Prohuman

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dňa 14. apríla publikovala výročnú správu o výdavkoch na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) zo strany darcov – členov Výboru pre rozvojovú spoluprácu (OECD/DAC) za rok 2020. Podľa uvedených čísel ide o viac než 25 % nárast pomoci zo strany inštitúcií EÚ, ktoré boli zmobilizované v reakcii na boj s pandémiou COVID-19. „Tieto čísla poskytujú prvý hmatateľný dôkaz o dosahu globálnej pandémie Covid-19 na oficiálnu rozvojovú pomoc EÚ. V absolútnych číslach sa podľa správy OECD/DAC pomoc EÚ v porovnaní s rokom 2019 zvýšila, no tento nárast je však hlavne výsledkom poklesu hrubého národného dôchodku, vyvolaného globálnou pandémiou,“ vysvetľuje Daniel Kaba, výkonný tajomník Platformy rozvojových organizácií – Ambrela.

Humanitárna intervencia Nadácie Integra

Výdavky na rozvojovú pomoc v roku 2020 vzrástli pre mobilizáciu v boji proti Covid19

Od roku 2015 Slovensko zaznamenalo nárast počtu cudzincov a cudziniek, a k 31. 12. 2019 ich žilo v SR celkovo 143 075, čo je stále len 2,62 % celkovej populácie SR. V absolútnych číslach medzi rokmi 2015 a 2019 ide o nárast o 58 288 cudzincov a cudziniek, pričom ide najmä štátnych príslušníkov tretích krajín.

Predkladaná monitorovacia správa s názvom Monitorovacia správa Ambrely o napĺňaní Agendy 2030 a riešení migrácie v SR (2015 – 2019) od autorskej dvojice Zuzana Števulová a Daniel Kaba porovnáva situáciu a vývin v oblasti migrácie s ohľadom na priority a ciele Agendy 2030. Zameriava sa na obdobie rokov 2015 – 2019, nezaoberá sa teda situáciou, ktorú spôsobila pandémia COVID-19.

Važení čitatelia,

ak máte záujem o publikáciu, na ktorú môžete napísať sami recenziu, pripravujeme pre Vás Business Intelligence Club Review Camp.

V krátkom čase dáme na výber knihy, z ktorých si môžete vybrať, prihlásiť sa a po vybratí sa môžete pustiť do ich čítania a písania. Recenzentov z prihlásených zájemcov vybrieme a najlepší dostanú na výber aj ďalšie zaujimavé knihy. Recenzie na knihy budú z oblasti pedagogiky, psychológie, výchovy, vzdelávania, zdravia a všetkých príbuzných tém, ktorým sa v Prohumane venujeme.
Recenzentovi publikácia ostane ako odmena. Za recenzie získate body za publikačnú aktivitu ak študujete na akademickej pôde.

Aké sú pravidlá?
Veľmi jednoduché. Na recenziu máte 30 dní :-)

Momentálne prebieha výber publikácií na rok 2021. Vyberáme aj partnerov medzi vydavateľmi, ktorí sa môžu prihlásiť a zaujímavé publikácie nám poskytnúť.

Tešíme sa na vaše ohlasy.

The impact of the corona crisis on un / employment of young people

Abstrakt: Jedným z najzávažnejších problémov súčasnej trhovej ekonomiky je nezamestnanosť. Snaha o vytvorenie nových pracovných príležitostí, ako aj snaha o zmenšenie ťarchy nezamestnanosti je vážnym ekonomickým, ale aj sociálnym a politickým problémom. Nezamestnanosť ako faktor závažnej zmeny spôsobu života je udalosťou, ktorá si vyžaduje veľké adaptačné úsilie zamerané na novovzniknutú situáciu. Atribútom nezamestnanosti sú negatíva v podobe zníženia životnej úrovne, vylúčenia zo sociálnych vzťahov a narušených životných istôt.
Kľúčové slová: Nezamestnanosť, práca, spoločnosť pandemická kríza

Abstract: One of the most significant problems of the current market economy is unemployment. An effort to create new job opportunities as well as to lower the heaviness of unemployment is the serious economic, social and political issue. Unemployment as a factor of the serious change is the event that requires a lot of adaptation effort aimed at the newly created situation. The features of the unemployment are the negatives in forms of the lowering the standards of living, exclusion from the social relationships and disrupted life certainties.
Key words: Unemployment, work, society pandemic crisis

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Migrácia je dnes vysoko polarizujúca téma, ktorá rozdeľuje spoločnosti a politickým kandidátom vyhráva, respektíve prehráva volebné súboje. Sama osebe nie je „problém“, ktorý je potrebné vyriešiť, a nie je ani „riešením“ pre iné problémy, ktoré už máme. Čo je naopak potrebné, sú politické a legislatívne štruktúry, ktoré vytvárajú efektívne nástroje na riadenie migrácie tak, aby bola čo najviac prospešná pre všetky zúčastnené strany.

Líder projektu Globálne ciele a migrácia, Diakonie ČCE – Stredisko humanitárnej a rozvojovej spolupráce, vo feburári zverejnil krátke video na tému klimatickej migrácie, čím zároveň odštartoval národnú osvetovú kampaň‚Páli Vás to?‘. Video zobrazuje situáciu v Kambodži, kde Diakonie dlhodobo pôsobí. Kambodža patrí medzi krajiny juhovýchodnej Ázie, ktoré sú najviac ohrozené negatívnymi dosahmi zmeny klímy, ktorá je jedným z významných ‚push‘ faktorov pracovnej migrácie v krajine.

SLOVENSKO/TIGRAJ (MEKELLE): Slovenské mimovládne organizácie sa spojili vo výzve SPOLU PRE ETIÓPIU, ktorá je reakciou na pretrvávajúcu humanitárnu krízu v severoetiópskom regióne Tigraj. Iniciatíva piatich organizácií eRko - Dobrá novina, Mary's Meals Slovensko, Nadácia Integra, SAVIO, Slovenská katolícka charita s podporou Platformy rozvojových organizácii - Ambrela má za cieľ vyzbierať finančné prostriedky a podporiť humanitárne aktivity, ktoré budú predstavovať priamu pomoc obyvateľom zasiahnutých vojnovým konfliktom.

Social servicies of crisis interventions in marginalized communities

Abstrakt: Úroveň poskytovania sociálnych služieb na Slovensku stále prechádza obdobím transformácie, pričom sa snaží porozumieť komunitnej práci, ako prínosu pre miestnu správu vo veciach verejných, ako aj pre rozvoj občianskej spoločnosti. V slovenskom prostredí možno pozorovať v praxi niekoľko základných stratégií práce s komunitami v záujme riešenia ich lokálnych problémov, a to: poskytovanie sociálnych služieb (sociálna práca), advokácia a komunitný rozvoj. Komunitné organizovanie (ako potenciálna štvrtá stratégia práce s komunitami alebo susedstvami) sa v tejto krajine ešte stále využíva veľmi zriedkavo, hoci by mohlo ísť o veľmi účinný a finančne nenáročný nástroj dosiahnutia sociálnej zmeny v demokratickej spoločnosti, akou SR je (Korpesio, 2012).
Kľúčové slová: komunitná práca, marginalizované komunity, sociálne služby

Abstract: The Slovak Republic is still going through a period of transformation, trying to understand community work as a benefit for local governance as well as for the development of civil society. In the Slovak environment, several basic strategies for working with communities can be observed in practice in order to solve their local problems, namely: the provision of social services (social work), advocacy and community development. Community organization (as a potential fourth strategy for working with communities or neighborhoods) is still very rarely used in this country, although it could be a very effective and inexpensive tool for achieving social change in a democratic society such as Slovakia (Korpesio, 2012).
Key words: community work, marginalized community, social servisies

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Trust as an important factor of patient's mental well-being during hospitalization

Abstrakt:
Východiská: Na súbore 190 pacientov s kardiovaskulárnym ochorením (KVO) sme zisťovali uspokojovanie vybraných psychosociálnych potrieb počas hospitalizácie. Zamerali sme sa na úroveň dôvery pacientov voči zdravotníckemu personálu. Súbor sme na základe stupňa dôvery rozdelili na skupinu pacientov s vysokou a priemernou úrovňou dôvery k zdravotníckemu personálu.
Súbor a metódy: Súbor pozostával zo 190 pacientov, z toho bolo 59 žien a 131 mužov. Na zber údajov sme použili neštandardizovaný dotazník, zostavený pre potreby tohto výskumu, ktorý obsahoval otvorené, polootvorené a škálované položky. Vyhli sme sa eticky sporným položkám. Návratnosť dotazníkov bola 100%.
Výsledky: V našom súbore pacientov vykazovalo 26% priemernú úroveň a 74% pacientov vysokú úroveň dôvery voči zdravotníckemu personálu. Pri porovnávaní výsledkov hodnotenia spokojnosti medzi skupinami sme zistili štatisticky signifikantné rozdiely vo vnímaní uspokojovania vybraných psychosociálnych potrieb.
Záver: Pacienti s priemernou úrovňou dôvery počas hospitalizácie intenzívnejšie vnímali stres, slabšie hodnotili podporu zo strany zdravotníkov, horšie hodnotili úroveň komunikácie a prístup personálu, udávali nižšiu mieru informovanosti o ochorení a liečbe, hodnotili uspokojovanie psychických potrieb počas hospitalizácie ako nedostatočné.
Kľúčové slová: vzťah sestra-pacient, dôvera, potreby pacienta, psychická pohoda

Abstract:
Introduction: Trust can be defined as relying on others, a certain expectation of future situations, an authentic relationship with clear communication. During patient care, it does not make sense to look for a focus of cooperation unless a sufficiently confidential and open relationship is established. A good relationship between the patient and the nurse has a great influence on the patient's perception of the disease and treatment. Trust is a part of the emotional support, it is the basis of mutual productive communication in the relationship between nurse and patient.
Aims: In this cross-cestional study we addressed 190 patients with cardiovascular diseases (CVD), we wanted to evaluete the level of patients' trust in nursing staff during the nursing process, and we also verified the satisfaction of psychosocial needs during hospitalization.
Methods: At the Department of Acute Cardiology and Coronary Unite, In the National Institute of Cardiovascular Diseases in Bratislava. In this cross-sectional study we used a non-standardized questionnaire to collect data and evaluete the trust and satisfaction of psychosocial needs in 190 patients with CVD.
Results: In this study, 26% of patients had an average level and 74% of patients a high level of trust in nursing staff. Based on the comparison of responses between groups, we found statistically significant values at the level of significance α = 0.05 in the perception of psychosocial needs. The age of the patients was 57.38 ± 9.59 (SD) years, 69% of respondents were men and 31% were women. The length of hospital stay was 4.8 ± 3.03 (SD) days.
Conclusion: Clinical practice in the acute ward and intensive care unit places increased demands on the nurse not only on professional skills, but also on the holistic perception of the patient. In clinical practice, it is necessary for the nurse to approach the patient holistically, to know and accept his needs in all areas. If healthcare professionals do not take a holistic approach, the patient may feel uninterested. This can greatly disrupt patient-nurse relationships and thus impair collaboration. By using psychosocial interventions, the nurse contributes to comprehensive nursing care, to a better relationship between the nurse and the patient, and thus to higher trust on the part of the patient. By gaining trust, it contributes to the optimization of the treatment process, easier solution of the patient's problems by the nursing staff.
Key words: nurse-patient relationship, trust, patient needs, psychical well-being

Osobnostní charakteristiky člověka vycházejí z genetických kořenů a jsou dále modifikovány prostředím v nejširším smyslu slova tak, aby optimalizovaly schopnost přizpůsobení, přežití, reprodukčního úspěchu a delšího dožití. Totéž můžeme předpokládat také u ostatních, zejména blízkých druhů. Člověk se nevyznačuje tak silnou přítomností vlastnosti zvané dominance, jako jeho non-humánní příbuzní, u nichž to vede k hierarchicky uspořádanému společenství; lidské společenství je mnohem rovnostářštější.

Srovnávací studie mohou určit a upřesnit některé selektivní tlaky, které přispěly u jednotlivých druhů k společným nebo naopak rozdílným charakteristikám. Přestože delfín skákavý, Tursiops truncatus, má posledního společného předka s primáty před 95 miliony let a od té doby také žije ve zcela jiném prostředí, připomínají některé jeho psychosociální a kognitivní charakteristiky vlastnosti non-humánních primátů. Podobně jako šimpanzi, Pan troglodytes, žijí ve společenstvích, která se sdružují a za jistých okolností rozdělují (fůze a štěpení), mají velké mozky a používají nástroje.

Foto: Dana Duchoslavová

Astrocyty jsou pomocné buňky hvězdicovitého tvaru (astrum = hvězda), které jsou hlavně významné pro zásobování neuronů všemi potřebnými látkami od glukózy až po vodu, také se zásadním způsobem podílejí na opravných pochodech a jak se nyní ukazuje, mohou s farmakologickým přispěním pomoci ovlivnit koktavost.

Striatum je oblast mozku hluboko zanořené šedé hmoty a jeho hlavní význam je v regulaci volních pohybů.

Koktavost projevující se od dětství je spojena s nadbytkem neurotransmiteru dopaminu ve striatu. Neuroleptikum nazvané risperidon snižuje množství dopaminu v mozku a je využíváno při léčbě poruch způsobených (mimo jiné také) nadbytkem dopaminu. Vědci z Riversade University v Kalifornii a amerického Národního ústavu zdraví zjistili, že podání risperidonu vede ke zvýšené aktivitě astrocytů ve striatu a tím se snižují koncentrace dopaminu a zlepšuje verbální projev postižených osob.

Různé experimentální metody údajně vyvolávající stres byly metaanalyticky sledovány. Šlo o 31 studií s použitím funkční magnetické rezonance, kdy zátěžové testy byly aplikovány celkem 1279 pokusným osobám a zjišťována přitom aktivace mozkových struktur podílejících se na stresové odpovědi. Sledované oblasti zahrnovaly následující struktury:
Insula je mimo jiné spojena s vnímáním bolesti, sebeuvědoměním a sociálním vnímáním a integruje smyslové a vnitřní emoční informace. Dále se podílí na řízení reakce na hormonální stres.
Claustrum je také zodpovědné za integraci různých informací a je důležité pro vědomí. Aktivace těchto regionů podle výzkumníků naznačuje, že účastníci studie směřují svou pozornost směrem dovnitř na své emoční procesy, když jsou ve stresu.
Dolní frontální gyrus je zodpovědný za sémantické a fonologické zpracování a za pracovní paměť. „K aktivaci pravděpodobně dochází, protože mnoho metod vyžaduje náročné kognitivní úkoly.
Nucleus lentiformis; toto jádro je spojeno s pohybem a koordinací. Jeho role v kontextu stresu není známa. „Spekulujeme, že akutní stres vede ke zvýšení celkového svalového napětí a přípravě na možnou reakci na boj nebo útěk,“ vysvětluje Gesa Berretz.

Human rights and their application in helping poor families

Abstrakt: Príspevok približuje chudobu a ľudské práva rodín v núdzi. Následne predstavuje aplikáciu ľudských práv pri pomoci rodinám v hmotnej a sociálnej núdzi v občianskom združení Maják nádeje.
Kľúčové slová: Chudoba. Ľudské práva. Ochrana. Rodiny v núdzi. Maják nádeje.

Abstract: The article approaches poverty and human rights of families in need. Then it presents the application of human rights in helping families in material and social need in the civic association Lighthouse of Hope.
Key words: Poverty. Human rights. Protection. Families in need. Lighthouse of Hope.

Maják nádeje - program tvorivé dielne

Emotional responses to the Covid-19 pandemic media reports: Comparisons based on media exposure and the phases of easing the anti-epidemic measures

Abstrakt: Predmetná štúdia analyzuje súvislosť medzi sledovaním správ o pandémii koronavírusu a emocionálnym prežívaním jednotlivcov a tiež mierou ich súhlasu s prijatými opatreniami. Pomocou dotazníka vlastnej konštrukcie bola zisťovaná frekvencia sledovania správ a jej súvis so šiestimi primárnymi a sekundárnymi emóciami: strach, obavy, hnev, smútok, panika, frustrácia a zvedavosť. Sekundárne ciele boli zamerané na analýzu premenných vzhľadom na fázy uvoľňovania reštriktívnych opatrení na Slovensku. Výskum bol realizovaný na vzorke N=458 respondentov (vek M=40,6; 92,6% žien). Na základe štatistických analýz bolo zistené, že existuje štatisticky významný rozdiel v miere prežívania strachu (H=26,746; p<0,001), obáv (H=25,199; p<0,001), smútku (H=15,264; p<0,001) a zvedavosti (H=56,324; p<0,001) vzhľadom na frekvenciu sledovania správ ohľadom Covid-19 pandémie a v miere prežívania obáv (H=7,575; p<0,023), smútku (H=8,951; p<0,011) a frustrácie (H=11,101; p<0,004) vzhľadom na fázy uvoľňovania reštriktívnych opatrení. Miera výskumných premenných klesala s nižšou frekvenciou sledovania správ a s uvoľňovaním reštriktívnych opatrení v čase. Medzi frekvenciou sledovania správ a mierou súhlasu s prijatými protiepidemickými opatreniami boli zistený slabý korelačný vzťah.
Kľúčové slová: emócie, médiá, pandémia Covid-19, protiepidemické opatrenia

Abstract: The present study analyses the relationship between exposure to media news on Covid-19 pandemic and the emotional experiences of individuals, as well as the extent to which they agree with the measures taken. Using a purposely designed questionnaire, the frequency of media use and its association with six primary and secondary emotions - fear, worry, anger, sadness, panic, frustration and curiosity, was examined. The secondary objectives were focused on the analysis of variables with respect to the phases of dismantling of restrictive measures in Slovakia. The research was conducted on a sample of N = 458 respondents (mean age = 40.6; 92.6% women). Based on statistical analysis, it was found that there was a statistically significant difference in the frequency of experiencing fear (H = 26.746; p <0.001), worry (H = 25.199; p <0.001), sadness (H = 15.264; p <0.001) and curiosity ( H = 56.324; p <0.001) with respect to the frequency of exposure to the media news about Covid-19 pandemic and there was also a significant difference in the frequency of experiencing worry (H = 7.575; p <0.023), sadness (H = 8.951; p <0.011) and frustration (H = 11.101; p <0.004) with respect to the phases of dismantling of the restrictive measures. The rate of research variables decreased with lower media exposure and with the dismantling of restrictive measures over time. A weak correlation was found between the frequency of exposure to media news and the level of agreement with anti-epidemic measures taken.
Key words: emotions, media, Covid-19 pandemic, anti-epidemic measures

Ilustrácia: akad. mal. Veronika Lučeničová Gabčová PhD.

Osvetové video Ambrely ukazuje polarizovanej spoločnosti v SR, že tolerancia je fair-play

Minulý týždeň Platforma rozvojových organizácií – Ambrela po uverejnení videa o rozmanitosti cudzokrajných chutí a o rešpekte k ľuďom, pre ktorých sa stalo Slovensko novým domovom, čelila stovkám nenávistných komentárov na sociálnych sieťach. Takéto vyjadrenia netolerancie iba potvrdili, ako dôležité je takéto témy prinášať aj medzi ľudí mimo tzv. ‘mimovládkarskej bubliny’.
Ambrela preto ďalej pokračuje v dobre naštartovanej kampani Tváre migrácie, realizovanej súbežne v siedmich krajinách EÚ. Tento týždeň zverejnila ďalšie osvetové video:

’Tolerancia je fair-play‘ z dielne agentúry Čosi, pričom sa presunula z gastro oblasti do športu. I tam očakáva rozpoluplné reakcie publika, avšak dôležitejšie je otvorenie diskusie a zamyslenie sa nad témou vnímania aj prijímania cudzincov a cudziniek v našej spoločnosti. Poukazuje na to, že nemôžeme donekonečna zvádzať súboj typu: my vs. oni a zameriavať sa na hľadanie odlišností kultúr namiesto nachádzania spoločných čŕt. Nové video zodpovie otázky: ‘ako súvisí slovenský futbal s migráciou; ako tolerantné je Slovensko; aj prečo je tolerancia fair play‘.