Subjektívne verzus objektívne prekážky pri dosahovaní cieľa

jan 29 2021

Subjective versus objective obstacles in goal achievement

Abstrakt: Predložená štúdia za cieľ kategorizovať a obsahovo popísať konkrétne prekážky, ktoré vstupujú do procesu dosahovania cieľa na základe obsahovej analýzy 1507 odpovedí respondentov. Ako základné kritérium klasifikácie bola zvolená príčina, ktorá rozdeľuje prekážky na objektívne a subjektívne. Dáta boli získané od vzorky 542 respondentov vo veku 18 až 34 rokov. Z objektívnych interferujúcich premenných dominovali najmä aktuálne situačné prekážky, napríklad nadmerná administratívna záťaž. Pri subjektívnych prekážkach mali najväčšie zastúpenie tie, ktoré odrážali aktuálny psychický a fyzický stav jedinca, napríklad v podobe stresu alebo aktuálnej psychickej nepohody.
Kľúčové slová: dosahovanie cieľa, prekážky, sebaregulácia

Abstract: The present study aimed to categorize and describe the specific obstacles that enter the process of goal achievement. The basic criterion for obstacles categorization was based on its cause, what divided the obstacles into objective and subjective. Data were obtained from a sample of 542 respondents aged 18 to 34 years. Content analysis of 1507 responses was conducted. Of the objective interfering variables, current situational barriers, such as excessive administrative burdens, dominated. In the case of subjective obstacles, those that reflected the current mental and physical condition of the individual were the most represented, for example in the form of stress or current mental discomfort.
Key words: goal achievement, obstacles, self-regulation

Foto: Dana Duchoslavova (2020)Foto: Dana Duchoslavová (2020)

Náš každodenný život je plný prekážok, ktoré nám často sťažujú alebo dokonca znemožňujú dosiahnuť nami sledovaný cieľ. Napríklad kolegovo telefonovanie na pozadí, ktoré nám bráni sústrediť sa na vykonávanú prácu; náhla choroba dieťaťa, ktorá nám úplne poprehadzuje dennú a pracovnú rutinu; alebo hodinové meškanie ranného autobusu. Je možné deliť prekážky do kategórií? Je možné ich diferencovať na základe príčiny? Zámerom nasledujúceho textu je zodpovedanie týchto otázok skúmaním a analýzou najčastejšie uvádzaných prekážok na ceste k cieľu z 1507 odpovedí oslovených respondentov.

Väčšina ľudského správania je zameraná na cieľ (Kruglanski, 1996). Proces tvorby, sledovania a dosahovania cieľov v podobe sebaregulácie je nevyhnutnou súčasťou života jedinca, nakoľko mu napomáha vytvárať si a následne realizovať jeho vlastný plán a zvolenú cestu. Želané ciele sa môžu týkať tak jeho zdravia, práce, športu alebo vzťahov. Avšak napriek tomu, že si človek ciele dáva, nie vždy ich aj úspešne dosahuje. V rámci celej dlhej cesty vedúcej k cieľu sa totiž veľmi pravdepodobne vyskytnú aj skutočnosti, ktoré túto cestu môžu predĺžiť, sťažiť, zamotať až dokonca ukončiť. Za distraktormi v dosahovaní cieľov môžu stáť viaceré premenné. Jedným z nich môžu byť prekážky, ktoré vstupujú do procesu cieľovej sebaregulácie a vedú k tomu, že sa človeku nedarí bezproblémovo dosahovať zvolené zámery. Prítomnosť prekážok sťažuje sledovanie cieľa. Problematika rušivých premenných v podobe prekážok pri sebaregulácii tvorí aktuálnu tému výskumov v tejto oblasti (Fishbach, Hofman, 2015).

Margus, Forster, Vam Kleef (2011) definujú prekážky všeobecne, ako určité interferujúce sily, ktoré bránia človeku dosiahnuť stanovený cieľ. Salanova so svojimi spolupracovníkmi (2009) ich vysvetľuje ako vonkajšie alebo vnútorné okolnosti, ktoré sťažujú dosiahnutie cieľa. Oetingen a jej kolektív (2010) dodávajú, že sú to akékoľvek okolnosti, ktoré stoja v ceste k cieľu alebo zábrany znemožňujúce dosiahnutie cieľa priamou, pôvodne zamýšľanou cestou.

Zdolanie prekážok si vyžaduje najskôr ich identifikáciu. V tejto súvislosti Myrseth a Fishbach (2009) navrhujú dvoj-stupňový proces krokov potrebných na zvládnutie prekážky pri dosahovaní cieľa. Prvým krokom je odhalenie prekážky. V druhom kroku je potrebné využiť konkrétne stratégie na prekonanie identifikovaných prekážok. Myrseth a Fishbach (2009) dodávajú, že nedostatočná alebo neskorá identifikácia prekážky pravdepodobne povedie k zníženiu pokroku pri dosahovaní cieľa. Práve z týchto dôvodov je dôležitá klasifikácia prekážok na základe viacerých parametrov a charakteristík.

Odborná literatúra ponúka viacero možností klasifikácie, kategorizácie prekážok. Napríklad Shah a Kruglanski (2008) delia prekážky na základe hedonickosti na atraktívnu možnosť a nepriaznivú zábranu. Leduc-Cummimgs, Milyavskaya a Peetz (2017) zohľadňujú časovú perspektívu a hovoria o minulej, aktuálnej a očakávanej prekážke. Pre porovnanie Marguc, Forster a Van Kleef (2011) kategorizujú prekážky podľa ich účinku na priamo pôsobiace a nepriame. Avšak najčastejšie delenie prekážok je na základe ich príčiny na subjektívne a objektívne interferujúce premenné (Marguc, Forster, Van Kleef, 2011; Milyavskaya, Inzlicht, Hope a Koestner, 2015). Okrem toho je možné diferencovať objektívne prekážky podľa ich povahy na fyzikálne, situačné alebo sociálne interferujúce premenné a zdroje (Altmann, Trafton, & Hambrick, 2014). Vonkajšie prostredie môže byť zdrojom potencionálnych fyzikálnych prekážok napríklad v podobe rušivých zvukov, svetiel alebo iných externých a ťažko ovplyvniteľných fenoménov; sociálne prostredie môže byť zdrojom distraktorov napríklad v podobe tlaku napĺňať spoločenské alebo rodinné očakávania (Altmann, Trafton, & Hambrick, 2014). Situačnou objektívnou prekážkou môže byť aj ranná preplnená dopravná situácia. Prekážky v podobe zdrojov spočívajú v nedostatku niečoho, čo človek potrebuje pre dosiahnutie cieľa. Subjektívne prekážky je možné definovať ako okolnosti percipované jedincom v podobe subjektívnych ťažkostí, ako protiklad k tradičnému chápaniu prekážok v podobe objektívnych, externých zábran (Margus, Forster, Vam Kleef, 2011). Gollwitzer a Brandstatter (1997) spresňujú, že subjektívna prekážka môže mať charakter konkurenčného cieľa, zabudnutia na cieľ a nízkej sebakontroly (Gollwitzer & Brandstätter, 1997). S bližšou obsahovou kategorizáciou subjektívnych prekážok sme sa v štúdiách však nestretli. Preto bolo cieľom nasledujúceho výskumu zmapovanie prekážok, s ktorými sa jedinci stretávajú pri plnení stanovených cieľov a ich následná bližšia kategorizácia podľa obsahu na základe príčiny subjektívnosti a objektívnosti.

Výskumná vzorka

Dáta boli získané od vzorky 542 respondentov vo veku 18 až 34 rokov (Mvek = 22,2; SD = 1,96). Vzorku tvorilo 73,25 % žien (N = 379) a 26,75 % mužov (N = 145). Výber respondentov prebehol príležitostným nenáhodným výberom.

Metodika

Respondenti vypĺňali základné sociodemografické údaje ako je rod, vek, študijný odbor, ročník štúdia a tiež sa vyjadrovali k tomu či pracujú alebo študujú. Následne boli požiadaní o odpoveď na otvorenú otázku, ktorá sa týkala konkrétnych prekážok, s ktorými sa stretávajú alebo očakávajú, že budú stretávať pri plnení konkrétneho cieľa, ktorý si stanovili. Konkrétne znenie úlohy bolo nasledovné: „Ľudia počas svojho života nedokážu vždy dosiahnuť to, čo chcú a niekedy sú nútení ukončiť svoje snahy o dosahovanie cieľov, ktoré si stanovili. Uveďte, prosím, prekážky, s ktorými sa podľa Vás pri dosahovaní cieľa stretnete.“

Procedúra

Dáta bolí získané pomocou viacerých čiastkových štúdií, ktoré sa týkali stanovovania cieľov a výskytu prekážok pri ich dosahovaní v rôznych oblastiach života človeka – chudnutie, štúdium, akýkoľvek osobný cieľ alebo taký, ktorý chce respondent dosiahnuť do určitého veku. Respondenti odpovedali na otázku buď elektronicky alebo formou ceruzka – papier. Získané údaje boli spracovávané pomocou softvérov Microsoft Excel 2016 a IBM SPSS 21. Sociodemografické údaje boli spracované pomocou deskriptívnej analýzy (aritmetický priemer, štandardná odchýlka). Analýza odpovedí respondentov na otvorenú otázku prebehla za účasti dvoch odborníkov, ktorí uskutočnili obsahovú analýzu so snahou o začlenenie odpovedí do už existujúcej klasifikácie. Následne bola určená frekvencia výskytu jednotlivých kategórií prekážok vyjadrená relatívnou početnosťou.

Výsledky

Celkovo prebehla analýza 1507 odpovedí respondentov, pretože niektorí uviedli, že pri dosahovaní stanoveného cieľa čelia viacerým prekážkam, prípadne boli na uvedenie viacerých prekážok priamo vyzvaní (v závislosti od konkrétnej štúdie). Prirodzene, mnohé odpovede sa vyskytovali opakovane (napr. lenivosť, prokrastinácia, nedostatok času, stres, atď.). Z uvedeného dôvodu bolo nakoniec vyextrahovaných 235 rôznych prekážok, s ktorými respondenti bojujú pri dosahovaní cieľa, ktorý si stanovili.

Zo subjektívnych prekážok boli najviac zastúpené tie, ktoré sa vzťahovali k aktuálnemu fyzickému a psychickému stavu (33,9 %). Zaradili sme sem prekážky ako napríklad stres, celkové psychické rozpoloženie, strach z odhalenia slabých stránok, vnímaná nadmerná záťaž, osobné problémy, bezmocnosť, neschopnosť, emocionálne vyčerpanie, strach zo zlyhania, depresia, podceňovanie seba samého, pamäť, pochybnosti o cieli, strach, že ostanem sám, strach z neúspechu, nálada, prekonanie minulosti, nechuť voči davom, smútok, nervozita, úzkosť, pochybnosti o sebe, vnímaný diskomfort, zaľúbenosť, osamelosť, strach z prezentovania, pocit neschopnosti, strach zo sklamania, zdravotné problémy, choroba, genetika, menštruácia, únava, vyčerpanie, metabolizmus, hlad, fyziológia, zmyslová precitlivenosť.

Druhým najčastejším typom subjektívnych prekážok boli tie, ktoré sa viažu k nízkej sebakontrole (29,5 %). Patrí sem netrpezlivosť, slabá vôľa, nedostatok motivácie, málo sebadisciplíny, malá vytrvalosť, žiadostivosť, nekontinuálnosť výkonu činnosti, nechuť, láska k jedlu, závislosť na sladkom, vnímaná nezmysluplnosť/neadekvátnosť cieľa, prokrastinácia, nesústredenosť, zvyk (neochota meniť zabehnuté), nedostatok snahy, neschopnosť udržať si prácu, vysoké pracovné tempo, neznalosť toho, čo chcem, nutkanie, zotrvačnosť, zlý manažment času, nedostatočná príprava, chýbajúci životný cieľ, výhovorky, strata záujmu o cieľ, nezáujem, nedostatok prípravy, nedôslednosť, túžby, popieranie skutočnosti, nestabilita v názoroch, neodbytné myšlienky.

Osobnostné faktory zastupovali 21,4 % subjektívnych prekážok. Zaradili sme sem lenivosť, pohodlnosť, nízka sebadôvera, negativizmus, prílišná zodpovednosť, nezodpovednosť, ľudská nedokonalosť, prílišná dobrota a prajnosť, pýcha, dôverčivosť, hanblivosť, bojazlivosť, predsudky, kreativita, nespoločenskosť, nerozhodnosť, neodhodlanosť, samotná osoba ako taká, neschopnosť sebazaprenia, egoizmus, povaha, emočná nestabilita, slabá výrečnosť, utkvelé predstavy a presvedčenia.

Konkurenčný cieľ predstavoval 15,2 % subjektívnych prekážok, pričom sem boli zaradené prekážky ako chutné jedlo, školské povinnosti (zápočty, skúšky, maturita, štátnice, písanie záverečnej práce), pracovné povinnosti, iné povinnosti, záľuby, športové aktivity, konflikt rolí, PC hry, sociálne siete, TV, premýšľanie nad ukončením snahy o cieľ, seriály, lepší program, spoločenský život, iné priority, chuť s tým skončiť, súbežné štúdium.

Prekážku, ktorá by spadala do podkategórie zabudnutie na cieľ sme v nami získaných dátach neidentifikovali. Celkovo tvorili subjektívne prekážky 47,7 % všetkých prekážok.

Čo sa týka objektívnych prekážok, najviac zastúpené boli tie, ktoré mali situačný charakter (36,6 %), ako napríklad stagnácia, žiaden progres, oslavy, strava v škole, byrokracia, metódy vyučovania, neistota, skúškové obdobie, množstvo učiva, nuda, neúspech, ukončenie štúdia (čerstvý absolvent), konkurencia, pohovor, komplikácie, strata, predošlé skúsenosti, nezamestnanosť, cena nehnuteľností, potreba vzdelávať sa, psychotesty, zmena bydliska, možnosti uplatnenia, cestovanie za prácou, sklamanie, odlúčenie od rodiny, finančná kríza, zaneprázdnenosť, pomoc v domácnosti, neskoré príchody domov, zlé podmienky, hriech, krádež, zaneprázdnenosť, zlyhanie, Vianoce, rodinné problémy, vysoké nároky, neočakávané udalosti, smrť blízkeho, kladené vysoké nároky, neobjektívne hodnotenie, vzťahové problémy, nesplnené podmienky, nízka kvalita tovaru.

Za nimi nasledovali prekážky so sociálnym charakterom (30,1 %), napríklad tlak rodiny, postoje ľudí, kultúrny život, starostlivosť o deti, zamestnávateľ, spoločenský život, spolubývajúci, nezáujem učiteľa, neochota ľudí, partner, problém s učiteľom, založenie rodiny, neprijatie okolím, neochota druhých spolupracovať, nedostatok záujmu zo strany druhých, neschopnosť ovplyvniť rozhodnutia druhých, politická situácia, gender stereotypy, žiadna podpora od rodiny, aktuálna spoločenská situácia, očakávania rodičov, neprajníci, problémy v rodine, odcudzenie sa, pôsobím nesympaticky, strach rodiny, nespolupráca spolužiakov, nedostatok podpory, vplyv spolužiakov, zlý kolektív, zlé prostredie, nesúhlas blízkych, konflikty, netrpezlivosť iných, neodraditeľní muži, komunikácia, diabol.

Zdroje predstavovali 24,4 % objektívnych prekážok. Zaradili sme sem nedostatok času, nedostatok energie, cena zdravých potravín, nedostatok informácií, nedostatok vedomostí, nedostatok dát, málo príležitostí na uskutočnenie cieľa, nemotivujúci materiál, nedostatok financií, problém nájsť partnera, nedostatok pracovných miest, hypotéka, nedostatok nápadov, nedostatok spánku, nízke platové ohodnotenie, náklady na život, nedostatok praxe, nízka dotácia od vlády, ponuky, nedostatok sexu, nedostatok odvahy, nedostatok známostí, nízka kvalifikácia, nedostatok oddychu, nedostatok kontaktu, nedostatok priestoru, nedostupnosť daru, nekvalitné poznámky, neznalosť jazyka, priveľa možností.

Najmenej početné zastúpenie mali prekážky fyzikálnej povahy (8,9 %), ako napríklad vzdialenosť, krajina, poloha, počasie, hluk, zima, tras, doprava, nové prostredie, denný transport, dostupnosť. Objektívne prekážky tvorili 52,3 % všetkých odpovedí.

V rámci kompletného súboru prekážok mali najväčšie zastúpenie situačné prekážky (19,1 %), nasledovali psychický a fyzický stav (16,2 %), sociálne prekážky (15,7 %), nízka sebakontrola (14,1 %), zdroje (12,8 %), osobnostné faktory (10,2 %), konkurenčný cieľ (7,2 %), fyzikálne prekážky (4,7 %), zabudnutie na cieľ (0 %). Z dôvodu lepšej prehľadnosti sú vyššie uvedené údaje spracované do tabuľky (Tabuľke).

Tabuľka 1 Kategorizácia prekážok

Diskusia

Vzhľadom k tomu, že doterajšie literárne zdroje uvádzajú niekoľko rôznych pohľadov, s akými sa dá na charakter prekážky nahliadať, bolo nevyhnutné, aby sme určili, ktorá z nich bude pre nás kľúčová. Nakoľko je v odborných štúdiách najčastejšie spomínané klasifikačné kritérium podľa príčiny, teda delenie prekážok na subjektívny (Gollwitzer & Brandstätter, 1997) a objektívny (Marguc, Forster & Van Kleef, 2011) charakter, pristúpili sme k jeho použitiu. Subjektívna prekážka môže mať formu konkurenčného cieľa, zabudnutia na cieľ a nízkej sebakontroly (Gollwitzer & Brandstätter, 1997). Objektívna prekážka môže mať fyzikálnu, situačnú, sociálnu podobu alebo môže plynúť z nedostatku zdrojov (Marguc, Forster & Van Kleef, 2011). Pri obsahovej analýze a kategorizácii prekážok do už existujúcej schémy sme narazili na mnoho prekážok, ktoré však nebolo možné zaradiť do žiadnej z vopred určených kategórií. Preto sme pristúpili k vytvoreniu ďalších dvoch podkategórií v rámci subjektívnych prekážok, ktorými sú aktuálny stav (psychický a fyzický) a osobnostné faktory. Oslovení respondenti uvádzali v približne rovnakej miere subjektívne aj objektívne prekážky. Milyavskaya, Inzlicht, Hope a Koestner (2015) spresňujú, že je dôležitejšie to, čo jedinec subjektívne vníma a hodnotí ako prekážku a príčinu nezdaru.

Z objektívnych interferujúcich premenných dominovali prekážky, ktoré mali najmä situačný charakter, ako napríklad prehnaná byrokracia, typ stravovania alebo dopredu stanovený model vyučovania. Za nimi nasledovali distraktory v podobe sociálnych okolností ako spoločenský tlak, rodinné vzťahy alebo nedostatok záujmu z blízkeho, či vzdialenejšieho sociálneho prostredia. Najmenej uvádzané boli vonkajšie fyzikálne okolnosti, napríklad vzdialenosť alebo poloha.

Pri subjektívnych prekážkach mali najväčšie zastúpenie tie, ktoré odrážali aktuálny psychický a fyzický stav jedinca. Tie reprezentovali aj nami vytvorenú novú podkategóriu. Respondenti tu uvádzali najmä okolnosti ich aktuálneho psychického a emočného rozpoloženia, ale aj sebapodceňovanie alebo pochybnosti o správnosti, či dosiahnuteľnosti cieľa. V tejto súvislosti Marguc, Förster a Van Kleef (2011) objasňujú, že pochybnosti jedinca o svojich schopnostiach dosiahnuť cieľ môžu viesť k tomu, že sa ho predčasne vzdá bez vytvorenia novej dosiahnuteľnejšej alternatívy. Naopak, v prípade, že prekonanie prekážok jedinec hodnotí ako výzvu, môže to byť dobrým predpokladom úspešného dosiahnutia cieľa. Okrem toho respondenti uvádzali subjektívne prekážky aj v podobe zníženej sebakontroly ako je netrpezlivosť alebo slabá vôľa. V tejto súvislosti Baumeister a Alquist (2009) vysvetľujú, že pevná vôľa je základ sebakontroly ako schopnosti odolávať aktuálnym pokušeniam, čo je predpoklad úspešného dosiahnutia cieľa. Ako zaujímavá sa ukázala aj druhá nová podkategória subjektívnych prekážok s charakterom osobnostných faktorov či už je to lenivosť, negativizmus alebo nezodpovednosť. Prekážku, ktorá by spadala do podkategórie zabudnutie na cieľ sme v nami získaných dátach neidentifikovali.

Záver

Uvedená štúdia mala za cieľ kategorizovať a obsahovo popísať konkrétne prekážky, ktoré vstupujú do procesu dosahovania cieľa. Ako základné kritérium klasifikácie sme si zvolili ich príčinu, ktorá rozdeľuje prekážky na objektívne a subjektívne. Z objektívnych interferujúcich premenných dominovali najmä aktuálne situačné prekážky. Pri subjektívnych prekážkach mali najväčšie zastúpenie tie, ktoré odrážali aktuálny psychický a fyzický stav jedinca, napríklad v podobe stresu alebo aktuálnej psychickej nepohody.

Autorky:
doc. Mgr. Monika HRICOVÁ, PhD
PhDr. Radka ČOPKOVÁ, PhD.

Grant VEGA 1/0748/19 Charakteristiky rozhodovania a kríza v procese dosahovania cieľov.

Zoznam bibliografických odkazov

ALTMANN, E. M., TRAFTON, J. G., & HAMBRICK, D. Z. 2014. Momentary interruptions can derail the train of thought. In Journal of Experimental Psychology: General, 143(1), 215–226. https://doi.org/10.1037/a0030986.

BAUMEISTER, R. F., ALQUIST, J. L. 2009. Is There a Downside to Good Self-control? In Self and Identity, 8, 115-130.

FISHBACH, A. & HOFMANN, W. 2015. Nudging Self-Control: A Smartphone Intervention of Temptation Anticipation and Goal Resolution Improves Everyday Goal Progress. In Motivation Science, 1, 137-150.

GOLLWITZER, P. M., BRANDSTATTER, V. 1997. Implementation intentions and effective goal pursuit. In Journal of Personality and Social Psychology, 73, 186-199.

KRUGLANSKI, A. W. 1996. Goals as knowledge structures. In Gollwitzer, P. M. & J. A. Bargh, J. A. (Eds.), The psychology of action: Linking cognition and motivation to behavior. New York: Guilford Press, 1996, pp. 599-619.

LEDUC-CUMMINGS, I., MILYAVSKAYA, M., & PEETZ, J. 2017. Goal
motivation and the subjective perception of past and future obstacles. Personality
and Individual Differences, 109, 160-165.

MARGUS, J., FOSTER, J., & VAN KLEEF, G.A. 2011. Stepping back to
see the big picture: When obstacles elicit global processing. In Journal of Personality
and Social Psychology, 101, 883–901.

MILYAVSKAYA, M., INZLICHT, M., HOPE, N., KOESTNER, R. 2015. Saying “no” to temptation: Want-to motivation improves self-regulation by reducing temptation rather than by increasing self-control. In Journal of Personality and Social Psychology, 109, 677–693.

MYRSETH, K.O.R., & FISHBACH, A. 2009. Self-control: A function of knowing when and how to exercise restraint. In Current Directions in Psychological Science, 18(4), 247-252.
OETTINGEN, G., MAYER, D., & THORPE, J. 2010. Self-regulation of commitment to reduce cigarette consumption: Mental contrasting of future with reality. In Psychology and Health, 25, 961-977.

SALANOVA, M., SCHAUFELI, W., MARTÍNEZ, I., & BRESO, E. 2010. How obstacles and facilitators predict academic performance: The mediating role of study burnout and engagement. In Anxiety, Stress & Coping, 23(1), 53-70.