Dobrovoľníctvo – služba so srdcom

máj 19 2012

Přinášíme Vám článek z časopisu Sociální práce/Sociálna práca vydaný v čísle 4/2011, které bylo zaměřeno na téma Dobrovolnictví a sociální práci.
Vo vyspelých demokratických krajinách je zapájanie sa občanov do dobrovoľníctva každodennou praxou a má dlhoročnú tradíciu. Dobrovoľníctvo môžu vykonávať ľudia bez ohľadu na pohlavie, vzdelanie, náboženstvo či rasu.

Európska komisia vyhlásila rok 2011 za Európsky rok dobrovoľníctva, ktorý poskytne príležitosť preukázať v európskom kontexte, že dobrovoľnícke činnosti zvyšujú občiansku angažovanosť a pomôžu posiľňovať pocit príslušnosti občanov k ich spoločnosti. V rámci roku dobrovoľníctva (ERD 2011) a 10. výročia Medzinárodného roku dobrovoľníctva prebehla kampaň „S vlajkou dobrovoľníctva okolo sveta“ – Alliance Flag Tour, kde dobrovoľníci z 26 krajín navštívili aj Slovensko. Spolu s Občianskym združením INEX sa rozhodli cez leto prispieť k ochrane životného prostredia pre jedno sociálne zariadenie v Bratislave. Aktivita bola podporovaná programom Mládež v akcii spolu s Ministerstvom školstva, vedy a výskumu Slovenskej republiky.

Dobrovoľníctvo – pohľad späť

Ak by sme sa na dobrovoľnícku prácu pozreli z historického hľadiska, musíme konštatovať, že v spoločnosti je prítomná tisíce rokov. Podstatou dobrovoľníckej práce je nezištná pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Zväčša ide o pomoc starým, chudobným, sirotám a chorým. V stredoveku si túto pomoc zobrala pod záštitu cirkev a charita, ktorá bola stále závislá od práce dobrovoľníkov a darov. V 19. storočí sa stavali prvé nemocnice, vznikali sirotince, domy pre starých a chorých. Vo Švajčiarsku vzniká v roku 1863 Červený kríž a o niekoľko rokov aj Americký červený kríž.

Ako uvádza Tošner a Sozanská (2002), dobrovoľníctvo sa klasifikuje na základe:

I. Historického vývoja – európsky komunitný model, ktorý je starší. Na základe spoločných záujmov dobrovoľníci sa spontánne stretávajú v prirodzených spoločenstvách (cirkev, športová detská organizácia). Postupne vznikajú profesionálne dobrovoľnícke centrá, ktoré sa špecializujú na určitú sociálnu alebo vekovú skupinu. Centrá si zachovávajú komunitný charakter a sú novou silou pre priateľské vzťahy.

II. Z hľadiska cesty, akou sa dobrovoľníctvo uberá, možno ho deliť nasledovne:

  • zdola nahor, je založené na neformálnych skupinách priateľov, ktorí sa pustili do spoločnejnej činnosti
  • zvonka dovnútra, je postavené na štruktúrovaných skupinách, v ktorých pracujú profesionáli.

Na Slovensku sa o dobrovoľníckych aktivitách začalo masovejšie hovoriť až po roku 1989. Podľa prieskumov štatistického úradu v roku 1998 sa v Slovenskej republike zapojilo do dobrovoľníckych aktivít 19 percent občanov, v roku 1999 len 13 percent. Keď to porovnávame so zahraničím, u nás je týchto aktivít stále menej. Naši dobrovoľníci nemajú taký spoločenský status a uznanie ako v iných krajinách. Doteraz neexistuje legislatíva pre výkon tejto práce.

Dobrovoľníctvo – srdce pre službu

Práca dobrovoľníka má vo svete dlhoročnú tradíciu a patrí k rozvoju spoločnosti ako neoddeliteľná súčasť. Dobrovoľníctvo je charakterizované ako neplatená uvedomelá činnosť z vlastnej vôle a v prospech iných. Dobrovoľník je človek, ktorý ponúka organizácii svoje znalosti, schopnosti, zručnosti, skúsenosti za dohodnutých podmienok a nie je za túto činnosť finančne odmeňovaný formou platu ako bežný pracovník.

Dobrovoľník je fyzická osoba, ktorá dovŕši aspoň 15. rok života (najspodnejšiu hranicu veku určuje legislatíva toho-ktorého štátu podľa okolností) a ktorá tak koná na základe svojho slobodného rozhodnutia a vo svojom voľnom čase. Túto činnosť poskytuje na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti uzavretej s tým, komu ju poskytuje, alebo s vysielajúcou organizáciou. Ide o nasledovné činnosti:

  • Pomoc zdravotně postihnutým
  • Pomoc cudzincom (utečenecké tábory atď.)
  • Pomoc ľuďom vo výkonu trestu
  • Starostlivosť o deti
  • Ostraňovanie dôsledkov prírodných katastrôf
  • Ochrana životného prostredia

Dobrovoľníctvo – srdce na dlani

Miera dobrovoľníctva je úzko spätá s individuálnymi charakteristikami človeka. V oblasti dobrovoľníctva sú muži i ženy zastúpení približne v rovnakej miere – asi 45 percent mužov, žien asi 46 percent. Najčastejšie participujú mladí ľudia vo veku do 30 rokov, čo predstavuje asi 40 percent; potom sú to ľudia strednej generácie asi vo veku 30–59 rokov, ktorí v priemere predstavujú asi 50 percent. A s ľuďmi nad 60 rokov to vychádza asi na 42 percent. Podiel dobrovoľníckych aktivít je najvyšší u vysokoškolsky vzdelaných, a to až 57 percent, ktorý sa znižuje so stupňom vzdelania. Do dobrovoľníctva na Slovensku sú veľmi často zaangažovaní mladí ľudia, ktorí aktívne vyhľadávajú problémové situácie, pretože cítia vnútornú potrebu zapojiť sa do ich riešenia. Organizácia by mala vytvárať priestor pre konkrétne príležitosti pre zapájanie sa mladých ľudí do dobrovoľníckych aktivít – hlavne u tých skupín ľudí, ktorí sú sociálne znevýhodnení.

Pre človeka s dobrovoľníckym srdcom je zmyslom života použiť seba ako nástroj pomoci iným bez toho, aby čakal nejakú protihodnotu. Skúsení dobrovoľníci zostávajú v tejto službe práve preto, lebo majú pocit, že dosiahli to, čo dosiahnuť chceli, a tak iba napĺňajú zmysel svojho života. Patria sem aj tí, ktorí sú dostatočne ekonomicky zabezpečení a ktorí často hovoria: „Mám čo jesť, mám si čo obliecť, mám strechu nad hlavou, mám svoju rodinu a už nič nepotrebujem – chcem teda pomáhať druhým, ktorí to ešte nemajú.“

Dobrovoľníctvo – služba so srdcom

Dobrovoľníctvo dáva okrem pocitu spolupatričnosti, sebarealizácie, uspokojenia a množstva praktických skúseností najmä príležitosť pomôcť človeku a tým ho urobiť šťastným. Význam dobrovoľníctva môžeme vyjadriť prostredníctvom funkcií, ktoré plní:
1. Servisná funkcia – poskytuje obyvateľom rozmanité druhy verejnoprospešných služieb.
2. Inovačná funkcia – popri podnikateľskom sektore je zdrojom veľkého množstva inovácií. Patrí sem i preberanie a aplikácia moderných metód zo zahraničia. Touto funkciou sú vyjadrené aj požiadavky zo strany spoločnosti na dobrovoľnícke organizácie, aby ich služby boli odborné a kvalitné.
3. Advokátska funkcia – ide o obhajovanie a presadzovanie práv jednotlivca alebo skupín. Dobrovoľníci obhajujú práva klientov a podieľajú sa na zlepšení kvality ich života.
4. Expresívna funkcia – dobrovoľnícke hnutia vytvárajú priestor na prezentáciu odlišností pre uvedomenie si rôznorodosti (iné kultúry, rasy, jazyky).
5. Funkcia objavovania – ľudia cez dobrovoľnícke aktivity objavujú svoje schopnosti, ktoré bežne nerozvíjajú.
6. Funkcia budovania komunít – podporuje ich prirodzený rozvoj, rozvíja zodpovednosť za život v danej komunite (štvrť, obec, mesto).

Treba poukázať na to, že dobrovoľníctvo je výrazne spojené so zmyslom života, osobnou pohodou, spokojnosťou a kvalitou života. Je jednou z ciest humanizácie spoločnosti, ktorá čoraz viac stavia iba na materiálnych hodnotách a karierizme.

Esej pro časopis Sociální práce/Sociálna práca zpracovala Iveta Šípošová

Zdroje:
BÚTOROVÁ, Z., BÚTORA, M.: Mimovládne organizácie a dobrovoľníctvo očami verejnej mienky. S.P.A.C.E, 1997.
OCHMANOVÁ, M.: Dobrovoľníci – cenný zdroj pomoci. Institute for Policy Studies, Baltimore, 1997.
TOŠNER, J., SOZANSKÁ, O.: Dobrovoľníci a metodika práce s nimi a v organizáciách. Portál, 2006.
WOLEKOVÁ, H.: Dobrovoľníctvo vo svetle výskumu. Centrum pre analýzu sociálnej politiky, Bratislava, 2002.

Objednejte si časopis Sociální práce/Sociálna práca prostřednictvím online formuláře, který najdete na adrese http://www.socialniprace.cz/objednavka.php, a získejte přes 160 stran odborné inspirace, jak profesionálně a efektivně pracovat se svými klienty. Komunikaci pro objednávky zajišťuje Olga Cídlová, e-mail: olga.cidlova@socialniprace.cz, tel.: (+420)549495224.