Comprehensive assessment of groundwater quality in the Slovak republic (2020–2023) and its impact on public health

Abstrakt: Podzemné vody predstavujú kľúčový zdroj pitnej vody a ich kvalita zohráva zásadnú úlohu pri ochrane verejného zdravia. Cieľom tejto štúdie bolo analyzovať stav kvality podzemných vôd v Slovenskej republike v rokoch 2020 až 2023 a vyhodnotiť potenciálne zdravotné riziká vyplývajúce z ich kontaminácie. Výsledky z roku 2023 poukázali na časté prekročenia limitných hodnôt mangánu, železa, dusičnanov, ako aj výskyt pesticídov a prchavých organických látok v niektorých oblastiach. Identifikované kontaminanty súvisia so zvýšeným rizikom chronických ochorení vrátane onkologických ochorení, porúch nervového systému a endokrinných dysfunkcií. Zistenia potvrdzujú potrebu udržateľného hospodárenia s vodnými zdrojmi, dôsledného monitorovania a zavedenia preventívnych opatrení s cieľom minimalizovať dopad na zdravie obyvateľstva.
Kľúčové slová: podzemné vody, kvalita vody, verejné zdravie, dusičnany, ťažké kovy, pesticídy, environmentálne riziká, Slovenská republika

Abstract: Groundwater is a vital source of drinking water, playing a critical role in the protection of public health. This study aimed to assess groundwater quality in the Slovak Republic between 2020 and 2023 and to evaluate potential health risks related to contamination. The 2023 results revealed frequent exceedances of manganese, iron, and nitrate limits, along with the presence of pesticides and volatile organic compounds in specific regions. The identified contaminants are associated with increased risks of chronic diseases, including cancer, neurological disorders, and endocrine disruption. The findings highlight the need for sustainable water resource management, consistent monitoring, and the implementation of preventive measures to reduce health impacts on the population.
Keywords: groundwater, water quality, public health, nitrates, heavy metals, pesticides, environmental risks, Slovak Republic

Podzemné vody tvoria neoddeliteľnú súčasť hydrologického cyklu a predstavujú jeden z najvýznamnejších prírodných zdrojov pitnej vody na globálnej úrovni. Vzhľadom na svoju geologickú akumuláciu a relatívnu izolovanosť od povrchových zdrojov sú podzemné vody charakteristické stabilnou kvalitou a dostupnosťou, čo ich predurčuje na dlhodobé využívanie v zásobovaní obyvateľstva vodou. V celosvetovom meradle zabezpečujú približne 30 % pitnej vody, pričom v mnohých regiónoch Európy, vrátane Slovenskej republiky, ich podiel na zásobovaní presahuje 70 %. Táto skutočnosť zdôrazňuje kľúčovú úlohu podzemných vôd pri zabezpečovaní základných životných potrieb a ochrane verejného zdravia (Krishnamoorthy et al., 2023).
Z hľadiska verejného zdravia je nevyhnutné sledovať a analyzovať prítomnosť chemických a mikrobiologických kontaminantov v podzemných vodách, ktoré môžu predstavovať závažné environmentálne riziko. Na Slovensku patrí medzi najvýznamnejšie problémy nadlimitný výskyt dusičnanov, najmä v oblastiach s intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou, kde aplikácia priemyselných hnojív vedie k migrácii týchto látok do spodných vôd. Chronická expozícia zvýšeným koncentráciám dusičnanov je spojená s rizikom methemoglobinémie u dojčiat a potenciálnym karcinogénnym účinkom pri dlhodobom vystavení (Shaban et al., 2023).

Okrem dusičnanov predstavujú environmentálnu hrozbu aj ťažké kovy, ako arzén, olovo a kadmium, ktoré môžu byť prítomné v podzemných vodách v dôsledku prirodzených geologických zdrojov alebo antropogénnej kontaminácie vyplývajúcej z priemyselných a komunálnych aktivít. Tieto prvky majú preukázané neurotoxické, nefrotoxické a karcinogénne účinky, ktoré môžu viesť k vážnym zdravotným problémom. Dlhodobá expozícia olovu je napríklad spojená s poruchami kognitívnych funkcií, zníženou inteligenciou u detí a poškodením centrálneho nervového systému. Arzén je známy karcinogén, ktorý zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože, pľúc a močového mechúra, a zároveň môže spôsobiť chronické ochorenia pečene a kardiovaskulárne problémy. Kadmium negatívne ovplyvňuje funkciu obličiek, spôsobuje osteoporózu a zvyšuje riziko rakoviny prostaty. Ďalším významným rizikovým faktorom sú organické kontaminanty, napríklad pesticídy a ich metabolity, ktorých perzistencia a schopnosť bioakumulácie vedú k narušeniu endokrinného systému. Tieto látky môžu pôsobiť ako endokrinné disruptory, ovplyvňujúce hormonálnu rovnováhu, čo môže mať za následok reprodukčné problémy, vrodené vady, zníženú imunitu a zvýšené riziko rozvoja chronických ochorení vrátane niektorých typov rakoviny (Sankhla et al. 2019).

Z hľadiska legislatívy a regulácie je dôležité zabezpečiť udržateľnú ochranu a správu vodných zdrojov, vrátane podzemných vôd. Táto ochrana je zabezpečovaná cez príslušné právne rámce a programy monitoringu, ktoré stanovujú pravidlá pre kvalitu vody, prevenciu znečistenia a minimalizáciu environmentálnych rizík. Implementácia týchto opatrení umožňuje koordinovaný prístup k ochrane vodných zdrojov na národnej aj medzinárodnej úrovni a je kľúčová pre dlhodobú udržateľnosť a bezpečnosť pitnej vody (Bo et al., 2022).

Cieľom tohto príspevku je podrobne zhodnotiť aktuálny stav kvality podzemných vôd na území Slovenskej republiky, identifikovať hlavné zdroje ich kontaminácie a analyzovať potenciálne dopady na verejné zdravie. Zároveň sa zdôrazňuje význam interdisciplinárneho prístupu, ktorý integruje poznatky hydrogeológie, environmentálnej toxikológie, epidemiológie a verejného zdravotníctva ako nevyhnutného predpokladu pre efektívne riadenie a ochranu týchto strategických zdrojov pitnej vody.

Materiál a metódy

Táto práca je založená na sekundárnej analýze údajov zo správ o stave životného prostredia SR, publikovaných Ministerstvom životného prostredia a Slovenskou agentúrou životného prostredia (SAŽP) na Enviroportáli. Hlavná analýza sa týka údajov za rok 2023, ktoré sú následne porovnávané s údajmi za obdobie rokov 2020–2023. Sledované ukazovatele zahŕňajú fyzikálno-chemické parametre (napr. dusičnany, amónne ióny, železo, mangán), vybrané ťažké kovy (arzén, olovo, kadmium) a organické látky (najmä pesticídy a ich metabolity). Hodnotenie sa zameriava na prekračovanie legislatívnych limitov pre pitnú vodu a environmentálne štandardy. Údaje pochádzajú z pravidelného monitoringu podzemných vôd vykonávaného podľa platnej legislatívy, pričom sa zohľadňuje geografické rozloženie lokalít, frekvencia výskytu kontaminantov a ich koncentrácie. Štatistická analýza umožňuje identifikovať najčastejšie prekračované parametre v roku 2023 a posúdiť ich vývoj v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Výsledky sú tiež konfrontované s odbornou literatúrou o zdravotných rizikách spojených s dlhodobou expozíciou kontaminantom v podzemných vodách, aby bolo možné zhodnotiť možné dopady na verejné zdravie.

Monitorovanie kvality podzemných vôd v roku 2023 bolo realizované v celkovo 757 objektoch štátnej hydrologickej siete Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), ktoré zahŕňali vrty a pramene. Sledovanie chemického stavu podzemnej vody prebiehalo v súlade s rámcovým programom monitoringu, ktorý rozlišuje základný monitoring (vykonávaný raz za šesť rokov) a prevádzkový monitoring, pri ktorom sa vzorky odoberajú každoročne. V reakcii na špecifické environmentálne záťaže bol v povodí rieky Slaná realizovaný mimoriadny monitoring, ktorý sa týkal deviatich objektov. V týchto lokalitách boli vzorky odoberané v dvojnásobnom množstve oproti štandardu schválenému pre rok 2023. Vyhodnotenie laboratórnych analýz bolo vykonané v súlade s požiadavkami vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 91/2023 Z. z., ktorá definuje ukazovatele kvality pitnej vody, ich limitné hodnoty a pravidlá manažmentu rizík v systémoch zásobovania pitnou vodou (Enviroportál 2023).

Výsledky

Najčastejšie prekročenia limitných hodnôt v roku 2023

Medzi najčastejšie zistené prekročenia limitných hodnôt v roku 2023 patrili zvýšené koncentrácie mangánu (Mn) a celkového železa (Fe), ktoré indikujú redukčné a oxidačno-redukčné podmienky v podzemných vodách. Prekročenie limitnej hodnoty pre mangán (0,05 mg/l) bolo zaznamenané až v približne 35 % vzoriek, pričom maximálna nameraná koncentrácia dosiahla hodnotu 1,2 mg/l. Pri železe (limit 0,2 mg/l) sa prekročenia vyskytli v približne 28 % prípadov, s maximálnou hodnotou až 3,5 mg/l. Rovnako boli zaznamenané časté prekročenia pri chloridoch (Cl⁻) a síranov (SO₄²⁻), poukazujúce na antropogénne zaťaženie, predovšetkým v dôsledku poľnohospodárskeho hospodárenia, pričom koncentrácie chloridov v niektorých lokalitách presiahli 250 mg/l, čo výrazne prekračuje limit 200 mg/l (Enviroportál 2023).

Vysoké hodnoty amónnych iónov (NH₄⁺) a dusičnanov (NO₃⁻) – zaznamenané v 142 prípadoch – predstavujú typický dôsledok nadmerného hnojenia a nesprávneho zaobchádzania s organickými látkami. Limitná hodnota pre dusičnany (50 mg/l) bola prekročená v týchto lokalitách s maximálnymi koncentráciami dosahujúcimi až 320 mg/l, čo predstavuje výrazné riziko pre zdravie obyvateľstva (Enviroportál 2023).

V oblasti stopových prvkov boli prekročené prípustné hodnoty pri arzéne (As), hliníku (Al), nikli (Ni), ortuti (Hg), olove (Pb), seléne (Se) a antimóne (Sb). Napríklad maximálna nameraná koncentrácia arzénu dosiahla hodnotu 25 µg/l, čo prekračuje limit 10 µg/l stanovený pre pitnú vodu. Tieto prvky majú pôvod v prírodných geochemických procesoch, ale aj v priemyselnej činnosti či historickom znečistení územia (Enviroportál 2023).

Rozšírený monitoring pesticídov v roku 2023 odhalil výrazné prekročenia limitov najmä pri látkach ako prometrín, desetylatrazín, glyfosát, flufén a lenacil. Napríklad glyfosát prekročil limit 0,1 µg/l v niektorých lokalitách až trojnásobne. Z prchavých organických látok (VOC) boli najproblematickejšie tetrachlóretylén (PCE), trichlóretylén (TCE), vinylchlorid a 1,2-dichlóretán (1,2 DCA), pričom najvyššie koncentrácie boli zistené v Moldave nad Bodvou a dosahovali hodnoty až 15 µg/l pri PCE, čo značne prevyšuje limity určené pre pitnú vodu. Pravidelné prekročenia dichlórbenzénov sa vyskytovali v lokalite Bratislava – Za Dynamitkou (Enviroportál 2023).

Zvýšené hodnoty celkového organického uhlíka (TOC) a chemickej spotreby kyslíka (CHSKMn) odrážajú významný organický tlak na kvalitu vôd, pričom TOC presahoval limity stanovené vyhláškou, s hodnotami až do 5 mg/l v niektorých vzorkách, čo poukazuje na znečistenie organickými látkami rôzneho pôvodu (Enviroportál 2023).

Vývoj kvality podzemných vôd v zraniteľných oblastiach (2020 – 2023)

V rokoch 2020 až 2023 sa intenzívne sledovali tzv. zraniteľné oblasti, ktoré sú z environmentálneho hľadiska najviac ohrozené znečistením dusíkatými zlúčeninami pochádzajúcimi z poľnohospodárskej činnosti (Enviroportál 2023).

Výsledky ukázali, že 65,1 % monitorovaných lokalít malo nízke koncentrácie dusičnanov (0–24,99 mg/l NO₃⁻), zatiaľ čo v 16,3 % prípadov boli prekročené zákonom stanovené limity (>50 mg/l), a v 25,3 % prípadov boli zaznamenané maximálne prekročenia (Enviroportál 2023).

Napriek týmto prekročeniam je možné konštatovať, že celkový stav kvality podzemných vôd zostal stabilný, pričom sa zvažuje zníženie rozlohy zraniteľných oblastí bez výrazného rizika zhoršenia kvality vody. Trendové hodnotenie ukázalo, že koncentrácie dusičnanov boli:

• stabilné v 38,1 % lokalít,
• rastúce v 31,8 % lokalít, a
• klesajúce v 30,2 % lokalít.

Osobitná pozornosť bola venovaná oblastiam s extrémne vysokými koncentráciami (≥ 250 mg/l), predovšetkým v regióne Podunajskej pahorkatiny, kde sa často vyskytujú aj nadlimitné koncentrácie pesticídov (Enviroportál 2023).

Diskusia

Výsledky monitorovania kvality podzemných vôd na Slovensku za rok 2023 potvrdzujú pretrvávajúce environmentálne výzvy spojené s oxidačno-redukčnými procesmi a výrazným antropogénnym zaťažením. Najzávažnejším problémom sú prekročené koncentrácie Mn a Fe, ktoré signalizujú nerovnovážne oxidačno-redukčné podmienky v podzemnom prostredí. Tento stav je pravdepodobne dôsledkom nedostatočného prívodu kyslíka do vodonosných horizontov a prítomnosti redukčných látok v geologickom substráte, čo vedie k zvýšenej mobilizácii týchto prvkov do podzemných vôd. Takéto chemické prostredie výrazne obmedzuje využiteľnosť vody pre pitné účely a spôsobuje technické problémy, ako je korózia vodovodných rozvodov, a estetické zhoršenie kvality vody, vrátane farebnosti a zákalu (Bagordo et al., 2024).

Podobné procesy boli podrobne zdokumentované v štúdii Molnárovej a kol. (2025), ktorá sledovala vplyv kontaminácie rieky Slaná po havárii sideritovej bane v roku 2022. Únik vody s vysokým obsahom Fe, Mn, As a Ni spôsobil výrazné zhoršenie kvality podzemných vôd v okolí, najmä v lokalite Betliar. Zvýšené koncentrácie Mn a Fe podčiarkujú význam kontinuálneho monitorovania oxidačno-redukčných procesov a ich vplyv na mobilizáciu týchto prvkov (Molnárová a kol., 2025). Dôležitým a aktuálnym príkladom je aj zemetrasenie, ktoré zasiahlo východné Slovensko v októbri 2023. V niektorých postihnutých obciach (napr. Ďapalovce, Rafajovce) obyvatelia hlásili zmeny v kvalite vody zo studní, vrátane zákalu a zmenenej chuti, čo bolo sprevádzané zvýšenými koncentráciami železa a mangánu. Tento jav poukazuje na citlivosť redoxných podmienok podzemných vôd na seizmické narušenie horninového prostredia a zdôrazňuje potrebu mimoriadneho monitorovania kvality vôd aj v prípade prírodných katastrof. Podobné mechanizmy redoxného cyklu Fe a Mn boli detailne skúmané aj Bábekom et al. (2023), ktorí potvrdili zásadnú úlohu týchto procesov pri ovplyvňovaní kvality podzemných vôd v povodí rieky Morava (Bábek et al., 2023).

Okrem kovov predstavujú významný environmentálny problém aj zvýšené koncentrácie dusíkatých zlúčenín, predovšetkým NH₄⁺ a NO₃⁻, ktoré často prekračujú stanovené limity. Tento stav je úzko spätý s intenzívnym poľnohospodárskym využívaním krajiny, kde nadmerná aplikácia hnojív, nevhodné agrotechnické postupy a nedostatočné ochranné opatrenia vedú k migrácii dusíkatých látok do podzemných vôd. Zvýšené koncentrácie dusičnanov sú nielen ekologickým rizikom, keďže prispievajú k eutrofizácii povrchových vôd, ale zároveň predstavujú závažné zdravotné ohrozenie pre ľudí. V ľudskom organizme sa môžu dusičnany redukovať na dusitany, ktoré následne reagujú s amínmi za vzniku N-nitrozlúčenín – chemických látok so známym karcinogénnym účinkom. Tieto zlúčeniny sú spájané so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny žalúdka, pažeráka a močového mechúra. U dojčiat môže navyše dôjsť k rozvoju methemoglobinémie, stavu, pri ktorom hemoglobín stráca schopnosť efektívne prenášať kyslík, čo môže byť život ohrozujúce (Abascal et al., 2022). Výskum Ortmeyera et al. (2022) v Nemecku, Dánsku a Írsku poukazuje na podobné príčiny nadmerných koncentrácií dusičnanov, ktoré sú dôsledkom neudržateľného agroenvironmentálneho zaťaženia naprieč Európou. Napriek existencii regulačných rámcov, ako je európska dusičnanová smernica (91/676/EHS), mnohé oblasti zostávajú zraniteľné, čo vyžaduje komplexnejšie opatrenia vrátane zlepšeného monitoringu a environmentálne orientovaného manažmentu hnojív. Tieto závery sú relevantné aj pre Slovenskú republiku, kde sa napriek celkovej stabilizácii priemerných koncentrácií dusičnanov v období 2020–2023 stále identifikujú lokality s prekročením limitných hodnôt, čo poukazuje na potrebu cielených a efektívnych opatrení v oblasti ochrany vôd (Ortmeyer et al., 2022).

Ďalšou dôležitou skupinou kontaminantov sú stopové prvky (napr. As, Al, Ni, Hg, Pb, Se, Sb) a špecifické organické látky, ako pesticídy, polyaromatické uhľovodíky (PAU) či VOC. Zvýšené koncentrácie týchto látok sú typické pre lokality s priemyselnou činnosťou alebo v blízkosti neodkanalizovaných obcí, čo podčiarkuje nutnosť detailného prieskumu zdrojov kontaminácie a zavedenia cieľových opatrení na zníženie emisií. Najkritickejšie sú prekročenia toxických látok, ako sú PCE, TCE a vinylchlorid, ktoré sú známe svojou karcinogenitou a chronickou toxicitou. Dlhodobá expozícia týmto kontaminantom môže viesť k poškodeniu pečene, obličiek, centrálneho nervového systému a zvýšenému riziku vzniku nádorových ochorení, najmä pečene, obličiek a pľúc. Niektoré z týchto látok majú aj mutagénne, teratogénne a neurotoxické účinky, čo predstavuje osobitné riziko pre citlivé skupiny obyvateľstva, ako sú deti, tehotné ženy a osoby so zníženou detoxikačnou kapacitou organizmu (Pierri et al., 2021). Výskum Honga et al. (2024) zároveň upozorňuje, že kontaminácia PCE môže spôsobiť dlhodobé narušenie mikrobiálnych spoločenstiev podzemných vôd, čím negatívne ovplyvňuje ich ekologickú stabilitu aj desiatky rokov po počiatočnej expozícii. Tieto zistenia podporujú potrebu modernizácie monitorovacích protokolov vrátane rozšírenia sledovania o bioindikátory, ktoré umožnia včasnú identifikáciu a prevenciu negatívnych dopadov environmentálnych kontaminantov nielen na ľudské zdravie, ale aj na funkčnú rovnováhu podzemných ekosystémov (Hong et al., 2024).

Z hľadiska organického znečistenia sú zvýšené hodnoty TOC a chemickej spotreby kyslíka (CHSKMn) významnými indikátormi prítomnosti organických látok, ktoré môžu negatívne ovplyvniť kvalitu podzemných vôd. Okrem fyzikálno-chemických zmien môžu tieto látky narušiť mikrobiálnu rovnováhu, čím sa zvyšuje riziko mikrobiologickej kontaminácie a vzniku nežiaducich vedľajších produktov dezinfekcie, ktoré môžu byť toxické pre ľudský organizmus. Tento dôležitý aspekt však často zostáva nedostatočne zohľadnený, hoci jeho začlenenie do hodnotenia kvality vody je nevyhnutné pre komplexné posúdenie stavu podzemných vôd (Torrejón et al., 2023). Zhao et al. (2022) zdôrazňujú, že okrem kvantitatívneho obsahu TOC je podstatné aj jeho molekulárne zloženie – napríklad obsah bioenergeticky priaznivých molekúl, ako sú aminosacharidy, ktoré ovplyvňujú mikrobiálne procesy vrátane redoxných reakcií. Transformácia týchto látok prebieha predovšetkým adsorpciou na minerály a biodegradáciou, čo podčiarkuje potrebu hodnotiť aj kvalitatívne charakteristiky organického uhlíka pri posudzovaní rizík kontaminácie. Pre človeka predstavuje prítomnosť týchto organických látok a vznik vedľajších produktov riziko vzniku akútnych aj chronických zdravotných problémov, vrátane podráždenia tráviaceho traktu, alergických reakcií a dlhodobých účinkov na imunitný a nervový systém (Zhao et al., 2022).

Z medzinárodného hľadiska kvalita podzemných vôd na Slovensku zodpovedá trendom zaznamenaným v celej Európskej únii a globálne. Prekročenia koncentrácií Fe a Mn sú bežným javom aj v susedných stredoeurópskych krajinách, ako sú Poľsko, Česká republika či Maďarsko, kde tieto problémy zasahujú približne 25 – 30 % vzoriek podzemných vôd a významne ovplyvňujú využiteľnosť zdrojov (EEA 2022). Problém dusíkatých zlúčenín, najmä dusičnanov, je celoeurópskym fenoménom, výrazným najmä v poľnohospodársky intenzívnych oblastiach. Slovensko sa v tomto smere radí medzi krajiny s významným environmentálnym a zdravotným rizikom, pričom podľa údajov Európskej komisie prekročilo limit 50 mg/l približne 16,5 % lokalít, čo je mierne nad priemerom EÚ (EEA 2023). Znečistenie stopovými prvkami a organickými kontaminantmi je typické pre priemyselne vyspelé regióny EÚ a sveta, pričom približne 24,2 % podzemných vôd v EÚ nespĺňa požiadavky, pričom dusičnany, pesticídy a VOC patria medzi hlavné príčiny. V západných krajinách, ako Rakúsko, Nemecko či Holandsko, sa preto využívajú ochranné pásma a moderné digitálne nástroje monitoringu na včasné odhalenie kontaminácie a ochranu vodných zdrojov (European Commision Report 2024).

Záver

Kvalita podzemných vôd na území Slovenskej republiky zostáva kľúčovým faktorom zabezpečenia dlhodobo dostupnej a bezpečnej pitnej vody. Výsledky monitorovania za rok 2023 potvrdzujú stabilný, no zároveň znepokojujúci stav, kde sa pravidelne vyskytujú prekročenia limitných hodnôt viacerých kontaminantov. Pretrvávajúca prítomnosť znečisťujúcich látok v podzemných vodách predstavuje závažné environmentálne a zdravotné riziká, ktoré si vyžadujú dôsledný a interdisciplinárny prístup k ich monitorovaniu, hodnoteniu a manažmentu. Kľúčové je zabezpečiť efektívnu ochranu týchto strategických zdrojov prostredníctvom implementácie legislatívnych opatrení, udržateľných poľnohospodárskych praktík a modernizácie monitorovacích metód. Napriek niektorým stabilným trendom v kvalite podzemných vôd zostávajú výzvy v podobe lokalizovaných prekročení, ktoré si vyžadujú špecifické riešenia a zvýšenú pozornosť. Udržateľné riadenie podzemných vôd je preto nevyhnutné nielen pre ochranu verejného zdravia, ale aj pre zabezpečenie environmentálnej rovnováhy a kvality života súčasných aj budúcich generácií.

Autori:
Mgr. Simona Miškárová
prof. MUDr. Mgr. Erik Dorko, PhD., MPH, MBA
prof. MUDr. Kvetoslava Rimárová, CSc.
Mgr. Anastasiia Ostafiichuk
MVDr. Martina Hrubovčák Tejová
Práca je podporená grantami KEGA 003UPJŠ-4/2024 Aktualizácia a inovácia študijného programu Verejné zdravotníctvo v oblasti prevencie chronicky neprenosných ochorení a grantom KEGA 0010UPJŠ-4/2024 Implementácia multimediálnych technológií vo výučbe preventívnych intervencií v lekárskych a nelekárskych odboroch.

Zoznam bilbiografických odkazov

ABASCAL, E., et al. Global diagnosis of nitrate pollution in groundwater and review of removal technologies. Science of The Total Environment. 2022. 810 (1): 1–25.

BÁBEK, O., et al. Groundwater red beds in Holocene fluvial sediments as a product of iron and manganese redox cycling; Morava River, Czechia. Sedimentology. 2023. 70 (7): 2220–2240.

BAGORDO, F., et al. Factors Influencing Microbial Contamination of Groundwater: A Systematic Review of Field-Scale Studies. Microorganisms. 2024. 12 (5): 1–18.

Bo, L., et al. Research on an Online Monitoring System for Efficient and Accurate Monitoring of Mine Water. IEEE Access. 2022. 10 (1): 18743–18756.

ENVIROPORTÁL. Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky za rok 2023. Dodatok čistej vody pre všetkých.

European Commission. Water Quality and Contaminants Report. 2024.

European Environment Agency (EEA). Groundwater quality in Europe. 2022.

European Environment Agency (EEA). Nitrate pollution in vulnerable zones in the EU. 2023.

HONG, J., et al. Assessing long-term ecological impacts of PCE contamination in groundwater using a flow cytometric fingerprint approach. Science of The Total Environment. 2024. 931 (1): 1–12.

KRISHNAMOORTHY, N., et al. Assessment of underground water quality and water quality index across the Noyyal River basin of Tirupur District in South India. Urban Climate. 2023. 49 (1): 101436.

MOLNÁROVÁ, A., ĽUPTÁKOVÁ, A. a URBANCOVÁ, J. Hodnotenie vplyvu kontaminácie rieky Slaná na kvalitu podzemných vôd. Valné zhromaždenie EGU 2025, Viedeň, Rakúsko, 27. apríla – 2. mája 2025, EGU25-9448.

ORTMEYER, F., et al. Groundwater nitrate problem and countermeasures in strongly affected EU countries – a comparison between Germany, Denmark and Ireland. Grundwasser. 2022. 28 (1): 3–22.

PIERRI, D. Actual decay of tetrachloroethene (PCE) and trichloroethene (TCE) in a highly contaminated shallow groundwater system. Environmental Advances. 2021. 5 (1): 1–12.

SANKHLA, M., et al. Contaminant of Heavy Metals in Groundwater and its Toxic Effects on Human Health and Environment. International Journal of Environmental Sciences and Natural Resources. 2019. 18 (5): 1–5.

SHABAN, J., et al. The Effect of Nitrate-Contaminated Drinking Water and Vegetables on the Prevalence of Acquired Methemoglobinemia in Beit Lahia City in Palestine. Water. 2023. 15 (11): 1–11.

TORREJÓN, J., et al. Relationship, importance, and development of analytical techniques: COD, BOD, and TOC in water – An overview through time. SN Applied Sciences. 2023. 5 (118): 1–13.

ZHAO, Q., et al. Identifying carbon processing based on molecular differences between groundwater and water-extractable aquifer sediment dissolved organic matter in a Quaternary alluvial-lacustrine aquifer. Applied Geochemistry. 2022. 137 (1): 1–10.