Patologické hráčstvo – prevalencia a diagnostika – celosvetový rozmer

Pathological gambling – prevalence and diagnostics – global dimension

ÚVOD

Neustále stúpajúci trend hrania hazardných hier je následkom normalizácie tohto správania v bežnej populácii. Prispievajú k tomu médiá a v súčasnosti i takzvaná „virtuálna spoločnosť“, v rámci ktorej je bežné hrať hazardné hry virtuálne, a to kdekoľvek a kedykoľvek. Problematika patologického hráčstva začala byť vysoko aktuálna po transformačnom období následkom možnosti propagovať a prevádzkovať hazardné hry prostredníctvom výherných hracích automatov. Hazardné hranie v tej dobe sa však ani zďaleka nepribližovalo frekvencii a variabilite hazardného hrania v súčasnosti. Atraktivita hazardných hier vzhľadom na dostupnosť v reálnych kasínach a herniach, ako aj virtuálnych kasínach a herniach neustále stúpa, čo je varovný signál pre ďalšie generácie a morálne, kultúrne a hodnotové normy a systémy v spoločnosti.

V nadväznosti na behaviorálne, humanitné vedy je nutné zdôrazniť fakt, že patologické hráčstvo je preukázateľne invalidizujúce ochorenie poruchy kontroly impulzov (Hroncová a kol. 2006), ktoré je spojené s takzvanou obsedantno-kompulzívnou poruchou. Hráčske správanie je v mnohých prípadoch príčinou rozvratu osobných, rodinných i pracovných vzťahov, avšak problémy v rodinnej a vzťahovej oblasti môžu byť pre tento typ správania taktiež predispozičné.

PREVALENCIA PATOLOGICKÉHO HRÁČSTVA

Genézu vývoja závislosti od hazardných hier je možné datovať od roku 1975. V tomto roku sa predpokladalo, že 68% osôb z celkovej dospelej populácie v Spojených štátoch amerických (USA) malo skúsenosť s hraním hazardných hier. V roku 1998 to bolo už 86% z celkovej dospelej populácie. V danej štatistike sú zahrnuté všetky vtedajšie tradičné formy hazardných hier (kasíno, lotéria, dostihy). Poker a internetové hranie bolo zaznamenávané až v nasledujúcom období. V roku 2001 to bolo až 10% dospelých hráčov, ktorí boli priradení k problémovým hráčom (3-4% z celkovej populácie) v rámci USA. Už v tomto období štatistiky napovedali, že patologických hráčov celosvetovo pribúda. Prevalencia patologického hráčstva v roku 2001 v americkej, ako aj európskej populácii bola 1-3%. V prípade adolescentov bolo toto číslo podstatne vyššie. Išlo až o 9% v rámci problémového hrania a 4% v rámci patologického hráčstva. Tieto údaje boli základom pre vytvorenie prvých a v súčasnosti najznámejších organizácií, ktoré bojovali proti závislosti od hazardných hier („Gamblers Anonymous“; „The National Council on Problem Gambling“; „Gam-Anon“). (Šerý, 2001).

Výsledky systematického prehľadu empirických zistení od roku 2000 do roku 2015 Calada a Griffithsa (2016) preukázali, že v rámci celého sveta aj napriek absentujúcim štatistickým údajom z niektorých krajín sveta, je prevalencia problémového hazardného hrania od 0,12% do 5,8% z celkovej populácie vo svete, pričom v Európe je prevalencia od 0,12% do 3,4%. Z pohľadu diferenciácií medzi krajinami je zjavné, že najvyššiu prevalenciu výskytu problémového hazardného hrania u dospelej populácie z pohľadu celého sveta má Severná Amerika, a to od 2% do 5%. Najnižšia prevalencia bola zistená v Oceánii, a to od 0,4% do 0,7% (Calado, Griffiths, 2016). Prevalencia patologického hráčstva na ázijskom kontinente je odhadovaná od 0,5% do 5,8% a v Európe od 0,1% do 3,4% (Kun et al., 2012; Planzer, Gray, Shaffer, 2014; Meyer et al., 2015; Meyer, Hayer, Griffiths 2008). Najvyššia prevalencia patologického hráčstva je dlhodobo zaznamenávaná v Honkongu (Brodbeck, Duerrenberger, Znoj, 2009). Z pohľadu súčasného stavu je prevalencia problémového hazardného hrania u adolescentov odhadovaná od 1,6% až 5,3% z celkovej populácie vo svete. (Molinaro et al., 2014).

Pri hodnotení prevalencie v jednotlivých krajinách sveta je nutné prihliadať taktiež na interkulturálne rozdiely a špecifiká (Kun et al. 2009). Z pohľadu priemeru výsledkov z rôznych štúdií je v jednotlivých európskych krajinách prevalencia problémového hazardného hrania rôzna, a to v Belgicku od 0,4% do 1,6% u dospelých jedincov (muži: 2,3%, ženy: 1,8%) a od 3,2% do 4% u adolescentov (Druine et al. in Calado, Griffiths, 2016); v Rakúsku od 0,4% do 0,7% (Kalke et al. in Calado, Griffiths, 2016); v Nórsku 0,15% do 1,7% (Bakken et al., 2009; Lund, Nordlund, 2003; Götestam, Johansson, 2003); v Portugalsku 0,2% (Lopes, 2009); v Slovinsku od 0,46% do 1,46% (Nakarovič et al., 2008); v Českej republike od 1,3% do 2,3% (Mravčík et al., 2014; Szczyrba et al., 2015); vo Francúzsku od 0,4% do 2,2% (Costes et al. in Calado, Griffiths, 2016); v Nemecku od 0,2% do 0,6% (Sassen et al., 2011; Buth, Stöver, 2008; Bühringer et al., 2007; Meyer et al., 2015); vo Švajčiarsku od 1,6% do 2,2% (Bondolfi, Osiek, Ferrero, 2000; Bondolfi et al., 2008; Brodbeck, Duerrenberger, Znoj, 2009); v Dánsku od 0,3% do 3,4% (Bonke, Borregaard, 2006; Ekholm et al., 2012; Laansoo, Niit, 2009); vo Fínsku od 1,5% do 2,2% (Raisamo et al., 2014; Castrén et al., 2013); vo Veľkej Británii od 0,5% do 0,9% (Wardle et al., 2007; Wardle, D´Souza, Farrel, 2009; Wardle et al. 2014); v Taliansku od 1,2% do 6,1% (Bastiani et al., 2011; 2013; Brabaranelli, 2010; v Severnom Írsku od 2,2% do 4,8% (Northern Ireland Statistics and Research Agency, 2010); v Maďarsku od 1,9% do 5,3% (Paksi et al., 2009); v Holandsku od 1% do 1,5% (Bieleman et al., 2011; Goudriaan, 2014; De Bruin et al., 2006); v Španielsku od 0,18% do 0,92% (Becona, 2004); vo Švédsku od 2% do 3,9% (Abbott et al., 2014; Volberg et al., 2001).

Williams, Volberg a Strevens (2012) uvádzajú, že patologické hráčstvo je významný problém v súvislosti s verejným zdravím v množstve krajín, čo predstavuje odhadom od 0,5% do 7,6% prípadov problémov s patologickým hráčstvom na celom svete u dospelej populácie. Priemer medzi všetkými krajinami je podľa uvedených autorov na úrovni 2,3%. Vplyv výskytu patologického hráčstva s problematikou verejného zdravia ďalej rozpracovávajú taktiež Schaffer a Korn (2002) a Williams, Lee a Back (2013).

Okuda et al. (2009) potvrdzujú, že hráčske aktivity sú v súčasnosti súčasťou každej kultúry. Výskumné poznatky týkajúce sa patologického hráčstva poukazujú na to, že aj napriek tomu, že u väčšiny jedincov, ktorí hrajú hazardné hry, sa nevyvinie súčasne aj závislosť od týchto hier, avšak toto riziko hrozí 1-3% dospelej hráčskej populácie. V prípade, že odlíšime patologické hráčstvo od problémového hrania, sa prevalencia problémového hazardného hrania pohybovala v minulom období približne na úrovni 5,5%. (Shaffer et al. 1999). Shaffer, Hall a Vander Bilt (1999) zrealizovali podrobnú metaanalýzu 119 štúdií za 20 rokov (1974-1997). Výsledky analýzy v súvislosti s výskytom problémového kompulzívneho hazardného hrania preukázali prevalenciu 2,9% z celkovej populácie. Ako patologických hráčov bolo klasifikovaných 0,8% z celkovej populácie. Novšie štúdie (1994-1997) ukázali prevalenciu problémového hazardného hrania na úrovni 4,9% a patologického hrania na úrovni 1,3%. (Perkins et al., 2007).

Výskumné štúdie taktiež uvádzajú fakt, že jedinci v adolescentom veku sú viacej ohrození vznikom závislosti od hazardných hier v porovnaní s dospelou populáciou. Csémy na základe výsledkov z Európskej školskej štúdie (2007) uviedol, že denne alebo takmer denne hrá hazardné hry 1,1% chlapcov vo veku 16 rokov. V rámci tohto zistenia odborníci zastávajú názor, že ide už o patologických hráčov vzhľadom k tomu, že v tomto veku je rýchly priebeh vzniku a prehlbovania hráčskej závislosti. (In Nešpor et al., 2011).

Vo Veľkej Británii bol výskyt patologického hráčstva v období okolo roku 2000 na úrovni 0,8%. (Sproston et al., 2000). V ázijskom regióne sa prevalencia patologického hráčstva v súčasnosti pohybuje na úrovni od 0,07% do 2,66%. Závisí to od dostupnosti legálnych hráčskych možností v rámci kultúrnych odlišností jednotlivých krajín. (Liu, Luo, Hao, 2013).

Výsledky jednotlivých štúdií uvádzali v tom období podobnú percentuálnu prevalenciu výskytu patologického hráčstva v celkovej populácii. Dôležité je taktiež podotknúť, že u psychiatrických pacientov je vyššie riziko vzniku závislosti od hazardných hier. V tomto prípade sa čísla pohybovali v rozmedzí od 6-12% z populácie psychiatrických pacientov. Tento poznatok uvádzajú Sproston, Erens a Orford (2000). Percento výskytu aj u tejto cieľovej skupiny je v súčasnosti taktiež rozhodne vyššie.

Thomas et al. (2017) z pohľadu súčasného stavu v medzinárodných súvislostiach uvádza odhadovanú prevalenciu 2,3%. Medzinárodné štúdie uvádzajú z pohľadu rôznych štátov rôznu prevalenciu v rozmedzí od 0,5% do 7,6%. Najnižšia prevalencia (0,5%) je odhadovaná v Dánsku a Nórsku a najvyššia v Honkongu (7,6%). Odhadovaná prevalencia patologického hráčstva v Austrálii je 2,1%, pričom rozmedzie v rámci jednotlivých regiónov je od 0,7% do 2,6%. (Williams, Volberg, Stevens, 2012). Vzhľadom na uvedené výsledky z pohľadu genézy a z pohľadu súčasnosti prevalencie problémového hazardného hrania je zjavné, že jeho výskyt sa postupom času neustále zvyšuje.

DIAGNOSTICKÉ NÁSTROJE URČENÉ NA MERANIE PROBLÉMOV S HAZARDNÝM HRANÍM

Prevalencia problémového a patologického hráčstva je spravidla overovaná metódou SOGS („The South Oaks Gambling Screen“) a jeho modifikovanou verziou určenou pre adolescentov SOGS-RA („The South Oaks Gambling Screen – Revised Adolescent“). Na identifikáciu problémových hráčov je určená aj metóda GA-20 („Gamblers Anonymous 20 Questions“), „Lie/Bet Questionnaire“ a G-SAS („Gambling Symptom Assessment Scale“). Ďalšie výskumné metódy, ktoré sú zamerané na diagnostiku patologického hráčstva, sú GBI („Gambling Behaviour Interview“), DSM-IV-MR („DSM-IV Multiple Response“), EIGHT („Early Intervention Gambling Gealth Test“), DIGS („Diagnostic Interview for Gambling Schedule“), NODS („National Opinion Research Center DSM-IV – Screen for Gambling Problems“), MAGS („Massachusetts Gambling Screen“), TLFB („Time-Line Follow-Back“) a GAM-IV („Gambling Assessment Module“).

Existuje aj množstvo iných výskumných metód, ktoré sú aplikované na konkrétne charakteristiky poruchy, respektíve osobnosti závislého jedinca. V našich podmienkach bol vytvorený jeden výskumný nástroj určený na vyšetrovanie miery závažnosti hazardného hrania. BBDPH, ktorého autorom je Nábělek a Vongrej (2006). V prípade tohto výskumného nástroja je však jeho skórovanie a vyhodnocovanie nejasne špecifikované vzhľadom k tomu, že výskumný nástroj nebol ešte štandardizovaný a porovnávaný aj s kontrolnými skupinami bežnej populácie.

Známych je aj niekoľko výskumných nástrojov, ktoré merajú závažnosť hráčskych symptómov a súvisiacich premenných u adolescentov a mladých dospelých. Sú to napríklad SOGS-RA („The South Oaks Gambling Screen Revised for Adolescents“); MAGS („The Massachusetts Gambling Screen“); CAGI („The Canadian Adolescent Gambling Inventory“); GABSA („The Gambling Addictive Behavior Scale for Adolescents“) a GPSS („The Gambling Problem Severity Subscale“). Systematický prehľad reliability uvedených výskumných nástrojov od roku 2006 až do roku 2015 poskytli Edgren et al. (2016).

ZÁVER

Z pohľadu odbornej verejnosti sa problematika hrania hazardných hier opiera skôr o medicínske a psychologické poznatky v kontexte sociálnych vied a teórií, ktoré sa snažia vysvetliť kauzalitu tohto sociálno-patologického javu. Prínosné z hľadiska komplexného poskytnutia údajov, faktov a teórií v oblasti patologického hráčstva sa nám javia byť nielen vybrané publikácie, ale aj odborné a vedecké časopisy. V tomto prípade musíme však uviesť, že v našich podmienkach výrazne absentujú nielen odborné publikácie zamerané na problémy s hazardným hraním, ale aj vedecké články.

Z pohľadu súčasného stavu v našich podmienkach je možné medzi odborné časopisy, v ktorých je možné nájsť aj témy týkajúce sa predmetnej problematiky, priradiť napríklad slovenský časopis „Alkoholizmus a drogové závislosti“ a český časopis „Adiktologie“.

Medzinárodné časopisecké databázy, ktoré ponúkajú odborné a vedecké články zamerané výlučne na problematiku patologického hráčstva, sú Journal of Gambling Studies; International Gambling Studies; Asian Journal of Gambling Issues and Public Health; Journal of Gambling Issues; Journal of Gambling Study; Journal of Gambling Business and Economics; Journal of Gambling and Commercial Gaming Research a Journal of Gambling Behaviour. Okrajovo ponúkajú články zamerané na problematiku patologického hráčstva aj iné odborné a vedecké časopisy týkajúce sa závislostého správania vo všeobecnosti, a to napríklad Journal of Behavioral Addictions; Addiction; International Journal of Mental Health and Addiction; Addiction Biology; Psychology of Addictive Behavior; European Addiction Research; Journal of Addictive Diseases; Addictive Behaviors a American Journal on Addictions.

V závere môžeme vzhľadom na fakty uvedené v článku už len dúfať, že sa problematikou patologického hráčstva začne venovať viacej odborníkov v rámci humanitných vied, čím sa zdôrazní bio-psycho-sociálna paradigma závislosti tohto typu, ako aj paradigmu multifaktoriálna. V našich podmienkach je odborne prezentovaná vo väčšine prípadov len biologická perspektíva a z časti perspektíva psychologická. V Českej republike stojí za zmienku adiktologická perspektíva, ktorá taktiež rozpracováva problematiku patologického hráčstva.

Autor: PhDr. Michaela Dávidová, PhD. Zoznam skratiek a značiek

BBDPH – Banskobystrický dotazník patologického hráčstva; CAGI – („Canadian Adolescent Gambling Inventory“); Metóda zameraná na zisťovanie prevalencie problémového a patologického hráčstva u adolescentov; DIGS – („Diagnostic Interview for Gambling Schedule“); Diagnostický štruktúrovaný a štandardizovaný rozhovor zisťujúci históriu jedinca, ktorý hráva hazardné hry; DSM-IV-MR – („Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders IV Multiple Response“); Desaťpoložkový dotazník určený k meraniu diagnostických kritérií dospelých patologických hráčov; EIGHT – („Early Intervention Gambling Health Test“); Diagnostický nástroj určený pre overovanie patologického hráčstva v bežnej populácii; GAM-IV – („Gambling Assessment Module“); Metóda určená na diagnostiku pre sedem rôznych typov hazardného hrania; GABSA – („Gambling Addictive Behavior Scale for Adolescents“); Metóda zameraná na zisťovanie prevalencie problémového a patologického hráčstva u adolescentov; GFS – („The Gambling Follow-up Scale“); Škála zaznamenávajúca pokračovanie v hazardnom hraní; GPSS – („Gambling Problem Severity Subscale“); Metóda zameraná na zisťovanie prevalencie problémového a patologického hráčstva; G-SAS – („Gambling Symptom Assessment Scale“); Hodnotiaca škála symptómov patologického hráčstva; GA-20 – („The Gamblers Anonymous 20 Questions“); Dotazník 20 otázok Organizácie anonymných patologických hráčov, na základe ktorých je možné identifikovať problémové hazardné hranie; GBI – („Gambling Behaviour Interview“); Diagnostický nástroj hodnotiaci patologické hráčstvo za posledný rok; MAGS – („Massachusetts Gambling Screen“); Massachusettský hráčsky dotazník určený na zisťovanie hráčskych problémov pre mladistvých i dospelých jedincov; NODS – („National Opinion Research Center DSM-IV – Screen for Gambling Problems“); Metóda overujúca problémy s hazardným hraním u bežnej populácie; SOGS – („South Oaks Gambling Screen“); Výskumná metóda zameraná na zisťovanie prevalencie problémového a patologického hazardného hrania; SOGS-RA – („South Oaks Gambling Screen – Revised Adolescent“); Metóda zameraná na zisťovanie prevalencie problémového a patologického hráčstva – revidovaná verzia určená pre adolescentov; TLFB – („Time-Line Follow-Back“); Metóda určená pre retrospektívne hodnotenie hazardného hrania.

Genéza – vývoj, historický priebeh. Obsesívno-kompulzívna porucha – nutkavá potreba zaoberať sa opakovane ľubovoľnými, väčšinou odpudivými, nepríjemnými myšlienkami, nápadmi, predstavami, impulzmi, často násilného, obscénneho či nezmyselného rázu, alebo činnosťami spojenými s nepríjemnými pocitmi a z nich vyplývajúcej úzkosti. Úzkosť vymizne až po vykonaní opakovaného rituálu alebo úkonu. (Hartl, Hartlová, 2010). Prevalencia – prevaha; prevládanie; dominancia; výskyt. (Tisovičová, 2007; Hartl, Hartlová, 2010). Reliabilita (reliabilný) – spoľahlivosť; hodnovernosť; odolnosť výskumného nástroja, textu, postupu voči chybám (vplyv pozorovateľa, prostredia, inštrukcie a únavy, nestability v čase). Schopnosť dosahovať pri opakovanom meraní a za rovnakých podmienok tie isté výsledky. (Tisovičová, 2007). O dobrej reliabilite hovoríme vtedy, keď má test alebo výskumná metóda opakovane konzistentné výsledky. Pokiaľ by test pri inej výskumnej vzorke neposkytol podobné výsledky, vtedy by sme hovorili o nedostatočnej reliabilite (spoľahlivosti) testu. Reliabilita sa obvykle hodnotí podľa korelácie dvoch súborov a ich získaných výsledkov. Pokiaľ je korelácia oboch foriem testu vysoká, hovoríme o „paralelnej reliabilite“. (Nolen-Hoeksema et al. 2012). Validita (validný) – určuje, či test, respektíve výskumná metóda meria skutočne to, čo má merať. (Nolen-Hoeksema et al., 2012).

Zoznam bibliografických odkazov

ABBOTT, M. et al. 2016. Gambling and problem gambling in Victoria, Australia: Changes over 5 years. In Journal of Gambling Studies, 2016. ISSN 1573-3602. Roč. XXXII. č. 1. s. 47-78.

BAKKEN, I. J. et al. 2009. Gambling behavior and gambling problems in Norway 2007. In Scandinavian Journal of Psychology, 2009. ISSN 1467-9450. Roč. L. č. 4. s. 333-339.

BARBARANELLI, C. et al. 2013. Estimating the prevalence of adult problem gambling in Italy with SOGS and PGSI. In Journal of Gambling Studies, 2015. ISSN 1573-3602. Roč. IIXXX. č. -. s. 1-24.

BASTIANI, L. et al. 2011. Complex factors and behaviors in the gambling population of Italy. In Journal of Gambling Studies, 2011. ISSN 1573-3602. Roč. IXXX. č. 1. s. 1-13.

BECONA, E. B. 2004. Prevalencia del juego patol´ogico en Galicia mediante el NODS. Descenso de la prevalencia o mejor evaluaci´on del transtorno? [Assessing the prevalence of pathological gambling in Galicia using the NODS: Decrease in´prevalence or improved evaluation of disorder?]. In Adicciones, 2004. ISSN 0214-4840. Roč. XVI. č. 3. s. 173-184.

BIELEMAN, B. et al. 2011. Gokken in kaart: Tweede meting aard en omvang kansspelen in Nederland [Mapping Gambling: Second Measurement on Nature and Extent of Gambling in the Netherlands]. Groningen-Rotterdam, The Netherlands : Intraval, 2011. 151 s. ISBN 978-90-8874-126-5.

BONDOLFI, G. et al. 2008. Prevalence of pathological gambling in Switzerland after the opening of casinos and the introduction of new preventive legislation. In Acta Psychiatrica Scandinavica, 2008. ISSN 1600-0447. Roč. CXVII. č. 3. s. 236-239.

BONDOLFI, G. – OSIEK, C. – FERRERO, F. 2000. Prevalence estimates of pathological gambling in Switzerland. In Acta Psychiatrica Scandinavica, 2000. ISSN 1600-0447. Roč. CI. č. 6. s. 473-475.

BONKE, J. – BORREGAARD, K. 2006. Ludomani i Danmark: Udbredelsen af pengespil og problemspillere [Pathological gambling in Denmark: Prevalence of gambling and pathological gamblers]. [online]. Copenhagen : Socialforskningsinstituttet, 2006. 81 s. [cit. 2017-08-01]. Dostupné na internete: https://pure.sfi.dk/ws/files/e9a5661de63850a4412dc7fad44c7226 .

BRODBECK, J. – DUERRENBERGER, S. – ZNOJ, H. 2009. Prevalence rates of at risk, problematic and pathological gambling in Switzerland. In European Journal of Psychiatry, 2009. ISSN 0213-6163. Roč. XXIII. č. 2. s. 67-75.

BUTH, S. - STÖVER, H. 2008. Glücksspielteilnahme und Glücksspielprobleme in Deutschland: Ergebnisse einer bundesweiten Repräsentativbefragung [Gambling and gambling problems in Germany: Results of a national survey]. In Suchttherapie, 2008. ISSN 1439-9903. Roč. IX. č. 1. s. 3-11.

BÜHRINGER, G. et al. 2007. Pathologisches Glücksspiel in Deutschland: Spiel- und Bevölkerungsrisiken [Pathological gambling in Germany: Gambling and population based risks]. In Sucht, 2007. ISSN 1664-2856. Roč. LIII. č. 3. s. 296-307.

CALADO, F. – GRIFFITHS, M. D. 2016. Problem gambling worldwide: An update and systematic review of empirical research (2000-2015). In Journal of Behavioral Addictions, 2016. ISSN 2063-5303. Roč. V. č. 4. s. 592-613.

CASTRÉN, S. et al. 2013. An analysis of problem gambling among the Finnish working-age population: A population survey. In BMC Public Health, 2013. ISSN 1471-2458. Roč. 13. č. 6. s. 519-528.

DE BRUIN, D. et al. 2006. Meerspelers. Meerjarige monitor en follow-uponderzoek naar amusementscentra en bezoekers [Diversive Gambling: Multiple Year Monitor and Follow-up Survey into Amusement Arcades and Visitors]. Utrecht, Amsterdam : CVO, Universiteit van Amsterdam, 2006. 196 p. ISBN 90-71772-40-3.

EDGREN, R. et al. 2016. Reliability of Instruments Measuring At-Risk and Problem Gambling Among Young Individuals: A Systematic Review Covering Years 2009-2015. In Journal of Adolescent Health, 2016. ISSN 1054-139X. roč. LVII., č. 1. s. 600-615.

EKHOLM, O. et al. 2012. The prevalence of problem gambling in Denmark in 2005 and 2010: A sociodemographic and socioeconomic characterization. In International Gambling Studies, 2012. ISSN 1445-9809. Roč. XXX. č. 1. s. 1–10.

GOUDRIAAN, A. E. et al. 2006. Neurocognitive Functions in Pathological Gambling: a Comparison with Alcohol Dependence, Tourette Syndrome and Normal Controls. In Addiction, 2006. ISSN 1360-0443. Roč. LI. č. 4. s. 534-547.

GÖTESTAM, K. G. – JOHANSSON, A. 2003. Characteristics of gambling and problematic gambling in the Norwegian context: A DSM-IV based telephone interview study. In Addictive Behaviors, 2003. ISSN 0306-4603. Roč. XXVIII. č. s. 189-197.

HARTL, P. – HARTLOVÁ, H. 2010. Veľký psychologický slovník. Praha : Portál, 2010. 800 s. ISBN 978-80-7367-686-5.

HRONCOVÁ. J. a kol. 2006. Sociálna patológia pre sociálnych pracovníkov a pedagógov. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, 2006. 252 s. ISBN 80-8083-223-4.

KUN, B. et al. 2012. Gambling in western and eastern Europe: The example of Hungary. In Journal of Gambling Studies, 2012. ISSN 1573-3602. Roč. XXVIII. č. 1. s. 27-46.

LAANSO, S. – NIIT, T. 2009. Estonia. In MEYER, G. – HAYER, T. – GRIFFITHS, M. 2009. Problem gambling in Europe. New York : Springer, 2009. ISBN 978-0-387-09486-1. s. 37-52.

LIU, L. – LUO, T. – HAO, W. 2013. Gambling problems in young people: experience from the Asian region. In Current opinion in psychiatry, 2013. ISSN 0951-7367. Roč. XXVI. č. 4. s. 310-317.

LOPES, H. 2009. Epidemiologiia da dependência do jogo a dinheiro em Portugal. [online]. Lisbon, Portugal : Universidade Católica Portuguesa, 2009. 63 s. [cit. 2017-08-04]. Dostupné na internete: http://www.jogoremoto.pt/docs/extra/qSE2sB.pdf .

LUND, I. – NORDLUND, S. 2003. Pengespill og pengeproblemer i Norge [Gambling and monetary issues in Norway]. Oslo : Statens Institutt for Rusmiddelforskning, 2003. 128 s. ISBN 82-7171-246-2.

MAKAROVIČ, M. 2010. K vzorcem problematičnega igranja v Sloveniji. [Towards the Patterns of Problem Gambling in Slovenia]. In R&Research and Discussion, 2010. roč. III. č. 3. s. 21-48.

MEYER, C. et al. 2015. The “Pathological Gambling and Epidemiology” (PAGE) study program: Design and fieldwork. In International Journal of Methods in Psychiatric Research, 2015. ISSN 1557-0657. Roč. XXIV. č. 1. s. 11-31.

MEYER, G. – HAYER, T. – GRIFFITHS, M. 2008. Problem gambling in Europe: Challenges, prevention, and interventions. [online]. New York : Springer, 2008. 28 s. [cit. 2017-05-06]. Dostupné na internete: http://www.jogoremoto.pt/docs/extra/U9z4CV.pdf.

MOLINARO, S. et al. 2014. Country-and individual-level determinants of probable problematic gambling in adolescence: A multi-level cross-national comparison. In Addiction, 2014. ISSN 1360-0443. Roč. CIX. č. 12. s. 2089-2097.

MRAVČÍK, V. et al. 2014. Hazardní hraní v České republice a jeho dopady. [online]. Praha : Národní monitorovací středisko pro drogy a závislosti, 2014. 249 s. [cit. 2017-06-01]. Dostupné na internete: https://www.drogy-info.cz/data/obj_/files/74361e082d2b9ee1a5f9988ba9b407de

NEŠPOR, K. et al. 2011. Jak překonat hazard. Prevence, krátka intervence a léčba. Praha : Portál, 2011. 160 s. ISBN 978-80-262-0009-3.

NOLEN-HEOKSEMA, S. et al. 2012. Psychologie Atkinsonové a Hilgarda. Praha : Portál, 2012. 888 s. ISBN 978-80-262-0083-3.

OKUDA, M. et al. 2009. Cognitive Behavioral Therapy for Pathological Gambling: Cultural Considerations. In The American Journal of Psychiatry. [online]. 2009, roč. CLXVI., č. 12. [citované 2016-02-04]. p. 1325-1380. Dostupné na internete: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2789341/pdf/nihms131500.pdf. ISSN 1535-7228.

PAKSI, B. et al. 2009. A magyar népesség addiktol´ogiai problémái: az Országos Lakossági Adatfelvétel az Addiktol´ogiai Problémákr´o l (OLAAP) reprezentatív felmérés m´odszertana és a minta leír´o jellemzői. [Addictive behaviors in Hungary: The methodology and sample description of the national survey on addiction problems in Hungary (NSAPH)]. In Mentalhigiene es Pszichoszomatika, 2009. ISSN 1786-3759. Roč. X. č. 4. s. 273-300.

PERKINS, A. et al. 2007. Pathological Gambling Treatment Literature Review. [online].Second Edition. Atlanta : Georgia State University, 2007. 65 s. ISBN -. [cit. 2017-03-28].Dostupné na internete: http://www2.gsu.edu/~psyjge/Rsrc/PG_Treatment_%20Literature_Review.pdf .

PLANZER, S. – GRAY, H. M. – SHAFFER, H. J. 2014. Associations between national gambling policies and disordered gambling prevalence rates within Europe. In International Journal of Law and Psychiatry, 2014. ISSN 0160-2527. Roč. XXXVII. č. 2. s. 217-229.

RAISAMO, S. U. et al. 2014. The extent and distribution of gambling harm in Finland as assessed by the Problem Gambling Severity Index. In European Journal of Public Health, 2014. ISSN 1464-360X. Roč. XXV. č. 4. s. 716-722.

SASSEN, M. et al. 2011. Gambling among adults in Germany: Prevalence, disorder and risk factors. In Sucht, 2011. ISSN 1664-2856. Roč. LVII. č. 1. s. 249-257.

SHAFFER, H. J. et al. 1999. Estimating the Prevalence of Disordered Gambling Behavior in the United States and Canada: A research synthesis. In American Journal of Public Health, 1999. ISSN 1541-0048. Roč. XIC. č. 2. s. 1369-1376.

SHAFFER, H. J. – HALL, M. N. – VANDER BILT, J. 1999. Estimating the Prevalence of Disordered Gambling in the United States and Canada: A Research Synthesis. In American Journal of Public Health, 1999. ISSN 1541-0048. Roč. IXC. č. 9. s. 1369-1376.

SHAFFER, H. J. – KORN, D. A. 2002. Gambling and related mental disorders: A public health analysis. In Annual Review of Public Health, 2002. Roč. XXIII. č. 1. s. 171-2012.

SPROSTON, K. – ERENS, B. – ORFORD, J. 2000. Gambling Behaviour in Britain: Results from the British Gambling Prevalence Survey. London : National Centre for Social Research, 2000. 99 s. ISBN -.

SZCZYRBA, Z. et al. 2015. Gambling in the Czech Republic. In Addiction, 2015. ISSN 1360-0443. Roč. CX. č. 7. s. 1076-1081.

ŠERÝ, O. 2001. Patologické hráčství. In Psychiatrie pro praxi, 2001. ISSN 1213-0508. Roč. II. č. 4. s. 161-164.

THOMAS, S. A. et al. 2017. The Problem Gambling Research Study (PROGRESS) research protocol: a pragmatic randomised controlled trial of psychological interventions for problem gambling. In BMJ Open Journal, 2017. ISSN 2044-6055. Roč. V. č. 1. s. 1-16.

TISOVIČOVÁ, A. 2007. Poruchy správania a ich klasifikácie. Ružomberok : Katolícka univerzita – pedagogická fakulta, 2007. 114 s. ISBN 978-80-8084-161-4.

VOLBERG, R. A. et al. 2001. Prevalence and risks of pathological gambling in Sweden. In Acta Psychiatrica Scandinavica, 2001. ISSN 1600-0447. Roč. CIV. č. 3. s. 250-256.

WARDLE, H. et al. 2014. Gambling behaviour in England and Scotland. [online]. Birmingham : Gambling Commission, 2014. 161 s. [cit. 2017-06-04]. Dostupné na internete: http://www.gamblingcommission.gov.uk/PDF/survey-data/Gambling-behaviour-in-England-and-Scotland-Findings-from-the-Health-Survey-for-England-2012-and-Scottish-Health-Survey-2012.pdf .

WARDLE, H. et al. 2007. British gambling prevalence survey 2007. [online]. United Kingdom : The Gambling Commission, 2011. [cit. 2017-08-03]. Dostupné na internete: http://www.nationalcasinoforum.co.uk/wp-content/uploads/2013/11/British-Gambling-Prevalence-Survey-2007.pdf.

WARDLE, H. – D´SOUZA, J. – FARRELL, M. 2009. Gambling behaviour. In MCMANUS, S. et al. 2009. Adult Psychiatric Morbidity in England. London : National Centre for Social Research, 2009. 441 p. ISBN 978-19045-999-4-4. p. 199-208.

WILLIAMS, R. J. – LEE, C. K. – BACK, K. J. 2013. The prevalence and nature of gambling and problem gambling in South Korea. In Social Psychiatry and Psychiatric Epidemiology, 2013. ISSN 1433-9285. roč. IIL. č. 5. s. 821–834.

WILLIAMS, R. J. – VOLBERG, R. A. – STEVENS, R. M. G. 2012. The population prevalence of problem gambling: Methodological influences, standardized rates, jurisdictional differences, and worldwide trends. [online]. Report prepared for the Ontario Problem Gambling Research Centre and Ontario Ministry of Health and Long Term Care, 2012. [cit. 2017-07-30]. Dostupné na internete: https://www.uleth.ca/dspace/bitstream/handle/10133/3068/2012-PREVALENCE-OPGRC%20(2).pdf.