Premeny a výzvy slovenských komunitných centier pod vplyvom práce so zraniteľnými skupinami

aug 28 2018

Changes and challenges of Slovak community centers under the influence of the work with vulnerable groups

Abstrakt: Komunitné organizácie spolu so svojimi komunitnými centrami zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe väzieb medzi ľuďmi, ako aj pri posilňovaní reprezentácie zraniteľných skupín (väčšinou z rómskych komunít). Za dve desaťročia od rozdelenia Československa vzniklo na Slovensku viac ako tridsaťdvatisíc neziskových organizácií a viac ako sto komunitných centier. V tomto príspevku sú identifikované princípy komunitnej práce v SR za posledných pätnásť rokov, zároveň je opísaná úloha komunitných centier v tomto procese (vrátane analýzy ich zmien a výziev). Na základe toho bolo možné navrhnúť súbor konkrétnych facilitátorov ako potenciálnych riešení na prekonanie bariér komunitnej práce so zraniteľnými skupinami obyvateľstva v budúcnosti.
Kľúčové slová: komunitné centrá, zraniteľné skupiny, komunitný rozvoj, komunitné organizovanie, rómska menšina, sociálna zmena, Slovensko

Abstract: Community organizations with their community centers play a critical role in building linkages among people and giving voice to vulnerable groups (mostly from Roma minority). Two decades after the separation from Czechoslovak republic, there were more than 32000 non-profits and more than 100 community centers established in Slovakia. In this paper the principles of community work in Slovakia in the last 15 years are identified, the role of community centers is described, but also their changes and challenges are analysed. Based on that, particular facilitators as potential solutions can be proposed to overcome those barriers in future.
Key words: community centers, vulnerable groups, community development, community organizing, Roma minority, social change, Slovakia

Úvod

Miestny rozvoj, a spolu s ním aj asociovaná komunitná práca so znevýhodnenými skupinami obyvateľstva, sa stáva čoraz viac diskutovanou otázkou naprieč Európou. Konkrétny vývin rozvojových politík často závisí od konkrétneho regiónu, ako aj od jeho hlavných hráčov, ktorí formovali politické prostredie v poslednom storočí. Zatiaľčo komunitný rozvoj je integrovanou súčasťou miestnych a regionálnych zastupiteľstiev v krajinách Západnej Európy, v nových členských štátoch Európskej únie (najmä v post-komunistických krajinách) nemusí ísť o samozrejmosť. Väčšina ľudí v spoločnostiach, ktoré zažili totalitný režim, je stále silne nedôverčivá voči práci v komunitách a susedstvách; výrazne sa vyhýba zapojeniu sa do akýchkoľvek formálnych organizácií, hoci tie už pôsobia v slobodnom prostredí a demokratickom zriadení.1

Slovenská republika (SR) stále prechádza obdobím transformácie, pričom sa snaží porozumieť komunitnej práci ako prínosu pre miestnu správu vecí verejných, ako aj pre rozvoj občianskej spoločnosti.2 Ak hovoríme o existencii komunitných centier na Slovensku, treba hovoriť o fungovaní v tieni post-komunistickej histórie SR.

V slovenskom prostredí možno pozorovať v praxi niekoľko základných stratégií práce s komunitami v záujme riešenia ich lokálnych problémov, a to: poskytovanie sociálnych služieb (sociálna práca), advokácia a komunitný rozvoj. Komunitné organizovanie3 (ako potenciálna štvrtá stratégia4 práce s komunitami alebo susedstvami) sa v tejto krajine ešte stále využíva veľmi zriedkavo, hoci by mohlo ísť o veľmi účinný a finančne nenáročný nástroj dosiahnutia sociálnej zmeny v demokratickej spoločnosti, akou SR je.

Počet mimovládnych organizácií po rozpade Československa narástol geometricky, rovnako ako aj rast zamestnanosti v treťom sektore. Napriek tomu je však napríklad v škandinávskych krajinách počet mimovládnych organizácií viac ako trojnásobne vyšší. 5 V období vzniku samostatnej SR bolo v celej krajine len okolo 6000 mimovládnych organizácií.6 Tento počet narástol na viac ako 32000 mimovládnych organizácií o dve desaťročia neskôr. 7 Nie všetky sú však považované za komunitné organizácie, a nie všetky, pochopiteľne, pracujú so zraniteľnými skupinami. Funkčných komunitných centier je v celej SR okolo sto.

Cieľom tohto príspevku je (na základe rešerše literatúry, participatívneho pozorovania a konzultácií s pracovníkmi a pracovníčkami Centra komunitného organizovania – CKO v Banskej Bystrici) identifikovať typy a princípy komunitnej práce v slovenských komunitných centrách a analyzovať zmeny a výzvy, resp. úskalia komunitnej práce. Na základe toho bude potom možné navrhnúť konkrétne riešenia, ktoré by dokázali zmienené prekážky prekonať.

Práca pre komunity versus práca s komunitami

Aby bolo možné analyzovať komunitnú prácu u konkrétnych skupín obyvateľstva, treba rozlišovať medzi niekoľkými druhmi práce v komunitách. Komunitný rozvoj možno veľmi jasne odlíšiť od sociálnej práce definíciou, ktorá považuje komunitný rozvoj za model participácie, ktorý zapája a posilňuje postavenie občanov v oblastiach, ktoré ovplyvňujú ich život, a tiež podporuje ľudí bez rozdielu v ich aktívnom občianstve. 8

Strieženec9 rozlišuje medzi sociálnou prácou v komunitách, komunitnou prácou v susedstvách a komunitným rozvojom. Rozdiel spočíva v tom, či je práca vykonávaná pre komunitu, ako je to v prípade sociálnej práce, alebo spolu s komunitou, ako je tomu u komunitnej práce (a komunitného rozvoja). Autorky Košková a Antalová10 upozorňujú pri práci s komunitou (narozdiel od práce pre komunitu) na proces rozvoja, ktorý je založený na rovnom partnerstve medzi všetkými zainteresovanými stranami, umožňujúc tak výmenu poznatkov, skúseností a zručností s cieľom priniesť dospieť k sociálnej zmene.

V porovnaní s advokáciou komunitný rozvoj podporuje a zapája ľudský kapitál. Zlepšuje proces zvyšovania zručností a poznatkový rast u jednotlivcov, skupín aj celej komunity, ktorá je výsledkom procesu neformálneho vzdelávania, podmieneného aktivitou ľudí priamo v komunite. Komunitný rozvoj pracuje s potenciálom, ktorý už v komunite existuje – so schopnosťami, zručnosťami, vedomosťami a kapacitami obyvateľov, členov organizácie a zástupcov inštitúcií. 11

Základom ďalšieho typu komunitnej práce – komunitného organizovania – je podľa Střelcovej (2015) aj Janta (2016) to, že ľudia (majúci v rámci komunity či susedstva pálčivý problém) daným problémom vyhrania a zadefinujú svoju komunitu; formujú štruktúrou akúsi organizáciu – rozhodujú spoločne o problémoch, ktorými sa chcú zaoberať; navrhujú opatrenia, ktoré chcú vykonávať; vytvárajú akčný plán; volia metódy, ktoré použijú na dosiahnutie svojich cieľov. Komunitná práca (komunitný rozvoj či organizovanie) nemá charakter sociálnej práce, kde sociálni pracovníci riešia problémy znevýhodnených skupín za nich, ale pracujú s potenciálom komunity, ktorá má kapacitu spolupodieľania sa na riešení problému. Komunitný rozvoj má zmysel najmä v rámci udržateľnosti a zapája komunitu do procesu rozvoja a plánovania. 12

Participácia je ústredným bodom komunitného rozvoja i komunitného organizovania. Podľa autorov Aref a Redzuan13 možno rozpoznať tri typy participácie: skutočnú, aktívnu účasť; ďalej symbolickú účasť; a neúčasť. Všetky typy boli za posledných 15 rokov pozorované aj v rámci spoločenstiev, budovaných znevýhodnenými skupinami na Slovensku.

Centrá na pomoc pri integrácii lokálnych rómskych komunít

Komunitné centrá na Slovensku, ako aj v iných post-komunistických krajinách Východnej Európy sú stále relatívne neznámym a novým fenoménom. U nás sú spájané najmä s podporou menšín. Komunitné centrum, ako inštitucionálne zariadenie, poskytuje predovšetkým primárne programy, reagujúce na aktuálne problémy a potreby miestnej komunity. V súčasnosti prevádzku komunitných centier zabezpečujú organizácie neziskového sektora a cirkevné organizácie. V menšej miere komunitné centrá prevádzkujú aj niektoré miestne samosprávy.

Jednou z možností riešenia problematiky marginalizovaných rómskych komunít, ktorá sa v SR ponúkala, a ktorá sa snaží v sebe zahŕňať komplexné riešenie, bolo práve zakladanie a prevádzka komunitných centier. Tých je v súčasnosti po celom Slovensku približne sto. Svoju činnosť vykonávajú v prospech celej spoločnosti. 14

Prvých 10 takýchto komunitných centier v SR oficiálne vzniklo v roku 2003, a to v rámci projektu „Podpora založenia komunitných centier v Slovenskej republike“ – ako nástroj riešenia integrácie miestnych rómskych komunít. Finančnú podporu mali z fondov Európskej únie prostredníctvom programu PHARE a slúžili ako pomoc pri integrácii prevažne segregovaných či separovaných miestnych rómskych komunít. 15 V roku 2012 bolo rómskych komunitných centier ako istého typu sociálnej inovácie v SR už vyše 45, pričom rozvoju týchto centier výrazne pomohla Nadácia občianskej spoločnosti. 16

Národný projekt Komunitné centrá (NP KC) bol určený najmä pre skupinu obyvateľov sociálne vylúčených alebo ohrozených sociálnym vylúčením s dôrazom na marginalizované rómske komunity, pre ktoré bola charakteristická neschopnosť participovať na sociálnom, ekonomickom, politickom a kultúrnom živote v dôsledku konkrétnych faktorov (nízky príjem, zlý zdravotný stav, nedostatočné vzdelanie, slabý kontakt s majoritnou populáciou a diskriminácia atď.). Projekt realizovala v rokoch 2014-15 Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Implementačná agentúra pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (predtým Fond sociálneho rozvoja).17 Komunitná práca v komunitných centrách kládla zreteľ predovšetkým na vrátenie sociálne vylúčených ľudí do hlavného prúdu spoločenského života. V rámci NPKC bolo podporených 168 komunitných centier (4 v Trnavskom kraji; 14 v Nitrianskom; 6 v Trenčianskom; 36 v Banskobystrickom; 11 v Žilinskom, 56 v Prešovskom a 40 v Košickom kraji. V týchto centrách našlo uplatnenie takmer 650 zamestnancov. 18

Transformácia kultúrnych organizácií na centrá spoločenskej zmeny

Práca v komunitách či v susedstvách má bezpochyby inkluzívny charakter. Komunitné centrá vytvárajú prepojenia medzi väčšinovou a menšinovou populáciou v rámci spoločného dialógu a aktivít. Samozrejme, aj pred rokom 2003 v SR fungovali spoločenstvá a komunity ľudí, vykazujúce znaky viac či menej formálnej organizácie (so svojimi členmi, misiou a agendou). Pričom nešlo len o ľudí z marginalizovaného prostredia. Prevažne cirkevné organizácie, jednotlivé farnosti a pobočky Slovenskej katolíckej charity organizovali, združovali či kordinovali spoločenstvá mladých (združenia kresťanskej mládeže pri kostoloch), ktoré sa za pomoci kňazov a členov reholí venovali dobrovoľníctvu, výchove lídrov, misijnej a charitatívnej činnosti, pomoci núdznym. Tieto spoločenstvá budovaním členskej základne, sledovaním svojich cieľov a prípravou agendy vykazovali (často skôr podvedome) znaky komunitného organizovania.

V posledných pár rokoch vzniklo v SR aj niekoľko kultúrnych organizácií, ktoré sa venujú práci s komunitami, využívajúc tak ich potenciál. Sú to napríklad v bratislavskom kraji Nová Cvernovka, v banskobystrickom kraji Centrum pre nezávislú kultúru – Záhrada, v trnavskom Nádvorie, v žilinskom Stanica-Zárečie, v košickom Tabačka atď., ktorých existencia je financovaná čiastočne z rozpočtu mesta alebo samosprávneho kraja, ale predovšetkým vďaka privátnym donorom a grantom z domácich fondov a zahraničných nadácií. Väčšina z nich však nedávno v dôsledku zmeny politickej klímy a nárastu extrémizmu v SR svoj kultúrny záber pozmenila, resp. rozšírila o rozmer aktivizmu v záujme spoločenskej zmeny. Najmä pred nedávnymi župnými voľbami sa zamestnanci a dobrovoľníci týchto centier z obavy pred rastúcim nacionalizmom, šírením falošných správ, propagandy a nenávisti voči menšinám sformovali do jednotiek, ktoré organizovali na podnet CKO: zhromaždenia “Nie v našom meste” na námestiach, diskusie na univerzitách a motivovali mladých prvovoličov k voľbám. Využívali tak (zväčša intuitívne) princípy komunitného organizovania ako možného nástroja na sociálnu zmenu v spoločnosti. Po niekoľkých týždňoch protestov a dosiahnutí cieľa (vyhratej kampani) sa však neformálne spoločenstvo zaktivizovaných ľudí rozpŕchlo – ich vôľa participovať na premene komunity nebola podchytená a využitá, nebola zorganizovaná.

Okrem týchto kultúrnych centier a vyššie spomenutých vyše sto komunitných centier, ktoré vznikli z podnetu Národného programu Komunitné centrá, existujú aj oficiálne centrá, ktoré fungovali a fungujú úspešne i mimo rámec tohto programu. Arcidiecézna charita Košice ako cirkevná organizácia prevádzkuje niekoľko rokov dve komunitné centrá na východe Slovenska (v Lipanoch a v Stropkove), Človek v ohrození, a niekoľko ďalších mimovládnych organizácií takisto koordinuje centrá, venujúce sa práci s ľuďmi z rómskej menšiny. Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu – ACEC a CKO pripravujú komunitných pracovníkov, organizátorov aj lídrov na svoju prácu v komunitách. Organizácia ETP Slovensko už neprevádzkuje iba komunitné centrá na Východnom Slovensku, venujúce sa rómskej populácii, ale pracuje aj na začleňovaní utečenov a utečenkýň do spoločnosti. Klienti prechádzajú vzdelávacími programami (cvičenia praktických zručností, mimoškolské aktivity, preventívne programy, celoživotné vzdelávanie, odborný výcvik), programami, vytvárajúcimi pracovné miesta, dostávajú sociálne, zdravotné, finančné a právne poradenstvo bez rozdielu veku. Ľuďom v núdzi smeruje aj humanitárna, resp. potravinová pomoc a mikropôžičky.

Úskalia rozvoja a organizovania v komunitných centrách

Napriek fungujúcim príkladom z praxe existuje mnoho výziev (v slovenskom kontexte prevažne bariér), ktoré môžu brániť angažovanosti a zapojeniu sa komunity do diania v ich susedstve či v celom meste. Podľa autorov Dukeshire, Thurlow19 a Střelcová20 možno dané úskalia rozdeliť takto:
1. Nedostatočný pocit spolupatričnosti;
2. Slabé spoločenské siete;
3. Žiadne alebo negatívne susedské vzťahy;
4. Neaktívny život v susedstve a málo príležitostí na interakciu v rámci komunity, ako aj nedostatok primeraných a dostupných verejných priestorov na realizáciu;
5. Nedostatočný prístup k informáciám;
6. Zlé alebo neprimerané životné podmienky;
7. Nízka informovanosť o aktivitách miestnych organizácií;
8. Obmedzené zdroje komunity;
9. Slabé alebo neexistujúce návyky dobrovoľníčenia;
10. Vysoká fluktuácia obyvateľov;
11. Neexistujúce alebo len malé očakávania od komunity v rámci susedstva;
12. Žiadne alebo minimálne pozitívne zmeny, zaznamenané členmi komunity v susedstve;
13. Nedostatočná sociálna infraštruktúra a služby;
14. Určitý druh napätia v komunite;
15. Nedostatočné pochopenie alebo zmätok ohľadom úlohy komunitného alebo susedského centra;
16. Podceňovanie hodnoty miestnej účasti a angažovanosti komunity na rozhodovacích procesoch;
17. Nízky osobný záujem o miestne otázky, miestnu správu vecí verejných a zastupovanie;
18. Nedostatok dôvery voči miestnemu zastupiteľstvu a samospráve;
19. Historicky dané negatívne vzťahy s vládnymi inštitúciami;
20. Homogénnosť susedskej komunity.

Expertný tím z Inštitútu pre verejné otázky21, venujúci sa dlhodobo téme participácie, uvádza niektoré ďalšie oblasti, kde občiansky aktivizmus a aktivita v rámci komunity či susedstva zaznamenala problematický smer, resp. zostup. Popri pozitívach, ako: rozvoj mestského aktivizmu či nárast verejnej podpory darcovstva sa rozvinul i tzv. internetový aktivizmus, ktorý v rámci sociálnych médií nesmeruje iba k mobilizácii občanov na podporu „dobrej“ občianskej spoločnosti, ale môže aktivizovať aj vyznávačov názorovej netolerantnosti a neraz aj extrémistickej protidemokratickej iniciatívy. 22

Odporúčania pre prax: Existencia facilitátorov a budovanie kapacít

Vyššie uvedené dve desiatky bariér znamenajú obmedzenie komunitnej práce v konkrétnych spoločenstvách ľudí. Všetky spomenuté úskalia sa vo väčšom či menšom meradle vyskytujú v zraniteľných skupinách obyvateľstva. Riešením pre budúcnosť (prekonanie úskalí a napredovanie v práci) môže byť návrh akýchsi facilitátorov23, resp. sprostredkujúcich elementov24 v rámci komunity, pričom možno medzi ne zaradiť:
1. Stimuly a pozitívne očakávania;
2. Sociálny kapitál a komunitné zdroje;
3. Vedúcich dôveryhodných lídrov skupín a miestnych zástupcov;
4. Pravidelnosť činností;
5. Zmysel existencie komunity;
6. Posilnené sociálne siete a pozitívne susedské vzťahy;
7. Informovanosť;
8. Aktívny život, prepájaný na susedstvo;
9. Silné dobrovoľnícke návyky;
10. Aktívnu a prínosnú miestnu účasť na rozhodovaní, angažovanosť komunity.

Tieto faktory môžu pomôcť pri budovaní komunít, ktoré by tak mohli byť viac inkluzívne, súdržnejšie, živšie a bezpečné. Organizácie s ich komunitnými centrami potom dokážu vytvárať prepojenia medzi jednotlivcami aj skupinami, podporovať budovanie kapacít a dávať hlas zraniteľným skupinám obyvateľstva.

V súčasnosti existuje niekoľko programov budovania kapacít a vzdelávania komunitných organizátorov a mladých lídrov, pričom sa dôraz kladie práve na sociálne vylúčené skupiny a zástupcov menšín v SR. Ide o štipendiá pre jednotlivcov cez Nadáciu Via a CKO (v spolupráci s Great Lakes Consortium for International training and development s možnosťou stáže v renomovaných amerických komunitných organizáciách vďaka Professional Fellows programu), alebo grantovú schému na konkrétne projekty organizácií cez Nadáciu otvorenej spoločnosti, Medzinárodny vyšehradský fond a niektoré veľvyslanectvá v SR.

Závery

Hlavným cieľom komunitnej práce (a predovšetkým komunitného rozvoja) je vybudovať aktívne a udržateľné spoločenstvá, založené na sociálnej spravodlivosti a vzájomnom rešpekte. Okrem tejto úlohy ide aj o predchádzanie a odstraňovanie bariér, ktoré bránia ľuďom zúčastňovať sa na riešení otázok, ktoré ovplyvňujú kvalitu ich života. 25

Výzvy v rámci lokálneho rozvoja, a s ním spojenej komunitnej práce, ktorým čelíme na Slovensku, sú veľmi často spoločné pre celý región Strednej a Východnej Európy. Slovenskí občania bojujú s dôverou, resp. nedôverou, ako v oblasti administratívy, tak aj v rámci politického zastupovania ich záujmov. Sú stále pasívni v dobrovoľníckej práci a tiež v rámci členstiev v komunitných organizáciách. V rámci tohto príspevku bolo identifikovaných dvadsať bariér komunitnej práce so zraniteľnými skupinami obyvateľstva a navrhnutých desať možných facilitátorov, sprotredkujúcich prekonanie týchto úskalí.

Po analýze súčasného stavu (a s cieľom podporiť, ako aj zabezpečiť trvalo udržateľné spoločenstvá) je dôležité brať do úvahy individuálny charakter komunít a konkrétne potreby miestnych občanov, ktorí často patria medzi zraniteľné osoby. Pre úspešnú komunitnú prácu v akomkoľvek type komunity alebo susedstva je najdôležitejšia identita skupiny a skutočnosť, že je vybudovaná a sama sa nejak vymedzuje. 26 Ak sa ľudia naučia identifikovať problémy vo vlastných komunitách a susedstvách, pomenujú ich a spoločne sa dohodnú na postupe ich riešenia, môžu dosiahnuť (bez vynaloženia zbytočného množstva financií) želanú zmenu. Na dosiahnutie takéhoto stavu môžu slúžiť napríklad národné školenia komunitných organizátorov a príprava lídrov pod hlavičkou banskobystrického Centra komunitného organizovania (v spolupráci s európskou sieťou ECON – European Community organizing Network a americkou organizáciou Great Lakes Consortium for International training and development), ktoré sa venujú aj komunitnému rozvoju, ale predovšetkým sa snažia presadiť komunitné organizovanie ako najviac účinnú a dostupnú metódu pre dosiahnutie sociálnej zmeny v spoločnosti.

Autorka: PhDr. et RNDr. Božena Markovič Baluchová, PhD.
Katedra rozvojových a environmentálnych štúdií, Univerzita Palackého v Olomouci

Použitá literatúra

1. Aref, F., Redzuan, M., 2009: Assessing the level of community participation as a component of community capacity building for tourism development, Europ. J. Soc. Sc., 8 (1), s. 68-75.
2. Bútorová, Z., Bútora, M., Strečanský, B., 2012: Aktívne občianstvo a mimovládny sektor na Slovensku: Trendy a perspektívy, Bratislava: Včelí dom. 52 s., ISBN 978-80-970885-0-7.
3. Bútora, M. et al., 2011: Štúdia trendov vývoja občianskej spoločnosti na Slovensku, Bratislava: IVO, CpF, PDCS, 68 s. [online: http://www.ivo.sk/7497/en/studies-and-papers/studia-trendov-vyvoja-obcianskej-spolocnosti-na-slovensku]
4. Dudeková, G., 2014: Dobrovoľné združovanie na Slovensku v minulosti. [Online: http://www.dejiny.sk/eknihy/gd.htm].
5. Dukeshire, S., Thurlow, J., 2002: Challenges and Barriers to Community Participation in Policy Development, Rural Communities Impacting Policy Project, Atlantic Health Promotion Research Centre at Dalhousie University and the Coastal Communities Network, Nova Scotia. s. 1-4., ISBN 0-9780913-2-9.
6. Freie, P., 2005: Pedagogy of the oppressed (30th Ed), NY: Continuum, 181 s. [Online: http://www.msu.ac.zw/elearning/material/1335344125freire_pedagogy_of_the_oppresed.pdf].
7. Guerra, S., 2012: Keeping the Community Whole Unit for sustainability Sagene municiple district, District Sagene Municipality of Oslo, Norway.
8. Henderson, P., Thomas, D.N., 2007: Skills in Neighbourhood work, (Translation). Nitra: Centrum komunitního rozvoja. ISBN 978-80-969638-4-3.
9. Howard, M.M., 2003: The Weakness of Civil Society in Post-Communist Europe, Cambridge: University Press, s. 27. [Online: http://assets.cambridge.org/97805218/12238/sample/9780521812238ws.pdf].
10. Husárik, M., Miková J., 2011: Správa o činnosti komunitného centra Sásová za obdobie apríl 2011 až december 2011, Mesto Basnká Bystrica. [Online: http://www.banskabystrica.sk/index.php?id_menu=63165].
11. Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 2014: Prezentácia činnosti Národného program Komunitné centrá. [Online: https://www.ia.gov.sk/data/files/np_kc/Dokumenty/V_stupy/Prezentacia_cinnosti_KC_NPKC.pdf].
12. Janto, J., 2016: Komunitný rozvoj na sídliskách. In: Etnologické rozpravy 1/2016, Ročník XXIII, 2016, č. 1, Banská Bystrica: Národopisná spoločnosť Slovenska. s. 7-23., ISSN 1335-5074.
13. Košková, Š., Antalová, I., 2003: Príručka objavovateľa stratených území, Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 215 s., EAN 9788089008155.
14. Markovič Baluchová, B., 2017: Presence of Community organizing in Slovak practice, Bratislava: Media about Development. [Online: https://mediaaboutdevelopment.wordpress.com/2017/04/20/presence-of-community-organizing-in-slovak-practise/].
15. Korpesio, C., 2012: Komunitné centrá na Slovensku. Bratislava: Prohuman. [Online: http://www.prohuman.sk/socialna-praca/komunitne-centra-na-slovensku].
16. Strieženec, Š., 2001: Úvod do štúdia sociálnej práce. Trnava: Tripsoft. s. 19., ISBN 80-968294-6-7.
17. Střelcová, V., 2015: Komunitná práca v mestských susedstvách (Prípadová štúdia sídliska Sásová na Slovensku a Telheiras v Portugalsku), Bratislava: FSEV UK, Ústav verejnej politiky, 146 s.


1 Howard, 2003
2 Střelcová, 2015
3 Janto, 2016
4 Markovič Baluchová, 2017
5 Bútora a kol., 2012
6 Dudeková, 1998
7 Bútora a kol., 2012
8 Guerra, 2012
9 Strieženec, 2001
10 Košková a Antalová, 2003
11 Střelcová, 2015
12 Henderson, Thomas, 2007
13 Aref, Redzuan, 2009
14 Korpesio, 2012
15 Korpesio, 2012
16 Bútora a kol., 2012
17 IA ZaSI, 2014
18 IA ZaSI, 2014
19 Dukeshire a Thurlow, 2002
20 Střelcová, 2015
21 Bútora a kol., 2012
22 Bútora a kol., 2011
23 Dukeshire, Thurlow, 2002
24 Střelcová, 2015
25 Husárik, Miková, 2012
26 Střelcová, 2015