Rola celoživotného učenia sa a edukačné sociálne poradenstvo

jún 26 2015

The role of lifelong learning and educational social counselling.

Abstrakt: V príspevku nastoľujeme potrebnosť a povahu nového druhu sociálneho poradenstva – Edukačné sociálne poradenstvo. Ide o spôsob akceptovania sociálnej funkcie edukácie dospelých v poradenstve a v riešení sociálnych problémov jednotlivcov, skupín a komunít.. Edukačné sociálne poradenstvo prezentujeme ako koncept a inovatívnu zložku systému sociálnej práce. Vymedzujeme ciele edukačného sociálneho poradenstva a úlohu celoživotného učenia sa v kontexte sociálnej práce.
Kľúčové slová: Edukačné sociálne poradenstvo. Sociálna funkcia edukácie. Celoživotné učenie. Sociálna práca.

Abstract: In the paper we discuss about usefull of the new kind of social counselling and guiding - Educational social counselling and guiding. It tis a way of acceptation of the social function of adult education in the solving of individual and group social problems. Educational social counselling and guiding is presented as a concept and the part of social work. We discuss the aims of social educational counselling and guiding and lifelong learning, in the context of social work.
Keywords: Educational social counseling. Social function of education. Lifelong learning. Social work.

Úvod

Poradenstvo ako doteraz známy systém zámernej a inštitucionalizovanej pomoci, je pre mnohých stále neznámou, nedostupnou a tiež nevyhľadávanou službou. Prvky globálneho uvažovania ľudí súčasnosti možno podľa nás identifikovať aj v ich motivácii k vyhľadávaniu pomoci prostredníctvom iných a nových spôsobov poradenstva.

Ľudia uprednostňujú také informácie, ktoré sami aktívne spracúvajú podľa vlastných aktuálnych potrieb a tak sa vyhľadávanou formou poradenskej pomoci stáva interaktívne vzdelávanie.
Do popredia sa dostáva neformálne poradenstvo realizované skupinovo a hromadne predovšetkým v rámci neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa ľudí, a menej v rámci vzdelávania vo formálnych vzdelávacích inštitúciách.

Stúpa tiež popularita sebavzdelávania a učenia sa prostredníctvom interaktívnych audiovizuálnych programov a internetu.

Pre ilustráciu uvádzame, bez komentára, výsledky malej sondy, ktorú sme realizovali v súvislosti s uvažovaním o praktickom význame témy edukačného sociálneho poradenstva.

Názory dospelých na potrebnosť edukačného sociálneho poradenstva pri výskyte sociálnych problémov 1

Výsledky prieskumnej sondy názorov študentov externého štúdia Vysokej školy

Ženy: N = 56 Muži: N = 17 Spolu: N = 73
Vek: x = 35,07 Vek : x = 34,53 Spolu: x = 34,80
Vzdelanie: VŠ = 9 SŠ = 63

V prípade vlastného sociálneho problému by prijali poradenskú pomoc vo forme:

  1. Odbornej pomoci prostredníctvom svojej účasti na diskusnom a interaktívnom vzdelávacom podujatí na tému problému ( Ž+M ) 51%
  2. Riešili by svoj problém aktívne sami (Ž+M) 71%
  3. Hľadali by informácie (Ž+M)
    • na internete 77,84%
    • v rozhovoroch s blízkymi ľuďmi 72,28%
    • v knihách 38,88%
    • v rozhlase 4,17%
    • v televízii 2,78%
  4. Vyhľadali by individuálnu poradenskú konzultáciu - odborného poradcu
    - Ženy 93,28% - Muži 62,50%
  5. Účasťou na vzdelávacom podujatí v malých skupinách (Ž+M) 80,60%
  6. Považujú vzdelávanie spôsobom diskusie, zážitkov a aktivity za účinný prostriedok svojpomoci pri riešení problému ich žitia (Ž+M) 91,79%
  7. Uprednostnili by v rámci poradenskej pomoci podujatie v rámci neformálneho vzdelávania - kurzy, tréningy, besedy, prednášky mimo škôl (Ž+M) 84,94%

Celoživotné učenie sa a poradenstvo

V súvislosti s poradenstvom pre dospelých je koncepcia celoživotného vzdelávania a učenia sa ľudí objavná v tom, že podporuje vzdelávanie ako druh, formu a metódu aktuálnej situačnej i komplexnej integrovanej (holistickej) pomoci ľuďom. Obsahovo a metodicky, ako aj personálne dobre zabezpečené a vhodne vedené poradenské vzdelávacie aktivity môžu zohrať dôležitú úlohu skupinového a hromadného poradenstva pre dospelých. Stávajú sa tak dôležitým prostriedkom prevencie aj riešenia sociálnych problémov dospelých. Zároveň sú jedným zo spôsobov aktivizácie individuálneho psychického potenciálu osôb a ich mobilizácie k svojpomoci pri zvládaní výskytu rozmanitých sociálnych problémov. Prostriedkom k tomu je poradenský proces a sebariadené učenie dospelých osôb.

Kritérium stanovenia cieľov edukačného sociálneho poradenstva vyplýva zo špecifického zamerania tohto poradenstva, v ktorom sa má klientom poradenstva prostredníctvom edukačne sociálnych , t..j. výchovnovzdelávacích poradenských aktivít: a programov:

  1. Poskytnúť poradenská pomoc pri prevencii a zvládaní sociálneho problému a ponúknuť možnosť poradenského vedenia k svojpomoci pri prevencii a zvládaní sociálneho problému. Vedenie klienta k svojpomoci je orientované na individuálnu psychickú zmenu, ktorá v zásade vedie spravidla aj k potrebe zmeny situácie, okolností, podmienok i spôsobu vlastného žitia.
  2. Motivovať klientov poradenstva k rozvoju ich psychického a sociálneho potenciálu. Čiže podporiť transformáciu dispozícií dospelých na ich spôsobilosti myslieť, cítiť, hodnotiť a konať v sociálnom prostredí na úrovni osobnostne vyspelej, t.j. psychicky dospelej osobnosti, ktorá je - psychicky i sociálne adaptovaná a integrovaná; ktorá je myslením, cítením a konaním relatívne autonómna a zodpovedná; ktorá sa správa a koná prosociálne a žije ako tvorivá ľudská osobnosť.

Edukačné sociálne poradenstvo2

Naša predstava o prepojení edukácie s celoživotným poradenstvom je založená na úvahe o „mystickej svadbe“ interného psychologického prostredia bytia človeka s externým prostredím človeka. Aktivitami edukácie v súčinnosti so stratégiou celoživotného poradenstva, sa naskytá šanca a spôsob k pochopeniu človeka i jeho žitia v rámci jednoty a spolupôsobenia psychológie človeka – jeho psychiky, čiže myslenia a prežívania a tiež správania, konania – na strane jednej, s povahou prírodného, sociálneho, kultúrneho prostredia, v ktorom žije, na strane druhej. Sociálne problémy totiž vznikajú ako následok narušenej rovnováhy v systémovom vzťahu človeka a jeho spôsobu života v konkrétnom prostredí.

Zámerom práce na koncepte edukačného sociálneho poradenstva je vytvoriť inovatívny druh, obsah a metódu celoživotného poradenstva na základe uplatnenia výchovných a vzdelávacích procesov v poradenskej činnosti. S tým, že človeka chápeme ako permanentne sa rozvíjajúci systém, ktorý žije a prejavuje sa ako celok a jednota Tela – Psychiky (prežívania a konania) – Duchovna (vyššieho zmyslu života) – Sociálna (komunikácie a vzťahov).

Edukačné sociálne poradenstvo je hraničnou oblasťou poradenskej teórie a praxe, ktorá sa, zatiaľ, v systéme poradenstva nevyhranila. Termínom edukačné sociálne poradenstvo sa vyjadruje obsah sociálne podporných výchovno-vzdelávacích poradenských aktivít, ktoré sú adresované osobám v sociálnom ohrození. A to v dôsledku sociálnej udalosti či neúnosne zhoršených sociálnych životných podmienok.

Sociálne problémy vznikajú, prejavujú sa a pretrvávajú podľa princípu dialektickej jednoty vyjadrenej nasledovne: problém jednotlivca je aj problémom všetkých, čiže spoločenstva ako celku. A problém spoločenstva je aj problémom jednotlivca, čiže konkrétneho člena rozmanitých skupín, v ktorých ľudia plnia svoje sociálne roly a úlohy. Poznanie psychológie človeka a psychológie sociálnych skupín má pre poradenskú pomoc rozhodujúci význam.

  1. Edukačné sociálne poradenstvo je možné vymedziť ako druh odborného a pomáhajúceho poradenstva. Zameriava sa na zistenie príčin vzniku sociálnych problémov, na vymedzenie povahy sociálnych problémov klientov z hľadiska edukačnej determinácie ich výskytu - napr. z dôvodu nízkej úrovne vzdelania, nevhodnej profesijnej kvalifikácie v spojitosti so zamestnateľnosťou v určitom prostredí trhu práce, psychickou nezrelosťou dospelých osôb v spojitosti s ich nízkou úrovňou sociálnopsychologickej spôsobilosti k žitiu v sociálne náročných životných podmienkach.
  2. Za konštitučný aspekt edukačného sociálneho poradenstva považujeme sociálnu funkciu edukácie .Ide o spôsob socializácie, personalizácie a enkulturácie človeka v rámci sociálnych skupín (rodiny, školy, zamestnania, záujmových a voľnočasových skupín a ďalších skupín).
    Z hľadiska sociálnych klientov – účastníkov poradenských programov a aktivít poradenského procesu považujeme edukačné sociálne poradenstvo za dôležitý prostriedok a významnú formu sociálnej pomoci a za druh sociálnej služby.3
  3. Edukačné sociálne poradenstvo sa realizuje v sociálnom prostredí. Je determinované a funguje v medziach a v súlade s literou sociálnej politiky i vzdelávacej politiky ukotvenej v príslušných zákonoch (zákon o sociálnej pomoci, zákon o sociálnych službách, zákon o službách zamestnanosti, zákon o ďalšom vzdelávaní a ďalšie).
  4. Z hľadiska poznatkovej a metodologickej bázy sa v edukačnom sociálnom poradenstve kapitalizujú poznatky viacerých vied, najmä sociálnej práce, sociálnej andragogiky a sociálnej pedagogiky, sociálnej psychológie, poradenskej psychológie a andragogickej psychológie v ich interdisciplinárnom prieniku. To môže podporiť účinnosť (synergický efekt) pri vytváraní programov podujatí edukačného sociálneho poradenstva.
  5. Edukačné sociálne poradenstvo považujeme za výchovno-vzdelávacie sociálne poradenské vedenie ľudí v nasledujúcom duchu:
    • Aby sa rozhodli učiť sa a vzdelávať sa, v záujme dosahovania svojej psychickej a životnej zmeny i riešenia, či zlepšenia svojej sociálnej situácie.
    • Aby zotrvali v procese edukácie a aktívne sa na ňom podieľali vo vlastnom záujme zvyšovania, prehlbovania a rozširovania si svojej profesijnej kompetencie, ale najmä svojej sociálnej a psychologickej spôsobilosti k žitiu vôbec.
    • Aby sa naučili efektívne a systematický učiť sa a rozširovali aj prehlbovali si svoje spôsobilosti jednak v súvislosti s ich uplatnením sa na trhu práce a jednak v súvislosti s konštruktívnym tvorivým prístupom k sociálnym životným úlohám, ktoré majú byť splnené v priebehu ich životnej cesty.

Edukačným sociálnym poradenstvom sa odkrýva ďalší pohľad na zmysel a zameranie edukácie a tiež na význam využitia tradičných edukačných metód aj samotného poradenstva. V situácii hospodárskeho „úpadku“ spoločnosti a jednotlivcov, môže byť edukačné sociálne poradenstvo nielenže finančne menej náročnou sociálnou pomocou, ale aj dlhodobou investíciou do rozvoja ľudských zdrojov. Jedine učením sa, človek mení vžité, nefunkčné a zdraviu škodlivé postoje k sebe, k druhým ľuďom i k realite. Ako príklad možno uviesť sociálny a psychický syndróm naučenej bezmocnosti, ktorý sa stáva „problémom človeka so sociálnym problémom“. Zmyslom edukačných sociálnych poradenských aktivít je profesionálna podpora učenia sa ľudí, aby sa dosiahla zmena v ich nazeraní, v hodnotení a v postojoch k osobnej sociálnej situácii.

Rola celoživotného učenia sa4 / 5

V koncepte edukačnej sociálnej práce a edukačného sociálneho poradenstva v jej rámci, sa zviditeľňuje prienik teoretických aspektov sociálnej práce a jej hraničných edukačných vied: sociálnej pedagogiky a sociálnej andragogiky a tiež je zrejmý presah edukácie do praxe sociálnej práce. V uvedenom koncepte sa tiež odzrkadľuje názor, ktorý sa nachádza vo formulácii stratégie celoživotného učenia sa a celoživotného vzdelávania ľudí a síce, že sú to predovšetkým danosti a aktivity ľudí, ktoré hýbu rozvojom celej spoločnosti.

Vychádzame z predpokladu, overeného životom, že človek v primeraných podmienkach disponuje po celý svoj život schopnosťou psychicky sa zdokonaľovať a kvalitatívne na vyššej úrovni meniť svoje správanie i konanie. Psychologicky ide o proces dosahovania celostnosti osoby. A tá má tendenciu k sebariadeniu a sebauvedomeniu. Avšak to sa môže stať iba vďaka spontánnemu nezámernému učeniu sa skúsenosťou, ako aj vďaka zámernému riadenému učeniu sa prostredníctvom vzdelávania sa. Je potrebné ľudí nabádať k tomu, aby rešpektovali učenie sa ako prirodzený proces živého organizmu vôbec a človeka zvlášť.
Vzhľadom k poslaniu sociálnych pracovníkov, ktorí majú poskytovať sociálnu pomoc vo forme edukačného sociálneho poradenstva, je nanajvýš užitočné chápať učenie sa človeka ako interiorizáciu – psychické zvnútornenie. To znamená formovanie štruktúr ľudskej psychiky spracovaním podnetov zvonka a osvojovaním si individuálne potrebných informácií. Učí sa celá ľudská bytosť a teda učenie sa je živý a tvorivý proces.

Interiorizáciu chápeme ako komplexný proces tvorby, v ktorom sa rozvíja a prejavuje uvedomená i neuvedomená časť psychiky človeka. Interiorizácia je taký proces učenia sa, ktorý sa nedeje iba kognitívne, tzn. poznávacími procesmi, ale aj podielom temperamentu osoby, jej schopností, vlastností, jej motivácie a hodnotovej orientácie. Interiorizáciou sa utvára a formuje ľudská osoba a jej personálna, sociálna a kultúrna identita., ktorá sa komplexne označuje termínmi osobnosť a individualita. V našom chápaní je osobnosť socializovaný teda zospoločenštený človek a individualita je psychicky, duchovne a sociálne vyspelá ľudská osobnosť. Individualitu sme označili tiež termínom psychicky dospelá osobnosť.

Uvádzame to preto, že zmysel edukačného sociálneho poradenstva, podľa nás, spočíva v sociálnej pomoci s tým cieľom, aby sa u klientov sociálnej práce podporoval rozvoj ich sociálnopsychickej spôsobilosti k žitiu, ktorá je pre nás vo vymedzení konceptu edukačného sociálneho poradenstva zatiaľ hypotetickou premennou.

Predpokladáme, že podmienkou žitia človeka v sociálnom prostredí je jeho spôsobilosť sociálne sa adaptovať6, to znamená preukázať, uplatniť i rozvíjať svoju:

  1. Schopnosť socializovať sa, to znamená učiť sa spôsobom nadobúdania sociálnej skúsenosti.
    • Jednotlivec sa učí tak, že sa socializuje „kontaktne“ v mikroprostredí, t.j. v malých skupinách prostredníctvom medziosobnej komunikácie a vzťahov medzi Ja a Ty a medziľudskej komunikácie medzi Ja a My, Ja a Vy, Ja a Oni (pričom My, Vy, Oni sú pomenovaním malých skupín, v ktorých sa jednotlivec pohybuje).
    • Jednotlivec sa učí tiež tak, že sa socializuje „dištančne“ v makroprostredí, t.j. vo veľkých skupinách prostredníctvom tak medziosobnej, ako aj medziľudskej komunikácie a vzťahov medzi Ja a My, Ja a Vy, Ja a Oni (pričom My, Vy, Oni sú pomenovaním veľkých skupín, v ktorých sa jednotlivec pohybuje).
  2. Schopnosť identifikovať sa, to znamená učiť sa identifikovaním sa s niekým a niečím v okolí a prostredí.
    • Jednotlivec sa identifikuje sociálne, to znamená osvojuje si, prijíma, rešpektuje a dodržiava sociálne vzory, normy, hodnoty, zvyky, tradície v komunikácii a vo vzťahoch medzi ľuďmi v skupinách, v ktorých žije. To všetko sa od neho očakáva i požaduje a to všetko dodržiava viac či menej vedome a dobrovoľne, v záujme zachovania rovnováhy a súladu individuálneho a skupinového žitia človeka.
    • Jednotlivec sa identifikuje psychologicky, to znamená psychicky čiže svojím myslením, emocionálnym a citovým prežívaním, záujmami, postojmi, hodnotami a konaním prijíma za svoje vlastné sociálne roly a sociálne úlohy rôzneho druhu (v rámci rodiny, profesionálneho uplatnenia sa, záujmového uplatnenia sa). To všetko sa od neho očakáva i požaduje v záujme zachovania rovnováhy a súladu telesného, psychického, sociálneho a duchovného aspektu žitia človeka.
    • Jednotlivec sa identifikuje kultúrne, to znamená prijíma, rešpektuje a dodržiava kultúrne vzory, normy, hodnoty, zvyky a tradície malých skupín, v ktorých žije a rešpektuje kultúru širších spoločenstiev ľudí aj mimo svojich sociálnych skupín. To všetko sa od neho očakáva a požaduje v záujme zachovania rovnováhy a súladu života ľudstva na Zemi.
    • Jednotlivec sa identifikuje duchovne, to znamená prijíma a ochraňuje i rozvíja duchovnú sféru svojho žitia uznávaním, rešpektovaním a dodržiavaním duchovných vzorov, noriem, hodnôt, zvykov a tradícií spoločenstva ľudí. Tým dosahuje a kultivuje aj svoju psychickú a sociálnu vyspelosť. To všetko v záujme uchovania a šírenia duchovných tradícií ako transferov dôležitého posolstva a spôsobu pre zmysluplné naplnenie osobnej histórie človeka a zmysluplnosti žitia ľudí vôbec.

Kontext edukačnej sociálnej práce7

Koncept edukačnej sociálnej práce, ktorý tvorí rámec nášho uvažovania o edukačnom sociálnom poradenstve sme teoreticky uviedli v iných našich prácach (napr v monografii Edukačná sociálna práca,2014). Tentoraz iba stručne konštatujeme, že teoretickú a praktickú autonómiu edukačnej sociálnej práce zdôvodňujeme sociálnou funkciou edukácie, to znamená sociálneho vychovávania, sociálneho vzdelávania a výchovnovzdelávacieho sociálneho poradenstva. Edukačnú sociálnu prácu chápeme ako novotvar a subsystém vedy - sociálna práca a subsystém praxe sociálnej práce. Edukačná sociálna práca sa profiluje tým, že pri riešení sociálnych problémov sociálnych klientov ale rovnako i vo fáze identifikovania a prevencie sociálnych problémov, pôsobí prostredníctvom cielených výchovnovzdelávacích a poradenských aktivít v rámci a prostredníctvom programov či aktivít celoživotného sociálneho vychovávania, vzdelávania a poradenstva. Základom pre implementáciu konceptu edukačnej sociálnej práce je realizácia edukačných programov zameraných na potenciálnych a reálnych klientov sociálnej pomoci a sociálnej služby. Obsah i nástroje pomoci, ktoré používa edukačná sociálna práca súvisia so skutočnosťou, že život človeka má sociálny rozmer a vyžaduje od ľudí neustále prispôsobenie sa prostredníctvom učenia sa, ktoré má byť podnecované edukačnými aktivitami. Vplyv výchovy, vzdelávania a poradenstva nemožno obísť, pretože riešenie sociálneho problému je v konečnom dôsledku vždy zasahovanie do procesu psychickej a sociálnej adaptácie človeka v prostredí, v ktorom žije. Použitie edukačných prostriedkov je spravidla cieleným pokusom o korekciu osobného prístupu klientov k životnej situácii, udalosti, sociálnemu problému.

Záver

Edukačné sociálne poradenstvo, tak ako aj ostatné druhy poradenstva, participuje na identifikácii sociálnych problémov a na poskytovaní poradenskej pomoci jednotlivcom, skupinám a komunitám. Na sociálny problém, reflektovaný tak teoreticky, ako aj prakticky – ako problém konkrétnych ľudí, sa v tomto druhu poradenstva nahliada cez optiku edukačnej, t.j. výchovnej a vzdelávacej determinácie vzniku, pretrvávania a spôsobu riešenia sociálneho problému. Samozrejme, že sa v poradenskom prístupe musí rešpektovať komplex determinantov, pretože sociálny problém je výsledkom mnohých príčin. V edukačnom sociálnom poradenstve sa, okrem vyššie spomenutých determinantov prihliada tiež na vážny dopad psychologických a duchovných príčin na výskyt a individuálnu povahu sociálneho problému osôb a skupín. Prostriedkami, s ktorými sa pracuje v edukačnom sociálnom poradenstve sú aktivity výchovného vplyvu a vzdelávania.

Autor: Prof. PhDr. Mária Machalová,CSc.

Literatúra:

MACHALOVÁ,M.2010.Biodromálna psychológia pre pomáhajúce profesie (sociálnych pracovníkov, sociálnych pedagógov a andragógov). Brno : IMS. ISBN 978-80-87182-10-9.
MACHALOVÁ,M. 2010.Sociálno-andragogické poradenstvo a sociálne problémy. In: Andragogika. Čtvrtletník pro rozvoj a vzdělávaní dospělých.. Roč.14,č.3,s.11-12.
MACHALOVÁ,M.2011. Edukácia dospelých a sociálno-andragogické poradenstvo. In: Andragogická revue. Roč.3,č.1,s.40-47.
MACHALOVÁ,M. 2012.Edukačná práca. In: Sociálna a duchovná revue. Roč.3.,č.2, s.2-15.
MACHALOVÁ,M. 2012.Edukačné sociálne poradenstvo pre dospelých. In Celoživotní učení a sociální politika: Vazby a přesahy. Praha : AIVD, 2012, s.153-167.
MACHALOVÁ,M. 2014.Edukačná sociálna práca. Prešov : Prešovská univerzita. ISBN 978-80-555-1118-4.


1MACHALOVÁ,M. Sociálno-andragogické poradenstvo a sociálne problémy. In: Andragogika : čtvrtletník pro rozvoj a vzdělávání dospělých. Roč.14,č.3,2010, s. 11-12.
2 MACHALOVÁ,M. Edukačné sociálne poradenstvo pre dospelých. In: Šerák,M. a kol. Celoživotní učení a sociální politika: vazby a přesahy. Praha : AIVD ČR,2012.s.153-167.
3 MACHALOVÁ.M. Ciele a úlohy edukačného sociálneho poradenstva v kontexte celoživotného učenia sa. In: Sociálna a duchovná revue. Roč. 3, č.1, 2012, s. 2-11.
4 MACHALOVÁ ,M. Ciele a úlohy edukačného sociálneho poradenstva v kontexte celoživotného učenia sa. In: Sociálna a duchovná revue . Roč.3, č.1, 2012, s. 2-11.
5 MACHALOVÁ,M. Edukácia dospelých a sociálno-andragogické poradenstvo. In: Andragogická revue. Roč. 3, č.1, 2011, s.40-47.
6 MACHALOVÁ, M. Biodromálna psychológia pre pomáhajúce profesie (sociálnych pracovníkov, sociálnych pedagógov a andragógov). Brno : IMS, 2010.
7 MACHALOVÁ,M. Edukačná sociálna práca. In: Sociálna a duchovná revue. Roč.3, č.2, 2012, s.2-15

Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte v časopise Prohuman. Hľadáme práve Vás!


Potrebujete pomoc s výskumom?

Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov

Súvisiace články