Etika a etické dilemy v práci supervízora

jún 24 2022

Ethics and Ethical Dilemmas in the Supervisor's work

Abstrakt: Činnosti v pomáhajúcich profesiách si vyžadujú nevyhnutnosť riadiť sa určitými pravidlami. Vo väčšine prípadov sú tieto pravidlá obsiahnuté v etických kódexoch rôznych stavovských združení, asociácií, zväzov, komôr a pod. Aj etický kódex supervízie by mal zabezpečovať v našom prípade pre supervidovaného, supervízora, ale aj objednávateľa supervízie bezpečnosť a ochranu v rámci profesijného statusu a samotnej organizácie. Etické dilemy v práci supervízora súvisia najmä pri sprostredkovaní niektorých tém objednávateľovi supervízie, teda manažmentu zariadenia sociálnych služieb.
Kľúčové slová: Etika. Etický kódex supervízie. Supervízor. Supervidovaný. Zodpovednosť.

Abstract: Activities in helping professions require the need to follow certain rules. In most cases, these rules are contained in the codes of ethics of various professional associations, unions, chambers, and so on. Even an ethical code of supervision should be ensured in our case for a supervised supervisor, but also for customer of the supervisor security and protection under the professional status and organization itself. Ethical dilemmas in supervisor's work relate particularly in mediating certain topics of client supervision thus management of social service facilities.
Keywords: Ethics. Code of Ethics of Supervision. Supervisor. Supervisee. Responsibility.

Úvod

Činnosti v pomáhajúcich profesiách si vyžadujú nevyhnutnosť riadiť sa určitými pravidlami. Vo väčšine prípadov sú tieto pravidlá obsiahnuté v etických kódexoch rôznych stavovských združení, asociácií, zväzov, komôr a pod. Etický kódex by mal zabezpečovať v našom prípade pre supervidovaného, sueprvízora ale aj objednávateľa supervízie bezpečnosť a ochranu v rámci profesijného statusu ale aj ochranu samotnej organizácie. V súvislosti s poskytovaní supervízie vstupuje do vzájomnej interakcie supervízor, supervidovaný, vedúci zamestnanec organizácie – v našom prípade najmä subjektu sociálnych služieb. Etika supervízie v sociálnej práci ale aj v pomáhajúcich profesiách by mala vychádzať z poslania profesionálov, pričom ich hlavnou úlohou by mala byť podpora pri realizácii možných ašpirácií, ktoré smerujú k využívaniu odborných poznatkov za účelom skvalitnenia práce s klientom alebo k skvalitneniu fungovania konkrétnej inštitúcie. Poskytovanie supervízie prináša otvorenie niektorých tém a problémov, ktoré je na druhej strane nevyhnutné sprostredkovať v modifikovanej podobe aj manažmentu zariadenia. Nie je to možné bez etickej zodpovednosti supervízora.

Etické princípy

Etika supervízie pri výkone činností sociálnych pracovníkov a pomáhajúcich v sociálnych službách analogicky môže vychádzať z etických princípov v sociálnej práci môže mať svoje korene v etike sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce, pričom ich spoločným poslaním a etickým imperatívom je dobro klienta, ochrana jeho záujmov, zabezpečenie napĺňania jeho ľudských potrieb.
Z pohľadu Kadushina ( 2014 ) a modelu supervízie fungujúceho v Spojených štátoch, pri skúmaní etických noriem uplatňovaných v supervízii, neexistuje problém týkajúci sa definovania povinností supervízora konať eticky, humánne voči supervidovaným. Je etickým záväzkom supervízora vyhovieť oprávneným požiadavkám supervidovaného, objektívne a spravodlivo ohodnocovať, vyhnúť sa zneužitiu vyššej moci a aplikovať supervíziu svedomito a zodpovedne. Od supervízora je neetické, aby pridelil prípad supervidovanému, ktorý nemá potrebné vedomosti a zručnosti pre prácu s klientom.

Niektorí autori (Reamer, Kadushin, Howkins atď.) takmer spoločne poznamenávajú, že supervízori sú morálne zodpovední, ak sa pravidelne nestretajú so supervidovanými, nevenujú sa ich práci a nerobia včasné hodnotenia výkonov, alebo ak sa im nepodarí odhaliť alebo znemožniť nedbanlivé zaobchádzanie s klientom.

Od supervízora i supervidovaného je neetické, ak sa prezentujú ako schopní poskytnúť služby, v ktorých poskytovaní však nemajú skúsenosť alebo nie sú v rámci nich kompetencií. Supervízor je povinný rešpektovať dôvernosť poskytnutých informácií počas procesu supervízie. Ak je potrebné, informácie získané počas supervíznej práce odovzdať ďalšej osobe, musí supervízor supervidovaného informovať kto bude informovaný a za akým účelom. Úlohou supervízora je chrániť záujmy klienta. Ak je zrejmé, že supervidovaný nie je schopný a kompetentný na výkon práce sociálneho pracovníka, je zodpovednosťou supervízora poradiť mu zmenu zamestnania alebo s klientom prerušiť pracovný vzťah.

Supervízorovou povinnosťou je vyhnúť sa dvojitým vzťahom so supervidovanými, morálnou zodpovednosťou supervízora je jasne vyjadriť jeho očakávania a nároky na supervidovaného a jasne stanoviť dohody na vzájomnú spoluprácu. Supervízor sa musí kontinuálne vzdelávať, zdokonaľovať svoje zručnosti a monitorovať vlastnú efektivitu, musí byť tiež dostupný v prípade pohotovosti alebo hocikedy, keď treba urobiť krízové rozhodnutie. Počas celého supervízneho procesu však primárnou zodpovednosťou supervízora sú záujmy klienta, potreby supervidovaného sú až sekundárne.

Schavel a kol.(2013) a podobe aj Vaska (2015) ešte upozorňujú na mediačnú funkciu supervízie. Pri aplikovaní tejto funkcie sa supervízor stáva sprostredkovateľom alebo „mediátorom“ v prípadoch, kedy ide napr. o prenos požiadaviek zamestnancov smerom k vedeniu zariadenia sociálnych služieb. Takéto sprostredkovanie je podmienené súhlasom supervidovaných a obsahom môžu byť napríklad problémy súvisiace s nedostatočným alebo nejasným delegovaním kompetencií, ďalej problémy, ktoré súvisia s organizáciou práce, neprimeraným zaťažením, netransparentným odmeňovaním, neriešením vzťahových problémov v pracovných kolektívoch a pod.

Etika supervízie

Supervízia sa ako odborná činnosť realizuje v rámci mnohých organizácií a pre rozličné profesie. Niektoré profesie preto supervíziu uvádzajú v profesijných národných etických kódexov, najmä v súvislosti s vybranými etickými aspektami jej výkonu. V sociálnej práci tak robí napr. americký etický kódex, austrálsky etický kódex a stručne aj britský etický kódex. Žiaden z týchto dokumentov sa nezameriava na komplexný pohľad na supervíziu ako samostatnú odbornú činnosť, skôr ju chápe ako odbornú činnosť v rámci vlastnej profesie, obdobne ako napr. výskum. Podobne je to aj pri etických kódexoch organizácií. Supervízia však nie je len „doplnkovou aktivitou“ v jednotlivých profesiách alebo organizáciách. Je samostatnou odbornou činnosťou, ktorá si vyžaduje nielen splnenie vysokých kvalifikačných predpokladov, ale často presahuje aj viaceré profesie. Preto má zmysel formulovanie etického kódexu supervízie. Dokument sa snaží o definovanie supervízie ako samostatnej odbornej činnosti, na tejto definícii sa približne zhodujú aj Gabura, 2018, Vaska, 2012, Schavel, 2013 a Mátel, 2018 pričom spoločne takmer rovnako tvrdia, že „Supervízia je metóda kontinuálneho rozvoja profesionálnych spôsobilostí pracovníkov v pomáhajúcich profesiách a študentov týchto profesií, ktorý dosahuje za pomoci kvalifikovaného supervízora prostredníctvom reflexie, podpory, supervíznych metód a techník. Je prostriedkom skvalitňovania práce, poskytovania spätnej väzby, optimalizovania a overovania správnosti pracovných postupov, prevenciou syndrómu vyhorenia, poškodzovania klientov, hľadaním alternatív a efektívnych postupov v odbornej práci a jej riadení“.

Za etický rozmer supervízie samozrejme primárne zodpovedajú supervízori, preto by sa mohlo javiť logické, že súbor etických noriem ich správania by mal tvoriť etický kódex supervízora. Supervízia sa realizuje vždy v istom vzťahovom rámci a veľmi často aj v konkrétnom inštitucionálnom prostredí. Účastníci supervízie a organizácie, kde sa realizuje, sú preto spolu zodpovední, aby boli podmienky supervízie utvorené s etickou citlivosťou. Práve kvôli potrebe vzájomnej súčinnosti supervízorov, účastníkov supervízie a organizácií, kde sa vykonáva, je etický kódex supervízie nevyhnutnou súčasťou celého procesu supervízie. V samotnom texte preambuly kódexu supervízie a v jeho závere stojí:

„Etika je integrálnou zložkou vykonávania supervízie vo všetkých jej typoch, formách a modeloch. Nie je obmedzená len na riešenie zložitých, problémových a dilematických situácií. Supervízor vykonáva supervíziu v súlade s etickým kódexom a podľa právnych predpisov platných v Slovenskej republike“ (Etický kódex supervízie, 2018).

Kľúčové hodnoty supervízie a štruktúra kódexu

Hodnota je všeobecný pojem pre všetko, čo si ceníme, vážime, čo považujeme za dôležité a významné pre človeka. Hodnoty môžeme rozlišovať vzhľadom na rôznorodé kritériá. Podľa povahy oblasti, v ktorej sú realizované na kultúrne, mravné, náboženské, spoločenské, estetické, politické atď. Podľa ich nositeľov na individuálne, rodinné, skupinové, inštitucionálne, cirkevné, profesijné atď. Profesijné hodnoty sú formálne alebo neformálne identifikované a prijaté za dôležité pre profesijnú činnosť. V rámci jednotlivých profesií sa odborníci na etiku zvyčajne snažia rozlišovať tie, ktoré sú pre výkon danej profesie najpodstatnejšie a bez ktorých by v nej chýbalo niečo zásadné. Tieto bývajú označené za kľúčové. Ich výber je pomerne zložitý a závisí od množstva faktorov. Ak nastane v profesijnej komunite zhoda s ich výberom, tieto bývajú ťažiskom profesijného etického kódexu v danej krajine alebo inštitúcii. Kľúčové hodnoty pomáhajúcich profesií nie sú pritom nemennými veličinami, ale podliehajú mnohým zmenám v spoločnosti i samotnej profesii (Mátel, Romanová, Senáriková, 2017).

Z hľadiska odbornej lexiky môžeme chápať profesijné hodnoty supervízie ako presvedčenia profesijnej komunity o žiaducich cieľov a žiaducom správaní supervízorov, ktoré k týmto cieľom vedú. V etických zásadách Európskej asociácie supervízie a koučingu (skr. EASC) 1 sa uvádza, že „etika identifikuje hodnoty, ktoré pomáhajú človeku rozvíjať ľudský potenciál a podstatu. Hodnoty sú založené na etických princípoch, ktoré pôsobia ako usmernenia na ich realizáciu. Tieto sú vnímané ako deontologické normy, ktoré usmerňujú profesionálnu prax. Etické princípy objasňujú, ktoré hodnoty sa ľudia zaviazali chrániť“ (EASC, 2016). Asociácia národných organizácií supervízie v Európe (skr. ANSE) 2zastáva názor v svojom etickom kódexe, že zásadnými hodnotami profesionálne etiky supervízie sú spravodlivosť a starostlivosť (justice and care). Tieto sa majú dodržiavať v celej supervíznej praxi (ANSE, 2012). Etické kódexy resp. etické zásady oboch týchto medzinárodných organizácií boli inšpiráciou v procesu vzniku slovenského etického kódexu supervízie. V slovenskom etickom kódexe supervízie boli explicitne identifikované štyri kľúčové hodnoty a to: kompetencia, ľudská dôstojnosť, dôležitosť medziľudských vzťahov a dôvernosť v profesionálnej praxi. Etické princípy a štandardy správania, ktoré z týchto hodnôt vyplývajú, sú rozvedené v samotnom texte kódexu, ktorý okrem preambule a záveru obsahuje štyri základné obsahové články:

Čl. 1 Kompetencia a ďalšie vzdelávanie supervízora
V súčasnosti poskytuje akreditované vzdelávanie supervízorov v sociálnej práci v rozsahu 240 hodín najmä Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov a Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov pri Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Po splnení kvalifikačných predpokladov si účastník supervízneho výcviku môže požiadať o zápis do registra supervízorov (pre výkon supervízie v sociálnych službách a pri výkone opatrení SPODaSK), ktorý vedie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Vzhľadom na účastníkov supervízneho výcviku je ešte potrebné uviesť, že etická citlivosť sa neočakáva až po ukončení supervízneho výcviku, ale už počas neho, čo je záväzkom pre vzdelávacie inštitúcie. Získaním osvedčenia o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu v supervízii ani zápisom do registra supervízorov by sa vzdelávanie supervízora nemalo ukončiť. Malo by ísť o celoživotný proces, ktorý sa splnením kvalifikačných predpokladov bude naďalej uskutočňovať prostredníctvom ďalšieho vzdelávania.

Čl. 2 Etická zodpovednosť supervízora v práci so supervidovanými osobami a ich klientmi.
Zásadné etické pravidlo prístupu a činnosti supervízora k supervidovanej osobe a jeho klientom vyjadrujú etické zásady EASC výrazom rešpekt ku klientovi (EASC, 2016). Princíp dôvery vychádza aj z textu etických pravidiel EASC (2016): „Povolanie supervízora alebo kouča je založené na dôvere, ktorú prejavuje supervízor či kouč klientovi a klient supervízorovi či koučovi.“ Dôvere v supervízii sa venuje aj preambula etického kódexu ANSE (2012): „(Supervízori) budú vyžarovať dôveru v supervíziu, potenciál človeka, jedinečnosť, ľudskosť a aktívne ju budú prehlbovať v kontakte so supervidovanými a inými osobami. Skutočnosť, že dôstojnosť človeka, rešpekt a dôvera k nemu nemôže byť selektívna, ale dotýka sa každého človeka bez rozdielu, vyjadruje v kódexe antidiskriminačná formulácia, Praktickou konsekvenciou dôvery je dôvernosť informácii, ktoré sa v priebehu profesionálneho vzťahu supervízor od supervidovaných osôb dozvie. Ďalšou témou v druhom článku etického kódexu sú profesionálne hranice. Tie by mali byť pre všetky strany jasné, čo znamená s vopred ozrejmenými rolami a kompetenciami. Rola supervízora je vždy spojená s istou mierou moci, analogicky ako je to vo vzťahu pomáhajúceho pracovníka ku klientom. A s mocou je spojené riziko jej zneužívania.

Čl. 3 Etická zodpovednosť v organizácii, kde sa vykonáva supervízia
Zamestnávateľským organizáciám v oblasti pomáhajúcich profesií sa odporúča, aby svojim zamestnancom zabezpečili možnosť účasti na pravidelnej supervízii. Dôležitou súčasťou efektívnej supervízie je vytvorenie supervízneho kontraktu. Jemu sa zvýšená pozornosť venuje aj v nadnárodných etických kódexoch supervízie. Súčasné etické zásady EASC (2016) uvádzajú, že „predpokladom pre prácu (supervízorov a koučov) je kontrakt, ktorý určuje čo je povinnosťou každého jej účastníka.“ etické princípy vzhľadom na dôvernosť písomných záznamov zo supervíznych stretnutí a informovanie zadávateľa:
Poskytovanie supervízie je postavené na etickej zásade dôvernosti. Záznam zo supervízneho stretnutia preto nemôže obsahovať detailné informácie o priebehu supervízie a obsahu supervízie, ktoré by mali charakter dôverných informácií a mohli by akýmkoľvek spôsobom viesť ku konfrontácii supervidovaných s vedením organizácie.

„Zadávateľ supervízie nesmie požadovať od supervízora informácie o zamestnancoch, ktoré by bolo možné použiť v pracovno-právnych odmenách alebo sankciách“. Opätovne sa vychádza z etického kódexu ANSE (2012), kde stojí vo všeobecných princípoch, že „supervízia sa ako profesia vykonáva autonómne, a nestranne. Autonómia supervízora sa pritom chápe vo vzťahu k rozličným supervidovaným osobám resp. tímom, ako aj ku klientom, kolegom a manažmentu organizácie. Stojí na nej celá profesionálna integrita supervízora.

Čl. 4 Etická zodpovednosť supervízora voči kolegom a profesii
Zásady etického správania voči kolegom vychádzajú z hodnoty medziľudských vzťahov, ktoré sa netýkajú len supervidovaných osôb, ale aj kolegov, ktorými môžu byť supervízori a ďalší odborníci. „Supervízor si váži svojich kolegov a pristupuje k nim a ich práci s úctou a rešpektom. Nevyjadruje sa znevažujúco, neúctivo ani pejoratívne o svojich kolegoch, najmä v ich neprítomnosti“. „Pri podozrení z neprofesionálneho alebo eticky necitlivého správania iného supervízora, využije ako prvotný nástroj kolegiálne upozornenie“ (Etický kódex supervízie, 2018).

Záver

Etika je základnou podmienkou, ktorá vedie supervízora k tomu, aby poskytoval mravne zodpovednú profesionálnu službu profesionálny pracovníkom v pomáhajúcich profesiách. Slovenský etický kódex supervízie je podporným dokumentom, ktorý síce sám o sebe nezabezpečí etickú prax, ale môže proces supervízie urobiť eticky citlivejším. Preto by sa mal stať integrálnou súčasťou všetkých supervíznych kontraktov a programov supervízie. Formulovanie základných princípov pre supervíznu prácu vychádzal z konkrétnej diskusie účastníkov supervízneho procesu. Faktom je, že tejto oblasti sa pred prijatím etického kódexu supervízie nevenovala dostatočná pozornosť. Ojedinelé sú niektoré témy, ktoré naznačujú nevyhnutnosť prijatia konkrétnych formulácií pre etiku v práci supervízora. Supervízia sa etabluje na Slovensku len niekoľko rokov, napriek tomu by mali byť etické princípy v práci supervízora záväzné pre všetkých supervízorov v sociálnej práci, ale aj v ďalších pomáhajúcich profesiách.

Autori:
prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD.
prof. PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD.

Príspevok bol spracovaný v rámci projektu VEGA č. 1/0234/20 Dilemy rešpektovania ľudskej dôstojnosti a ľudských práv v sociálnej práci a v sociálnych službách.

Zoznam použitej literatúry:

1. AASW. 2010. Code of Ethics. 3rd Ed. Canberra: AASW, 2010. 55 s. ISBN 978-0-9808661-0-0.

2. ANSE. 2012. Code of Ethics. Berlin: ANSE. [cit. 2016-11-30]. Dostupné na internete: http://www.anse.eu/wp-content/uploads/doc/Code_of_Ethics_2012.pdf

3. BASW. 2014. The Code of Ethics for Social Work. Birmingham: BASW. [cit. 2014-10-30]. Dostupné na internete: https://www.basw.co.uk/about-basw/code-ethics

4. EAS. 2009. Etické zásady Evropské Asociace supervize. [cit. 2009-10-17]. Dostupné na internete: .

5. EASC. 2016. Ethical foundations. [cit. 2016-17-13]. Dostupné na internete: https://www.easc-online.eu/en/about-us/ethical-foundations

6. Etický kódex supervízie. 2018. [cit. 2018-05-28]. Dostupné na internete: https://www.prohuman.sk/files/Eticky_kodex_supervizie_IVSP.pdf

7. GABURA, J. 2018. Supervízia v pomáhajúcich profesiách. Nitra: UKF. 324 s. ISBN 978-80-558-1260-1.

8. HAWKINS, P., SHOHET, R. Supervize v pomáhajících profesích. Praha: Portál, 2004. 208 s. ISBN 80-7178-7159

9. IFSW. 2018. Statement of Ethical Principles. [cit. 2018-08-10]. Dostupné na internete: https://www.ifsw.org/statement-of-ethical-principles

10. KADUSHIN, A. – HARKNESS, D. 2014. Supervision in social work – 5 th ed. New York: Columbia University Press, 2014. 576 p. ISBN 978-0-231-15176-4.

11. MÁTEL, A. ROMANOVÁ, M., SENÁRIKOVÁ, Z. 2017. Kľúčové hodnoty sociálnej práce v Slovenskej republike. Nitra: UKF. 196 s. ISBN 978.80-558-1222-9.

12. NASW. 2017. Code of Ethics of the National Association of Social Workers. Washington, DC: NASW. 36 p.

13. SCHAVEL, M., HUNYADIOVÁ, S., KUZYŠIN, B. 2013. Supervízia v sociálnej práci. Bratislava: Spoločnosť pre rozvoj sociálnej práce. ISBN 978-80-971445-0-0.

14. Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. 2018. Etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce [cit. 2015-11-18]. Dostupné na internete: http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialna-praca

15. SVOBODOVÁ, P. 2000. Úvod do supervize. Tišnov: SCAN, 2000.

16. VASKA, L. 2012. Teoretické aspekty supervízie začínajúcich sociálnych pracovníkov. Bratislava: Iris. 176 s. ISBN 978-80-89238-70-5.

17. Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

18. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

19. Zákon č. 219/2017 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.


1 Organizácia bola založená v roku 1994 Hannoveri. Jej pôvodný názov bol European Association for Supervision (EAS). Doplnenie o koučing a zmena názvu na European Association for Supervision and Coaching (EASS) bola zrealizovaná v roku 2010. Jej súčasne sídlo je v Berlíne.
2 Association of National Organizations for Supervision in Europe bola založená v roku 1997 národnými profesijnými organizáciami supervízie z Rakúska, Nemecka, Maďarska, Holandska a Švajčiarska. Sídlo má vo Viedni.

Ponuka vzdelávania


Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte články v časopise Prohuman a podcasty na Prohuman AI. Hľadáme práve Vás!