Registrovaný sociálny podnik ako jedna z foriem zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením

jún 12 2021

Registered social enterprise as one of the forms of employment of people with disabilities

Abstrakt: Registrovaný sociálny podnik je jedným z aktívnych nástrojov politiky zamestnanosti na SR. Je to jedna z foriem zamestnateľnosti ľudí so zdravotným znevýhodnením. Sociálne podnikanie na Slovensku upravuje zákon NR SR č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Registrovaný sociálny podnik napĺňa poskytovanie akejkoľvek spoločensky prospešnej služby, ktorá je zadefinovaná vo viacerých legislatívnych normách.
Kľúčové slová: Sociálna ekonomika. Sociálny podnik. Registrovaný sociálny podnik.

Abstract: A registered social enterprise is one of the active instruments of employment policy in Slovak Republic. It is one of the forms of employability of people with disabilities. Social entrepreneurship in Slovakia is regulated by the Act of the National Council of the Slovak Republic no. 112/2018 Coll. on the social economy and social enterprises and on the amendment of certain laws as amended. A registered social enterprise fulfills the provision of any socially beneficial service, which is defined in several legislative norms.
Key words: Registered social enterprise. Social economy. Social enterprise.

ÚVOD

Sociálna ekonomika v súčasnosti reprezentuje novú oblasť ekonomických aktivít, pre ktoré je charakteristické prepájanie ekonomických a sociálnych cieľov. Predstavuje tak nový rozmer nekonvenčnej podnikateľskej dynamiky, ktorá je súčasne nositeľom sociálnych inovácií a sociálneho rozvoja, ako aj novým impulzom ekonomického rastu.
Koncept sociálnej ekonomiky nemá jednotné terminologické označenie, stretávame sa s viacerými termínmi, ktoré zdôrazňujú diferencované aspekty sociálno-ekonomických aktivít – social economy, solidarity-based economy, work integration social economy, market-oriented social economy (Defourny – Favreau – Laville 2002).

1 PODNIKANIE

Podnikanie je charakterizované piatimi znakmi, ktoré musia byť splnené hromadne. Jeden bez druhého nenapĺňajú zákonné ustanovenie pojmu podnikanie. Posudzovanie naplnenia týchto znakov závisí od druhu podnikateľskej činnosti. Týchto päť znakov tvorí:
a) Sústavnosť: v porovnaní s príležitostnou činnosťou naznačuje, že musí byť dodržané opakovanie tejto činnosti. Jej intenzita však nemusí byť rovnaká (môže to byť napr. činnosť sezónna a pod.)
b) Samostatnosť: ide o právo podnikateľa rozhodovať a riadiť podnik ( ako fyzická osoba, resp. právnická osoba, ak ide o spoločnosť). Podnikateľ vystupuje voči svojim spoločníkom ako samostatný subjekt a sám rozhoduje o fungovaní svojho podniku voči „tretím osobám“.
c) Obchodné meno: podnikateľa charakterizuje navonok, voči tretím osobám (s ktorými uskutočňuje právne úkony, právne podania a pod.) Obchodné meno je vnímané ako najvýznamnejší identifikačný znak podnikateľa, je právom, ktoré prináleží podniku. Jeho používanie je právom, zároveň aj povinnosťou podnikateľa. Obchodné meno podnikateľa odlišuje od iných podnikateľských subjektov.
d) Podnikanie je vykonávané na vlastnú zodpovednosť: podnikateľ je zodpovedný za činnosť svojho podniku. Tento pojem vyjadruje aj podnikateľské riziko, ktoré je späté s podnikaním. Prejavenie nezvládnutia podnikateľského rizika môže byť napr. v dôsledkoch ako sú likvidácia, alebo konkurz majetku podniku.
Za podnik zodpovedá aj iná osoba okrem podnikateľa a to v tom prípade, ak sa kompetencie riadenia a rozhodovania prerozdelia medzi štatutárne orgány podniku, resp. členov štatutárneho orgánu.
e) Dosiahnutie zisku: je hlavným cieľom podnikateľskej činnosti. Ak je činnosť aktívne zameraná na dosahovanie zisku, je znak podnikania naplnený (kol.autorov, 2010).

2 SOCIÁLNE PODNIKANIE
Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku v roku 2020 definovala hlavné problémy sociálneho podnikania. Najväčším pozitívom bola označená legislatíva v oblasti sociálneho podnikania, naopak jeden z najväčších negatív bola neexistujúca investičná pomoc. Veľkým pozitívom je existencia národného programu Inštitút sociálnej ekonomiky, existencia regionálnych a podporných centier, ako i programové vyhlásenie súčasnej vlády, v ktorom je sociálne podnikanie uvádzané vo viacerých kapitolách. Za negatívum bolo označené chýbajúce komplexné vzdelávanie o sociálnom podnikaní, toto je však nedostatočné aj o podnikaní všeobecne. Prieskum ukázal, že problémom je chýbajúca medzirezortná komunikácia, chýba funkčný marketing, ktorý by zviditeľnil sociálne podnikanie ako také, ale aj konkrétne sociálne podniky (ases-slovensko.sk, 2020).

2.1 Založenie sociálneho podniku
Podľa zákona NR SR č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a doplnené o informácie konzultované s regionálnym centrom sociálnej ekonomiky.
V prvom rade sa treba uistiť či je forma sociálneho podnikania vhodná pre náš druh podnikania. Ako prvý krok je najvýhodnejšie skontaktovať sa s regionálnym centrom sociálnej ekonomiky a prediskutovať s nimi konkrétny návrh.

Založeniu registrovaného sociálneho podniku predchádzajú nasledovné kroky:

  • Vypracovanie podnikateľského zámeru pre sociálny podnik (podľa konkrétnych bodov – koordinátori regionálnych centier poskytnú presný vzor)
  • Príprava štatútu sociálneho podnikania (rovnako vzor poskytne koordinátor)
  • Predschvaľovací proces – v ktorom koordinátor odošle podnikateľský zámer na predschválenie registrovaného sociálneho podniku
  • Po predschválení registrovaného sociálneho podniku – zaregistrovanie podnikateľského subjektu (s.r.o. N.O., O.Z., ...)
  • Požiadanie o registráciu registrovaného sociálneho podniku
  • Po zaregistrovaní môže registrovaný sociálny podnik začať so svojou činnosťou a je povinný uvádzať pri svojom obchodnom mene označenie „registrovaný sociálny podnik“, alebo skratku „r.s.p.“

Analytička Slovak business agency (Národné podnikateľské centrum slúžiace na podporu podnikateľov) Chmelárová (2020) sa špecializuje na tému sociálneho podnikania. Sociálne podniky vníma ako dôležitého prispievateľa k sociálnej inklúzii, v podpore zamestnanosti a regionálneho, či miestneho rozvoja. Medzi motivácie pre registrovanie sociálnych podnikov vníma prístup k finančnej podpore. Práve finančná podpora môže byť rozhodujúca v rámci dosahovania rovnováhy medzi finančnou udržateľnosťou a maximalizáciou pozitívneho sociálneho dopadu.

Pre registrovanie sociálneho podniku je potrebné splniť všetky zákonom stanovené podmienky. Okrem všeobecných podmienok sú stanovené aj osobitné, ktoré vyplývajú z typu registrovaného sociálneho podniku. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch rozlišuje tieto druhy registrovaných sociálnych podnikov (vzhľadom na zameranie ich činnosti):

  • Registrovaný integračný sociálny podnik
  • Registrovaný sociálny podnik bývania
  • Všeobecný registrovaný sociálny podnik (§ 6).

Rozdiel medzi jednotlivými druhmi sociálnych podnikov je v napĺňaní ich sociálneho vplyvu. V prípade integračného sociálneho vplyvu ide napr. o podporu zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb alebo zraniteľných osôb.
Všeobecný registrovaný sociálny podnik ho napĺňa poskytovaním akejkoľvek spoločensky prospešnej služby. Zákon NR SR č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch definuje spoločensky prospešné služby nasledovne:
a) poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
b) poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť,
c) tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt,
d) ochrana ľudských práv a základných slobôd,
e) vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry,
f) výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby,
g) tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,
h) služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti,
i) zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu,
j) poskytovanie finančných prostriedkov subjektom sociálnej ekonomiky na vykonávanie spoločensky prospešnej služby podľa písmen a) až i). (§ 2)

3 VÝSKUMNÁ ŠTÚDIA

Cieľom štúdie bolo zistiť výhody a riziká registrovaného sociálneho podnikania v podmienkach súčasnej legislatívy v Slovenskej republike. Predmetom štúdie bolo podnikanie na Slovensku formou registrovaného sociálneho podniku. Zaujímalo nás aké podmienky, výhody/ nevýhody so sebou prináša podnikanie formou registrovaného sociálneho podnikania.
Objektom štúdie boli spoločnosti, ktoré sa venujú sociálnemu podnikaniu v Slovenskej republike. Výber bol náhodný, aby sme mali rôznorodú vzorku na skúmanie, výraznú rolu zohrala epidemiologická situácia1 , ktorá neumožnila osobné stretnutie s participantami, no rozhovory mohli prebehnúť len telefonicky, alebo online (formou e-mailového rozhovoru).
Bolo pre nás dôležité mať participantov z rôznych oblastí podnikania, s rôznou formou podnikania, čím naša skúmaná vzorku tvorili rôznorodé podniky, s rôznou dĺžkou podnikania vo forme RSP. Realizovali sme kvalitatívnu stratégiu. Hendl (2016, s. 177) tvrdí, že „štruktúrovaný rozhovor s otvorenými otázkami pozostáva z radu formulovaných otázok, na ktoré majú jednotliví participanti odpovedať. Tento druh rozhovoru sa používa, keď je nutné minimalizovať variáciu otázok kladených dotazovanému. Redukuje sa tak pravdepodobnosť, že sa dáta získané v jednotlivých rozhovoroch budú výrazne štrukturálne líšiť“.

Výsledky sme podrobili analýze, identifikácii a interpretácii prostredníctvom metódy zakotvenej teórie. Použili sme základné otvorené, selektívne a axiálne kódovanie. Skúmali sme štyri oblasti, pre potreby nášho príspevku spracovávame dve.
Pri spracovávaní predkladanej štúdie vyberáme dve výskumné otázky:
VO1. Aké sú skúsenosti zakladateľov a dôvody založenia registrovaného sociálneho podniku?
VO2. S akými problémami/perspektívami sa stretávajú RSP pri výkone ich činnosti?

3.1 Vyhodnotenie skúmanej oblasti č. 1
Prvá výskumná oblasť má názov: ,,Dôvody a skúsenosti pri zriaďovaní registrovaného sociálneho podniku.“ Cieľom bolo identifikovať dôvody, skúsenosti a odbornú prípravu pri zakladaní registrovaného podniku.
VO1. Aké sú skúsenosti zakladateľov a dôvody založenia registrovaného sociálneho podniku?

Základné otvorené kódovanie

Výskumná tabuľka č. 1 obsahuje 1 centrálny koncept, 1 kategóriu a 5 kódov. Výsledky empirickej tabuľky boli získané z výskumných údajov riadených rozhovorov.
Centrálny koncept - Skúsenosti zakladateľov registrovaných sociálnych podnikov, kategória skúsenosti pred založením RSP a kódy v tabuľke č. 1.

Tabuľka 1 Skúsenosti zakladateľov a registrovanie sociálneho podniku

V rámci skúseností zakladateľov s registrovanými sociálnymi podnikmi bola ich predošlou skúsenosťou: konateľ spoločnosti, ako odpovedá P1 „mal som ukončené vzdelanie stredoškolské s maturitou, prax ako konateľ spoločnosti zameranej na predaj FMCG (pozn. autorky: Fast moving consumer goods: rýchloobrátkový spotrebný tovar); dlhoročná prax v sociálnej sfére, podľa P2 „vysokoškolské vzdelanie, dlhoročná prax v sociálnej oblasti (zariadenie núdzového bývania, regionálna politika)“, podobne sa vyjadril aj P3 „Vzdelaním som bola sociálny pracovník, ale v podstate my sa transformovali z chránenej dielne na sociálny podnik. Už teraz ideme 10ty rok, čiže vlastne 9 rokov chránená dielňa a teraz ťaháme prvý rok ako transformovaná chránená dielňa na sociálny podnik“, tiež P4 mal predchádzajúce skúsenosti v danej oblasti ešte pred registrovaním sociálneho podniku. P5 mal kombináciu skúseností „ukončené vysokoškolské vzdelanie a predošlá prax v zdravotníctve a sociálnych službách“
Výskumná tabuľka č.2 obsahuje 1 centrálny koncept, 1 kategóriu a 2 kódy. Centrálny koncept – Dôvody k založeniu RSP, kategória motivátor a kódy v tabuľke č.2.

Tabuľka 2 Motivácia participantov ku založeniu registrovaného sociálneho podniku

Z pohľadu nášho výskumu a realizácie celej našej práce bolo pre nás dôležité nájsť odpovede na skutočnú motiváciu participantov pri zakladaní registrovaných sociálnych podnikov. V tomto bode sa možnosti odpovedí zmenšili na dve a to pomoc znevýhodneným ľuďom, ako to uvádza P1 „schéma, ktorou sa dá pomôcť ľuďom, ktorí majú vážny zdravotný problém a pomôcť im sa znovu uplatniť v pracovnom procese s ohľadom na ich znevýhodnenie, ktoré je často v iných zamestnaniach prekážkou.“ Podobne to uviedol aj P2, „poskytnúť znevýhodneným ľuďom v regióne možnosť zamestnať sa, nebyť odkázaný na pomoc, systematicky riešiť nezamestnanosť znevýhodnených vytvoriť pracovné miesta pre osamelé matky zo zariadenia núdzového bývania, ktoré prevádzkuje organizácia, pod ktorou sociálny podnik pôvodne vznikol, aby mali možnosť zmeniť život, odísť z inštitúcie a osamostatniť sa.“ P4 uviedol ako hlavnú motiváciu „možnosť zamestnať viacero zamestnancov vďaka finančnej podpore štátu.“ P5 vnímal ako hlavnú motiváciu „pomoc ľuďom, ktorí majú zdravotný problém a nemôžu sa zamestnať, nácvik pracovných zručností, ich potrebnosť pre spoločnosť a samých seba“ Pre P3 bola hlavná motivácia iná, a to „pracovala som ako sociálny pracovník, pracovala som aj so skupinou zdravotne postihnutých občanov, tak nejak mi to prišlo, ja by som povedala“

Výskumná tabuľka č.3 obsahuje 1 centrálny koncept, 1 kategóriu a 3 kódy. Centrálny koncept – Oblasť vzdelávania, kategória- potreba vzdelávanie sa, kódy v tabuľke č.3.

Tabuľka 3 Oblasti vzdelávania z dôvodu zakladania registrovaného sociálneho podniku

V čom sa všetci participanti zhodli bolo potreba dovzdelávania sa v iných oblastiach, či zručnostiach. Nakoľko išlo o registrovanie nového podniku, ktorý so sebou prináša aj nové zákonitosti, prevažne vznikla táto potreba v dovzdelaní sa v legislatíve, ako uvádza P1 „ Vzdelávať sa počas vykonávania akejkoľvek podnikateľskej aktivity je podľa mňa nutné vykonávať pravidelne a vo všetkých oblastiach. Pri RSP bolo potrebné naštudovať si niečo viac v oblastiach spojených s uvedením novej prevádzky – legislatíva, hygienické požiadavky a iné...“ P3 na túto otázku odpovedal nasledovne: „Je to ten marketing a také všetko je ako podnikanie. Je to vlastne podnikanie ako aj hociktoré iné, takže právne predpisy, a hlavne marketing, či manažment.“ P5 má nasledovné skúsenosti: „pri RSP bolo potrebné naštudovať si aké majú podmienky vybrané ochorenia, aké potrebujú mať pripravené pracovné predpisy. Pre moje fungovanie znalosť v zákonoch a rôznych hygienických predpisoch.“

Axiálne kódovanie

Pre skúmanú oblasť VO1 sme z výskumných údajov vytvorili paradigmatický model s názvom: ,,Výhody a riziká zakladania registrovaného sociálneho podniku“. Pre danú schému sme vychádzali zo získaných výskumných dát participantov.
Na vytvorenie paradigmatického modelu sme sa zamerali na kategóriu fenoménu vo vzťahu k nasledujúcim aspektom. Pre prvú oblasť skúsenosti zakladateľov máme jednu kategóriu a päť kódov, pre druhú oblasť dôvody máme vytvorenú jednu kategóriu a dva kódy, pre tretiu oblasť vzdelávanie máme vytvorenú jednu kategóriu a dva kódy čím sa vytvára náš fenomén VO1.

  • Kauzálne podmienky: sú príčinné podmienky, ktoré vplývajú na náš jav. Založenie RSP vytvára priestor pre zamestnávanie ľudí so zdravotným znevýhodnením.
  • Kontext: prostredníctvom prvého paradigmatického modelu sú dôvody a skúsenosti zakladateľov RSP.
  • Intervenujúce podmienky: sú aktuálne právne predpisy SR, ktoré definujú jednotlivých aktérov sociálneho podnikania. Ďalej vzdelávanie sa v oblasti špecifík práce s danou cieľovou skupinou.
  • Stratégie konania: pred schvaľovací proces IA MPSVaR SR, ktorý je zdĺhavý a demotivujúci pre niektorých zakladateľov RSP. Trh tovarov a služieb.
  • Následky: poukazujeme na možnosti zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením, ich možnosti sebarealizácie a napĺňanie prvkov subsidiarity.

Selektívne kódovanie

Cieľom prvej VO bolo identifikovať skúsenosti zakladateľov, dôvody a odbornú prípravu pri zakladaní registrovaného podniku podľa participantov.
V rámci prvej oblasti skúsenosti zakladateľov s registrovanými sociálnymi podnikmi mali participanti už skúsenosť s podnikaním, ale aj napriek tomu potrebovali ďalšie vzdelávanie sa v danej oblasti, ktorú vyhodnocujme v tretej oblasti prvej výskumnej otázky.
V druhej oblasti dôvody zakladať registrovaný podnik sme si zadefinovali v kategórii motivácia, kde participanti odpovedali ako: pomoc ľudom so zdravotným postihnutím, pomoc pri pracovnom procese, zvýšiť sebavedomie, nebyť odkázaný na iného, naplniť prvky deinštitucionalizácie, využiť finančné zdroje zo štátu. Vyhodnocujeme ako pomoc k svojpomoci občanovi so zdravotným znevýhodnením.
V tretej oblasti potreba vzdelávania sa sme zadefinovali kategóriu vzdelávania sa v oblasti zmien v legislatívnych normách, v špecifikách dôsledkov zdravotného postihnutia.

3.2 Vyhodnotenie skúmanej oblasti č.2
Štvrtá výskumná oblasť má názov: ,,Problémy a perspektívy registrovaných sociálnych podnikoch pri ich podnikaní.“
Cieľom bolo zistiť limity a riziká registrovaných sociálnych podnikoch pri výkone ich činnosti.
VO2. S akými problémami a perspektívami sa stretávajú registrované sociálne podniky pri výkone ich činnosti (pri podnikaní)?

Základné otvorené kódovanie
Výskumná tabuľka č.4 obsahuje 1 centrálny koncept, 1 kategóriu a 3 kódy. Výsledky empirickej tabuľky boli získané z výskumný údajov riadených rozhovorov.
Centrálny koncept – Problémy a perspektívy, kategória limity, kódy v tabuľke č.4

Tabuľka 4 Limity počas fungovania registrovaného sociálneho podniku

Registrované sociálne podniky síce majú zdanlivo mnoho benefitov v porovnaní s bežnými organizáciami, no aj tak čelia mnohým výzvam ako to pri podnikaní býva. Opýtali sme sa participantov na limity, ktoré počas svojej pôsobnosti zaznamenali. P1 uviedol „ťažšie hľadanie personálu na vytvorené pracovné miesta, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie, nakoľko sme do inzerátu túto informáciu nemohli napísať priamo, aby sme nediskriminovali zdravých občanov... aj napriek tomu, že musíme zamestnávať minimálne 33% znevýhodnených...“ rovnako to je aj u P5. U P2 boli hlavnými limitmi „nedostatok finančných prostriedkov, problém s priestormi výrobne, chýbajúce vybavenie (chladiarenské auto, ktoré sa nám už niekoľko rokov nedarí zohnať)“ u P3 to bolo „zatiaľ, napr. teraz ešte nie je podpísaná dohoda s Úradom práce, ale už by to malo byť teraz nejak. Asi len administratívne veci, byrokracia, ale inak som sa ani vlastne nestretla, už som zvyknutá ako sme boli chránená dielňa. Aj účtovníčka sa musí tomu trochu prispôsobiť...“ P4 vidí ako hlavný limit „asi najmä papierovačky, zdĺhavý proces registrovania podniku.“
Výskumná tabuľka č.5 obsahuje 1 centrálny koncept, 1 kategóriu a 3 kódy. Výsledky empirickej tabuľky boli získané z výskumný údajov riadených rozhovorov.
Centrálny koncept – Zamestnávanie ľudí so ZP v registrovaných sociálnych podnikov, kategória perspektíva, kódy v tabuľke č.5.

Tabuľka 5 Perspektíva registrovaných sociálnych podnikov

Pre P1 je to „verím, že pomôžu uplatniť sa a využiť ľudí, ktorí sú do značnej miery znevýhodnení pri uchádzaní sa o zamestnanie, ale aj ich ďalšej práci.“ P2 vníma perspektívu nasledovne „je to výborný nástroj na zníženie nezamestnanosti, na vytvorenie pracovných miest pre znevýhodnených ľudí vzhľadom k ich individuálnym potrebám.“ P3 bola príjemne prekvapený, ako uvádza „som milo prekvapená, celkom sa mi to páči, tie dotácie. Pracujem ako sociálny pracovník aj pre iné organizácie. Vidím, že aj obce, mestá zakladajú tieto sociálne podniky a je tam príležitosť, keďže pracujem so zdravotne postihnutými. Aj ťažšie zdravotne postihnutý má to uplatnenie. Tým, že je tam tá dotácia. Inak ten občan nevie dosiahnuť až taký výsledok sám. Ale je veľmi zmysluplné ich zamestnávať a byť socializovaný. Určite to stojí štát menej. P4 to vidí takto „viem si RSP predstaviť ako bežnejšiu formu podnikania. Dáva priestor naozaj pomáhať.“ P5 to zhrnul nasledovne „zamestnanie ľudí so ZŤP, nie len pasívne prijímanie napr. invalidného dôchodku, aby sa cítili potrební pre seba aj rodinu. Zvýšiť ich sebavedomie v takej forme ako je vhodné pre nich.“
Výskumná tabuľka č.6 obsahuje 1 centrálny koncept, 1 kategóriu a 4 kódy. Výsledky empirickej tabuľky boli získané z výskumný údajov riadených rozhovorov.
Centrálny koncept – Problémy a perspektívy, kategória návrhy, kódy v tabuľke č.6.

Tabuľka 6 Návrhy pre prax

Návrhy pre prax jednotlivých participantov boli rôznorodé, asi ako pri každom inom podnikaní, nakoľko každý podnikateľ prežíva iný príbeh. P1 vidí hlavné odporúčanie vyššie zmienený zákon o tom, aby sme si nemuseli dávať pozor pri prijímacích pohovoroch, či nediskriminujeme zdravých účastníkov nakoľko sa snažíme prioritne pomôcť znevýhodneným...“ P2 bola veľmi spokojná a zhrnula to nasledovne „no keďže ako RSP fungujeme rok, ktorý nám priniesol to, čo priniesol a prežili sme len vďaka tomu, že zamestnávame znevýhodnených a z UPSVARu máme na nich dohodu a dostávame príspevok, tak z toho hľadiska ma momentálne nenapadá, čo by mohlo byť lepšie. Som šťastná, že sme udržali zatiaľ pracovné miesta a neboli nútení prepúšťať.“P3 sa vyjadrila takto: „menej byrokracie hej ako, ale ako tak v pohode. Tá byrokracia je veľmi veľká. Aj na to založenie, ale na to pomáha implementačná agentúra, ja som mala veľmi dobrú regionálnu (koordinátorku), ktorá mi pomohla s tým založením.“ Podobne to spomenul aj P3 „zníženie byrokracie, zrýchlenie schvaľovacieho procesu, väčšie zapojenie štátu – spolupráca so zdravotnými poisťovňami – iné benefity pre zdravotne znevýhodnených, pre firmy ktoré ich zamestnávajú...“ Veľmi podobne to zhrnul aj P5 „rýchlejšia podpora zo strany regionálnych centier, jednotliví pracovníci sú vyťažení a tak pred schvaľovanie projektových zámerov je náročné.“

Axiálne kódovanie

Pre skúmanú oblasť VO4 sme z výskumných údajov vytvorili paradigmatický model s názvom: ,,Limity a riziká podnikania formou RSP.“ Pre danú schému sme vychádzali zo získaných výskumných dát participantov.
Na vytvorenie paradigmatického modelu sme sa zamerali na kategóriu fenoménu vo vzťahu k nasledujúcim aspektom. Pre prvú oblasť limity počas fungovania RSP máme jednu kategóriu a tri kódy, pre druhu oblasť perspektíva RSP máme vytvorenú jednu kategóriu a tri kódy, pre tretiu oblasť návrhy pre prax od RSP máme vytvorenú jednu kategóriu a štyri kódy čím sa vytvára náš fenomén VO4.

  • Kauzálne podmienky: sú príčinné podmienky, ktoré vplývajú náš jav a to predmet podnikania, cieľové skupiny zamestnancov.
  • Kontext: prostredníctvom prvého paradigmatického modelu sú predpisy, spolupráca s ÚP.
  • Intervenujúce podmienky: sú aktuálne právne predpisy SR, aktuálnosť trhu.
  • Stratégie konania: vyrovnávací príspevok na zamestnancov z UP.
  • Následky: zamestnateľnosť znevýhodnených občanov SR.

Selektívne kódovanie

Cieľom VO bolo zistiť limity a riziká registrovaných sociálnych podnikoch pri výkone ich činnosti. V prvej oblasti limity v zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím, spoluprácu registrované sociálne podniky nadviazali s: s.r.o, n.o., firmy plniace povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím.
V druhej oblasti limity pri začatí registrovaného sociálneho podniku boli v spolupráci a inštitúciami, nap, ÚP, výber vhodného občana so ZP, proces schvaľovania, niektoré úkony niesli prvky byrokracie.
V tretej participanti uvádzali návrhy pre prax, kde sa dôraz kladie na nediskrimináciu zdravých zamestnancov aj zamestnancov so zdravotným znevýhodnením. Vyjadrili názor, že v rámci pandemickej situácie mohli pracovať ďalej, nakoľko mali garantované finančné príspevky.

DISKUSIA

Prvá výskumná otázka bola zameraná na dôvody a skúsenosti pri zriaďovaní registrovaného sociálneho podniku, kde sme identifikovali dôvody, skúsenosti a odbornú prípravu pri zakladaní registrovaného podniku.
V rámci základného otvoreného kódovania sme definovali kódy, uvedené v tabuľkách 1-3, vyberáme: konateľ spoločnosti, dlhoročná prax v sociálnej sfére, prechod z chránenej dielne, skúsenosti v danej oblasti pred registrovaním, sociálne služby + zdravotníctvo. Vytvorili sme kategórie skúsenosti pred založením RSP, koncept: skúsenosti zakladateľov RSP.
Z pohľadu problémov a hlavných výziev sa medzi našimi participantmi najčastejšie objavovalo spojenie prílišnej byrokracie, nedostatočne pohotovej reakcie zo strany regionálnych centier a finančná výpomoc. Jeden z oslovených participantov dokonca vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku (a do nášho výskumu sa teda nezapojil), nakoľko investičná pomoc zo strany štátu bola zdĺhavá a v danej dobe nejasná. S týmto súhlasia Gregorová a Švidroňová (2020) v svojom výskume, keď tvrdia, že mnohé nástroje nie sú dotiahnuté, chýbajú investičné nástroje pre rozvoj sociálneho podnikania, chýbajú ľudské kapacity v oblasti sociálneho podnikania – ľudia, ktorí by sociálnemu podnikaniu aj rozumeli, aj ho vedeli podporiť, propagovať ho a rozvíjať, no tiež ľudia, ktorí by vedeli v sociálnych podnikoch pracovať. Z ich pohľadu v tejto oblasti chýba komplexné vzdelávanie v oblasti sociálneho podnikania a túto sféru vnímajú v jej začiatkoch. Dopĺňajú, že informovanosť ľudí v tejto oblasti je nedostatočná. Rovnako je nedostatočné aj pochopenie toho, čo je vlastne sociálna ekonomika a to na strane podnikateľov, no aj subjektov verejnej správy – ministerstiev, regionálnej a miestnej samosprávy. Ako uvádzajú, ľudia stále nevedia čo vlastne je sociálne podnikanie. S týmto faktom sme sa stretli aj pri príprave nášho výskumu a diskusiách v našom okolí. Až na podnikateľov zaoberajúcich sa sociálnym podnikaním, o tejto forme podnikania nikto nemal hlbšie vedomosti.

V rámci selektívneho kódovania sme vytvorili dve oblasti triedenia kódov. V rámci prvej oblasti skúsenosti zakladateľov s registrovanými sociálnymi podnikmi mali participanti už skúsenosť s podnikaním, ale aj napriek tomu potrebovali ďalšie vzdelávanie sa v danej oblasti, ktorú vyhodnocujeme v tretej oblasti prvej výskumnej otázky.

V druhej oblasti dôvody zakladať registrovaný podnik sme si zadefinovali v kategórii motivácia, kde participanti odpovedali ako: pomoc ľudom so zdravotným postihnutím, pomoc pri pracovnom procese, zvýšiť sebavedomie, nebyť odkázaný na iného, naplniť prvky deinštitucionalizácie, využiť finančné zdroje zo štátu. Tieto dôvody vyhodnocujeme ako pomoc k svojpomoci občanovi so zdravotným znevýhodnením. Hovoríme o prvkoch subsidiarity.
Druhá výskumná otázka bola zameraná na problémy a perspektívy registrovaných sociálnych podnikoch pri ich podnikaní, kde sme zisťovali limity a riziká registrovaných sociálnych podnikoch pri výkone ich činnosti.

V rámci základného otvoreného kódovania sme definovali kódy, uvedené v tabuľkách 11-13, vyberáme: náročné hľadanie vhodného personálu, byrokracia, zamestnávanie ďalších znevýhodnených občanov...Vytvorili sme kategórie: limity, perspektívy, návrhy pre prax, koncept: Zamestnávanie ľudí so ZP v registrovaných sociálnych podnikov.

V rámci selektívneho kódovania sme vytvorili tri oblasti podľa kódov. V prvej oblasti limity v zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím, spoluprácu registrované sociálne podniky nadviazali s: s.r.o, n.o., firmy plniace povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím. V druhej oblasti limity pri začatí registrovaného sociálneho podniku boli v spolupráci a inštitúciami, napr., ÚP, výber vhodného občana so ZP, proces schvaľovania, niektoré úkony niesli prvky byrokracie. V tretej oblasti participanti uvádzali návrhy pre prax, kde sa dôraz kladie na nediskrimináciu zdravých zamestnancov aj zamestnancov so zdravotným znevýhodnením. Vyjadrili názor, že v rámci pandemickej situácie mohli pracovať ďalej, nakoľko mali garantované finančné príspevky.

ZÁVER

V našom osobnom živote sa nielen s podnikateľmi na tému sociálneho podnikania rozprávame pravidelne, ale aj s ľuďmi, ktorí aktuálne nepodnikajú. Je pre nás prekvapivé, že väčšina o tejto forme sociálneho podnikania nevie vôbec, alebo vie len veľmi málo. Nami realizovaný výskum splnil nami stanovený cieľ. Preto pre propagáciu tohto silného nástroja pre zamestnávanie ľudí so zdravotným znevýhodnením odporúčame realizovať výskumy zamerané na aktívne nástroje politiky zamestnanosti.

Autorka: Mgr. Jana Kamanová

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

1. ALIANCIA PRE SOCIÁLNU EKONOMIKU NA SLOVENSKU, 2020. Problémy sociálneho podnikania [online], Bratislava, 2020. [cit. 2021-01-11]. Dostupné z : http://www.ases-slovensko.sk/2020/07/05/problemy-socialneho-podnikania-v...
2. DEFOURNY, Jacques, NYSSENS, Marthe, 2006. Social Enterprise: At the crossroads of market, public policies and civil society. New York: Routledge. ISBN 978–0415–37879–6.
3. Kolektív autorov, 2020. Sociálne podnikanie na Slovensku. Sociálna ekonomika [online], Bratislava: Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 13.10.2020 [cit. 2021-01-27]. Dostupné z: https://socialnaekonomika.sk/socialne-podnikanie-na-slovensku/
4. HENDL, Jan. 2005. Kvalitativní výzkum – základní metody a aplikace. Praha : Portál, 2005. ISBN 978-80-262-0982-9.
5. CHMELÁROVÁ, Michelle, 2020. Registrácia sociálneho podniku - výhody a postup. [online], Považská Bystrica, 2020. [cit. 2021-02-12]. Dostupné z:
https://www.podnikajte.sk/registracne-povinnosti/ registracia -socialneho-podniku

Zákony
Zákon NR SR č.513/1991 Zb.: Obchodný zákonník
Zákon NR SR č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní
Zákon NR SR č. .5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov
Zákon NR SR č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch


1 Núdzový stav na Slovensku bol prijatý uznesením vlády a začal platiť od 1. 10.2020 na území Slovenskej republiky. Od 1. januára 2021 naďalej platí prísny zákaz vychádzania, možnosť výnimiek je zúžená a pribudli nové obmedzenia. Núdzový stav sa od 8. februára na Slovensku opäť predĺžil o ďalších 40 dní, začal platiť COVID automat (Ministerstvo Vnútra SR, 2020, 2021).

Ponuka vzdelávania


Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte články v časopise Prohuman a podcasty na Prohuman AI. Hľadáme práve Vás!