Screening measures of mental health levels of nursing homes clients during the COVID-19 pandemic

Abstrakt: Opatrenia, ktorými spoločnosť reagovala na pandémiu spôsobenú koronavírusom SARS-CoV-2, sa v jej rôznych štádiách uvoľňovali a zas sprísňovali. Karanténa spôsobená opatreniami mala častokrát za následok zhoršené psychické zdravie ľudí. Vo výskume sme sa zamerali na súbor ľudí, ktorí mali pravdepodobne najprísnejšie opatrenia spomedzi všetkých spoločenských a vekových skupín N (159). Cieľom bolo zistiť úrovne depresivity, osamelosti a celkového všeobecného zdravia klientov žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb a zároveň zistiť, či sa úrovne menia v závislosti od veku a častosti kontaktu s rodinou. Úrovne vybraných psychologických premenných boli merané pomocou dotazníkov GHQ-12 (Goldberg, 1972) , BDI-6 (Blom et al., 2012) a ULS-8 (Hays, DiMatteo, 1987). Na dosiahnutie cieľov sme použili korelácie, ktoré ukázali, že s vekom sa úrovne premenných zvyšujú a teda zhoršujú. Z hľadiska kontaktu s rodinou možno povedať, že ľudia, ktorí zažili častejší kontakt vykazovali priaznivejšie úrovne nami vybraných psychologických parametrov.
Kľúčové slová: seniori, COVID-19, pandémia, depresia, osamelosť, celkové všeobecné zdravie

Abstract: The restriction brought about by the COVID-19 pandemic have been relaxed and tightened at various stages. The quarantine caused by the pandemic often resulted in a worsened mental health. In our research, we focused on a sample of people who had the strictest restriction almost all the time since the outbreak of the pandemic N (159). The aim was to find out the levels of depression, loneliness, general health of clients living in nursing homes and at the same time to find out whether the levels change depending on age and frequency of contact with the family. We measured the levels of selected psychological parameters using the GHQ-12 (Goldberg, 1972) , BDI-6 (Blom, et al., 2012) a ULS-8 (Hays, DiMatteo, 1987). To achieve the goals, we used correlations that showed that the parameters increase with age and thus worsen. In terms of contact with the family, it can be said that people who showed higher contact had more favorable levels of psychological parameters.
Key words: seniors, COVID-19, pandemic, depression, loneliness, general health

Úvod

Posledné dva roky sme svedkami udalosti, ktorá sa opakuje raz za niekoľko dekád. Koronavírus SARS-CoV-2, ktorý vyvoláva závažné infekčné a respiračné ochorenie COVID-19 spôsobil, že sa svet zastavil pod mohutnou vlnou pandémie. Pandémia, ochromila zdravotnícke systémy krajín po celom svete ako aj podnikateľské prostredie a nastavila zrkadlo nášmu doterajšiemu spôsobu života. Zostali sme zaskočení, nepripravení a v neposlednom rade aj neochotní zmeniť svoje správanie v záujme vyššieho dobra, čoho výsledkom bolo nekontrolovateľné šírenie vírusu a následná smrť. Dôležitým faktorom, ktorý potvrdzujú štatistiky z krajín po celom svete je, že ochorenie má fatálne následky najmä pre ľudí nad 65 rokov. Podľa štatistík takmer 80% ľudí, ktorí zomreli na COVID-19 mali minimálne 65 rokov (Wortham, et al., 2020).

Okrem ekonomických dôsledkov a obrovského množstva ľudských životov má pandémia na svedomí aj škody na mentálnom zdraví ľudí, najmä tých najohrozenejších, ktorými sú v tejto situácii bezpochyby seniori. Závažnosť ich situácie umocňuje skutočnosť, že seniori sú aj bez prítomnosti pandémie skupinou, ktorá je spoločnosťou marginalizovaná a nie je jej venovaná dostatočná pozornosť.

Teoretické východiska

Svetová zdravotnícka organizácia v jednom zo svojich článkov opisovala mentálne zdravie ako stav blahobytu, v ktorom si jednotlivec môže uvedomiť svoj vlastný potenciál, zvládať bežné stresové situácie, ktoré prináša život, produktívne pracovať a prispievať do komunity, v ktorej žije. Keyes (2005) hovorí, že mentálne zdravie je definované ako prítomnosť emocionálnej pohody v kombinácii s vysokou úrovňou psychických, logických a sociálnych funkcií. Mentálne zdravie je subjektívny a komplexný termín zasahujúci emocionálnu, psychickú aj sociálnu rovinu a spolu s fyzickým zdravím, s ktorým sa ovplyvňujú a existuje medzi nimi silná recipročná väzba, opisovaná aj autormi Nabi et al., (2008) sú neoddeliteľnými súčasťami, ktoré spoločne tvoria koncept celkového zdravia.

Osamelosť sa vyskytuje vo všetkých vekových kategóriách, avšak častejšie sa vyskytuje u starších ľudí (Aylaz et al., 2012). V súčasnosti neexistuje konsenzus v názore na to čo osamelosť je. Azda najsimplexnejšie osamelosť definovali Hewstone a Cairns (2001), ktorí o nej hovorili ako o deficite v prežívaní kvalitných a mnohopočetných sociálnych vzťahov. Tiež je dôležité dodať, že jedným z charakteristických znakov osamelosti je jej subjektivita (Peplau, & Perlman, 1982) a teda určitá jedinečnosť v jej pociťovaní. Nedávny výskum poukázal na to, že osamelosť sa môže objavovať častejšie a dosahovať vyššie úrovne (Pinquart, & Sörensen, 2003) u starších ľudí žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) ako u tých, ktorí žijú doma (Grenade, & Boldy, 2008).

Cacioppo et al., (2010) a Yunus et al., (2013) hovoria, že osamelosť bola identifikovaná v prierezových aj longitudinálnych štúdiách ako závažný rizikový faktor pre vznik symptómov depresie, čím ukazujú, že medzi osamelosťou a depresivitou je istá súvislosť. Depresia predstavuje jeden z najčastejších psychologických problémov starších ľudí (Helvik et al., 2016). Jongenelis et al., (2004) hovoria, že riziko vzniku depresie u seniorov, ktorí žijú v ZSS je 3 až 4-krát väčšie ako u tých seniorov, ktorí žijú doma. Okrem toho symptómy depresie súvisia s poklesom zdravia a kognitívnych funkcii (Segel-Karpas et al., 2017) a taktiež zvyšujú riziko spáchania samovraždy u seniorov (Wang et al., 2015).

Výskumný problém

Počas druhej vlny pandémie sa stalo štandardom, že klientom ZSS bol zamedzený nielen kontakt s vonkajším svetom, ale často aj kontakt v samotnom zariadení. V najkritickejších momentoch museli klienti ostávať úplne izolovaní a osamotení vo svojich izbách. Croezen a kol. (2015) Brooks a kol. (2020) tvrdia, že zníženie sociálnej interakcie má negatívny vplyv na duševné a fyzické zdravie starších ľudí. Na Slovensku počas pandémie ešte nebola realizovaná štúdia, ktorá by sa zaoberala psychickým zdravím seniorov žijúcich v ZSS preto sme sa rozhodli zmapovať úroveň ich osamelosti, depresivity a celkového všeobecného zdravia. Tieto úrovne následne porovnáme z hľadiska veku a zameriame sa aj na frekvenciu kontaktu s ich blízkymi v čase druhej vlny pandémie. V kontexte uvedeného si kladieme otázku: Ako sa mení úroveň osamelosti, depresivity a celkového všeobecného zdravia z hľadiska veku a častosti kontaktu s blízkymi v čase pandémie?

Ciele výskumu a výskumné otázky

Teoretické východiská naznačujú, že v skupine seniorov nie je depresia nezvyčajným javom a u ľudí, ktorí žijú oddelení od rodiny v ZSS sa toto riziko zvyšuje tým, že stratili pre nich jednu z najvýznamnejších sociálnych istôt – rodinné prostredie (Vitorino a kol, 2013, Bujdová, Bujda, & Razzouková, 2013). Zamedzenie kontaktu s rodinou má potenciál zvyšovať riziko vzniku nežiadúcich psychických problémov. Pandémia nepriniesla so sebou len zamedzenie kontaktu, ale taktiež aj zníženú fyzickú aktivitu. Fyzická aktivita v neskoršom veku znižuje riziko chorôb, pomáha zvládať súčasné stavy a rozvíja a udržiava fyzické a psychické funkcie (Cunningham, & O’ Sullivan 2020). Cieľom nášho výskumu je zistiť, aká je momentálna úroveň depresivity, osamelosti a celkového všeobecného zdravia klientov žijúcich v ZSS. Keďže aktuálne neexistujú dáta na základe ktorých by sme mohli naformulovať hypotézy, stanovili sme si nasledovné 4 výskumné otázky: (1) Aká je úroveň osamelosti, depresivity a celkového všeobecného zdravia u klientov ZSS? (2) Aký je vzťah medzi parametrami depresivity, osamelosti a celkového všeobecného zdravia v našom výskumnom súbore? (3) Aký je súvis medzi častosťou kontaktu klientov s rodinou a úrovňou ich depresivity, osamelosti a celkového všeobecného zdravia? (4) Aký je vzťah medzi vekom klientov a úrovňou ich depresivity, osamelosti a celkového všeobecného zdravia?

Metódy

Ochorenie COVID-19 je súčasťou našich životov len relatívne krátku dobu a to aké závažné budú negatívne dopady pandémie na psychiku človeka nie je zatiaľ dostatočne preskúmané. Preto náš výskum radíme do kategórie exploračných, v ktorom začneme deskriptívnymi metódami a budeme pokračovať inferenčnou štatistickou analýzou. Na zber údajov sme použili kvantitatívnu metódu, troch sebavýpoveďových dotazníkov.

Výskumný súbor

Výskumný súbor tvorili klienti z rôznych ZSS na Slovensku. Všetky osoby boli na začiatku testovania oboznámené so zámerom, účelom a cieľom testovania, kde sa spracovanie ich osobných údajov riadi nariadením EP a Rady EÚ č. 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov. Testované osoby vedeli, že môžu kedykoľvek z testovania odísť bez vyvodenia akýchkoľvek dôsledkov voči ich osobe.
Taktiež dodávame, že vedenie inštitúcii bolo oboznámené so zámerom výskumu a taktiež si preštudovali dotazník, ktorý sme vytvorili a udelili súhlas na testovanie svojich klientov.

Výber klientov bol zabezpečený odborným personálom, konkrétne psychológmi, vedúcimi pracovníkmi zdravotného a sociálneho úseku, ktorí ich zároveň sprevádzali počas procesu testovania. Etická komisia UMB udelila súhlas na realizáciu výskumu č. z.: 321/2022.
Dotazníky sme distribuovali klientom, ktorých psychomotorické tempo a úroveň kognitívnych funkcií bola podľa subjektívneho názoru personálu na takej úrovni, ktorá im dovoľuje vypĺňať dotazník podľa vlastného presvedčenia. Napriek tomu, ak personál usúdil, že klient je vhodný kandidát na vyplnenie dotazníka, no má určité prekážky, ktoré mu zabraňovali vyplniť ho samostatne, bola mu poskytnutá pomoc personálu. Vypĺňanie dotazníkov sme zahrnuli do procesu ich aktivizácie. Štúdia je súčasťou výskumu k rigoróznej práci, ktorej cieľom je porovnať psychický stav klientov pred vakcináciou a po vakcinácii na ochorenie COVID-19. Počet respondentov je 159 vo veku nad 60 rokov z 11 rôznych ZSS. Výskumný súbor tvorilo 57 mužov a 102 žien. Priemerný vek mužov bol 72,47 (SD= 7,05) a priemerný vek žien bol 79,28 (SD=7,24).
Častosť kontaktu klientov sme rozdelili do šiestich kategórií, čo uvádzame v tab. 1

Tabuľka 1 Častosť kontaktu

Nástroje zberu dát

Klienti vyplnili nami pripravený dotazník, ktorý sa skladal z 3 subtestov a to General Health Questionnaire (GHQ-12), Beck’s Depression Inventory (BDI-6) a UCLA Loneliness scale (ULS-8) a niekoľkých doplňujúcich otázok týkajúcich sa miery kontaktu s rodinou, ich psychického stavu, toho či prekonali ochorenie COVID-19 a aké majú pocity z tohto vírusového ochorenia.

Dotazník posúdenia celkového všeobecného zdravia, GHQ-12 pozostáva z 12 položiek, každá z nich posudzuje závažnosť psychického stavu za posledných niekoľko týždňov, používajúc škálu od 0 po 3. Potenciálne skóre sa pohybuje v rozmedzí od 0 po 36, s tým, že vyššie skóre indikuje horší stav (Goldberg a Williams, 1998). Predošlé štúdie ukazujú, že GHQ-12 má prijateľné psychometrické vlastnosti (McCabe et al.,1996; Schmitz et al., 999)

BDI-6 bol derivovaný z originálnej 21 položkovej verzie v klinickej validačnej štúdii, ktorou sa skúsení psychiatri snažili zachytiť závažnú depresívnu poruchu (MDD- major depressive disorder) pomocou kratšej verzie testu BDI (Bech a kol. 2009). BDI-6 sa skladá zo 6 položiek, každú možno hodnotiť na škále od 0 po 3 a skóre sa môže pohybovať od 0 po 18, pričom 0 znamená žiadna depresia a 18 silná depresia (Blom 2012).
ULS-8 (Hays, DiMatteo, 1987) vznikol deriváciou originálnej verzie ULS-20 používa sa ako praktická alternatíva na meranie frekvencie a intenzity pocitu osamelosti, pričom používa škálu od 1 po 4. Vyhodnocuje sa celkové skóre osamelosti, ktoré sa pohybuje od 8 po 32 pričom vyššie skóre indikuje vyššiu úroveň osamelosti. Dotazníky nie sú štandardizované na slovenskú populáciu, no dáta preukazovali dostatočnú mieru vnútornej konzistencie (Cronbachova alfa v jednotlivých testoch: ULS-8: alfa = 0,72; BDI-6: alfa = 0,67; GHQ-12: alfa = 0,90.)

Výsledky

Dáta sme spracovali v štatistickom programe SPSS25. Po rozdelení nášho výskumného súboru do kategórie či už podľa veku, alebo častosti kontaktu sme mali príliš malé skupiny na to, aby sme ich mohli komparovať. Preto sme dáta analyzovali pomocou korelácií. Súvislosti medzi premennými sme posudzovali Spearmanovým korelačným koeficientom.

V tabuľke 2 prinášame deskriptívy popis premenných. Môžeme badať, že priemer osamelosti v našom výskumnom súbore je vyšší ako polovica celkového možného skóre (>16) a to podľa Shevlin a kol. (2013) determinuje určitú patologickosť stavu. Škály pre BDI-6: 0-5 minimálna alebo žiadna depresia, 6-7 stredná (mild) depresia, 7+ ťažká depresia. Priemerná úroveň depresie dosahuje 4,45 čo značí, že v priemere sa naši participanti nachádzajú v škále minimálna alebo žiadna depresia viď tabuľka 2.

Tabuľka 2 Deskriptívny popis výsledkov ULS-8

Korelácie medzi premennými sme posudzovali Spearmanovým korelačným koeficientom. Vzťahy medzi premennými znázorňujeme v tabuľke 3. Na hladine významovosti p ≤ 0,05 konštatujeme silné pozitívne vzťahy medzi premennou celkové skóre depresivity, osamelosti aj celkového všeobecného zdravia. Náš výskumný súbor vykazoval slabý pozitívny vzťah medzi depresivitou a vekom a taktiež aj medzi celkovým všeobecným zdravím a vekom. Ďalším významným ukazovateľom pri vykazovaní korelácii bol ukazovateľ častosti kontaktu. Kontakt bol vzhľadom na pandemickú situáciu prevažne telefonický. Slabý až stredne silný negatívny vzťah dosahoval ukazovateľ častosti kontaktu s premennými osamelosť, depresivita a celkové všeobecné zdravie. Tým konštatujeme, že čím vyššie skóre dosahujú participanti v týchto ukazovateľoch, tým menej kontaktu majú so svojimi blízkymi. Slabú pozitívnu koreláciu dosiahol ukazovateľ častosti kontaktu s vekom, môžeme teda konštatovať, že čím je človek starší tým viac kontaktu má so svojimi blízkymi.

Tabuľka 3 Výsledky Spermanovej súčinnej korelácie

Diskusia

Prostredníctvom programu SenSkype (online rozhovory klientov ZSS Viničky a študentov psychológie v roli poradcov), ktorý sa začal realizovať na Katedre psychológie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici počas prvej vlny pandémie, sme mali možnosť dozvedieť sa viac o ľuďoch, ktorí žijú v ZSS. Následne po ukončení vysokoškolského štúdia sa jeden z autorov stal psychológom v zariadení sociálnych služieb a ďalej spoznával život a príbehy týchto ľudí. Informácie, ktoré mu klienti zariadení poskytli boli hlavným motívom danej výskumnej štúdie. Ľudia majú rôzne dôvody prečo sa ocitnú v ZSS, niektorí nechcú byť na príťaž svojim rodinám, niektorí sa už nevedia sami o seba postarať a nemajú rodinu, ktorá by im vedela pomôcť. Prostredníctvom rozhovorov s klientmi sme sa dozvedeli, že sú aj takí, ktorí sú radi, že sú v zariadeniach, keďže si tam našli nových priateľov. Cez deň si pospevujú, štrikujú, hrajú karty, vykonávajú mnohé spoločenské aktivity, ktoré by neboli schopní robiť sami doma. Život v ZSS dokáže ľuďom opäť vrátiť chuť do života. Samozrejme sú tam aj klienti, ktorým je veľmi ťažko, trápia ich rôzne choroby, majú obmedzený pohyb, chýba im rodina, čo vytvára základ pre vznik rôznych psychických ťažkostí.

Avšak koronavírus prekvapil všetkých klientov a zamestnancov týchto zariadení. Zrušili sa všetky spoločenské aktivity, obmedzil sa kontakt s rodinnými príslušníkmi a následne so stupňujúcou sa silou pandémie sa zamedzil klientom kontakt aj priamo v zariadení. Na vrchole druhej vlny pandémie sme realizovali náš výskum, ktorého cieľom bolo zistiť aká je úroveň osamelosti, depresivity a celkového všeobecného zdravia klientov týchto zariadení na Slovensku a ako súvisí s ich vekom a častosťou kontaktu s ich blízkymi. Výsledky naznačujú, že súbor našich participantov sa v priemere cíti osamelo. Štúdie, ktoré sa venujú ľuďom v seniorskom veku opisujú skutočnosť, že osamelosť sa v seniorskom veku vyskytuje v značnej miere a jej výskyt nie je len zriedkavý (Výrost, Baumgartner in: Výrost, Slaměník 2001). Naše výsledky sú v súlade s predošlými výskumami, ktoré hovorili o úrovni osamelosti seniorov v ZSS pred pandemickou situáciou.

Androvičová, Rácz a Krchnák (2015, in: Šlosiar, Palenčár, Duško 2015) opisujú pojem generačná osamelosť, čo predstavuje situáciu, kedy jedinec už vo svojom živote nemá rovesníkov, nemá vo svojom živote ľudí zo svojej minulosti, s ktorými by zdieľal spomienky, názory, pohľady, predstavy a preto aj človek, ktorý má okolo seba milujúcu rodinu, nenachádza to správne pochopenie a pociťuje osamelosť (Lovašová, & Garberová, 2018).

V parametri celkové všeobecné zdravie sme taktiež zaznamenali zvýšené priemerné hodnoty, ktoré podľa Shevlin a kol. (2013) signalizujú určitý, ako to oni nazývajú ´´case´´ teda prípad, ktorému treba venovať pozornosť. Pre seniorov je typické, že väčšinu svojho času počas dňa strávia v sedentary behaviors teda v polohe, ktorá je definovaná ako činnosť v sediacej alebo ležiacej polohe, kde rýchlosť metabolizmu je na pokojovej úrovni (Hart et al., 2011).

Pandémia zapríčinila aj to, že klienti, ktorí boli fyzicky aktívni ostali zatvorení v izbách, niektorých dokonca choroba pripútala na lôžko. Fyzická aktivita má podľa mnohých štúdií nenahraditeľný prínos pre zdravie ľudí, špeciálne starších. Je dokázané, že chráni pred rozvojom kardiovaskulárnych chorôb (Li & Siegrist, 2012), hypertenzie (Liu et al., 2017) a rakoviny (Moore et al., 2016). Navyše fyzická aktivita znižuje riziko depresie medzi staršími ľuďmi žijúcimi v komunite (Roh et al., 2015). Longauerová a Magurová (2008, s. 115) uvádzajú, že ,,Vnútorný rovnovážny aparát, ktorý je u človeka umiestnený vo vnútornom uchu je nastavený tak, že ho treba každý deň cvičiť.“ Človek, ktorý z rôznych dôvodov začne obmedzovať svoju fyzickú aktivitu dostatočne nestimuluje tento aparát. Teda sedentary behavior nemá za dôsledok len úbytok svalovej hmoty, ale taktiež aj oslabený rovnovážny aparát a to zapríčiňuje, že človek sa pomaly a ťažko hýbe, v pohyboch je neistý, často padá a tým sa pohybu vyhýba ešte viac, tým sa uzatvára, menej socializuje atď. To môže zapríčiniť zhoršené mentálne zdravie a viesť až k depresii, ktorá sa v našom súbore so stúpajúcim vekom a ubúdajúcimi silami zvyšovala. Colcombe a Kramer (2003) vo svojej metanalýze konštatujú, že fyzická aktivita u ľudí vo veku od 55 do 80 rokov mala za následok zlepšenie kognitívnych funkcií. Výskumy hovoria o tom, že znížená fyzická aktivita sa môže podpísať aj na mentálnom zdraví a vyvolať až stavy depresie.

Výsledky korelácií hovoria o tom, že medzi premennými, ktoré sme sa rozhodli skúmať osamelosť, depresivita, a celkové všeobecné zdravie existuje silný pozitívny vzťah čo je v súlade so štúdiami, ktoré využívali podobnú testovaciu batériu ako napríklad Elovainio a kol. (2020).

Čo sa týka častosti kontaktu, ten vykazoval stredne silný negatívny vzťah ku každej jednej premennej. Konštatujeme, že naši participanti sa cítili osamelejšie, depresívnejšie a ich celkové všeobecné zdravie bolo na horšej úrovni s klesajúcim kontaktom s rodinou. Keď je kontaktu s príbuznými a priateľmi z akýchkoľvek príčin zabránené, či už sú za tým zlé vzťahy v rodine, pandemické opatrenia, alebo generačná osamelosť, má to negatívny dopad na psychické prežívanie, správanie, ale aj celkové všeobecné zdravie klientov ZSS.

Kontakt s rodinou a vek mali pozitívnu koreláciu čo značí to, že starší ľudia majú viac kontaktu s rodinou. Pripisujeme to tomu, že starší klienti sú v zariadení kvôli tomu, že ich rodina sa nedokáže o nich dostatočne postarať a boli nútení dať svojich rodinných príslušníkov do starostlivosti odborníkov, no nezabúdajú na nich. Taktiež to môže byť tým, že ich rodinní príslušníci si uvedomujú, že už nemajú toľko času na trávenie spoločných chvíľ a chcú využiť každú možnosť byť s nimi. Mladší klienti skôr udávali, že nemajú vôbec kontakt s rodinou, je možné, že vlastnú rodinu si ani nezaložili a ich súrodenci, rodičia atď. už sú po smrti, alebo nejavia o nich záujem.

Mnoho starších ľudí definuje ZSS ako poslednú zastávku v ich životoch, cítia sa izolovaní od svojich rodín a pociťujú osamelosť (Dereli et al., 2010). Hoci 40% starších ľudí prežíva pocit osamelosti aj doma, no u starších ľudí žijúcich v opatrovateľských domoch je to percento výrazne vyššie 56% (Drageset et al., 2015).
Predpokladáme, že pocity osamelosti sa vplyvom pandémie mohli ešte prehĺbiť, štúdie poukazujú na to, že osamelosť môže mať značné nežiadúce účinky na mentálne zdravie jedinca a to môže viesť k skoršiemu úmrtiu (Rico-Uribe et al., 2018). Cieľom rigoróznej práce je zmapovať úroveň osamelosti, depresie a celkového všeobecného zdravia klientov žijúcich v ZSS počas pandémie choroby COVID-19 pred očkovaním a po očkovaní. Zatiaľ sme v prvej fáze, ktorej účelom bolo zmapovať úrovne premenných a výsledok týchto meraní vnímame ako vodítko pre sociálnych pracovníkov, psychológov a zdravotný personál pracujúci v týchto zariadeniach a zároveň aj pre rodiny klientov. Doba, v ktorej žijeme je veľmi rýchla, pandémia v ľuďoch vyvolala chaos a priniesla väčší strach do spoločnosti, no aj napriek tomu by sme nemali zabúdať na tých, o ktorých si myslíme, že je postarané. Sociálna podpora rodiny môže častokrát človeku pomôcť vyrovnať sa so všetkými situáciami, ktoré život prináša. Sociálna podpora posilňuje psychologickú dynamiku jednotlivca, poskytuje mu emocionálnu, materiálnu a kognitívnu pomoc, ktorú dostávajú predovšetkým od svojej rodiny, priateľov, susedov a rôznych inštitúcií s cieľom vyrovnať sa s ich emočnými problémami (Aksullu et al., 2004). Starší ľudia, ktorí nedostávajú sociálnu podporu, sú postupne izolovaní od spoločnosti čo zvyšuje riziko ich úmrtia (Altınparmak, 2009). Ak už klient nemá nikoho kto by ho podporil, ostáva to na pracovníkoch sociálnych zariadení. Výskumy nasvedčujú, že sociálna podpora od zdravotných sestier a zdravotných asistentov v týchto prípadoch má pozitívny vplyv na kvalitu života starších ľudí (Drageset et al., 2011).

Limity

Náš výskumný súbor má v priemere 76,83 rokov čo môže vyvolať znepokojenie či títo respondenti sú vhodnými kandidátmi do výskumu, ktorý sa administruje formou dotazníkov. Našim cieľom bolo získať dáta od ľudí v seniorskom veku, kde sme predpokladali, že ich kognitívne funkcie sú stále na dobrej úrovni, aby boli schopní reflektovať to čo naozaj prežívajú. Je pre nás dôležité, venovať sa práve tejto skupine obyvateľstva, ktorej izolácia počas pandémie bola jedna z najdlhších a najprísnejších. Kvôli pandémii a opatreniam v ZSS nebolo fyzicky možné administrovať dotazníky každému klientovi osobne a tak sa autori spoliehali na spoluprácu so zamestnancami ZSS, ktorých dôkladne poučili ako administrovať dotazníky, aby boli dáta reálnym obrazom prežívania klientov.

Záver

Našim cieľom bolo porovnať úrovne mentálneho zdravia seniorov žijúcich v ZSS počas pandémie koronavírusu pred očkovaním a po očkovaní. Cieľom tohto článku bolo priblížiť verejnosti ako zvládajú pandémiu choroby COVID-19 klienti ZSS. Naše výsledky poukazujú na to, že klienti sa cítia osamelo, depresívnejšie, chýba im kontakt s rodinou a ich celkové všeobecné zdravie vykazuje horšiu úroveň. Tento výskum môže napomôcť pracovníkom ZSS, rodinným príslušníkom či verejnosti lepšie pochopiť prežívanie seniorov, ktorí žijú v týchto zariadeniach, môže viesť k zmene pohľadu na seniorov a prístupu k nim, čo by mohlo prispieť k dôstojnejšiemu prežitiu záverečnej fázy ich životov. Zároveň, môže inšpirovať aj k tomu, aby ľudia venovali viac svojho času práve tým najstarším a neprestali ich vnímať ako plnohodnotných členov spoločnosti, pretože osamelosť a nezáujem ich možno zabíja viac ako pandémia. Na Slovensku žije zhruba 900 tisíc obyvateľov vo veku 60 a viac rokov, ktorí tvoria 17% populácie a preto pokladáme za dôležité venovať sa tejto marginalizovanej skupine a dostať ju do širšieho povedomia ľudí. Do budúcna odporúčame komplexnejší výskum, ktorého súčasťou by bolo využívanie aj iných výskumných metód, napr. naratívne techniky, pološtruktúrované rozhovory s klientmi, rôzne projektívne techniky, ktoré by umožnili klientovi hlbšiu sebavýpoveď i nás nasmerovali k hlbšiemu poznaniu ich prežívania a správania čím by napomohli k zvýšeniu kvality života seniorov.

Autori:
Mgr. Ivan Brezniak,
Autor je absolvent psychológie na Katedre psychológie UMB v Banskej Bystrici, aktuálne psychológ v Likava-CSS

Mgr. Zuzana Gredecká,
Autorka je absolventka psychológie na Katedre psychológie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, aktuálne doktorandka na Katedre pedagogiky a andragogiky

doc. PaedDr. Lada Kaliská, PhD.,
Vysokoškolská učiteľka, Prodekanka pre vedu, výskum a umenie PF UMB v Banskej Bystrici.

Príspevok vznikol za podpory financovania projektom KEGA 039UMB-4/2021.

Zoznam použitej literatúry

Altınparmak, S. (2009). The levels of life satisfaction, social support and factors affecting these in elderly people living at nursing homes. Fırat University Medical Journal of Health Sciences, 23(3),159- 164. (In Turkish)

Aksullu N, Dogan S. (2004). Relationship of social support and depression in institutionalized and non-institutionalized elderly. Anatolian Journal of Psychiatry, 5,76-84. (In Turkish).

Aylaz, R., Aktürk, Ü., Erci B., Öztürk H., & Aslan H. (2012). Relationship between depression and loneliness in elderly and examination of influential factors. Archives of Gerontology and Geriatrics, 55(3), 548-54. https://doi.org/10.1016/j.archger.2012.03.006

Bech, P., Gormsen, L., Loldrup, D., & Lunde M. (2009). The clinical effect of clomipramine in chronic idiopathic pain disorder revisited using the Spielberger State Anxiety Symptom Scale (SSASS) as outcome scale. Journal of Affective Disorders, 119(1-3), 43-51. https://doi.org/10.1016/j.jad.2009.03.007

Blom, E.H., Bech, P., Högberg, G., Larsson, J.O., Serlachius, E. (2012). Screening for depressed mood in an adolescent psychiatric context by brief self-assessment scales – testing psychometric validity of WHO-5 and BDI-6 indices by latent trait analyses. Health Qual Life Outcomes, 10,149. https://doi.org/10.1186/1477-7525-10-149

Brooks, S.K., Webster, R.K., Smith, L.E., Woodland, L., Wessely, S., Greenberg, N., Rubin, G.J. (2020). The psychological impact of quarantine and how to reduce it: rapid review of the evidence. Lance,. 395(10227), 912-920. https://doi.org/10.1016/S0140-6736(20)30460-8.

Bujdová, N., Bujda, S., Razzouková, E. (2013). Status seniora v súčasnej spoločnosti. Sociálna politika a seniori – súbor vedeckých štúdií Trenčín: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, 26-32.

Cacioppo, J., Hawkley, L., & Thisted, R. (2010). Perceived Social Isolation Makes Me Sad: 5-Year Cross-Lagged Analyses of Loneliness and Depressive Symptomatology in the Chicago Health, Aging, and Social Relations Study. Psychology and aging, 25(2), 453-63. https://doi.org/10.1037/a0017216.

Colcombe, S., Kramer, A.F. (2003). Fitness effects on the cognitive function of older adults: a meta-analytic study. Psychological Science, 14(2), 125-30. https://doi.org/10.1111/1467-9280.t01-1-01430

Croezen, S., Avendano, M., Burdorf, A., & van Lenthe, F.J. (2015). Social participation and depression in old age: a fixed-effects analysis in 10 European countries. American Journal of Epidemiology, 182(2), 168-76. https://doi.org/10.1093/aje/kwv015

Cunningham, C., O’ Sullivan, R. (2020). Why physical activity matters for older adults in a time of pandemic. European Review of Aging and Physical Activity, 17, 16. https://doi.org/10.1186/s11556-020-00249-3

Drageset, J., Dysvik, E., Espehaug, B., Natvig, G. K., & Furnes, B. (2015). Suffering and mental health among older people living in nursing homes-a mixed-methods study. PeerJ, 3, e1120. https://doi.org/10.7717/peerj.1120

Drageset, J., Eide, G. E., Dysvik, E., Furnes, B., & Hauge, S. (2015). Loneliness, loss, and social support among cognitively intact older people with cancer, living in nursing homes--a mixed-methods study. Clinical interventions in aging, 10, 1529–1536. https://doi.org/10.2147/CIA.S88404

Dereli, A.,Yaseen, Z., Carrive, P. & Kumar, N. (2019). Adaptation of Respiratory-Related Brain Regions to Long-Term Hypercapnia: Focus on Neuropeptides in the RTN. Frontiers in Neuroscience. 13. 1343. https://doi.org/10.3389/fnins.2019.01343

Elovainio, M., Hakulinen, C., Pulkki-Råback, L., Aalto, A.M., Virtanen, M., Partonen, T., Suvisaari, J. (2020). General Health Questionnaire (GHQ-12), Beck Depression Inventory (BDI-6), and Mental Health Index (MHI-5): psychometric and predictive properties in a Finnish population-based sample. Psychiatry Research, 289. https://doi.org/10.1016/j.psychres.2020.112973
Goldberg, D. (1972). The Detection of Psychiatric Illness by Questionnaire. Oxford University Press, London.

Goldberg, D.P, Williams, P. (1988). A User’s Guide to the General Health Questionnaire. Windsor: nferNelson

Grenade, L., Boldy, D. (2008). Social isolation and loneliness among older people: issues and future challenges in community and residential settings. Australian Health Review, 32(3), 468-78. https://doi.org/10.1071/ah080468

Hart, T.L., Ainsworth, B.E., Tudor-Locke, C. (2011) Objective and subjective measures of sedentary behavior and physical activity. Medicine & Science in Sports & Exercise, 43(3), 449-56. https://doi.org/10.1249/MSS.0b013e3181ef5a93

Helvik, A., Corazzini, K., Selbk, G., Bjorklof, G. H., Laks, J., Benth, J. S., et al. (2016). Health-related quality of life in older depressed psychogeriatric patients: one year follow-up. Bmc. Geriatrics,16, 1- 9. https://doi.org/10.1186/s12877-016-0310-6.

Hays, R. D., & DiMatteo, M. R. (1987). A short-form measure of loneliness. Journal of Personality Assessment, 51(1), 69–81. https://doi.org/10.1207/s15327752jpa5101_6

Hewstone, M., & Cairns, E. (2001). Social psychology and intergroup conflict. In D. Chirot & M. E. P. Seligman (Eds.), Ethnopolitical warfare: Causes, consequences, and possible solutions (pp. 319–342). American Psychological Association. https://doi.org/10.1037/10396-020

Indikátory aktívneho starnutia populácie. (2017). [online]. Dostupné na: https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/living/ageing/Metaudaje/!ut/p/z1/pZNRb4IwEIB_iz9g6ZUWqI-lakFJhxTQ9WXxYVnMpi7Zst-_itsDMg8S2ydy38fdtT3iyJa44-57_7r72p-Ou3f__eSi53WciSShEkQYA2TG1gCNhUoB2bQA3FgSiBvj3wCspphvVwHuV8Dvy-8TdP2VUj4cVrOwMayY857fA85-kxeXsI4r6sP-_41YM1H2fJ3WwgMJaD3NKV-GqG_-6kcS3OWby_0tbBHIKddqVj4uIKtUIGweBaCjXx8BOucHSc4gW66sSdUi4MCu-78GKFZ_FAz6bJyPAN37N-XctycLXS45BR727r8HYOfn27v4SsuUxzmAyHUImUzrcrpmDCQb936RBIO-axGsghbARnyoSYdOsR4CAHCgHfMu8M8cDU2yw58qHWjTP3WTng4vxH6-kY9D3Vlb2Gfn_SAnkx9avQMU/dz/d5/L2dJQSEvUUt3QS80TmxFL1o2X1ZMUDhCQjFBME82MTAwQVI1TDVCTDYzMEUz/
Jalloh, M., Li, W., Bunnell, R., Ethier, K., O'Leary, A., Hageman, K., Sengeh, P., Jalloh, M.B., Morgan, O., Hersey, S., Marston, B., Dafae, F., & Redd, J. (2018). Impact of Ebola experiences and risk perceptions on mental health in Sierra Leone, July 2015. BMJ Global Health, 3. https://doi.org/10.1016/j.psychres.2020.112973

Jongenelis, K., Pot, A.M., Eisses, A.M., Beekman, A.T., Kluiter, H. & Ribbe, M.W. (2004) Prevalence and risk indicators of depression in elderly nursing home patients: the AGED study. Journal of Affective Disorders, 83(2-3),135-42. https://doi.org/10.1016/j.jad.2004.06.001

Keyes C.L. (2005). Mental illness and/or mental health? Investigating axioms of the complete state model of health. Journal of Consulting and Clinical Psychology, 73(3),539-48. https://doi.org/10.1037/0022-006X.73.3.539

Kováč, D., 2013. Umne starnúť. VEDA.
Li J, & Siegrist J. Physical activity and risk of cardiovascular disease--a meta-analysis of prospective cohort studies. International Journal of Environmental Research and Public Health, 9(2), 391-407. https://doi.org/10.3390/ijerph9020391.

Liu, X., Zhang, D., Liu, Y., Sun, X., Han, C., Wang, B., Ren, Y., Zhou, J., Zhao, Y., Shi, Y., Hu, D., & Zhang, M. (2017). Dose-Response Association Between Physical Activity and Incident Hypertension: A Systematic Review and Meta-Analysis of Cohort Studies. Hypertension, 269(5), 813-820. https://doi.org/10.1161/HYPERTENSIONAHA.116.08994

Longauerová, A. & Magurová, D. (2008). Pohybové aktivity v kontexte zdravia seniorov. Molisa 5: medicínsko-ošetrovateľské listy Šariša. Prešovská univerzita, Fakulta zdravotníctva, 115-118.

Lovašová, S., & Garberová, V. (2018). Prežívanie sociálnej a emocionálnej osamelosti u seniorov a senioriek žijúcich v zariadení sociálnych služieb a seniorov a senioriek žijúcich v domácom prostredí. In E. Žiaková & L. Tóthová (Eds.), Premeny sociálnej práce v čase. 6. ročník Košických dní sociálnej práce. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou (s. 70-77). Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Luciano, M. V. (2013). Quality of life of seniors living in the community and in long term care facilities: a comparative study. Revista Latino-Americana de Enfermgem, 3- 11.
Vitorino, L.M., Paskulin, L.M, Vianna, L.A. (2013). Quality of life of seniors living in the community and in long term care facilities: a comparative study. Revista Latino-Americana de Enfermagem, 3-11. https://doi.org/10.1590/s0104-11692013000700002

Moore, S. C., Lee, I. M., Weiderpass, E., Campbell, P. T., Sampson, J. N., Kitahara, C. M., Keadle, S. K., Arem, H., Berrington de Gonzalez, A., Hartge, P., Adami, H. O., Blair, C. K., Borch, K. B., Boyd, E., Check, D. P., Fournier, A., Freedman, N. D., Gunter, M., Johannson, M., Khaw, K. T., … Patel, A. V. (2016). Association of Leisure-Time Physical Activity With Risk of 26 Types of Cancer in 1.44 Million Adults. JAMA internal medicine, 176(6), 816–825. https://doi.org/10.1001/jamainternmed.2016.1548

McCabe, C. J., Thomas, K. J., Brazier, J. E., & Coleman, P. (1996). Measuring the mental health status of a population: A comparison of the GHQ-12 and the SF-36 (MHI-5). The British Journal of Psychiatry, 169(4), 517–521. https://doi.org/10.1192/bjp.169.4.516

Nabi, H., Kivimaki, M. De Vogli, R., Marmot, M.G., & Singh-Manoux, A. (2008). Positive and negative affect and risk of coronary heart disease: whitehall II prospective cohort study. BMJ, 337(7660), 32-36. https://doi.org/10.1136/bmj.a118

Peplau, L. A., Perlman, D. (1982). Loneliness: A sourcebook of current theory, research and therapy. New York: Wiley interscience.

Pinquart, M., & Sörensen, S. (2003). Differences between caregivers and noncaregivers in psychological health and physical health: A meta-analysis. Psychology and Aging, 18(2), 250–267. https://doi.org/10.1037/0882-7974.18.2.250

Roh, J., Rymer, W. Z., & Beer, R. F. (2015). Evidence for altered upper extremity muscle synergies in chronic stroke survivors with mild and moderate impairment. Frontiers in human neuroscience, 9, 6. https://doi.org/10.3389/fnhum.2015.00006

Rico-Uribe, L. A., Caballero, F. F., Martín-María, N., Cabello, M., Ayuso-Mateos, J. L., & Miret, M. (2018). Association of loneliness with all-cause mortality: A meta-analysis. PloS one, 13(1), e0190033. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0190033

Shevlin, M., Murphy, J., Mallet, J., Stringer, M., & Murphy, J. (2013). Adolescent Loneliness and Psychiatric Morbidity in Northern Ireland. British Journal of Clinical Psychology, 52, 230-234. https://doi.org/10.1111/bjc.12018.

Schmitz, N., Kruse, J., & Tress, W. (1999). Psychometric properties of the General Health Questionnaire (GHQ-12) in a German primary care sample. Acta Psychiatrica Scandinavica, 100(6), 462–468. https://doi.org/10.1111/j.1600-0447.1999.tb10898.x

Segel-Karpas, D., & Palgi, Y. (2019). ‘It is nothing more than a senior moment’: The moderating role of subjective age in the effect of change in memory on self-rated memory. Aging & Mental Health, 23(2), 272–276. https://doi.org/10.1080/13607863.2017.1399350

Šlosiar, J., Palenčár, M., Duško, M. (2015). Osamelosť v kontexte zmyslu života. Belianum.

Výrost, J., Baumgartner, F., (2001) Sociálna opora a osamelosť. In: Slaměník I., Výrost, J., a kol. (Eds.): Aplikovaná sociální psychologie II. Grada, s. 113-128.

Wan Mohd Azam, W.M., Din, N.C., Ahmad, M., Ghazali, S.E., Ibrahim, N., Said, Z., Ghazali, A.R, Shahar, S., Razali, R., & Maniam, T. (2013) Loneliness and depression among the elderly in an agricultural settlement: mediating effects of social support. Asia pacific psychiatry, 5(1),134-139. https://doi.org/10.1111/appy.12061

Wang, C.W., Chan, C.L. & Yip, P.S. (2014) Suicide rates in China from 2002 to 2011: an update. Social Psychiatry and Psychiatric Epidemiology, 49, 929–941. https://doi.org/10.1007/s00127-013-0789-5

Wortham J.M., Lee J.T., & Althomsons S., a kol. Characteristics of Persons Who Died with COVID-19 — United States, February 12–May 18, 2020. MMWR Morb Mortal Wkly Rep 2020;69:923-929. http://dx.doi.org/10.15585/mmwr.mm6928e1