Juma Haydary - afganský docent na slovenskej univerzite

nov 26 2012

Juma Haydary. Exoticky znejúce meno, pod ktorým si bežný Slovák pravdepodobne predstaví osobu vzdialenú od neho tisícky a tisícky kilometrov a život úplne odlišný od toho, ktorý u nás nazývame bežným. Je preto o to zaujímavejšie, že ide o docenta dlhodobo aktívne pôsobiaceho na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, ale predovšetkým človeka, ktorý aj na diaľku dokázal zmeniť tvár univerzitného vzdelávania vo svojej rodnej krajine.

Prečo práve Slovensko?

V roku 1988 prišiel do bývalého Československa za účelom štúdia na vysokej škole v odbore chemická technológia. V tom čase netušil, že bude študentom na Slovensku. „V Prahe nás rozdelili do viacerých skupín a ja som bol pridelený práve do Bratislavy. Pred samotným štúdiom som však absolvoval ešte ročnú jazykovú odbornú prípravu v Košiciach, nakoľko vtedy som ešte po slovensky nevedel povedať vôbec nič.“

Po jej ukončení začal študovať na Slovenskej technickej univerzite a spromoval v roku 1995. Následne nastúpil na doktorandské štúdium na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU. Dôvodom bolo zhoršenie situácie v Afganistane, ktoré mu znemožnilo návrat do rodnej krajiny. So smiechom dodáva: „Medzitým sa zmenila moja životná situácia na Slovensku, keďže som sa tu oženil a narodili sa mi deti. Tým pádom už som sa domov vrátiť nemohol aj keby som chcel.“ Po ukončení doktorandského stupňa štúdia začal na univerzite pracovať ako asistent na Katedre chemického inžinierstva. V súčasnosti na nej pôsobí už ako docent: „Odjakživa bolo mojím cieľom zaoberať sa vedou, preto som sa ani nezamýšľal nad tým, že by som pôsobil inde ako na univerzite.“

Rozvojové projekty

Prvý impulz, ktorý pána Haydaryho priviedol k venovaniu sa rozvojovým projektom v Afganistane nastal po talibanskom režime a v období, keď sa Medzinárodné spoločenstvo rozhodlo zaoberať sa situáciou v jeho rodnej krajine: „Ja, ako Afganec v zahraničí som začal intenzívne rozmýšľať nad tým, ako by som dokázal prispieť z mojej pozície vedca na Slovensku. V roku 2005 som podal žiadosť o grant na rozvojový projekt v spolupráci s Heratskou univerzitou v Afganistane. Jednalo sa o vybudovanie laboratória na testovanie vlastností stavebných materiálov. Osobne som pôsobil skôr v pozícii manažéra, nakoľko stavebníctvo nie je mojou doménou.“ Najaktívnejšie zapojení do projektu boli najmä jeho kolegovia zo Stavebnej fakulty STU. Projekt bol zrealizovaný s úspešnosťou, ktorá presiahla očakávania. Laboratórium dodnes funguje. Miestnych pedagógov trénovali v schopnosti efektívne vyučovať nielen priamo v priestoroch Heratskej univerzity, ale aj v Bratislave. Toto bol prvý projekt uskutočnený s pomocou Slovak Aid, slovenskej rozvojovej pomoci v rokoch 2006-2007.

Druhý a zároveň doteraz najväčší projekt bol financovaný Európskou úniou. Začal prebiehať v roku 2008 a podporoval spoluprácu medzi európskymi a ázijskými vysokými školami. Okrem STU sa zapojila aj Viedenská technická univerzita, spomínaná Heratská, ďalej Kábulská polytechnická univerzita a Ázijský inštitút technológie v Bangkoku. Náplňou práce bolo vytvorenie tzv. európsko-ázijského konzorcia na pomoc technickému vzdelávaniu v Afganistane. Cieľom bolo zvyšovať kapacitu a schopnosti učiteľov na vysokých školách technického zamerania. Docent Haydary hovorí: „Pomohli sme im dosiahnuť dostatočný kvalifikačný stupeň vzdelania potrebný na výkon ich profesie. Približne desať mladých ľudí na partnerských univerzitách vďaka projektu absolvovalo inžinierske štúdium.“ Ďalších dvadsať potenciálnych pedagógov sa zúčastnilo niekoľkomesačných tréningových pobytov v zahraničí zameraných na daný predmet, ktorý v Afganistane vyučujú. V rámci projektu sa podarilo zorganizovať tri veľké medzinárodné konferencie v Kábule a Herate, ktorých ústrednými témami boli napríklad energetika, stavebníctvo a životné prostredie. Na konferenciách sa zúčastnili odborníci z celého sveta. Sekundárnym významom ich konania teda bolo aj budovanie kontaktov medzi jednotlivými krajinami. Projekt skončil v roku 2011.

Posledné dva projekty prebehli pod záštitou Slovenskej rozvojovej pomoci. Jeden bol zameraný na vývoj študijných programov a laboratórií na technických vysokých školách. V dôsledku toho, že vzdelaní ľudia v Afganistane mali za posledných dvadsať rokov len obmedzený, prípadne až žiadny prístup k aktuálnej literatúre, prístrojom a postupom v rámci progresu technológií, obsah vyučovania ostal veľmi zastaraný. Kľúčové body projektu, ktorý sa uskutočnil v období rokov 2010-2011, Juma Haydary vysvetľuje nasledovne: „Venovali sme sa celému procesu vývoja- od elementárnych návrhov učebných osnov, poskytnutia odbornej literatúry a vzhľadu laboratórií až po tréning takmer 50-tich vyučujúcich rôzneho technického zamerania z Afganistanu na Slovensku. Absolventi tréningového pobytu následne napísali na základe svojho pôsobenia v prostredí slovenského technického školstva prácu, ktorú mohli využiť pri vyučovaní doma, ako aj za účelom osobného rozvoja, teda získania ďalšieho titulu.“

Štvrtý a zatiaľ posledný projekt zo začiatku roka 2012 ešte stále prebieha. Ide o budovanie laboratórií potravinovej mikrobiológie a chemického inžinierstva v priestoroch Kábulskej polytechnickej univerzity. Tu je najvýznamnejším prínosom rozvojových aktivít nepochybne vytvorenie novej Fakulty chemickej a potravinárskej technológie. Vznik tohto odboru sa vyžadoval aj kvôli jeho súvisu so zdravotníctvom v krajine. Spomínané laboratóriá sa idú v najbližšej dobe fyzicky stavať.

Afganské vysoké školstvo v súčasnosti

V Afganistane dopyt po vzdelávaní neúmerne prevyšuje možnú kapacitu univerzít. Podľa Haydaryho slov majú zatiaľ tamojšie technické vysoké školy obrovské rezervy oproti Slovenskej technickej univerzite. A to aj napriek faktu, že ani Slovensko zatiaľ v tejto oblasti nedosiahlo špičkovú svetovú úroveň. Prirodzený vývoj v Afganistane sa prerušil v dôsledku vojnových konfliktov a zmien režimu. Práve to bolo hlavným dôvodom, kvôli ktorému zostala krajina na desaťročia doslovne odrezaná od okolitého sveta a jeho pokrokov. Trpela tým predovšetkým Kábulská univerzita (obdoba slovenskej Univerzity Komenského), ktorá tento rok už síce oslavuje úctyhodné 80-te výročie založenia, no za posledných tridsať rokov nemala dostatok možnosť adaptovať sa na modernú dobu. Primárna potreba na rozvoj školstva v Afganistane momentálne teda ani nie je tak materiálna, ako personálna, v zmysle možnosti zvýšenia kapacity pedagógov. Tento proces je však dlhodobý.

Vízie do budúcnosti

Pri otázke na tematiku rozvojových projektov v budúcnosti má Juma Haydary jasno- aj naďalej zotrvať v technickej oblasti. Je totiž presvedčený, že práve tá môže výrazne prispieť k budovaniu vyspelejšieho Afganistanu a výchove kvalitných odborníkov. Docent Haydary je v úzkom kontakte s afganskou akademickou obcou a do svojej rodnej krajiny aj osobne cestuje približne dva razy do roka. Efekt štyroch realizovaných projektov bol citeľný a STU sa na území Afganistanu stala známym pojmom. Do budúcna sa miestne technické vysoké školy chcú snažiť o získavanie ďalších kontaktov a prácu na projektoch nielen so Slovenskom.

Svoje rozprávanie docent Haydary uzatvára slovami: „Je dôležité, aby sa rozvojovým projektom venovali práve osoby pochádzajúce z danej krajiny. Platí to samozrejme za predpokladu, že daný človek nielenže pozná situáciu z prvej ruky, ale je i potrebne kvalifikovaný na výkon svojej práce v rámci rozvojovej pomoci. V takom prípade je osobná zainteresovanosť do problému len prínosom. Neznamená to však to, že iní ľudia by sa projektom venovať nemali.“

Autor: Miroslava Čembová

budovanie laboratorii 1
vzdelavanie ucitelov na kabulskej polytechnickej univerzite
uspesne zrealizovany projekt, vpravo haydary
2. projekt- konferencia
konferencia- vlajky
konferencia k rozvojovym projektom
kabulska polytechnicka univerzita
laboratoria 3
budovanie laboratorii 2
afgansky student spromoval na STU
juma haydary