveriť, búri sa to v jej vnútri, až situácia môže eskalovať do samovraždy. Krízové centrá na Slovensku spravujú aj linky, ktoré sú bezplatné a kde obetiam poradia odborníci, no veľakrát obetiam pomôže už len to, že sa majú komu vyrozprávať, že sa môžu niekomu zdôveriť s traumou, ktorá ich trápi.

Úplné odstránenie a rehabilitácia následkov prežitého týrania je možná vtedy, keď dôjde k úplnému a trvalému zastaveniu týrania. Žena je schopná zotaviť sa z následkov týrania len v tom prípade, ak odíde od násilníka a preruší s nim akýkoľvek kontakt.

Mnohé ženy znášajú psychické následky týrania horšie než fyzické. Trápi ich strach, úzkosť, únava, posttraumatická stresová porucha a poruchy spánku, ako aj poruchy prijímania potravy. Tieto poruchy sú bežnými dlhodobými reakciami na násilie. Týrané ženy sa môžu stať závislými, ľahko ovplyvniteľnými a môžu stratiť schopnosť samostatného rozhodovania.

Vzťah medzi násilím páchaným intímnym partnerom a psychickými poruchami ovplyvňuje aj úmrtnosť žien a to zvýšeným rizikom samovrážd. „Samovražda nie je bezvýznamná smrť. Je často demonštráciou beznádeje ženy, ktorá nie je schopná sa vyrovnať s násilím zo strany partnera, ženy, ktorá nenašla oporu vo svojom okolí a samovraždu považuje za jediné východisko z tohto bludného kruhu“. (5)

Zdravotné následky znásilnenia a sexuálneho zneužívania zo strany cudzieho muža dokazujú, že rodovo podmienené násilie sa nekoná iba doma, vo sfére súkromnej. Je to jav celospoločenský, vyskytujúci sa aj mimo rodiny. Sexuálny útok môže zapríčiniť zranenia telesné, ale i emocionálnu traumu. Najhorším následkom takého týrania môže byť až upadnutie do bezvedomia a následná smrť. Ženy, ktoré prežili znásilnenie, prejavujú v rozličnej dobe rôzne symptómy vyvolané traumou – nočné mory, depresie, neschopnosť sústrediť sa, poruchy spánku a prijímania potravy, pocity hnevu a poníženia a seba obviňovanie. Obete znásilnenia mimo domácnosti tak isto vykazujú sklony k pokusom o samovraždu. Následky znásilnia môžu u žien trvať aj niekoľko mesiacov, rokov, u labilnejších žien až do konca života. Aj po dlhých rokoch, po ktorých mala žena čas znásilnenie psychicky „spracovať“, je väčšia pravdepodobnosť, že sa u týchto žien prejaví hlboká depresia, alkoholizmus, posttraumatická stresová porucha, toxikománia a iné závislosti, ako aj poruchy osobnosti a mnoho ďalších.

Znásilnené ženy sú okrem telesného zranenia a emocionálnej ujmy vystavené riziku pohlavne prenášaných chorôb. Ďalším závažným problémom je nechcené tehotenstvo. Aj v dnešnej dobe sú krajiny, v ktorých je prerušenie tehotenstva nezákonné, dokonca aj v prípade znásilnenia, alebo kde je bezpečné prerušenie tehotenstva nedostupné. Tisícky znásilnených žien musia trpieť dvojnásobným ponížením – znásilnením a nechceným tehotenstvom, výsledkom ktorého je pôrod dieťa, ktoré za nič nemôže.

Záver

Násilie zamerané na ženy je aj skrytou prekážkou ekonomického a sociálneho rozvoja. Rodovo podmienené násilie tým, že potláča energiu žien, podrýva ich sebadôveru a ohrozuje ich zdravie, znemožňuje im plne sa zúčastňovať na živote spoločnosti.

Ak by sme popreli veľkú a nenahraditeľnú úlohu ženy v rodine, zatvárali by sme oči pred realitou. Nehovoríme o jej schopnostiach pri udržiavaní domácnosti, ale o súbore morálnych kvalít, ktoré sa nedajú zhrnúť do niekoľkých slov bez toho, aby nedošlo k zjednodušovania a aby sa na niečo nezabudlo. Ženy vlastnia úžasnú schopnosť prijímať ľudí, vyjadrovať a dávať lásku, robiť ostatných šťastnými a milovať každého takého, aký je, nezištne a bezvýhradne.

Autor: Slavomír Laca

Použitá literatúra:

1. BENEDICT, H.: To není vaše vina! Praha: One Woman Press, 2003, 373 s. ISBN 80-86356-17-5.
2. BODNÁROVÁ, B. – FILADELFIOVÁ, J.: Domáce násilie na Slovensku. Predbežná správa z výskumu. Bratislava: Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, 2002, 122 s. ISBN 80-89048-06-4.
3. CVIKOVÁ, J. – JURÁŇOVÁ, J.: Piata žena. Aspekty násilia páchaného na ženách. Bratislava: Aspekt, 2001, 385 s. ISBN 80-85549-28-X.
4. ERDÉLYIOVÁ, R.: Stratégie eliminácie násilia voči ženám. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR – sekretariát Rady vlády SR pre prevenciu kriminality kancelárie ministra vnútra SR, 2000, 85 s.
5. HEISE, L.L. – PINTAGUY, J. – GERMAIN, A.: Násilie páchané na ženách: skrytá ujma na zdraví. Bratislava: PRO FAMILIA: Aspekt, 1998, 72 s. ISBN 80-967964-0-2.
6. HIRIGOYEN, M.F.: Psychické násilí v rodině a v zaměstnání. Praha: Academia, 2002, 232 s. ISBN 80-200-0994-9.
7. STUART, M. J.: Poddanstvo žien. Bratislava: Kalligram, 2003, 168 s.

____________________________

(1) STUART, M. J.: Poddanstvo žien. Bratislava : Kalligram, 2003, 168 s.
(2) BODNÁROVÁ, B. – FILADELFIOVÁ, J.: Domáce násilie na Slovensku. Bratislava : MZS, 2002, 122 s.
(3) ERDÉLYIOVÁ, R.: Stratégie eliminácie násilia voči ženám. Bratislava : Ministerstvo vnútra SR, 2000, 85 s
(4) HIRIGOYEN, M. F.: Psychické násilí v rodině a v zaměstnání. Praha: Academia, 2002, 232 s.
(5) BENEDICT, H.: To není vaše vina. Praha: One Woman Press, 2003, 206 s

_____________________________

Príspevok odznel na V. ročníku vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou pod názvom "Sociálno-patologické javy a marginalizované skupiny", ktorú zorganizovali Ústav Kráľovnej Pokoja z Medžugorja Bardejov, Institut mezioborovych studii Brno, Filozoficka fakulta UPJS Kosice a konala sa 8. októbra 2010 v Bardejove.

_________________________________

Publikácie autora článku: PaedDr. Slavomír Laca, PhD
Základy sociálnej pedagogiky - Sociálna pedagogika prechádza neustálym vývojom v súvislosti s vývojom celej spoločnosti, ktorá je poznačená spoločenskými zmenami súvisiacimi predovšetkým s rastúcou technikou, automatizáciou a globalizáciou sveta, ale aj s narastajúcim množstvom sociálno-patologických javov v spoločnosti.

Vybrané kapitoly z etiky pre sociálno-zdravotnícke profesie - V súčasnosti môžeme konštatovať, že je veľký nárast pribúdajúcich vedeckých poznatkov o človeku ako o rozumnom indivíduu na úrovni ľudskej populácie, až po rôznu problematiku. Vystupujú do popredia stále nápadnejšie mnohoraké a komplikované etické otázky ohľadom ľudského života.