Usage of project training at the chosen high school

Abstrakt: Článok ponúka pohľad na alternatívnu formu vyučovania, ktorá aj v 21. storočí nie je až tak veľmi využívanou ako by mohla byť. Touto vyučovacou metódou je projektové vyučovanie. Prináša stručný opis vývoja tejto vyučovacej metódy, porovnanie s frontálnym vyučovaním, realizáciu tejto metódy, jej pozitíva a negatíva a aj výsledky výskumu, ktorý bol realizovaný na strednej škole.
Kľúčové slová: alternatívne vyučovanie, projekt, projektové vyučovanie

Abstract: The article focuses on an alternative form of teaching that is not as widely used in the 21st century as it could be. This teaching method is project teaching. It provides a brief description of the development of this teaching method, a comparison with frontal teaching, the implementation of this method, its positives, and negatives, as well as the results of research that was conducted in high school.
Key words: alternative training, project, project training

Úvod

Projektové vyučovanie alebo projektová vyučovacia metóda je jednou z metód, ktorá bola využívaná učiteľmi už v 20. storočí a aj napriek tomu si stále u nich nenašla dostatočnú obľubu na to aby ju bežne využívali vo vyučovacom procese. Táto metóda je pritom pre mnoho žiakov ale aj učiteľov veľkým prínosom ale taktiež aj samotnou výzvou. Pre žiakov je najpodstatnejšie to, že sa neučia poznatky naspamäť ale tieto poznatky získavajú svojou vlastnou prácou – čiže prepájajú školu alebo vedomosti s praxou. Učiteľ pri tejto metóde musí zapojiť svoju kreativitu ale taktiež si počas tohto vyučovania vyskúša niekoľko rolí ako napr. rolu kritika, radcu, organizátora či spolupracovníka. A tak sa pri tomto vyučovaní formuje aj vzťah medzi učiteľmi a žiakmi, ktorý je založení na spolupráci pri danom projekte.

História vzniku projektového vyučovania

Samotná história projektovej vyučovacej metódy ako uvádza (Knoll, 2012) siaha až do roku 1952 kedy sa na školách architektúry v Európe začala využívať projektová metóda. V priebehu ďalších rokov sa začala rozširovať aj do Spojených štátov amerických kde táto metóda získala veľkú obľubu. Využívala sa najmä v pracovno-výchovných všeobecných verejných školách. Časom sa táto metóda vrátila späť do Európy a pedagógovia znovuobjavili myšlienky projektu na školách. Dvořáková (2009) na rozdiel od Knolla vidí zrod projektového vyučovania oveľa neskôr kde môžeme vychádzať z herbartovskej školy, ktorú začala kritizovať lekárka E. Keyovová, ktorá vyslovila názor, že 20. storočie je ,,storočím dieťaťa“ a hlavnou hodnotou tohto storočia sa stala zvedavosť a aktivita žiakov. J. Dewey je pre projektové vyučovanie veľmi významné meno, pretože sa považuje za otca projektového vyučovania, ktorý vytvoril potrebnú teóriu pre túto zaujímavú vyučovaciu metódu (Coufalová, 2010).

Vyučovacie metódy vs. projektová metóda

Pod samotnými vyučovacími metódami si môžeme predstaviť cieľavedomé a zámerné spôsoby práce učiteľa a ním určované spôsoby práce žiakov, realizované vo vyučovacom procese, ktoré sú zamerané na dosiahnutie stanovených výchovno-vzdelávacích cieľov (Šlosár – Novák, 2009). Pre učiteľov je veľmi dôležité si uvedomiť, že to aký výber vyučovacej metódy zvolia pre svojich žiakov je veľmi podstatné a dôležité, pretože tým ovplyvnia nielen ďalší ale dokonca celkový priebeh výchovno-vzdelávacieho procesu. Učitelia si tak majú možnosť vybrať nielen z klasických vyučovacích metód ale aj z tých moderných, ktoré považujeme za aktivizujúce metódy, pretože majú za úlohu spestriť či oživiť vyučovanie. Jednou z takýchto aktivizujúcich vyučovacích metód je aj projektové vyučovanie alebo projektová vyučovacia metóda. Táto vyučovacia metóda (Průcha, 2009) je na rozdiel od klasického vyučovacieho procesu založená na projektovej metóde. Pri tejto metóde sú žiaci vedení samostatne spracovávať projekty a získavať skúsenosti experimentovaním a praktickou činnosťou. Medzi hlavné znaky (Hanuliaková, 2012) projektového vyučovania patrí zodpovednosť, samoorganizovanosť, záujmy, orientácia na produkt a medzipredmetovosť. Pri tejto vyučovacej metóde sa nielenže žiaci vzdelávajú netradičným spôsobom ale táto metóda priaznivo pôsobí aj na samotných vyučujúcich a mení sa aj samotná rola učiteľa na vyučovaní (Coufalová, 2010), pretože vyučujúci neodovzdáva svojim žiakom len súhrnné vedomosti a poznatky ale učiteľ musí pre týchto žiakov pôsobiť ako aj organizátor, spolupracovník, radca či kritik. Podstatné pri tejto vyučovacej metóde je poznamenať, že táto metóda nám pridáva nové predpoklady pre rozvoj vzťahu medzi žiakom a učiteľom, pretože tieto dva subjekty sa stávajú partnermi, ktorí nesú zodpovednosť – a to každý za svoju časť práce. Pri projektovom vyučovaní nastáva aj veľmi veľa nepredvídateľných situácií na ktoré musí vedieť učiteľ správne a včas zareagovať. Preto toto vyučovanie umožňuje nielen žiakom ale aj samotným učiteľom rozvíjať kreativitu, flexibilitu ale aj logickosť. Z praxe môžem s istotou uviesť, že okrem vyššie už spomínaných základných znakov a podnetov, ktoré umožňuje toto projektové vyučovanie rozvíjať, rozvíja aj komunikatívnosť, vynaliezavosť, kritiku, sebakritiku, sebareflexiu, empatiu, umožňuje rozvíjanie osobných hodnôt, hodnotenie, prosociálnosť či schopnosť robiť kompromisy.

Medzi hlavné ciele tejto vyučovacej metódy patrí s určitosťou ,,priblíženie školy k životu, zmena systému osvojenia si nových poznatkov – učiteľ a učebnica nie sú jediným zdrojom nových poznatkov - nové poznatky žiaci získavajú riešením projektovej úlohy – cesta k aktívnemu učeniu, zmena organizačných foriem vyučovania z hľadiska miesta a samostatnosti práce žiakov, identifikácia žiakov s učebnými cieľmi prostredníctvom orientácie vyučovania na ich potreby“ (Petrášková, 2007, s.18).

Ako sa projekt realizuje?

Tak ako aj tradičné vyučovanie tak aj využitie projektového vyučovania má svoju určitú postupnosť, ktorú nemôžeme narušiť pretože pri porušení tejto postupnosti by mohlo dôjsť k nenaplneniu cieľov projektového vyučovania.

Postupnosť krokov, ktoré navrhla autorka Petrášková (2007) sú nasledovné:

1. projektová iniciatíva, zámer (hlavnú iniciatívu v tomto kroku má učiteľ, ktorý má za úlohu žiakov motivovať – potom pri tomto prvom kroku je najdôležitejšie v prvom rade vybrať si správnu tému, ďalej je to správna a jasná formulácia úlohy, ktorá by mala vždy byť reálna, konkrétna, užitočná a zaujímavá, musíme mať vytýčené aj hlavné ciele, stanoviť rozsah riešenia a naštudovať si potrebnú literatúru),
2. projektové plánovanie (okrem plánovania učiteľa, ktorý upresňuje zadanú tému, priraďuje dané termíny projektov a zhromažďuje informácie o danej problematike v druhom kroku po učiteľovi preberajú iniciatívu samotní žiaci a učiteľ tu pôsobí už len ako poradca),
3. realizácia projektu (samotná realizácia projektu spočíva vo vlastnom riešení pridelenej projektovej úlohy a spracovania podkladov a dokumentácie),
4. hodnotenie projektu (po tejto realizácii projektov žiakmi by mala pri každom projekte nastať obhajoba a zverejnenie riešenia, analýza riešenia a využitie v praxi.

Aj projektové vyučovanie má svoje výhody a nevýhody

Projektové vyučovanie prináša tak ako všetko v živote svoje výhody ale aj nevýhody. V tomto prípade dokážeme posúdiť a vytýčiť výhody na oboch stranách tak ako u učiteľov tak aj u samotných žiakov. Výhody, ktoré pri zvolení si projektového vyučovania učiteľom vidím sú pre učiteľa nasledovné (Zormanová, 2012):

• učiteľ sa učí novej roli – roli poradcu,
• učiteľ sa učí vnímať žiaka ako celok,
• učiteľ rozširuje svoj repertoár vyučovacích stratégií,
• učiteľ rozširuje svoje organizačné zručnosti,
• učiteľ využíva nové možnosti hodnotenia ale aj sebahodnotenia.

Na druhej strane za úskalia či nevýhody tejto zvolenej vyučovacej metódy učiteľom môžem povedať, že pri tejto metóde sa zhodujem s autorkou Slavkayovou (2005), ktorá uvádza niektoré úskalia tejto vyučovacej metódy:

• všetko musí byť riadene premyslené a organizované,
• učiteľ musí primerane odhadnúť mieru voľnosti a zodpovednosti žiakov,
• vo výhode je ten učiteľ, ktorý je dobrým organizátorom, diagnostikom a taktiež znalcom učiva a pedagogiky,
• učiteľ musí na základe vnútorných systémov, ktoré tvoria poznatky jednotlivých vied, odhadnúť mieru využitia projektov vo vyučovacom procese,
• je dôležité vyrovnať sa s faktom, že životná prax či situácie nerešpektujú zásadu postupnosti vyučovania poznatkov či zásadu primeranosti.

Samotné projektové vyučovanie nemá len plusy a mínusy pre učiteľa, ktorý si vybral túto vyučovaciu metódu ale taktiež má aj veľmi veľa benefitov práve pre samotných žiakov. Pre lepšiu predstavu uvediem niektoré vybrané pozitívne vplyvy na žiaka (Slavkayová, 2005):

• má vysokú motivačnú silu,
• formuje osobnosť žiakov,
• má spätosť s reálnym životom,
• učí žiakov spolupracovať,
• učí ich riešiť problémy,
• učí ich diskutovať či formulovať názory,
• učí tvoriť a rozvíjať fantáziu,
• má mravnú dimenziu (učí zodpovednosti, etike, disciplíne, rešpektu, spravodlivosti, tolerancii, čestnosti, vzťahom k sebe ale aj iným, atď...).

Taktiež okrem vyššie spomenutých pozitív môžem uviesť pozitíva, ktoré sú podľa Zormanovej (2012) tiež veľmi dôležité. Ide o učenie žiakov rozvíjať u nich samostatnosť, získanie ale aj využitie získaných vedomostí a zručností a tiež základných zručností ako napríklad plánovanie, organizovanie či riadenie nejakej/určitej činnosti.
Po uvedení všetkých pozitív ale aj negatív tejto modernej aktivizujúcej metódy môžem zhodnotiť, že táto metóda má veľa pozitív nie len pre samotných žiakov ale i učiteľov ale ešte ako bonus dokáže veľmi efektívne a príjemne spríjemniť samotný vyučovací proces objektu ale aj subjektu vyučovania. A práve preto si istotne zaslúži u učiteľov oveľa väčšiu pozornosť akú mala alebo má doteraz. Táto vyučovacia metóda ma zaujala natoľko, že som realizovala prieskum na vybranej strednej škole a výsledky z tohto prieskumu uvádzam nižšie.

Výskum projektového vyučovania v praxi na strednej škole

Cieľom tohto výskumu bolo zistiť ako a do akej miery sa na vybranej strednej odbornej škole ekonomického zamerania využíva projektová vyučovacia metóda. Na získanie podkladových materiálov pre tento výskum boli využité nasledovné metódy ako rozhovor s riaditeľkou školy a pedagógmi, analýza interných materiálov školy a internetovej stránky a dotazníkový prieskum. S vybranými pedagógmi sme sa rozprávali o príprave na projektové vyučovanie, samotnom priebehu projektového vyučovania a spokojnosti s realizáciou tohto projektu. Dotazníkový prieskum bol realizovaný u žiakov oboch pohlaví a to 2. až 4. ročníka, ktorých sa toto vyučovanie týkalo.

Výsledky dotazníkového prieskumu

Na vybranej strednej škole kde sa výskum realizoval sme zisťovali ako často sa na vybraných predmetoch projektové vyučovanie využíva. Z dotazníkového prieskumu sme od žiakov zistili, že najčastejšie bolo využívané projektové vyučovanie na vybraných predmetoch až v 4. ročníku kedy už mali žiaci dostatok vedomostí a zručností aby vedeli efektívne pracovať na pridelených projektoch. Ďalej nás tiež zaujímalo aká forma či formy sa vyskytovali najčastejšie pri tomto vyučovaní na daných predmetoch. Zistili sme, že na predmetoch v 4. ročníku sa využívala najmä skupinová, medzipredmetová a dlhodobá forma projektového vyučovania. Žiaci tak nielenže museli spolupracovať v skupinách ale taktiež využívali aj vedomosti a získané zručnosti z iných predmetov pri projekte na ktorom pracovali dlhodobo. Žiakov sme sa tiež pýtali ako vnímajú klasickú formu vyučovania v porovnaní s projektovou vyučovacou metódou. Tu sme zistili, že žiaci si myslia, že projektové vyučovanie je pre nich väčším prínosom ako klasická frontálna výučba. Žiaci uviedli, že vďaka vypracovaniu projektov, ktoré im boli pridelené na základe projektového vyučovania vidia benefity v tom, že rýchlejšie sa vďaka tejto metóde učivo naučia a aj ho pochopia, získajú nové zručnosti a skúsenosti a taktiež im táto metóda priniesla dôležité spojenie teórie s praxou. Prekvapil nás ale taktiež aj výsledok, že žiakom sa projektové vyučovanie natoľko páči, že viac ako 80 % žiakov na všetkých predmetoch by privítalo oveľa väčší rozsah projektového vyučovania. Tiež nás aj zaujímalo aké vidia samotní žiaci výhody ale aj nevýhody tejto aktivizujúcej vyučovacej metódy. Podarilo sa nás z prieskumu zistiť, že najväčšie výhody vidia žiaci v tom, že im toto vyučovanie pomohlo v zlepšení ich komunikačných schopností, k zlepšeniu kreatívneho myslenia, taktiež sa žiaci naučili lepšie pracovať so svojimi spolužiakmi a vychádzať s ľuďmi, osvojili si zvládanie rôznych situácií a naučili sa ich aj riešiť. Taktiež sa naučili pri spolupráci s ľuďmi byť viac empatickí, robiť veci prosociálne, asertívne komunikovať, určiť si svoje hodnoty a pod. Ako už bolo spomenuté všetko má svoje výhody ale aj nevýhody. A tak ako toto vyučovanie malo pre žiakov svoje výhody, nevýhody títo žiaci v projektovom vyučovaní vidia hlavne v časovej náročnosti. Za ďalšie negatíva považujú to, že popri škole musia pracovať na ďalších úlohách navyše, musia si zisťovať sami veľa informácií navyše a majú stres z výsledného prezentovania svojho projektu. Nakoniec nás zaujímalo aj to ako veľmi bola realizácia projektov pre samotných žiakov náročná z rôznych hľadísk. Najviac náročné boli projekty pre žiakov z časového hľadiska ale aj po psychickej stránke.

Záver

Čitateľ mal možnosť v tomto článku zistiť, že existuje aj iná vyučovacia metóda ako len tá frontálna kedy učiteľ odovzdáva vedomosti žiakom ústnou formou. Samozrejme alternatívnych vyučovacích metód poznáme niekoľko, ale projektová vyučovacia metóda pomáha žiakom nielen prepojiť svoje vedomosti s reálnym životom, rozvíjať ich kreativitu, komunikačné či prezentačné zručnosti ale dokáže sa zamerať aj na rozvoj samotného človeka a podporiť v ňom empatiu, prosociálnosť, čestnosť, spravodlivosť či stanoviť si svoje hodnoty. Preto môžeme pri projektovom vyučovaní ako pri jednom z mála vidieť, že neučí žiakov len poznatkom z vyučovacích predmetov zážitkovou a praktickou formou ale dokáže v neposlednom rade formovať aj ich osobnosť.

Autorka: Mgr. Zuzana Uličná

Zoznam bibliografických odkazov

COUFALOVÁ, J. 2010. Projektové vyučování pro první stupeň základní školy. Praha: Fortuna, 2010. 136 s. ISBN 80-7168-958-0.

HANULIAKOVÁ, D. 2012. Tvorba a hodnotenie projektového vyučovania (Premena plastov). Prešov: Metodicko-pedagogické centrum, 2012. 41 s. ISBN neuvedené

PETRÁŠKOVÁ, E. 2007. Projektové vyučovanie. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum, 2007. 85 s. ISBN 978-80-8045-463-0.

PRŮCHA, J. – WALTEROVÁ, E. – MAREŠ, J. 2009. Pedagogický slovník. Praha: Portál, 2009. 400 s. ISBN 978-80-7367-647-6.

SLAVKAYOVÁ, S. 2005. Projektová metóda v školskom klube. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum, 2005. 40 s. ISBN 80-8045-367-5.

ŠLOSÁR, R. – NOVÁK, J. 2009. Didaktika odborných ekonomických predmetov. 2. vyd. Bratislava: Ekonóm, 2009. 190 s. ISBN 978-80-2252-730-9.

TOMKOVÁ, A. – KAŠOVÁ, J. – DVOŘÁKOVÁ, M. 2009. Učíme v projektoch. Praha: Portál, 2009. 176 s. ISBN 978-80-7367-527-1.

ZORMANOVÁ, L. 2012. Výukové metody v pedagogice. Grada, 2012. 155 s. ISBN 978 80-247-4100-0.
www.scholar.lib.vt.edu, 2012 [cit. 22.04.2022]. Dostupné na webovskej stránke: http://scholar.lib.vt.edu/ejournals/JITE/v34n3/Knoll.html