Domovy sociálnych služieb v kontexte kvality života seniorov

sep 25 2018

Home care services in the context of quality of life seniors

Abstrakt: V článku sa venujeme kvalite života seniorov v domovoch sociálnych služieb. Prostredníctvom dotazníka WHOQOL-OLD , ktorý je orientovaný na šesť domén kvality života porovnávame seniorov z dvoch zariadení na Slovensku a dvoch zariadení v Rakúsku. Prieskumom bolo zistené, že takmer vo všetkých doménach dotazníka WHOQOL-OLD dosiahli slovenskí seniori nižšie skóre než seniori z rakúskych zariadení.
Kľúčové slová: fyzické zdravie, kvalita života, senior, spokojnosť

Abstract: This article focuses on the seniors quality of life in social service homes. Using the WHOQOL-OLD questionnaire, which is oriented to six domains of quality of life, where we compare seniors from two establishments in Slovakia and two establishments in Austria. The survey found that in almost all domains of the WHOQOL-OLD questionnaire, Slovak seniors achieved lower scores than seniors from Austrian institutions.
Key words: physical health, quality of life, senior, satisfaction
Foto: Vlado Žák (2009)Foto: Vlado Žák (2009)

V období starnutia dochádza k znižovaniu kvality života seniorov v oblasti fyzického ako aj psychického zdravia. Kvalita života je širším pohľadom na zdravotnú stránku človeka, ktorý je chápaný nie len cez fyzickú stránku ale aj na základe duševných pocitov a zvládania bežných činností každodenného života (Goppoldová, Dragomirecká, Motlová, Hájek, 2005). K zásadným zmenám v živote seniorov dochádza vo chvíli, keď sú z rôznych príčin, vo väčšine prípadov kvôli sociálnej núdzi, dobrovoľne alebo nedobrovoľne umiestnení do zariadenia sociálnych služieb (Határ, 2005). Pre vstup do zariadenia sociálnych služieb má veľký vplyv zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie, sociálny status atď. Je to zlomový bod v živote starého človeka, ktoré nesie so sebou aj určité riziká. (Hegy, 2004).

Prieskum spokojnosti seniorov s kvalitou života v domovoch sociálnych služieb

Nakoľko starnutie a problémy s ním spojené sa priamo alebo nepriamo dotýkajú všetkých nás, rozhodli sme sa venovať pozornosť tejto problematike. Neustála zvyšujúca veková hranica priemerného veku života nás smeruje k tomu, aby sme venovali pozornosť kvalite života seniorov v domovoch sociálnych služieb.

Cieľ prieskumu a prieskumné otázky

Cieľom nášho prieskumu bolo zistiť úroveň kvality života seniorov a zistiť mieru spokojnosti seniorov s kvalitou života v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku.

Prieskumnými otázkami sme chceli zistiť:

  • Aká je kvalita života seniorov v domovoch sociálnych služieb na Slovensku?
  • Aká je kvalita života seniorov v domovoch sociálnych služieb V Rakúsku?
  • V ktorej doméne kvality života dosahujú seniori najnižšie skóre?
  • V ktorej doméne kvality života dosahujú seniori najvyššie skóre?

Metodika prieskumu

Prieskum sme realizovali v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku. Slovenská republika bola zastúpená dvoma zariadeniami pre seniorov v Košickom samosprávnom kraji a to PATRIA v obci Drienovec a Zariadenie Juraja Schoppera v Čučme.
Rakúsko bolo zastúpené inštitúciou Hilfswerk Wiental z Pressbaum a zariadením pre seniorov RENNWEG vo Viedni.

Na zistenie kvality života seniorov sme použili medzinárodný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD (Dragomerická, Prajsová, 2009). Prvá časť dotazníka bola zameraná na zistenie demografických položiek ako vek a pohlavie. Druhá časť dotazníka obsahovala 24 otázok, ktoré poskytovali odpovede na 6 domén kvality života. Doména Fungovanie zmyslov bola tvorená z odpovedí na otázky č.1, 2, 10 a 20, Doména Nezávislosť bola mapovaná otázkami č. 3, 4, 5 a 11, Doména Naplnenia sa nám vyskladala z odpovedí na otázky č. 12, 13, 15, 19. Sociálne zapojenie seniorov nám ukazujú odpovede z otázok č. 14, 16, 17, a 18. Doménu smrť a umieranie nám prezentujú odpovede na otázky č. 6, 7, 8, 9. Poslednou doménou kvality života seniorov je Doména blízke vzťahy, ktorá je tvorená z odpovedí otázok č. 21, 22, 23, a 24.

Každá vyššie spomínaná doména bola tvorená skórovaním jednotlivých odpovedí na štyri otázky. Skórovanie odpovedí jednotlivých domén prebehlo nasledovne: odpovede vôbec nie 1 bod, trochu 2 body, stredne 3 body, veľmi 4 body, maximálne 5 bodov. Z opačného konca Likertovskej škály sme hodnotili otázky ktoré boli položené opačne a to otázky č. 1, 2, 6, 7, 8, 9, 10. Pri analýze výsledkov oboch dotazníkov sme spočítali jednotlivé skóre odpovedí na každú otázku v každom zariadení a následne sme vytvorili hrubé skóre jednotlivých domén. Vyhodnotenie prieskum prebiehalo pomocou, analýzy, syntézy a komparácií výsledkov.
Zo zistených výsledkov pomocou deskriptívnej štatistiky sme získali priemerné skóre pre Slovenskú republiku a Rakúsko.

Prieskumnú vzorku tvorilo 76 (100%) seniorov z toho 37 (49% ) v Slovenskej republike z toho 20 seniorov zo zariadenia J. Schoppera a 17 seniorov zo zariadenia PATRIA. V Rakúsku sa prieskumu zúčastnilo celkovo 39 (51% ) seniorov z toho 20 seniorov vo Viedni a 19 v Pressbaum.

Interpretácia zistených výsledkov

Prieskumom sme zisťovali kvalitu života seniorov v zariadeniach sociálnych služieb a s nasledovnými zisteniami.

Tabuľka 1 Priemerné hodnoty ukazovateľov kvality života dotazníka WHOQOL-OLD

Zdroj: Vlastné spracovanie

Graf 1 Priemerné hodnoty ukazovateľov kvality života dotazníka WHOQOL-OLD

Zdroj: Vlastné spracovanie

Otázkami v rámci domény ,,Fungovanie zmyslov“ sme zisťovali vplyv zhoršenia zmyslov na každodenný život, vplyv zmyslov na zapojenie sa do rôznych činností, na komunikáciu v spoločnosti, ako aj samotnú funkciu zmyslov seniorov. Z tabuľky a grafu je zrejmé, že v doméne ,,Fungovanie zmyslov“ neboli zistené významné rozdiely, aj keď trochu vyššie skóre dosiahli seniori umiestnení v zariadeniach na Slovensku.

Trochu markantnejšie rozdiely vidíme v posudzovaní domény ,,Nezávislosť“, v rámci ktorej sme zisťovali do akej miery môžu seniori rozhodovať o svojich záležitostiach, o budúcnosti, do akej miery sú rešpektované ich rozhodnutia, a či im je umožnené venovať sa aktivitám, o ktoré majú záujem. Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v rakúsku 3,31. Znamená to, že odpovede slovenských respondentov cirkulovali v rozmedzí od 2,54 do 2,91, čo znamená, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďou stredne alebo trochu. Seniori v rakúskych zariadeniach odpovedali v rozmedzí od 2,83 do 3,76 z čoho môžeme usudzovať, že väčšia časť respondentov odpovedala odpoveďami stredne alebo veľmi. V tomto smere môžeme na základe výsledkov nášho prieskumu usudzovať, že v tejto doméne je vnímaná lepšia kvalita života u respondentov v nami oslovených zariadeniach v Rakúsku.

S podobnými výsledkami sa stretávame aj v doméne ,,Naplnenie“, kde priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku boli 2,81 a v Rakúsku 3,71. Na doménu ,,Naplnenie“ sme sa pýtali otázkami zameranými na spokojnosť so svojimi možnosťami, na pocit uznania, s dosiahnutými cieľmi v živote ako aj na spokojnosť s vecami. Odpovede slovenských seniorov boli v rozmedzí 2,08 až 3,04, z čoho vyplýva, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďami stredne a trochu. Pre seniorov v rakúskych zariadeniach bolo rozmedzie odpovedí od 3,49 do 4,02 čo nasvedčuje, že odpovedali predovšetkým veľmi a stredne. Aj tu môžeme uvažovať v tom zmysle, že v doméne ,,Naplnenie“ je vyššia kvalita života u seniorov umiestnených v rakúskych zariadeniach. Sú teda spokojní so svojimi možnosťami v živote ešte niečo dosiahnuť, dostáva sa im uznanie, ktoré si zaslúžia, sú spokojní s tým, čo v živote dosiahli ako aj s vecami, na ktoré sa môžu tešiť.

Aj v doméne ,,Sociálne zapojenie“ sme dospeli k obdobným výsledkom v predchádzajúcich dvoch prípadoch. V rámci tejto domény sme sa pýtali na dostatok činností, aktivity, spokojnosť so spoločenským dianím ako aj s trávením voľného času. Respondenti zo slovenských zariadení dosiali priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58. Nakoľko odpovede seniorov na Slovensku sa pohybovali v rozmedzí od 2,56 do 2,84 môžeme konštatovať, že väčšina odpovedí znela stredne a trochu. Pre odpovede rakúskych respondentov bolo charakteristické rozpätie 3,24 až 3,76. Títo seniori použili vo väčšine prípadov odpoveď stredne, veľmi a v niektorých prípadoch dokonca maximálne. Znamená to, že títo ľudia majú každý deň dostatok činností, sú spokojní so svojimi aktivitami, s možnosťami zapojiť sa do spoločenského života ako aj s možnosťami trávenia voľného času.

V rámci domény ,,Smrť a umieranie“ sme zisťovali, či pociťujú seniori strach zo smrti, umierania, bolesti pri umieraní ako aj obavy zo straty kontroly v súvislosti so smrťou. Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 na pre seniorov z Rakúska 3,09. Odpovede respondentov umiestnených v slovenských zariadeniach sa pohybovali v rozmedzí 2,27 až 2,93. Znamená to, že frekventovanými odpoveďami bola odpoveď stredne a veľmi. Z čoho môžeme usudzovať, že seniori majú strach zo smrti, boja sa umierania, bolesť pri umieraní. U respondentov žijúcich v Rakúsku sa odpovede pohybovali medzi hodnotami 2,30 až 3,62, nakoľko títo respondenti na otázky týkajúce sa smrti odpovedali prevažne odpoveďou stredne.

Poslednou doménou bola doména ,,Blízke vzťahy“, v rámci ktorej sme zisťovali aký veľký význam má pre seniorov priateľstvo, či sa cítia byť milovaní, či majú možnosť niekoho milovať a či majú vo svojom živote dosť lásky. Aj v rámci tejto domény bolo vyššie skóre zaznamenané medzi seniormi z Rakúska 3,99, nakoľko respondenti zo Slovenska skórovali nižšie t.j. 3,36. Rozdiely medzi oboma skupinami respondentov neboli obzvlášť veľké, vo väčšine prípadov seniori odpovedali odpoveďami stredne a veľmi. Predpokladáme, že s touto oblasťou života sú seniori, ktorí tvorili našu prieskumnú vzorku, spokojní, pociťujú dostatok lásky a priateľstva vo svojom živote.

Diskusia

V rámci prieskumu zameraného na zisťovanie kvality života seniorov, najnižšie skóre slovenskí respondenti dosiahli v doméne ,,Smrť a umieranie“ len 2,67. Táto doména bola najslabšia aj vo vzorke respondentov v Rakúsku. Rakúski seniori dosiahli priemerné skóre 3,09, z čoho vyplýva, že obe prieskumné vzorky pri porovnaní výsledkov Dragomerickej a Prajsovej (2009) o prieskume pražskej populácie nad 60 rokov veľmi zaostáva, úroveň našich respondentov je pod priemerom mierne zníženej kvality života. Slovenskí respondenti získali rovnaké skóre aj v doméne ,,Sociálneho zapojenia“ ako v doméne ,,Smrť a umieranie“, a znamená to, že ľudia sa všeobecne boja umierania z nasledujúcich dôvodov ako ich uviedla aj Vránová (2013) vo svojej diplomovej práci na tému: Strach zo smrti u seniorov. Autorka dospela k záveru, že starí ľudia sa najviac boja, že zomrú v nemocniciach a v hospicoch. Ako ďalšími fenoménmi strachu z umierania uviedli respondenti strach z bolesti pri umieraní, strach zo straty sebestačnosti, straty dôstojnosti a strach zo straty blízkych. Autorka vo svojej práci uviedla, že existuje štatisticky významná negatívna korelácia medzi mierou sociálnej opory a mierou úzkosti z umierania. S podobnými výsledkami sa stretávame aj u Sušinkovej (2016), ktorá svojim výskumom zistila, že najmenej vyhovujúce prostredie v ktorom by mali seniori prežívať posledné chvíle je inštitucionálne - nemocničné prostredie, nakoľko túto možnosť uviedlo 20 % respondentov. A preto 27,50% respondentov by prijalo alternatívu domáceho prostredia, čo súvisí s pocitom bezpečia a prítomnosti členov rodiny.

Doména ,,Sociálne zapojenie“ v slovenských zariadeniach v priemernom skóre 2,67, kde otázky boli zamerané na zistenie spokojnosti seniora s jeho schopnosťami a možnosťami zapojenia do sociálneho diania. Podľa nášho názoru táto doména je značne ovplyvnená s možnosťami voľno časových aktivít zariadení ako aj s funkčnými schopnosťami seniorov čo potvrdili aj Hudáková, Pavelková, Fertáľová (2010), že funkčné obmedzenie seniorov vedie k ťažkostiam vo vykonávaní sociálnych rolí. O nízkej úrovni domény ,,Sociálneho zapojenia“ sa zmienili aj Dimunová, Dankulincová, Stropkaiová (2013), keď realizovali výskum v Košickom samosprávnom kraji na vzorke 100 respondentov, z ktorých 50 seniorov žilo v zariadeniach sociálnej starostlivosti a 50 sa nachádzalo v domácom prostredí. Výskum bol uskutočnený pomocou Floisteinovho testu kognitívnych funkcií a dotazníkom WHOQOL-OLD. Zámerom ich výskumu bolo zistiť a porovnať kvalitu života u seniorov v domácom a v ústavnom prostredí. Po analýze výsledkov dospeli k jednoznačnému záveru, že kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnej starostlivosti nie je optimálna. Ďalšia štúdia z Košického samosprávneho kraja bola od autorov Soósová a Gajdošová (2014), ktorej cieľom bolo zistiť kvalitu života seniorov. Prieskumný súbor tvorili hospitalizovaní respondenti, ktorí sa nachádzali vo Vojenskej leteckej nemocnici v Košiciach. Svojím prieskumom potvrdili, že seniori žijúci v Košickom samosprávnom kraji majú hodnoty kvality života na spodnej hranici intervalovej normy. Jednou z možností zvýšiť kvalitu života seniorov sú aj humaniodné roboty, na ktoré poukazujú nové výskumy v oblasti starostlivosti o seniorov. Ako uvádzajú Štefková a Dimunová (2015) výsledky dokumentované videokamerami počas niekoľkých mesiacov ukázali pozitívne účinky na zlepšenie nálady seniorov, čo viedlo k aktívnej komunikácii a redukcii úzkosti.

Nedá nám nespomenúť porovnávanie rakúskej vzorky respondentov v celkovom počte 39 (100%) boli zastúpení z dvoch zariadení. Prvá bola inštitúcia Hilfswerk Wiental z Pressbaum., kde bolo 20 (51%) seniorov, ktorým bola poskytovaná 24 hodinová domáca ošetrovateľská starostlivosť v ich vlastnom domácom prostredí a 19 (49%) respondentov tvorili seniori zo zariadenia RENNWEG z Viedni. Pri porovnávaní týchto dvoch zariadení sme zistili, že Kvalita života seniorov, ktorým bola poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť v domácom prostredí mali vyššie priemerné skóre takmer vo všetkých doménach kvality života, než seniori v ústavnej starostlivosti. K podobným výsledkom dospeli aj Tabaková a Bušová (2007), keď zisťovali spokojnosť jedincov s poskytovanou ošetrovateľskou starostlivosťou v domácom prostredí u 67 klientov ADOS. S rovnakými výsledkami sa stretávame aj u autorov Dimunovej, Dankulicovej Veselskej a Stropkaiovej (2013), ktoré v rámci výskumu zameraného na zhodnotenie a porovnanie kvality života u seniorov žijúcich v domácom prostredí a v zariadeniach sociálnej starostlivosti zistili, vyššiu kvalitu života v doméne ,,Sociálneho zapojenia“ u seniorov žijúcich v zariadeniach sociálnej starostlivosti ako u seniorov žijúcich v domácom prostredí. Po dôkladnej analýze našich výsledkov sme dospeli k záverom, že seniori v rakúsku žijúci v zariadeniach sociálnej starostlivosti ako aj v domácom prostredí hodnotia kvalitu života vyššie v porovnaní so seniormi na Slovensku.

Záver

Na základe výsledkov prieskumu je zrejmé, že kvalita života sa odráža od viacerých aspektov a je potrebné si uvedomiť, že v tejto oblasti výskumu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Hodnotenie kvality života sa stáva výsledkom záujmu o poskytovanie zdravotnej starostlivosti (Raková, 2010, s. 300) a zároveň prináša poznatky pre rozvoj v oblasti sociálnej starostlivosti. Starnutie je fenomén, ktorý so sebou prináša zmeny zdravotné, sociálne a ekonomická, ktoré vo veľmi veľkej miere determinujú kvalitu života tak jednotlivca, ako aj celej spoločnosti. Preto je veľmi potrebné vytvárať podmienky na komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť so zreteľom na prostredie, v ktorom seniori žijú a dať príležitosť jednotlivcom starnúť zdravo a viesť aktívny a zmysluplný život v období staroby (Zamboriová, Simočková, Potočeková, 2007, s. 676).

Autori:
Bc. Adriána Jenčušová
PhDr. Valéria Parová, PhD.

Zoznam bibliografických odkazov

DIMUNOVÁ, Lucia – DANKULINCOVÁ VESELSKÁ, Zuzana – STROPKAIOVÁ, Stanislava. 2013. Vybrané parametre pri posudzovaní kvality života seniorov v domácej a inštitucionalizovanej starostlivosti. In Ošetrovateľstvo: teória, výskum, vzdelávanie. [online]. ISSN 1338-6263, 2013, 3, 1, s.19-24. [citované 2018-09-13]. Dostupné na internete: .

DRAGOMERICKÁ, Eva – PRAJSOVÁ, Jitka. 2009. WHOQOL-OLD Príručka pro uživatele české verze dotazníku Světové zdravotnické organizace pro měření kvality života ve vyšším věku. Praha : Vydavateľstvo Psychiatrické centrum, 2009. 72 s. ISBN 978-80- 87142-05-9.

GOPPOLDOVÁ, Eva – DRAGOMIRECKÁ, Eva – MOTLOVÁ, Lucie – HÁJEK, Tomáš. 2005. Hodnocení subjektivní kvality života psychiatrických pacientů v závislosti na pohlaví. In Psychiatrie. ISSN 1211-7579, 2005, 9, 5, s. 284-290.

HATÁR, Ctibor. 2005. Inštitucionálna edukatívna starostlivosť o seniorov v Slovenskej republike. Nitra : Pedagogická fakulta UKF, 2005. 104 s. ISBN 80-8050-821-6.

HAYFLICK, Leonard. 1997. Jak a proč stárneme. Praha : Columbus, 1997. 426 s. ISBN 80-7176-536-8.

HEGYI, Ladislav. 2004. Geriatria pre praktického lekára. Bratislava : Herba, 2004. 408 s. ISBN 9788089631315.

KONČEKOVÁ, Ľuba. 2007. Vývinová psychológia. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2007. 311 s. ISBN 978-80-7465-614-2.
RAKOVÁ, Jana. 2010. Kvalita života pacienta vo vzťahu k ošetrovateľskej starostlivosti podľa ošetrovateľského konceptuálneho modelu. In Globalizácia a kvalita života a zdravia. Košice : EQUILIBRIA, 2010. ISBN 978-80-89284-66-5. s. 300-305.

SOVÁRIOVÁ SOOSOVÁ, Mária – GAJDOŠOVÁ, Edita. 2014. Kvalita života seniorov v košickom regióne. In Sestra. ISSN 1335-9444, 2014, 13, 5-6, s. 38-40.

SUŠINKOVÁ, Jana. 2016. Záťažové faktory prostredia v paliatívnej starostlivosti. In HANOBIK, František – MICHEĽ, Radoslav – PRONĚKOVÁ, Martina. Pacient v hospici. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava, 2016. ISBN 978-808132-155-9. s. 367-379.

ŠTEFKOVÁ, Gabriela – DIMUNOVÁ, Lucia. 2015. Humanoidný robot ako spoločník seniorov. In Sestra. ISSN 1335-94444, 2015, 14, 12-12, s. 10-11.

VÁGNEROVÁ, Marie. 2000. Vývojová psychologie: dětství, dospělost, stáří. Praha : Portál, 2000. 524 s. ISBN: 80-7178-308-0.

VRÁNOVÁ, Zuzana. 2013. Strach ze smrti u seniorů. Diplomová práca. Brno : Masarykova univerzita lékařská fakulta katedra ošetřovatelství, 2013. 85 s.

ZAMBORIOVÁ, Mária – SIMOČKOVÁ, Viera – POTOČEKOVÁ, Dana. 2007. Komplexné hodnotenie kvality seniorov v domácej ošetrovateľskej starostlivosti s hľadiska funkčného stavu. In ČÁP, Juraj – ŽIAKOVÁ, Katarína. Teória, výskum a vzdelávanie a v ošetrovateľstve a v pôrodnej asistencii. Martin : Jesseniova lekárska fakulta UK, 2007. ISBN 978-80-88866-43-5. s. 676-692.