Terapeutický potenciál voľnočasových aktivít v súvislostí so zvládaním u adolescentov

mar 2 2012

Poznanie špecifík vývinových období je nutným predpokladom adekvátneho využívania psychologických intervencií. V našom príspevku sa venujeme adolescencii, ktorá tvorí celú druhú dekádu ľudského života, zameriavame sa na strednú (14 – 16 rokov) a neskorú (17 – 20 či 22) adolescenciu, po ktorej nasleduje dospelosť (Macek, 2003).

Adolescencia je charakteristická hľadaním identity. Ide o nachádzanie si miesta medzi ostatnými ľuďmi, ktoré zodpovedá osobným predpokladom i individuálnym túžbam, vedie cez prekonávanie seba v záťažových situáciách a uplatňovaním adekvátnych spôsobov zvládania (Atkinson and all, 1995).

Ako dobre vieme, hľadanie identity je náročný proces. Platznerová (1995) upozorňuje, že medzi adolescentmi sa znižuje schopnosť zvládania záťaže. Adolescenti sú menej disponovaní na riešenie zložitejších problémových situácií ako dospelí a majú tendenciu riešiť ich neadekvátnym spôsobom (McLaughlin, Miller a Warrick, 1996). Môžu sa ľahko stať obeťami násilia páchaného agresorom, alebo sa násilne správajú sami k sebe.

Neznalosť adekvátnych spôsobov zvládania záťaže vedie adolescentov k využívaniu
rizikového správania ako zvládacích stratégií (Ben-Zur, Reshef-Kfir, 2003).
V Čechách sa touto problematikou zaoberala Kyasová (2003), ktorá v správaní adolescentov nachádza jeho nasledujúce formy: abúzus návykových látok (nikotín, alkohol, drogy), predčasný pohlavný život, negatívne javy v psychosociálnej oblasti a gamblerstvo. Ako ďalšie môžeme uviesť poruchy prijímania potravy či sebapoškodzovanie, prostredníctvom ktorého sa pokúsime nahliadnuť do psychologických procesov rizikového správania.

Aldermanová (in Kriegelová, 2008) považuje sebapoškodzovanie za cyklicky opakujúcu sa epizódu pozostávajúcu z nasledujúcich prvkov:
Negatívne emócie: Ide o prežívanie hostility, frustrácie, osamelosti či smútku. Tento stav vedie k rýchlemu hľadaniu spôsobu ako sa cítiť lepšie. Ak je sebapoškodzovanie (alebo iné rizikové správanie) považované za efektívne, jednotlivec ho začne zvažovať.
Tenzia: Po vyhodnotení sebapoškodenia, ako možnosti redukcie negatívnych emócií, sa emocionálna skúsenosť presunie do oblasti úzkosti a vysokej tenzie ako výsledku anticipácie zámerného sebapoškodenia. Jednotlivec môže vnímať sebapoškodenie ako nežiaduce, no zároveň nevidí inú možnosť kontrolovania svojich emócií.
Disociácia: Pramení v obrovskej tenzii. Slúži ako mechanizmus redukcie tenzie a na maskovanie fyzickej bolesti.
Akt sebapoškodenia: Predstavuje aktívnu fázu sebapoškodenia a vrchol disociácie.
Pozitívne efekty: Nastupuje pocit úľavy, vyplavené endorfíny hrajú rolu v prežívaní eufórie.
Negatívne efekty: Po rozptýlení endorfínov si je jednotlivec vedomý následkov svojho správania. Prežíva pocity viny, hanby, hnevu a sebanenávisti.
Na konci aktu sebapoškodenia sa objavujú rovnaké emócie ako na jeho začiatku, čo vyjadruje jeho cyklickosť.

Úlohou psychológa je spolu s klientom vstúpiť do tohto mechanizmu a nachádzať adekvátne spôsoby zvládania záťaže, ktorými sa zaoberá psychológia zdravia.
Bolo to i cieľom našej diplomovej práce, v ktorej ako zvládacie stratégie vhodné pre adolescentov ponúkame činnosti pomocných terapií. Ide o činnosti bežne vykonávané ako voľnočasové aktivity adolescentov (čítanie, kreslenie, počúvanie hudby...), ktoré v sebe nesú terapeutický potenciál. Pomocné terapie prekračujú chápanie týchto činností iba ako oddychových aktivít.

Na základe štúdia literatúry (Zeleiová, J., 2007; Valenta 2000; Šicková-Fabrici, J., 2002; Pardeck, J. T., 1994; Kratochvíl, 1995; Křivohlavý, 1987) sme určili základné funkcie pomocných terapií, sú nimi: relax, oddych; odpútanie sa od problému; získanie nadhľadu; získanie vhľadu (aha-zážitok); sebapoznávanie; katarzia, abreakcia; neverbálne sebavyjadrenie; rozvoj tvorivosti; získavanie sociálnych zručností, nadväzovanie vzťahov; zdroj pozitívnych emócií.

Nami vytvoreným dotazníkom sme zisťovali v akých, psychologicky špecifických, situáciách využívajú adolescenti tieto činnosti. Výber tvorilo 194 respondentov, z toho 88 mužov a 106 žien; 94 respondentov v období strednej adolescencie a 100 v období staršej adolescencie.
V tomto príspevku prezentujeme výsledky dvoch výskumných otázok:

  1. Aké je poradie jednotlivých činností z hľadiska ich využívania u adolescentov?
  2. Z hľadiska akých funkcií využívajú adolescenti tieto činnosti?

Jednotlivé činnosti môžeme z hľadiska porovnania priemerov hrubého skóre usporiadať nasledovne:

  1. počúvanie hudby (M1=26,21)
  2. pozeranie filmu (M2=22,74)
  3. hra pohybových hier (M3=16,27)
  4. čítanie (M4=15,92)
  5. tancovanie (M5= 13,08)
  6. práca (M6=12,71)
  7. maľovanie, kreslenie (M7=11,03)
  8. písanie (M8=9,48)
  9. hra na hudobný nástroj (M9=7,24)
  10. hranie divadla alebo scénok (M10=6,22)


Graf č.1:Preferencia činností u adolescentov
Os y = priemer hrubého skóre

Štatisticky významné rozdiely boli zistené medzi počúvaním hudby a pozeraním filmu (t(182) =3,169; SD=7,23; p = 0, 000), pozeraním filmu a hrou pohybových hier (Z=-7,045; p=0,000). V prvom prípade sme po potvrdení normality pre výpočet použili parametrický test pre dva závislé výbery, v druhom prípade sa normalita nepotvrdila, použili sme test neparametrický. Ďalšie štatisticky významné rozdiely sa nezistili.

Funkcie môžeme na základe porovnania priemerov hrubého skóre usporiadať do nasledovného poradia:

  1. zdroj pozitívnych emócií (M1= 18,1)
  2. katarzia, abreakcia (M2= 17,8)
  3. relax, oddych (M3= 17,3)
  4. rozvoj tvorivosti (M4= 17)
  5. odpútanie sa od problému (M5= 16,9)
  6. získavanie sociálnych zručností, nadväzovanie vzťahov (M6= 13,9)
  7. získanie nadhľadu (M7= 13,8)
  8. získanie vhľadu (M8= 13,5)
  9. sebapoznávanie (M9= 12,6)
  10. neverbálne sebavyjadrenie (M10= 10,8)


Graf č.2:Využitie činností z hľadiska ich funkcií
Os y: priemer hrubého skóre
Os x: 1 = zdroj pozitívnych emócií; 2 =kKatarzia, abreakcia; 3 = relax, oddych; 4 = rozvoj tvorivosti; 5 = odpútanie sa od problému; 6 = získavanie sociálnych zručností, nadväzovanie vzťahov; 7 =zZískanie nadhľadu; 8 = získanie vhľadu; 9 = sebapoznávanie; 10 =nNeverbálne sebavyjadrenie

Štatisticky významný rozdiel (normalita nebola potvrdená, pre výpočet sme použili neparametrický test) sa zistil medzi funkciou odpútania sa od problému a funkciou získavania sociálnych zručností (Z= -6, 311; p=0,000).

Funkcie pomocných terapií tým môžeme rozdeliť na dve polovice, v rámci ktorých sa nezistili ďalšie štatisticky významné rozdiely. Prvá polovica funkcií sa využíva signifikantne viac ako druhá.)


Obrázok č. 1: Aktívne využívané funkcie pomocných terapií u adolescentov.

Diskusia:

Voľnočasové aktivity adolescentov vytvárajú priestor pre vhodnú intervenciu psychológa. Využitím týchto činností, v uchopení ich terapeutického potenciálu, poukazujeme na možnosť ich využitia ako zvládacích stratégií adolescentov.

Adolescenti využívajú činnosti signifikantne viac z hľadiska ich piatich funkcií, a to ako zdroj pozitívnych emócií, katarziu a abreakciu, relaxačnú činnosť, činnosť pre rozvoj tvorivosti a priestor pre odpútanie sa od problémov. Využitie z hľadiska poradia funkcií hovorí o využití týchto činností ako emocionálneho zvládania ťažkostí. Na prvom mieste ako zdroj pozitívnych emócií a na druhom mieste ako zbavenie sa emócií negatívnych procesom katarzie a abreakcie.
Prvých päť funkcií môžeme pri práci s adolescentmi aktívne využívať v snahe predchádzania rizikových foriem správania. Činnosti ako zdroj pozitívnych emócií môžeme využiť v prevencii rizikového správania adolescentov. Využívanie činností pre abreakciu a katarziu poskytuje možnosť vstúpiť do aktu rizikového správania ešte pred disociáciou osobnosti v snahe nachádzania adekvátnejších spôsobov zvládania záťaže. Funkcia odpútania sa od problému vytvára možnosť krízovej intervencie, kde z hľadiska nazerania na rizikové správanie ako na formu správania v čase krízy, treba a často i postačuje, oddialiť toto správanie počas vrcholu prežívania krízy. Opäť tak predídeme disociácii osobnosti a poskytneme čas pre nachádzanie adekvátnejšieho správania.

Zvyšné funkcie môžeme považovať za skrytý arzenál psychológa. Na už vytvorenom základe môže rozširovať spektrum aktívneho využívania funkcií pomocných terapií.

Autori: Mgr. Iveta Schusterová, PhD., Mgr. Katarína Luptáková

Použitá literatúra
Atkinsonová, F. L., Atkinson, R. C., Smith, E. E., Bem, D. J. (1995) Psychologie. Brno: Viktoria Publishing.

Ben-Zur, H., Reshef-Kfir, Y. (2003) Risk taking and coping strategies among Israeli adolescents. Journal of Adolescence, 26, 255 - 266.

Kratochvíl, S. (1995) Skupinová psychoterapie v praxi. Praha: Galén.

Kriegelová, M. (2008) Záměrné sebepoškozování v dětství a adolescenci. Praha: Grada Publishing.

Křivohlavý, J. (1987) Biblioterapie. Československá psychologie. 1987, roč. 31, č. 5

Kyasová, M. (2003) Kouření cigaret a další formy rizikového chování adolescentů. Československá psychologie, 46(1), 56 - 64.
Macek, P. (2003) Adolescence. Praha: Portál.

McLaughlin Jo-Ann, Miller P. and Warwick, H. (1996). Deliberate self-harm in adolescents: hopelessness, depression, problems and problem-solving. Journal of Adolescence, 19, 523 – 532.

Pardeck, J. T. (1994).Using literature to help adolescents cope with problems. Adolescence, 114., 29, 421 - 427.

Platznerová, A. (2009) Sebepoškozování. Praha: Galén.

Šicková-Fabrici, J. (2002) Základy arteterapie. Praha: Portál.

Valenta, M. (2000) Dramaterapie. Praha: Portál.

Zeleiová, J. (2007) Muzikoterapia. Praha: Portál.


Príspevok bol prezentovaný na 5. ročníku konferencie pod názvom ,,Psychológia zdravia 2010“, ktorá sa konala dňa 19.mája 2010 v Bratislave. Konferenciu organizovala sekcia psychológie zdravia SPS pri SAV v spolupráci so sekciou zdravia Ministerstva zdravotníctva SR. Na príprave podujatia sa ďalej podieľali: Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, Kancelária WHO na Slovensku, KISH Košice, Katedra psychológie FF KU v Ružomberku a Katedra psychológie FF TU v Trnave.

Zborník príspevkov z 5. konferencie psychológie zdravia, Bratislava, 2010 bol vydaný iba v elektronickej forme
Dostupnosť: http://www.prohuman.sk/psychologia/zbornik-prispevkov-z-konferencie-psyc...