Abstrakt: Mnohí autori zaoberajúci sa etiológiou nelátkových patologických závislostí sa prikláňajú k názoru, že práve dedičnosť je jedným z biologických faktorov zodpovedných za prítomnosť tejto problematiky v ľudskej populácii. Podstatou článku je polemika smerujúca k zisteniu, či možno daný názor považovať za holý fakt, alebo len akúsi polopravdu, či dokonca absolútny mýtus. Možnou odpoveďou na predloženú otázku sú výsledky v záujme odhalenia pôvodu celej záležitosti uskutočneného prieskumu, ktoré sa prostredníctvom tohto príspevku ponúkajú všetkým v rámci analyzovanej témy poznania chtivým čitateľom.
Kľúčové slová: nelátkové patologické závislosti

Ľudia charakterizovaní určitou inakosťou sú často opradení rôznymi mýtmi. Podobne si vymýšľame legendy a príbehy aj o národoch či kmeňoch, o ktorých máme málo informácií. Vieme my napríklad to, či skutočne existujú ľudožrúti – t. j. ľudia, ktorí naozaj konzumujú ľudí? Cieľom tohto článku nie je zamýšľať sa nad neznámymi kmeňmi a spôsobom ich stravovania, ale skôr priblížiť (pedagógom, poradenským pracovníkom, psychológom a verejnosti) to, ako fungujú ľudia so zrakovým postihnutím, čo úplne pochopiteľne môže byť pre niekoho, v dôsledku nedostatku informácií, možno porovnateľné hoci aj s už spomínaným ľudožrútom. Vieme my vôbec, kto vlastne sú ľudia so zrakovým postihnutím – sú to len nevidiaci? Naozaj veríme v to, že títo ľudia majú prirodzene lepší sluch alebo „vidia“ srdcom? Ako a o čom s nimi komunikovať?

Občiansky parlament, o.z. je celoslovenská platforma aktivistov, nepolitické združenie odborníkov a organizácii. Pôsobí na celom území Slovenska prostredníctvom svojich občianskych poslancov. V každom okrese Slovenska je jeden občiansky poslanec, ktorý sa zaoberá problémami a charakteristikami daného regiónu. Občiansky poslanec je fyzická osoba, ktorá má mandát od minimálne desiatich organizácii, občianskych združení, neziskových organizácii, klubov alebo miestnych samospráv. Po svojom prvom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 21. apríla 2012 kooperujú poslanci občianskeho parlamentu s organizáciami a aktivistami v regiónoch a tvoria a postupne rozbiehajú Program morálnej, hospodárskej, kultúrnej a vzdelanostnej obnovy krajiny.

Abstrakt: Osobnosť typu D u dospelých. Osobnosť typu D je charakterizovaná spojenou tendenciou prežívať negatívne emócie a potláčať tieto emócie pri vyhýbaní sa sociálnemu kontaktu s inými. Typ D je citlivým faktorom pre všeobecný psychologický distres, ktorý vplýva na duševný a fyzický zdravotný stav. Škála DS14 bola administrovaná 295 dospelým, ktorý ju dobrovoľne vyplnili. Výskyt osobnosti typu D je dosť vysoký (35,6 %), najvyšší výskyt je vo vekovej skupine od 21 do 30 rokov, najnižší vo vekovej skupine od 31 do 40 rokov. Signifikantný rozdiel v negatívnej afektivite je medzi vekovou skupinou od 31 do 40 rokov a ostatnými skupinami (od 21 do 30 rokov, od 41 do 50 rokov). Predpokladáme, že tento rozdiel je spôsobený relatívnou stabilitou pracovného a rodinného života osôb vo veku od 31 do 40 rokov v porovnaní s osobami v mladšom i v staršom veku. Táto štúdia je prvým krokom v našej snahe validizovať škálu DS14 na slovenskej vzorke pacientov s kardiovaskulárnou chorobou a kontrolnej vzorke zdravých osôb.
Kľúčové slová: Osobnosť typu D, negatívna afektivita, sociálna inhibícia.

Abstract: Type D personality among adults. Type D personality is characterized by the joint tendency to experience negative emotions and inhibit these emotions while avoiding social contact with others. Type D is a vulnerability factor for general psychological distress that affects mental and physical health status. Type D Scale (DS14) was administered to 295 adults, who voluntarily completed the questionnaire. The prevalence of Type D is rather high (35,6%), with the highest prevalence among the age group from 21 to 30 years and the lowest among the age group from 31 to 40 years. Women scored higher on negative affectivity than men, men scored higher on social inhibition than women. The significant difference in negative affectivity is between the age group from 31 to 40 and other groups (from 21 to 30 years, from 41 to 50 years). We suppose that it is due to a relative stability of the family and working life of persons aged from 31 to 40 in comparison with persons at younger and older age. This study is the first step in our ambition to validate the Type D Scale (DS14) in Slovak sample of patients with cardiovascular diseases and sample of healthy controls.
Keywords: Type D personality, negative affectivity, social inhibition.

Kľúčové slová: prevencia nadmernej fyzickej záťaže; kinestetika v ošetrovateľskej starostlivosti; zvládanie psychickej záťaže; bournout; stratégie zvládania - coping; manažment stresu v ošetrovateľstve.

Podľa rozličných zdrojov sa odhaduje, že na Slovensku žije 430 000 Rómov, čo predstavuje 8 % slovenskej populácie (Marcinčin & Marcinčinová 2009, Vašečka&Džambazovič 2000). Viac než sedminu rómskeho obyvateľstva predstavujú školáci (Marcinčin&Marcinčinová 2009). Problémom je extrémne vysoká miera územnej segregácie, chudoby a vnímanej diskriminácie (EU-MIDIS 2009, Vašečka&Džambazovič 2000).

Poznanie špecifík vývinových období je nutným predpokladom adekvátneho využívania psychologických intervencií. V našom príspevku sa venujeme adolescencii, ktorá tvorí celú druhú dekádu ľudského života, zameriavame sa na strednú (14 – 16 rokov) a neskorú (17 – 20 či 22) adolescenciu, po ktorej nasleduje dospelosť (Macek, 2003).

Kardiovaskulárne choroby vznikajú v dôsledku pôsobenia a kombinácie viacerých rizikových faktorov. Vyvíjajú sa obyčajne pomaly, nenápadne, dlhší čas, bez toho, aby boli evidentné varovné subjektívne symptómy. Zodpovednosť sa pripisuje najčastejšie fajčeniu, nízkej pohybovej aktivite, konzumácii nevhodných potravín bohatých na tuk a cholesterol, nadváhe, obezite, ale závažným podielom prispievajú aj psychosociálne, emocionálne činitele na báze stresu, či psychologického diskomfortu.

Stredný a vrcholový manažment nemocníc na Slovensku je reprezentovaný v prevažnej väčšine lekármi. Táto situácia je dobre definovaná a odôvodnená pokiaľ ide o primárov oddelení, ktorí predstavujú stredný manažment. Avšak aj na úrovni riaditeľov nemocníc, kde sa už vyžadujú komplexnejšie manažérske vedomosti a zručnosti, sa nachádzajú väčšinou lekári, výnimočne iné profesie. Implicitne sa predpokladá, že lekár predstavuje optimálneho kandidáta pre túto manažérsku pozíciu, nakoľko detailne pozná prostredie nemocnice a zdravotníckeho systému, ako aj potreby pacienta, a táto znalosť bude mať priaznivý efekt na efektivitu organizácie a kvalitu poskytovaných služieb. Potrebné vedomosti z oblasti manažmentu je možné doplniť školeniami v manažmente.

Abstrakt: V charakterizovaní tejto doby, ktorú žijeme. Je nutné treba uviesť prítomnosť jednotlivých procesov. Sú to globalizácia, multikulturalizmus, sekularizmus, relativizmus, egoizmus, rasizmus, ľudské práva, kríza rodiny, rast rozvodov, intolerancia, fenomén násilia, migrácia, otroctvo a práca detí, neúcta k životu, kultúra smrti všetky tieto procesy so sebou prinášajú stres. Cieľom príspevku je poukázať na históriu stresu a existenciu v súčasnej dobe, v ktorom sa nachádza ľudský jedinec.
Kľúčové slová: Človek, Stres, Spoločnosť, Záťaž.

Lifelong learning health education
Abstrakt: Príspevok sa venuje problematike zdravia, výchove k zdraviu a úlohám výchovy k zdraviu z pohľadu celoživotnej výchovy a vzdelávania. Zdravie je východiskovým predpokladom existencie a fungovania ostatných hodnôt. Osobné správanie považujú mnohí autori za jednu z najdôležitejších determinánt zdravia.
Klúčové slová: zdravie, výchova k zdraviu, celoživotné vzdelávanie, definičné vymedzenia.

Abstract: The paper attend to problems health, health education and health education themes from lifelong education point of view. Health is resource assuption of existence and functioning another values. Many authors think of personal behaviour as one of the most important health determinants.
Keywords: health, health education, lifelong education, definitions.

Martin Jelínek, Petr Květon, Dalibor Vobořil

Pojmy téorie odpovede na položku a počítačové adaptívne testovanie sú v posledných rokoch veľmi často zmieňované v súvislosti s modernými trendmi v psychologickej (i inej) diagnostike. Ambíciou tejto knihy je poskytnúť čitateľovi v ucelenej forme popis základných princípov teórie odpovede na položku (Item Response Theory – IRT) a počítačového adaptívneho testovania (Computerizes Adaptive Testing – CAT), ktoré je na nej založené.

Stanislav Navrátil, Jan Mattioli

V súčasnej dobe sa stretávame u predstaviteľov detí a mládeže v rodinách, v školách a na verejnosti stále častejšie a intenzívnejšie s prejavmi drzosti, vulgarizmami, vzdorom, zlosťou, neochotou, agresiou, vydieraním, klamaním, podvádzaním atď., ktoré sťažujú, alebo dokonca znemožňujú dosiahnutie vzájomného porozumenia, pochopenia, tolerancie, spolupráce a vzájomnej pomoci medzi deťmi, mládežou a dospelými. Dôsledkom popisovaného stavu, ktorý nie je limitovaný krajom ani hranicami jednotlivých štátov, je nárast jednostranných alebo obojstranných negatívnych osobne výberových vzťahov antipatie a antiautority, rozporov a z nich vyplývajúcich konfliktov medzi menovanými skupinami a zhoršovanie klímy rodinného a školského prostredia.

Při své praxi se opakovaně setkávám s dospívajícími a mladými lidmi, které na jejich životní pouti nelimitovalo jejich postižení či špatný zdravotní stav natolik, jako psychické trauma z toho, že nebyli přijati svými rodiči takoví, jací jsou. Se svými odlišnostmi a limity, ale i s jejich schopnostmi a dovednostmi, s tím, že mohou něco dokázat i přes svůj handicap a hlavně, že v každém případě jsou jejich dětmi stejně, jako kterékoliv jiné.

Family as a primary environment in society
Abstrakt: Štruktúra rodiny sa realizuje jednak na úrovni vzťahu rodiny k spoločnosti a jednak na úrovni vzťahu k jednotlivým sociálnym skupinám. Rodina ako súčasť spoločnosti reaguje na spoločenské premeny, mení sa spolu so spoločnosťou. Rodina je prirodzeným prostredím, nikdy to nie je prostredie izolované od spoločnosti. V spoločnosti sa človek rodí, rastie a hlavne rozvíja. Obsah príspevku prezrádza už samotný názov Rodina ako primárna inštitúcia spoločnosti. Budeme sa venovať rodine a jej vplyvu na výchovu dieťaťa. Na každého jedinca vplýva vo výchove jeho rodinné prostredie, ktoré ho formuje.
Kľúčové slová: Dieťa. Humánnosť. Prostredie. Rodiny. Spoločnosť. Výchova.

Abstract: The family structure is carried out both at the level of the family relationship to society and to the level for individual social groups. Family as part of responding to social changes, changing along with society. The family is the natural environment, it is never isolated from the environment. At a person is born, grows and develops in particular. The content reveals the contribution of the very name of the family as the primary institution of society. We will address the family and its impact on the child's upbringing. For each individual influence in the upbringing of his family environment that shaped him.
Keywords: Education, Environment, Family, Humanity, Children, Society.