Humanization or dehumanization of contemporary education using ai tools - "chatbots" and "humbots"

Abstrakt: Dnes sme svedkami prenikania umelej inteligencie (AI) do nášho každodenného života, hoci si to ani neuvedomujeme. Jej prítomnosť sa prejavuje v rôznych sférach činnosti a predstavuje nové úlohy v priemyselných a technologických odvetviach, v zdravotníctve, doprave a iných oblastiach. Svoje uplatnenie nesporne nachádza aj vo vzdelávaní, a tým určuje fungovanie školských inštitúcií, najmä učiteľov a samotných žiakov, ale vyvoláva aj otázky integrity školy. Alarmujúca je nielen ľahká dostupnosť nástrojov generatívnej umelej inteligencie, ale aj problémy s jej detekciou, čo súvisí so súčasnými humanizátormi (tzv. chatbot, humbot; bypass GPT alebo bypass HIX). Ich úlohou je zmeniť obsah generovaný AI na ľudskejší, takpovediac „poľudšťujú“ text. Paradoxom však je, že v súčasnosti píšeme práve o snahe poľudštiť („humanizovať“) niečo, čo je „umelého“ pôvodu a vzniká ako produkt ľudského myslenia a vynaliezavosti. Táto prehľadová štúdia analyzuje riziká, ktoré so sebou „humanizácia“ prináša do súčasného školského prostredia.
Kľúčové slová: Bypass GPT, humanizácia, Humbot, HIX Bypass, Chatbot, škola, umelá inteligencia – AI, vzdelávanie

Abstract: Today, we are witnessing the penetration of Artificial Intelligence (AI) into our daily lives, even though we are not even aware of it. Its presence is manifested in various spheres of activity, representing new roles in the industrial and technological sectors, in healthcare, transport and other areas. It is also undeniably finding its use in education, and thus determines the functioning of school institutions, particularly teachers and pupils themselves, but it also raises questions of school integrity. What is alarming is not only the ease of access to generative AI tools, but also the problems of AI detection, which is related to the current humanizers (so-called "Chatbot", "Humbot"; "Bypass GPT" or "HIX Bypass"). Their task is to change the content generated by AI into more human, so to speak, they "humanize" the text. It is a paradox, however, that we are currently writing precisely about the attempt to humanize ("humanize") something that is "artificial" in origin, and arises as a product of human thought and ingenuity. This overview study analyses the risks that 'humanisation' brings with it to the contemporary school environment.
Key words: Artificial Intelligence - AI, Bypass GPT, education, humanization, Humbot, HIX Bypass, Chatbot, school

Úvod

V dôsledku globálnej transformácie spoločnosti čelí „moderný človek“ na začiatku tretieho tisícročia mnohým príležitostiam, výzvam a ohrozeniam. Bezprecedentný vzostup zaznamenal technologický pokrok, a ako píše M. Krejčí (2019, s. 21), „presúvame sa od kultúry, ktorá techniku používa, ku kultúre, ktorý sa ňou dala pohltiť, technika a médiá ovládajú naše životy ako nikdy predtým, stále viac pociťujeme informačnú lavínu“.
Technologické vynálezy zásadne zmenili spôsob, akým ľudia vzájomne interagujú. Ako píše T. Reddy (2017), internet umožnil komunikáciu medzi ľuďmi prostredníctvom písania (bez priamej, tzv. „face to face“ komunikácie).

Postupne, ako uvádza P. Šantavy (2023, s. 31), „príchod Tretej priemyselnej revolúcie (známej tiež ako digitálnej), ktorý nastal v polovici 20. storočia, znamenal aj úsvit umelej inteligencie a jej systematického bádania“. V následnosti aj „chatboty“, ako konverzačné technológie umelej inteligencie, umožňujúce spoločnosti komunikovať so strojovými algoritmami namiesto toho, aby komunikovali so skutočnými ľuďmi (Reddy, T., 2017).

V mnohých krajinách sa AI stala všadeprítomnou v každodennom živote – od osobných asistentov smartfónov po chatbotov zákazníckej podpory, od odporúčaní zábavy po predpovedanie zločinu, od rozpoznávania tváre po lekárske diagnózy (Fengchun, M. et al., 2021). Ako uvádza P. Šantavý (2023, s. 36), „moderný rozvoj systémov AI a dosah ich použitia v rôznych oblastiach života priniesol veľké množstvo otázok, ktoré sa dotýkajú koexistencie AI a človeka, resp. spoločnosti, ide teda o otázky psychologické, sociologické a etické“.

Transformácia školského systému a vzdelávacej politiky

Škola je v posledných desaťročiach terčom ostrej kritiky, svojím fungovaním a edukačnými cieľmi vzbudzuje záujem odborníkov apelujúci na jej komplexnú reformáciu (Štech, S., 2016). V európskych dejinách neexistuje obdobie, v ktorom by sa nehovorilo o tom, že školstvo sa musí celé zmeniť (Feřtek, T., 2015).

Podobu dnešnej školy hlboko zasiahla spoločensko-historická determinácia vrátane ekonomických, sociálnych či politických transformačných procesov spoločnosti. Ako uvádzajú M. Beňo, Ľ. Šimčáková, J. Herich (2006, s. 35): „škola je stelesnením záujmov spoločnosti, je zrkadlom spoločnosti“. Podobne uvádzajú Š. Porubský, B. Kosová, K. Vančíková a S. Babiaková (2013, s. 12), že „inštitúcia školy je nejakým spôsobom závislá na okolí, zároveň aj okolie utvára“. Podľa R. Šípa (2020, s. 328) je „škola najmä politickou inštitúciou, nie je a nikdy nebola ideovo neutrálna, pretože v tichosti reprodukuje súčasný stav spoločnosti“. Podobne píšu aj M. Beňo, Ľ. Šimčáková, J. Herich (2006), podľa ktorých historický vývoj školy poukazuje na jej dynamizáciu a prispôsobenie sa mnohým pokrokom v spoločnosti. Škola integruje zmeny v spoločnosti a pretavuje ich do svojich cieľov, obsahov vyučovania, metód a prostriedkov, kvalifikácie učiteľov a do riadenia celého školstva a stráca získanú exkluzivitu – nadradenosť voči rodine.

Aj napriek dlhodobým snahám o skvalitnenie vzdelávacieho systému musí súčasná škola čeliť mnohým výzvam, ktoré determinujú požiadavky na ciele a obsah vzdelávania. Posledná fáza transformácie školstva, ako píšu B. Kosová a Š. Porubský (2011), je otvorená do budúcnosti. Je stále otázkou, či sa podarí kvalitne implementovať skutočnú kurikulárnu reformu, a tak prirodzene stabilizovať systémové zmeny. Súčasná edukácia podlieha najmä demokratizácii a individualite. Podľa S. Štecha (2016) snaha o zmenu v princípoch školského vzdelávania stroskotáva na vágnych predstavách odborníkov, ktorí nereflektujú teoretické ani empirické dôkazy pozitívneho vplyvu plánovanej reformy. Tieto zmeny by mali byť silne argumentované, vyžadujú si kultúrne citlivý prístup, aby nebol ohrozený zdravý vývoj detí v inštitucionálnom vzdelávaní.

V konečnom dôsledku, ako popisujú U. Ordon, A. K. Gębora (2017), zmeny v modernej škole predpokladajú odklon od starého vzdelávacieho systému. Škola stojí pred úlohou pripraviť mladého človeka na spoločenský, odborný a kultúrny život iným spôsobom ako to bolo realizované posledné desaťročia. Ako uvádzajú P. Staněk, P. Ivanová (2017, s. 69): „základom vzdelávania by mala byť schopnosť učiť sa, celkové vzdelanie má umožniť jedincovi fungovať v zložitej informačnej spoločnosti založenej na robotických systémoch, informačných technológiách a na systéme založenom na logike vo všeobecnosti“.

Ako je zrejmé, podobne píše aj S. Štech (2016), v každej novej generácii dochádza k inováciám v obsahu a formách vzdelávania, škola nie je nepriateľom zmien, aj keď sa to tak v spoločnosti neraz javí. R. Šíp dodáva (2020, s. 440), že „kríza inštitúcie školy je výzva, aby sme si so storočným oneskorením konečne osvojili myslenie a jednanie vhodné pre život v globalizovanom a univerzálnom svete“.

Futurológia vzdelávania a ďalšie pedagogické prognózy vytvárajú koncepcie „škôl budúcnosti“, v ktorých predpokladáme zmeny v spôsobe a formách výučby, ako napríklad tímová výučba viacerých učiteľov v jednej triede, implementácia nových didaktických technológií, domáca výučba (Průcha, J., 2017). Podľa P. Staněka, P. Ivanovej (2017) sme svedkami, že sa vytráca schopnosť interaktivity, pozornosti, poznávania, hľadania, skúmania a funkcie plasticity mozgu. V školách sa stretávame s otázkami kyberzávislosti, ktorá sa prejavuje v neustálej potrebe byť prítomný na internetových a sociálnych sieťach, je doslova chorobou súčasnej doby.

Umelá inteligencia ako integrálna súčasť transhumanizmu vo vzdelávaní

Aj keď vzostup umelej inteligencie zaznamenávame najmä v posledných desaťročiach, tak ako píše M. Gregor a M. Gregor (2014, s. 2), jej začiatky mapujeme už v 50-tych rokoch 20-teho storočia, kedy sa uskutočnili prvé testovania umelej inteligencie. V uvedenom období bolo navrhnuté Turingovo kritérium: „podľa ktorého mal človek komunikovať s počítačom, využívajúcim umelú inteligenciu, tak aby človek nevedel o tom, že komunikácia prebieha s počítačom“. Zdokonaľovanie umelej inteligencie sa v nasledujúcich rokoch sústredilo najmä na rozpoznávanie reči, textu, obrazu, hlasových správ a iné. V súčasnosti je v popredí oblasť počítačového učenia a vývoj počítačových komunikačných programov, ktoré sú schopné učiť sa, na základe prebiehajúcej komunikácie.

K ďalším snahám o skoré presadenie umelej inteligencie patrili, ako píšu J. Grudin a R. Jacques (2019), napr. Eliza (r. 1966) alebo Parry (1972), ktoré napodobňovali ľudské bytosti a konverzovali prostredníctvom ďalekopisu a klávesnice. Pretrvávajúci záujem o konverzačný softvér sa odráža v tvorbe softvérov (tzv. „chatbotov“) simulujúce prirodzený ľudský rozhovor, ako napr. Alice (1995), Jabberwacky (r. 1997), Cleverbot (r. 2008), Xiaoice (r. 2014), Hugging Face (2016) a iné.

Súčasné systémy umelej inteligencie je možné členiť na základe ich schopnosti riešiť určité úlohy inteligentným spôsobom. Sú to úzko špecializované umelé inteligencie (tzv. „narrow AI“), ktoré sú optimalizované na zvládnutie konkrétnej úlohy v jednej oblasti, pričom v iných zlyhávajú. Komplexnou je všeobecná umelá inteligencia (tzv. „general AI“), ktorá dokáže zvládnuť akúkoľvek intelektuálnu úlohu, jej cieľom je byť na úrovni človeka. Aktuálne používané systémy umelej inteligencie spadajú do kategórie špecializovaných systémov AI, pričom snaha o úplný rozvoj všeobecnej umelej inteligencie je zatiaľ predpoveďou do budúcnosti (Šantavý, P., 2023).

Na jednej strane môžeme hovoriť o výhodách, ktoré umelá inteligencia so sebou nesporne prináša do rozličných sfér každodenného života. Systémy AI môžu byť cennými pomocníkmi pri rozširovaní a prehodnocovaní myšlienok a nápadov, ide o rozsiahlu základňu informácií, ktorá ponúka sumarizácie za krátky časový úsek (Haase, J., Hanel, P., 2023).

Rozsiahle využitie systémov AI zaznamenávame aj v prostredí školských zariadení, avšak záznamy o priaznivých efektoch ich používania nachádzame najmä v zahraničných periodikách. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila arabská Education Authority, viac ako 50 % učiteľov uviedlo, že počas vzdelávania používa nástroje a aplikácie založené na umelej inteligencii. Podľa zistení uvedenej štúdie, v blízkej budúcnosti budú tradičné modely vzdelávania doplnené robotmi a komponentmi AI, ktoré sa prispôsobia individuálnym potrebám žiakov. Taktiež čoraz väčšie percento študentov a učiteľov bude využívať prispôsobiteľné roboty a budú využívať výhody ponúkajúce systémy AI (Al-Turki, S., 2019).

Môže ísť o výhody na strane pedagogických zamestnancov, podľa N. Al-Johani (2020), učitelia môžu znížiť časovú náročnosť byrokratickej práce a jednoduchšie vykonávať rutinné povinnosti vrátane administratívnej práce, koordinácie dokumentov, analýzy trendov v školskom vzdelávaní a odpovedí na rôzne otázky a zadania. Podľa ich zistení, vyučujúci venujú 31 % svojho času plánovaniu vyučovacích hodín, hodnoteniu testov a administratívnym povinnostiam. S využitím AI môžu učitelia tráviť viac času so žiakmi a znížiť tak pracovné zaťaženie spojené s manuálnymi povinnosťami, ako je administratíva, bodovanie testov či hodnotenie úloh. Ako píše J. Bailey (2023), hoci umelá inteligencia môže urýchliť tvorbu učebných plánov, rýchlosť by nemala ohroziť kvalitu.

Prospešnosť systémov AI zaznamenávame aj v rámci vzájomnej komunikácie medzi učiteľmi a žiakmi, podľa zistení D. Leslie et al. (2021), ju môžu zabezpečovať „chatbotboti“ s cieľom zjednodušiť komunikáciu a zabezpečiť voľný prístup 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

Zároveň, podľa Z. Raykova et at. (2021), programy založené na umelej inteligencii môžu byť zdrojom spätnej väzby pre žiaka aj učiteľa. Systémy AI sa úspešne osvedčili v online vzdelávaní, keďže dokážu monitorovať výkon študenta a okamžite upozorniť učiteľa na existujúce problémy s výkonom. Takéto systémy AI vytvárajú podmienky na efektívne zlepšovanie vzdelávacieho procesu včasným zavádzaním relevantných zmien.

Výhodou je aj personalizované učenie AI, ktoré môže pomôcť žiakovi učiť sa vlastným tempom a v kontexte jeho individuálnych potrieb. Umelá inteligencia môže taktiež pomôcť zlepšiť zapojenie a angažovanosť študentov na výučbe, poskytovaním interaktívnych a pútavých vzdelávacích skúseností. Umelá inteligencia dokáže analyzovať veľké množstvo údajov a poskytnúť prehľad o výkone študentov, čo umožňuje učiteľom lepšie pochopiť svojich študentov a prispôsobiť im výučbu (Harry, A., 2023).

Na druhej strane, postupný technologický vývoj ukazuje, že prvotné zameranie AI sa razantne zmenilo. Väčšina robotov už nie je konverzačná, ale ide o automatické systémy, ktoré prehľadávajú internet a sledujú záznamy prístupné na platformách sociálnych médií. Rozmach sociálnych médií viedol k rozšíreniu „sociálnych botov“, ako napr. „Twitterbot“, ktorý môže získať prístup k veľkému publiku „sledovaním“ ľudí a zároveň sa vydáva za ľudskú osobu, „tweetuje“, preposiela a odpovedá na jednoduché správy (Grudin, J., Jacques, R., 2019).

Ďalšou nevýhodou umelej inteligencie je práve skutočnosť, ako píše P. Šantavý (2023), že jej systém niečo vykonáva, ale ako a prečo tak robí, nie je jasné. Ide o tzv. „čiernu skrinku“, ktorá produkuje výsledky, ale absentujú riešenia. Zároveň, podľa Y. Zhou, B. He a L. Sun (2024), spolu s vývojom rozsiahlych jazykových modelov je čoraz náročnejšie rozoznať, či je dokument vytvorený pomocou AI, pretože medzi prípady nesprávneho používania patrí šírenie zavádzajúcich informácií, ochrana duševného vlastníctva a prevencia akademického plagiátorstva. Podľa aktuálnej štúdie si naprogramované detektory textu napriek sľubnému výkonu na neviditeľných testovacích údajoch nemusia poradiť s nepriateľskými taktikami, ako je i parafrázovanie.

Zatiaľ čo hlavné obavy sa môžu týkať toho, že umelá inteligencia prekoná ľudskú činnosť, bezprostrednejšie obavy sa týkajú sociálnych a etických dôsledkov umelej inteligencie – ako je zneužitie osobných údajov a možnosť, že umelá inteligencia môže existujúce nerovnosti skutočne zhoršiť, nie znížiť (Fengchun, M. et al., 2021). Problémom sa javí aj predpojatosť algoritmov umelej inteligencie, pretože systémy AI odvodzujú svoje znalosti z údajov, na ktorých sú vyškolené, napríklad ak tieto údaje obsahujú predsudky, systém AI ich môže upevňovať a posilňovať (údaje o výsledkoch žiakov zaujaté voči určitej etnickej, rodovej alebo sociálno-ekonomickej skupine, AI môže diskriminovať žiakov z tejto demografickej skupiny). Do popredia prichádzajú aj etické otázky, ide o obavy o ochranu súkromia, keďže nástroje generatívnej umelej inteligencie by mohli viesť k ukladaniu a analýze rozhovorov a osobných informácií. Rovnako aj otázky rovnosti, nakoľko nie všetci žiaci majú rovnaký prístup k počítačovým zariadeniam a internetu (Bailey, J., 2023).

Umelá inteligencia však vstúpila aj do sveta vzdelávania, ako píše M. Fengchun et al. (2021), súkromný sektor čoraz viac vyvíja „inteligentné“, „adaptívne“ a „personalizované“ vzdelávacie systémy. Umelá inteligencia má potenciál riešiť niektoré z najväčších výziev súčasného vzdelávania, inovovať vyučovacie a vzdelávacie postupy, avšak tento rýchly technologický pokrok nevyhnutne prináša viaceré riziká a výzvy, ktoré ďaleko predbehli politické diskusie a regulačné rámce.

V súčasnosti sa nové technológie umelej inteligencie spomínajú v školách najmä v negatívnych konotáciach. Náklady systému AI môžu byť vysoké a komplikované na implementáciu a údržbu, čo môže byť výzvou (nielen) pre vzdelávacie inštitúcie, ktoré už čelia rozpočtovým obmedzeniam. Inštitúcie musia starostlivo zvážiť náklady a prínosy implementácie systémov AI (Harry, A., 2023).

Ohrozenia v súvislosti s AI v prostredí školských inštitúcií sa priamo dotýkajú aj samotnej učiteľskej profesie. Na jednej strane sa síce AI zacieľuje na pomoc učiteľom (v kontexte zníženia pracovného vyťaženia, poskytujú personalizované vzdelávacie aktivity, administrujú dochádzku, poskytujú nepretržitú pomoc pre študentov), niektoré školy v odľahlých vidieckych oblastiach Číny už používajú tzv. „Model dvojitého učiteľa“, v rámci ktorého bolo navrhnuté nahradenie niektorých úloh učiteľa systémom umelej inteligencie. Na druhej strane implementácia AI do vzdelávania odhaľuje zásadné nepochopenie základnej sociálnej úlohy učiteľa v procese učenia. Zároveň, systémy AI zasahujú do vzťahu učiteľ – žiak, oslabujú vzájomné prepojenia. Automatické hodnotenie žiakov (tzv. „Automated Writing Evaluation – AWE“) odbremení učiteľov od známkovania, ale často ide o kľúčovú príležitosť pre učiteľov dozvedieť sa o stratégiách a schopnostiach svojich študentov (Fengchun, M. et al., 2021). Ako sme už naznačili, istým spôsobom môžeme hovoriť aj o znížení sociálneho prepojenia medzi učiteľmi a žiakmi, ako aj žiakmi navzájom. Ako píše S. Al-Mashaqba (2020), AI pomáha žiakom pri učení v domácom prostredí, čo zároveň môže viesť k nedostatočnej komunikácii so spolužiakmi z kolektívu triedy. To môže mať za následok sociálnu izoláciu a nedostatok interakcie medzi rovesníkmi navzájom, a tak časom môžeme hovoriť o nižšej súdržnosti aj v spoločenskom ponímaní.

K hlavným nevýhodám používania AI patrí zneužívanie systémov na „školské podvody“. Ako píše J. Bailey (2023), „podvádzanie“ zo strany žiakov prostredníctvom umelej inteligencie patrí k súčasne najväčším hrozbám spoločnosti. Nesprávne využívanie AI (tvorba domácich úloh, vypĺňanie testov a iné) môže ohroziť prirodzený proces učenia sa žiakov, samotnú integritu škôl. Prílišné spoliehanie sa na technológie a „nadmerná závislosť“ by mohli brániť skutočnému učeniu, najmä rozvoju kritického myslenia.

V súčasnosti prichádzajú do popredia mnohé systémy AI, ktoré sa venujú tvorbe textu, sľubujú získanie odpovedí, nájdenie inšpirácie a vyššiu produktivitu, ako napr. Gemini, ChatGPT, ScioBot, DeepAI, Deeply AI, Editee a iné.

K jedným z najznámejších v povedomí spoločnosti patrí Chatbot Generative Pre-trained Transformer (ChatGPT), druh softvéru umelej inteligencie, ktorý simuluje konverzáciu s používateľmi. Algoritmy používané týmto chatbotom sú navrhnuté tak, aby porozumeli prirodzenému jazyku a poskytovali relevantné odpovede, buď vopred napísané alebo vytvorené umelou inteligenciou. S cieľom lepšie porozumieť potrebám používateľov a plne ich uspokojiť sa ChatGPT neustále zdokonaľuje pomocou strojového učenia, spracovania prirodzeného jazyka a rôznych prístupov. Konkrétne dokáže napísať krátky text na danú tému; získať informácie o téme, ktorá ho zaujíma; zostaviť e-mail alebo správu s konkrétnym obsahom a určenú pre konkrétnu osobu; opraviť tvar textu alebo zmeniť jeho znenie či riešiť problémy. Inými slovami, v konverzácii sa môžete opýtať na čokoľvek a na svoje otázky alebo požiadavky dostanete rýchlu a dostatočnú písomnú odpoveď od človeka (King, M. R., 2022).

Diskusie o možnom nahradení textov generovaných človekom textami generovanými umelou inteligenciou sa v médiách a odborných kruhoch rozprúdili po zavedení chatbotov s generatívnou umelou inteligenciou, ako je Chat-GPT. Základom tejto myšlienky sú príklady botov s umelou inteligenciou, ktoré zostavujú konkrétne texty v určitom jazyku a klamú ľudí, aby si mysleli, že ide o obsah vytvorený človekom. V dôsledku týchto prípadov sa proti chatbotom zdvihla vlna odporu, pričom niektorí dokonca požadujú prijatie právnych predpisov, ktoré by ich používanie zakázali (CNBC, 2023).

Keďže chatboty využívajú sofistikované metódy, ako je spracovanie prirodzeného jazyka a strojové učenie, na vytváranie obsahu, ktorý sa podobá ľudskému písaniu, môže byť náročné určiť, či príspevok vytvoril chatbot alebo človek. Zistiť preto autora je náročnejšie a vyžaduje si kritické posúdenie (Else, H., 2023). Viaceré znaky, ako napríklad nedostatok jemnosti, štýlu alebo originality, by však mohli naznačovať, že prácu vytvoril chatbot, a mohli by ich rozpoznať skeptickí recenzenti či ďalšie aplikácie overujúce výstupy umelej inteligencie. Okrem toho môže byť nepresný a obsahovať chyby, ktoré by sa v dokumente napísanom človekom nenašli. Vyšší počet gramatických a štrukturálnych chýb môže skôr naznačovať, že dokument vytvoril človek, ale nemalo by to byť naopak. A napokon, je nepravdepodobné, že by chatbot mohol vytvoriť dokument na vysoko odbornú a špecializovanú tému, pretože by musel dôkladne rozumieť danej téme a musel by byť schopný vypracovať vedecké analýzy a závery (Gao, C. A. et al., 2023).

ChatGPT je „trénovaný“ na veľkom množstve textových údajov získaných z internetu, čo mu umožňuje strojovo sa naučiť komplexný jazykový model, jednotlivé frázy a vzťahy medzi nimi. Produkovaný text je nespoľahlivý, keď ide o fakty, ale cennejší, keď sa vyžaduje fikcia a náhodné kombinácie (pri poézii, tvorbe dialogických textov a podobne). Súčasná pokročilá verzia GPT-4 prezentuje komplexnejšie výsledky ako predchádzajúca verzia (OpenAI, 2023).

V školskom prostredí je často spomínaným práve ScioBot (https://sciobot.cz/), ktorý sľubuje kompletné vypracovanie prípravy na vyučovaciu jednotku za „3 minúty“ (jasne definované ciele, aktivity pre žiakov, pracovné listy, rady na inšpiratívne zdroje, kvízové a testové úlohy pre žiakov a podobne). V základnej verzii je zdarma, potrebná je len registrácia. Ako však píše R. Čapek (2024), napriek niektorým výhodám (viaceré nápady na výučbu a kitivity), ktoré uvedený systém AI ponúka, tak ide skôr o „pomocníka – popletu“, ktorý výučbové metódy nenaučí a obsahuje mnoho nedostatkov, ako napr. nedostatočný a obmedzený repertoár metód, nekategorizuje spôsoby hodnotenia, stavia učiteľa do hlavného centra diania (výklad, diskusia), nediferencuje obtiažnosť, nezaraďuje do výučbe vzájomné učenie žiakov, používa príliš odbornú terminilógiu.

Na Slovensku a Česku je propagovaná Editee/Deeply AI (https://editee.com/blog/update-je-live-aktualizovali-jsme-deeply-ai-prvn...), ktorá na svojich platformách uvádza, že je „prvá umelá inteligencia v Česku a na Slovensku“, pričom jej aktualizovaná verzia ponúka nové textové AI šablóny (zjednodušenie viet, podnety pre marketing a reklamu), aktualizácia jazykového aj obrázkového modelu) a iné.

Editee, predtým známa ako Deeply, má na českom a slovenskom trhu ambiciózne plány. Jej cieľom je spolu s tvorbou textu a obrázkov čoskoro zahrnúť aj tvorbu zvuku z textu alebo filmov s avatarmi, taktiež ponúknuť aj rozhranie na úpravu vygenerovaných fotografií. Okrem iného, cieľom je mať všetko potrebné na tvorbu marketingového balíka (písané texty, fotografie, videá, príspevky na sociálnych sieťach atď.) pomocou jednej aplikácie (Marková, J., 2024).

Systémy AI vstupujú aj do kreatívneho sveta, nielen prosterdníctvom tvorby textu, ale aj prostredníctvom vytvárania obrázkov, hudby, videí či animácií. Alarmujúcu situáciu predstavuje systém AI, ako píše L. Payne (2024), ktorý slúži na tvorbu médiálneho obsahu, konkrétne ide o rozličné obrázky, videá, zvukové nahrávky (napr. k hlavným funkciám patrí vloženie tváre do existujúceho videa a iné). „Deepfake“ je najnovším dôkazom, že vytvorený obsah nemusí byť pravdivý, a tak mu nemožno slepo dôverovať. Označenie vzniklo spojením angl. pojmov „deep learning“ – strojové učenie AI a „fake“ – obsah nie je skutočný. Ako upozorňuje S. Vinc (2024), uvedené systémy AI sú ľahko zneužiteľné. Pokračovaním „Deepfake“ je rýchlejšia verzia tzv. „Reface“, známa aj ako „Doublicat“, pričom ide o mobilnú aplikáciu, ktorá umožňuje vložiť tvár do animácií či videí za pár sekúnd. Používateľ uvedenej aplikácie riskuje zneužitie fotografií, z dôvodu ich odosielania na cudzie servery. Nemusíme pripomínať, že tvár slúži aj ako biometrický údaj, a používateľ nemá istotu, že ju niekto nezneužije.

Text produkovaný umelou inteligenciou je možné detekovať prostredníctvom rozličných softvérov umelej inteligencie, ktoré určia v percentuálnom rozptyle či bol text napísaný človekom alebo systémom AI. Ide napríklad o Turnitin, GPTZero, ZeroGPT, OpenAI, Copyleaks, Scribbr, Originality.ai, Content at Scale, Sapling, Winston AI a iné. Využívaným je GTPZero (https://www.zerogpt.com/), ktorého hlavné výhody sú: každá veta napísaná AI je zvýraznená, je možné nahrať viacero súbor v rámci vzájomnej kontroly, je vyškolený vo všetkých jazykoch, automaticky generuje správy vo formáte .pdf pre každú detekciu. Ponúka aj viaceré funkcie ako parafrázer, sumarizátor, gramatická kontrola, preklad či asistent písania.

V dôsledku prudkého rozvoja umelej inteligencie vzniklo veľké množstvo textov, ktoré tieto systémy produkujú. Týmto strojovo generovaným textom chýba „ľudskosť“ potrebnou pri tvorbe akéhokoľvek textu. Snaha text „humanizovať“ podnietila vznik mnohých aplikácií či programov, ktoré vygenerovaný text prostredníctvom AI „poľudšťujú“, ako napr. WriteHuman, StealthWriter, Humanize AI, AISEO, AIHumanize, Humbot, Chatbot, RewriterPro, Undetectable AI, Bypass GPT, HIX Bypass a iné.

Programy sú vytvorené na konverziu informácií generovaných umelou inteligenciou do podoby prirodzene podobnej ľudskej. Okrem iného, programy pôvodný text najskôr analyzujú a následne preformulujú, pričom zachovávajú jeho pôvodný obsah, a to s využívaním sofistikovaných algoritmov spracovania prirodzeného jazyka, čím vytvárajú nový obsah, ktorý recipienti môžu považovať za presvedčivejší. V kontexte s uvedeným píše W. Ali (2024), že humanizácia textu, teda prepracovanie obsahu textu prostredníctvom umelej inteligencie na ľudský, je neoceniteľným nástrojom pre marketingové, akademické, technické účely. Zároveň, značnou výhodou je, že poskytuje výsledky v reálnom čase, ako aj gramatickú analýzu a zachovanie emocionálneho kontextu. Široká jazyková podpora a funkcie ochrany osobných údajov navyše uľahčujú používanie nástroja v medzinárodnom prostredí.

Text, ktorý bol vo vzdelávacom kontexte poľudštený, môže byť zneužitý na neetické účely, najmä ak sa využíva na zakrývanie skutočnosti, že bol text generovaný AI. Žiaci a študenti môžu texty a odborné články prepisovať pomocou „humbotov“, a tak predstierať originalitu textu. Ide napríklad o tvorbu textového obsahu pomocou umelej inteligencie, vďaka čomu sa môžu vyhnúť kontrole plagiátorstva a detekcii obsahu AI (napr. GPTZero), avšak týmto konaním sa porušuje akademická integrita. Jeden text môže byť využitý pre viacerých žiakov, a tak vzniká násobné zdieľanie rovnakej práce jedného tvorcu. S tým môže súvisieť aj formulovanie rovnakých chybných tvrdení alebo odpovedí v triede spolu so skreslením informácií v pôvodných textoch, ktoré mohli mať informačný charakter.

Kľúčové funkcie konvertora AI na ľudský text konkretizuje W. Ali (2024), pre prehľadnosť zistení sme vytvorili Tabuľku 1, pričom ide napríklad o zachovanie emocionálneho kontextu – jednou z jedinečných vlastností programu AI na ľudský text je schopnosť zachovať afektívny kontext pôvodného textu. Prispôsobí sa tak, aby zachoval zamýšľanú správu bez ohľadu na to, či je obsah formálny, neformálny alebo sentimentálny. Výhodou je i gramatická analýza a preformulovanie textu – nástroj preformuluje vety pri zachovaní ich pôvodného kontextu a významu, aby sa uistil, že obsah neobsahuje chyby, vykonáva aj komplexnú kontrolu gramatiky, ako aj rozšírená jazyková podpora – systém môže byť používaný v celosvetovom meradle, pretože podporuje množstvo jazykov. Podstatná je aj bezpečnosť a ochrana osobných údajov, konvertor textu z umelej inteligencie na ľudský text využíva najmodernejšie techniky šifrovania na ochranu údajov počas konverzie, pričom kladie veľký dôraz na súkromie používateľa. Používatelia sa pri konverzii obsahu nemusia obávať narušenia ochrany údajov alebo nezákonného prístupu. A napokon, výsledky v reálnom čase, teda používatelia získavajú okamžitú spätnú väzbu od systému umelej inteligencie.

Tabuľka 1 Kľúčové funkcie konvertora AI na ľudský text

(Vlastné spracovanie)

Vysokú používateľskú základňu má humanizér WriteHuman (https://writehuman.ai/), ktorý na svojich platformách píše „povýšte AI na ľudskú dokonalosť, chráňte svoje súkromie online a zachovávajte anonymitu, WriteHuman je skutočne najvýkonnejší nástroj na odstraňovanie detekcie AI a humanizátor AI, ktorý vám pomôže urobiť váš text nezistiteľným pomocou detektorov obsahu AI“. Uvedený softvér je spoplatnený, ale len minimálnymi čiastkami, čo je nesporne „lákadlom“ uvedeného systému, t. j. 9 dolárov mesačne v základnej verzii a 36 dolárov mesačne v úplnej verzii s neobmedzenými žiadosťami o humanizovanie textu. V následnosti AI Humanizer.ai (https://aihumanizer.ai/), ktorý na svojich platformách uvádza, že „že okamžite humanizuje text na prirodzený a ľudský, je trénovaný na miliónoch súborov údajov obsahu písaného ľuďmi, využíva sofistikovanú algoritmickú technológiu, ktorá analyzuje a replikuje známe vzorce ľudského písania, aby dokonale previedol text AI na ľudský“. Humanizujte text umelej inteligencie vo viac ako 50+ pôvodných jazykoch, medzi nimi sa nachádza aj slovenský jazyk. Zároveň je alarmujúce, že ponúka bezplatnú verziu na jeden mesiac a následne len 9,99 dolárov mesačne v základnej verzii.

K využívaným humanizérom patrí aj Humbot (https://humbot.ai/) sľubujúci 100 % úspešnosť, konkrétne „že je výkonný humanizér AI, ktorý dokáže previesť AI na ľudský text, ktorý je 100 % nezistiteľný a bez plagiátorstva“. Porovnáva humanizáciu textu s textami, ktoré sú produkované už vyššie spomínanými ChatGPT a novšia verzia GPT4. Rovnako, ako predchádzajúce humanizéry, pomáha odstrániť detekciu AI vo viac ako 50 jazykoch. Zároveň, apeluje na gramatickú alebo pravopisnú rovinu textu, ktorú produkuje bez chýb a limitov. Mesačné využívanie je v základnom balíčku v neplatenej verzii, čo rozhodne motivuje viacerých používateľov k výberu uvedeného systému AI.

Rovnako aj Semihuman (https://www.semihuman.ai/), ktorý na svojich platformách píše o úplnej slobode pri tvorbe obsahu. Ako uvádzajú na svojich stránkach, používatelia môžu úplne obísť detektory AI, zároveň môžu zvýšiť kvalitu tvorby vlastného obsahu, doprajú svojim textom „ľudský dotyk“. V akademickej sfére sľubuje obsah podobný „ľudskému“, bohatý na kľúčové slová, ktorý sa vo vyhľadávačoch umiestňuje na popredných miestach, relevantné akademické výstupy a minimalizuje riziká plagiátorstva. Uvedený systém AI je v základnom balíčku zdarma na jeden mesiac a potom mesačne v pro-verzii len za 6,75 eur, čo je rozhodne negatívnym zistením. Zároveň, obavy vyvoláva aj vývoj uvedeného systému, ktorý zabezpečuje tím výskumných a marketingových expertov, ktorí pracujú so zdrojmi vlastného jazykového modelu. Tento model prechádza školením, kde experti dôkladne analyzujú celý rad obsahu vrátane materiálov generovaných ľuďmi a AI. Ako uvádzajú na svojich platformách, ich obsah textu je „kvalitný, konzistentný a autentický, dokonca dokáže oklamať aj tie najpokročilejšie detektory AI“.

Populárnym je aj Bypass AI Detection (https://bypassai.ai/), ktorý podporuje o niečo menej jazykov (30 +) ako predchádzajúce systémy. Rovnako sľubuje spoľahlivú voľbu pri obídení detekcie AI textu, ale okrem iného uvádzajú na svojich stránkach, že je širokospektrálne využiteľný pre samotných študentov, doslova píšu „dosiahnite akademický úspech bez stresu“. Takmer rovnako, ako pri predchádzajúcich humanizéroch, vo vylepšenej verzii je ho možné používať len za 9,99 dolárov mesačne.

„Humanizácia“ textu v inštitucionálnom prostredí

Tvorbu textu, aktivít, zhrnutí, obrázkov či videí prostredníctvom systémov umelej inteligencie môžeme využiť prakticky v každom vyučovacom predmete či už zo strany učiteľa alebo žiaka. Ak však chceme hovoriť o humanizácii textu, ktorý je generovaný AI, tak ohrozenia sa dotýkajú najmä humanitných predmetov, ktorých základom je samotný text a práca s ním.

Ide napríklad o jazykové predmety, konkrétne tvorivé písanie, kde žiaci vytvárajú texty, ktoré napodobňujú reálne dialógy či príbehy. Pri prekladoch literárnych diel a článkov alebo pri príprave rôznych esejí, listov, motivačných textov, príbehov či správ. Na dejepis si môžu vytvárať príbehy alebo denníky z pohľadu historických postáv a analyzovať historické pramene. Pomocou humanizácie môžu študenti sprístupniť zložité historické dokumenty pre spolužiakov. Vo vedných a prírodovedných predmetoch môžu priamo experimentovať s nástrojmi AI a podieľať sa na tvorbe chatbotov. Okrem spomínaných si môžu odborné a vedecké texty prepracovať do prístupnejších foriem spolu s tvorbou projektov, prezentácií a konkrétnych textov.

Na nižšom strednom vzdelávaní môžu podľa Inovovaného Štátneho vzdelávacieho programu v oblasti jazyk a komunikácia žiaci využiť nástroje AI pri vonkajšej a vnútornej charakteristike osoby; pri objednávke, pozvánke, plagáte a reklame; pri štruktúrovanom životopise; napísaní oznámenia a správy či osnovy prečítaného úryvku (Štátny pedagogický ústav, 2014a). Z oblasti jazyk a komunikácia, slovenský jazyk a literatúra, pre gymnáziá a SOŠ a pre 5. – 8. ročník gymnázií s osemročným štúdiom, môže žiak využiť nástroje AI pri interpretácii literárneho diela; vytvorení požadovaného textu rôznych slohových útvarov; vie si vytvoriť texty rôznych žánrov a napokon si vie vytvoriť básnický text, poviedku, scenár či iný kratší umelecký text (Štátny pedagogický ústav, 2014b).

Na prieskum sme si vybrali témy maturitných slohových skúšok zo slovenského jazyka k školskému roku 2022/2023, a to V zime na vidieku (Umelecký opis) a zo školského roku 2021/2022 na tému Kde je vlastne náš domov? (Úvaha). Pri tvorbe a sumarizácii textu sme pracovali v parciálnych častiach prieskumu, prvá časť – generovanie textu, druhá časť – detekcia textu, tretia časť – humanizácia textu. Využili sme nasledujúce systémy AI: ChatGPT (tvorba textu) a ZeroGTP (detekcia AI). Na humanizáciu textu sme využili dva systémy AI, konkrétne Humbot a Bypass AI Detection. Uvedené programy sme zvolili na základe ich prístupnosti (zväčša sú zdarma v základnej verzii).

V prvom kroku sme pomocou umelej inteligencie vygenerovali text na tému V zime na vidieku (Umelecký opis), pričom výsledok je znázornený na Obrázku 1. Témou V zime na vidieku je idylický opis zimy dedinského prostredia, pričom sa AI snaží zachytiť krásu a pokojnú atmosféru zimnej prírody. Text je lyrický a snaží sa evokovať pocit ticha, harmónie a majestátnosti prírody. Ide o umelecky ladený, opisný a poetický štýlu s využitím rôznych jazykových prostriedkov. Použité sú bohaté metafory, personifikácie, vizualizácie, farebné kontrasty a zmyslové opisy. Text je členený na tematicky samostatné časti ako úvod, jadro a záver. Atmosféru vystihla AI pokojne, jemne melancholicky, taktiež zachytáva nielen fyzickú krásu zimy, ale aj jej symbolický význam — čas pokoja a uznania krásy prírody.

Obrázok 1 ChatGTP a umelecký opis na tému V zime na vidieku

(Vlastné spracovanie)

Následne sme text vložili do systému GTPZero, ktorý generuje percentuálnu zhodu textu vytvoreného „umelo“ na základe využitím systémov AI. Z našich zistení vyplýva, v kontexte údajov z Obrázku 2, že nami skúmaný text bol vyhodnotený nasledovne: 18 % napísal človek (Human), 1 % je spojenie človeka a umelej inteligencie (Mixed) a 81 % vytvorila umelá inteligencia.

Obrázok 2 Program GTPZero vyhodnotenie umeleckého opisu

(Vlastné spracovanie)

Nástroj GPTZero označil text ako 81 % vytvorený pomocou AI, text je teda vyhodnotený ako generovaný alebo upravený umelou inteligenciou. Má určité štylistické prvky, ktoré sú dnes veľmi bežné v generovaných textoch, ako je opakujúce sa obrazné vyjadrenie „Sneh, ako biely koberec“ či „stromy, holé a zdanlivo mŕtve“. Umelá inteligencia môže byť veľmi dobrá v tvorbe textov, ktoré sú bohaté na obrazy, ale často sa zdajú byť menej konkrétne a viac abstraktné. Príliš uniformný tón textu je konzistentný a neprekračuje istý rámec originality. Zameriava na pocity a obrazy bez náznaku osobitného, jedinečného pohľadu alebo originálnej reflexie, ktorá by bola typická pre človeka. Objavujú sa aj formulácie alebo obrazy opakujúce sa a sú populárne v dátovej databáze, napríklad „Sneh ako biely koberec “môžeme považovať za klišé. Analýza pomocou nástroja GPTZero môže mať svoje limity, interpretácia výsledkov môže závisieť od použitého algoritmu a jeho schopnosti identifikovať vzory v texte.

V následnosti sme generovaný text prostredníctvom AI vložili do programu „Humbot“, ktorý text „poľudšťuje, humanizuje“. Výsledky na Obrázku 3 ukazujú, že jazyk v preparafrázovanom texte humanizérom je stále poetický, ale menej „vycibrený“ než v originálnom texte. Používa menej prirodzené slovné spojenia napr. „stíny s predĺžením“. Tento text pôsobí trochu nejednoznačne a miestami je gramaticky menej správny „skopy“ namiesto steblá. Niektoré obrazy sú menené alebo opísané menej detailne, čo môže znížiť emocionálnu silu textu. Namiesto plynulého rozprávania sú tu viaceré fragmenty, ktoré pôsobia nedostatočne ucelene. Téme zostáva verný, ale opisy sú menej precízne. Namiesto jemného vyjadrenia kontrastov medzi prírodou a ľudským svetom, sa v texte objavujú len fragmentárne obrazy bez hlbšieho emocionálneho dopadu. Obrazy a metafory „Sneh s bielym koberecom pokrýva“ – podobný obraz, ale s nepresnosťou vo formulácii vrátane gramatickej chyby. Výrok „Pritielkujúc sa k nežným obrysom“ je menej jasný a pútavý ako „vytvárajúc nežné obrysy“.

Preparafrázovaný text je menej plynulý, miestami štylisticky a gramaticky nepresný, obsahuje menej silné obrazy. Je to skôr doslovnejšia a menej dynamická verzia prvého textu, ktorá stráca niektoré z jemných detailov a umeleckého dojmu, taktiež je menej štylisticky precízny, čo môže byť dôsledkom zjednodušenia alebo priameho preformulovania.

Obrázok 3 Program Humbot humanizuje text

(Vlastné spracovanie)

Preformulovaný text sme v poslednej časti opätovne vložili do programu GTPZero, výsledky na Obrázku 4 popisujú rozdiel, text bol konštruovaný človekom na 37 %, opäť 1 % je spojenie človeka a umelej inteligencie a 62 % vytvorila umelá inteligencia. V skúmanom príklade textu na tému V zime na vidieku sa humanizácia prejavila k lepšiemu o 19 %.

Obrázok 4 Program GTPZero vyhodnocuje humanizovaný text umeleckého opisu

(Vlastné spracovanie)

Po humanizovaní textu o téme V zime na vidieku, systém GPTZero vyhodnotil, že pravdepodobnosť, že tento text bol napísaný človekom, je len 37 %. Tento výsledok naznačuje, že text vykazuje len niektoré charakteristiky, ktoré sú viac typické pre generovaný obsah. Konkrétne ide o opakujúce sa frázy a občasnú nepresnosť v plynulosti a prepojení myšlienok. Hoci text stále vykazuje určité umelecké a popisné prvky, ktoré by mohli naznačovať “ľudskosť” nás môže aj informovať o jeho nedostatkoch.

Reprezentovaný druhý príklad má rovnakú postupnosť krokov, avšak využili sme úvahu na tému Kde je vlastne náš domov?. Z Obrázku 5 je zrejmé, že text je písaný veľmi univerzálnym spôsobom, s častými opakovaniami a bez konkrétnych osobných skúseností alebo silných emocionálnych prvkov, ktoré by reálnejšie zachytili hlbší zmysel témy domova. Hoci AI je schopná vytvoriť texty, kultivované či logické, stále má tendenciu vyhýbať sa subjektívnej hĺbke, ktorú by človek mohol do textu vložiť. Taktiež technická chyba v texte môže naznačovať zmiešaný obsah.

Obrázok 5 ChatGTP úvaha na tému Kde je vlastne náš domov?
(Vlastné spracovanie)

Program GTPZero vyhodnotil nasledovné (Obrázok 6), a to 16 % napísal človek (Human), 1 % je spojenie človeka a umelej inteligencie (Mixed) a 83 % vytvorila umelá inteligencia. Pri analýze tohto textu s dôrazom na to, že ho napísala AI, môžeme poukázať na niekoľko kritických bodov, ktoré by mohli byť charakteristické pre generovaný obsah. Ide o absenciu hlbšej osobnej reflexie. Hoci sa text dotýka silných a univerzálnych tém ako bezpečie, láska a miesto, v ktorom sa cítime doma, chýba v ňom jedinečný pohľad. „Domov je viac než štyri steny“ je vetou, objavujúca sa v rôznych formách v mnohých textoch o domove. Neprináša nový pohľad, ale skôr zhrnutie, ktoré by mohlo pochádzať z databázy existujúcich textov. Tieto obvyklé frázy a generalizované tvrdenia môžu pôsobiť ako výstupy, ktoré AI generuje na základe analýzy množstva dostupných dát, ale nedávajú priestor na skutočne originálne uvažovanie, ktoré by človek mohol ponúknuť.

Problémom môže byť aj opakovanie myšlienok: „Je to priestor, kde sa cítime bezpečne, kde môžeme byť sami sebou“ verzus „Sú to spomienky, ktoré sa viažu na miesto, ale aj pocit istoty a lásky“. – v oboch prípadoch ide o vyjadrenie tej istej myšlienky: domov je miesto bezpečia a lásky. Text teda môže pôsobiť ako súhrn bežných myšlienok, ktoré by človek zrejme vyjadril v iných, originálnejších formách. AI síce ponúka správne a šablónovité odpovede na tému domova, ale chýba mu ľudská hĺbka, citlivosť a schopnosť vyjadriť osobný pohľad na túto tému.

Obrázok 6 Program GTPZero vyhodnotenie úvahy

(Vlastné spracovanie)

Vytvorený text sme opäť podrobili „humanizácii“ textu, s využitím Bypass AI Detection, bližšie výsledky sú zobrazené na Obrázku 7. Texty AI (pôvodne generovaný, rovnako aj humanizovaný text) sa venujú rovnakému konceptu domova, avšak ich jazyk, štruktúra a niektoré detaily sa líšia. Humanizovaný text používa menej poetických obrazov a je trochu konkrétnejší. Používa formulácie ako „štvor-stený bariérový kus“ a „terén, ktorý povolil robiť chyby“, ktoré sú vizuálne a emocionálne silnejšie, ale viac pragmatické a menej poetické. Výraz „Domov nie je viera“ je tiež nezvyčajný a pôsobí nejednoznačne. Napriek tomu, že myšlienky sú podobné ako v prvom texte, sú vyjadrené iným spôsobom, používa viac priamych a konkrétnych vyjadrení. Prvý text sa zameriava na krásu, obraznosť a emocionálne vzťahy, zatiaľ čo humanizovaný je viac analytický, zameriava sa na koncepty a filozofické otázky.

Obrázok 7 Program Bypass AI Detection humanizuje text

(Vlastné spracovanie)

Opäť sme preformulovaný obsah sme v poslednej časti opätovne vložili do programu GTPZero, výsledky popisujú však väčší rozdiel, text bol napísaný človekom na 99 %, 0 % je spojenie človeka a umelej inteligencie a 1 % vytvorila umelá inteligencia.

V skúmanom príklade textu na tému Kde je vlastne náš domov? sa humanizácia prejavila k lepšiemu o 83 %. Po humanizovaní a detailnom zhodnotení textu, systém GPTZero vyhodnotil, že daný text má 99 % pravdepodobnosť, že bol napísaný človekom. Výsledok by mal naznačovať, že text vykazuje veľmi vysoký stupeň prirodzenosti a emocionálnej hĺbky, ktoré sú charakteristické pre ľudské písanie. Využívanie obraznosti, citlivých myšlienok a osobného prístupu môže prispieť k autentickému a originálnemu charakteru, tieto prvky taktiež môžu znižovať pravdepodobnosť, že by text mohol byť generovaný umelou inteligenciou, ktorá ešte nedosahuje túto úroveň emocionálnej a štylistickej sofistikovanosti.

Humanizér v obidvoch prípadoch vykazoval vyšší počet slov ako mal pôvodný text s prípadnými preklepmi, gramatickými chybami a nesprávnym slovosledom. Nedokonalosť bola ovplyvnená použitím slovenského jazyka, ktorý nie je ešte dostatočne prepracovaný.

Obrázok 8 Program GTPZero vyhodnocuje humanizovaný text úvahy

Záver

Umelá inteligencia a jej vývoj prináša do nášho života mnohé výzvy, príležitosti i ohrozenia. V rámci vzdelávania má síce potenciál „zlepšovať“ či „inovovať“, no na strane druhej môže alarmujúco ovplyvňovať rozvoj kritického myslenia žiakov, ich študijné činnosti a v konečnom dôsledku aj rolu učiteľa či samotnú integritu inštitucionálneho prostredia. Prijateľnou cestou sa stáva osveta, prevencia a vzdelávanie nielen so zameraním na žiakov, pedagógov, ale aj kontinuálne v kontexte spoločenského povedomia.

K osvete a preventívnym modulom môže prispievať vzájomná spolupráca, ako píšu D. O. Negoiță a M. M. A. Popescu (2023), v súčasnosti je potrebné uskutočnovať spoluprácu medzi pedagógmi a vývojarmi AI, pričom účinná integrácia AI do vzdelávacích postupov zostáva spoločnou výzvou a príležitosťou.

Je potrebné rozvíjať digitálnu gramotnosť aj medzi študentmi a pedagógmi. Kľúčové je pochopenie, ako efektívne a bezpečne používať nástroje umelej inteligencie. Učitelia musia byť vybavení najnovšími a aktualizovanými zručnosťami a zdrojmi, aby mohli zodpovedne viesť študentov pri práci v digitálnom prostredí a vytvárať prostredie, v ktorom technológie zlepšujú učenie, bez toho aby zatienili ľudské prvky vzdelávania. Bežným spôsobom zneužívania umelej inteligencie v triedach je používanie umelej inteligencie na písanie esejí a domácich úloh, preto je dôležité, aby boli učitelia vybavení nástrojmi a spôsobmi, ako sa vysporiadať s plagiátorstvom a falšovaním umelej inteligencie v triede, pričom sa zachová akademická integrita. A taktiež, prijatie umelej inteligencie do vyučovania si vyžaduje záväzok celoživotného vzdelávania. Učitelia musia neustále aktualizovať svoje zručnosti, aby udržali krok s technologickým pokrokom. To zahŕňa nielen technickú odbornú prípravu, ale aj rozvíjanie pochopenia etických a pedagogických faktorov používania AI v triede. Vytváranie komunity pedagógov, ktorí sa delia o svoje postrehy, výzvy a úspechy, môže poskytnúť neoceniteľné podporu. Platformy spolupráce, profesionálne siete a diskusné fóra v oblasti vzdelávania ponúkajú učiteľom priestor na výmenu nápadov a stratégií na efektívne využívanie umelej inteligencie vo vyučovaní (Deshpande, A. S. et al., 2024).

Koncepcia vzdelávania v rámci AI ponúka inovatívny prístup k riešeniu špeciálnych potrieb študentov prostredníctvom umelej inteligencie a zlepšuje chápanie toho, ako môže umelá inteligencia identifikovať a podporovať študentov (Yang, S. J. H., 2021). Využitie AI, inteligentných senzorov a zariadení na samoreguláciu učenia, zdôrazňuje potenciál na zlepšenie komunikácie medzi študentmi a učiteľmi (Zawacki-Richter, O. et al., 2019), hlbšia integrácia moderných technológií s teóriami vzdelávania, prioritou zostáva preklenutie priepasti medzi schopnosťami umelej inteligencie s cieľmi moderného vzdelávania (Chiu, T. K. F. et al., 2022).

V súvislosti so vzdelávaním sme si náhodne vybrali základnú školu v okrese Žilina (https://zskamennaporuba.edupage.org/a/podpora-pedagogom), ktorá na svojich sociálnych platformách uvádza v časti „podpora pedagógom“ – možnosti vzdelávania učiteľov v oblasti informačno-komunikačných technológií. Zamestnanci základnej školy, rovnako aj odborná verejnosť, si môžu prečítať informácie o umelej inteligencii vo vzdelávaní a jej systémoch, digitálnych technológiách vo výučbe či kyberšikane. Uvedené systémy a aplikácie AI sú prezentované so stručným vysvetlením, ktoré dopĺňajú hypertextové odkazy na konkrétne webové lokality. Každá časť je doplnená o „otázky na zamyslenie”, ako napr. „Ako správne nastaviť manažment času pedagogického zamestnanca”, Ako má škola pripraviť deti na nový fenomén doby? Aký vplyv bude mať AI na psychiku dieťaťa?” a iné.

Je však viac ako isté, že rola učiteľa a systém vzdelávania sa vplyvom rozvoja AI zmení. Novodobý učiteľ bude musieť reflektovať technologický pokrok v spoločnosti, bude potrebné budovať nové kompetencie v spojitosti s efektívnym ovládaním AI a ich implementácie do vzdelávacieho systému (Fengchun, M. et al., 2021). Zhodujeme sa s myšlienkami J. Haase a P. Hanel (2023), že čím viac sa stáva náš život automatizovaný, tým dôležitejšia sa stáva ľudská rola a tvorivé schopnosti.

Autorky:
PaedDr. Beáta, Pošteková, PhD.
Katedra pedagogických štúdií, Fakulta humanitných vied, Žilinská univerzita v Žiline
PaedDr. Libuša, Gužíková, PhD.
Katedra pedagogiky, Pedagogická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa

Zoznam bibliografických odkazov

AI Humanizer.ai. 2024. Dostupné na: https://aihumanizer.ai/ [cit. 2024-10-21].

AL-JOHANI, Nourah. 2020. The impact of artificial intelligence on education in the Arab world. In The International Journal of Modern Techniques in Education. Vol. 15, 2020, no. 5.

AL-MASHAQBA, Samer. 2020. The impact of artificial intelligence on the outcomes of students' learning in the Jordanian Universities. In The Journal of Education and Practice. Vol. 11, 2020, no. 1.

AL-TURKI, Sami. 2019. The impact of artificial intelligence on education in the Kingdom of Saudi Arabia. In The International Journal of Modern Technologies in Learning. Vol. 14, 2019, no. 13.

ALI, Waseem. 2024. AI to Human Text [online]. Scotland : University of the West of Scotland, 2024. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/383022660_AI_to_Human_Text [cit. 2024-11-19].

BAILEY, Jessica. 2023. AI in Education [online]. Dostupné na:
https://www.aei.org/articles/ai-in-education/ [cit. 2024-11-22].

BEŇO, Miloš – ŠIMČÁKOVÁ, Ľubica – HERICH, Ján. 2006. Rodičia o súčasnej škole. Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva, 2006. 314 s. ISBN 80-7098-441-4.

Bypass AI Detection. 2024. Dostupné na: https://bypassai.ai/ [cit. 2024-11-19].

CNBC. 2023. Italy Became the First Western Country to Ban ChatGPT. Here’s What Other Countries are Doing [online]. Dostupné na: https://www.cnbc.com/2023/04/04/italy-has-banned-chatgpt-heres-what-othe... [cit. 2024-11-26].

FEŘTEK, Tomáš. 2015. Co je nového vo vzdělávání. Praha : Nová Beseda, 2015. 100 s. ISBN 978-80-906089-2-4.

KREJČÍ, Martin. 2019. DigiDetox: Ako dosiahnuť digitálny minimalizmus. Bratislava : IKAR, 2019. 217 s. ISBN 978-80-551-7685-7.

NEGOIȚĂ, Ovidiu Daniel – POPESCU, Andreea Maria Mihaela. 2023. THE USE OF ARTIFICIAL INTELLIGENCE IN EDUCATION. In International Conference of Management and Industrial Engineering [online]. Vol. 11, 2023. ISSN 2344-0937. Dostupné na: https://doi.org/10.56177/11icmie2023.43 [cit. 2024-12-12].

PORUBSKÝ, Štefan – KOSOVÁ, Beáta – VANČÍKOVÁ, Katarína – BABIAKOVÁ, Silvia. 2013. Premeny spoločnosti a perspektívy školy. Banská Bystrica : Belianum, 2013. 124 s. ISBN 978-80-557-0590-3.

PRŮCHA, Jan. 2017. Moderní pedagogika. Praha : Portál, 2017. 488 s. ISBN 978-80-262-12287.

STANĚK, Peter – IVANOVÁ, Petra. 2017. Spoločnosť 5.0 – ekonomika budúcnosti. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017. 176 s. ISBN 978-80-8168-978-8.

ŠANTAVÝ, Petr. 2023. Umelá inteligencia – dobrý sluha a zlý pán? Ľudia, stroje, spoločnosť... Etika, hodnoty, budúcnosť... Bratislava : Univerzita Komenského, 2023. 319 s. ISBN 978-80-88696-91-9.

ŠÍP, Radim. 2020. Proč školství a jeho aktéři selhávají: Kognitivní krajiny a nacionalismus. Brno : Masarykova univerzita, 2020. 471 s. ISBN 978-80-210-9377-5.

ŠTECH, Stanislav. 2016. Velká regrese: Proměny vzdělávání mezi hlasy politiků, expertů a rodičů. In STROUHAL, Milan – ŠTECH, Stanislav. Vzdělání a dnešek: Pedagogické, filosofické, historické a sociální perspektivy. Praha : Univerzita Karlova, 2016, s. 179–201. ISBN 978-80-246-3558-3.

YANG, Stephen J. H. 2021. Precision Education – A New Challenge for AI in Education. In Journal of Educational Technology & Society. Vol. 24, 2021, no. 1.

ZAWACKI-RICHTER, Olaf et al. 2019. Systematic review of research on artificial intelligence applications in higher education – where are the educators?. In International Journal of Educational Technology in Higher Education. Vol. 16, 2019, no. 1.