Reflexie sociálnych pracovníkov k prijatiu zákona o sociálnej práci a zriadeniu profesijnej komory

júl 1 2018

Abstrakt:
Úvod: Príspevok ponúka pohľad odborníkov v oblasti sociálnej práce k prijatiu zákona o sociálnej práci a jeho uplatňovaniu v praxi. Zaoberáme sa taktiež úlohou profesijnej komory sociálnych pracovníkov a reflexiou k jej zriadeniu. Poukážeme na vývoj sociálnej práce na Slovensku v kontexte prijatia uvedeného zákona, dôvodom vzniku komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a jej fungovanie. V príspevku taktiež sprostredkujeme niekoľko údajov súvisiacich s očakávaniami sociálnych pracovníkov v rámci posilnenia ich sociálneho statusu ako aj možným perspektívam vzhľadom k členstvu v komore sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.
Metódy: Z pohľadu úrovne metodologického prístupu sa jedná o výskum kvantitatívny. Základom tohto prístupu je získať exaktné, objektívne a verifikovateľné údaje o skúmanej problematike u ktorých sa v ďalšej fáze skúma závislosť a vzťahy medzi príčinami. Vo výskume sme sledovali signifikantné rozdiely v záujme o členstvo v komore sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce vzhľadom k pohlaviu a dĺžke praxe v sociálnej oblasti. Ďalej sme sledovali očakávania s riešením spoločenského statusu sociálnych pracovníkov a výkonu samostatnej praxe podľa pohlavia respondentov.
Výsledky: Na základe našich zistení a štatistických výpočtov pravdepodobnosti sme dospeli k záveru, že muži, absolventi študijného odboru sociálna práca s praxou viac ako 10 rokov, prejavujú väčší záujem stať sa členmi Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce ako ženy. Ďalej bolo potvrdené, že sociálni pracovníci vo všeobecnosti čakajú od komory sociálnych pracovníkov riešenie ich spoločenského statusu, v našom prípade sú to najmä ženy, ktoré čakajú od komory riešenie statusu sociálneho pracovníka vo väčšej miere ako muži. Potvrdilo sa taktiež, že ženy sociálne pracovníčky majú o výkon samostatnej praxe väčší záujem ako muži sociálni pracovníci.
Záver: Problematika zákona, jeho tvorba, implementácia do praxe je dlhodobý proces. Pokúsili sme sa sprostredkovať názory odborníkov z praxe k výkladu jednotlivých častí zákona a očakávaniam z jeho aplikáciou do praxe. Zamerali sme sa na reflexiu sociálnych pracovníkov k prijatiu zákona o sociálnej práci a zriadeniu komory sociálnych pracovníkov. Nakoľko prijatý zákon a jeho využitie nebolo podrobené výskumu, predpokladáme na základe našich zistení aj ďalšiu serióznu analýzu v prospech skvalitnenia výkonu činností sociálnych pracovníkov, posilnenia ich spoločenského a profesijného statusu v Slovenskej republike.
Kľúčové slová: Asistent sociálnej práce. Komora sociálnych pracovníkov. Sociálny pracovník. Zákon o sociálnej práci.

Úvod

Vývoj sociálnej práce na Slovensku má svoje špecifiká ovplyvnené aj historickým vývinom krajiny vplyvom sociálno – politických zmien, ktoré datujeme rokom 1989. Následne so zmenami aj v hospodárskej a sociálnej oblasti sa veľmi dynamicky vyvíja sociálna práca najprv ako praktická činnosť a neskôr v priebehu rokov 1992 – 1996 aj ako samostatný študijný odbor na úrovni vysokoškolského vzdelávania. Uplatnenie absolventov a legislatívne prostredie, ktoré vyžadovalo najmä v štátnej sbpráve vzdelanie zamestnancov na úrovni magisterského stupňa vzdelania ovplyvnil výraznú dynamiku rozvoja študijného odboru sociálna práca. Produkcia absolventov každoročne od roku 2005 zaznamenala počty až do 15 tisíc absolventov ročne. Problémom, ktorý má politické pozadie bolo uplatnenie absolventov v rámci praxe v sociálnej oblasti, kde až do roku 2014 bolo deklarované že pozície sociálnych pracovníkov a výkon činnosti sociálnej práce môže byť zabezpečené absolventmi s vysokoškolským vzdelaním. Tento fakt výrazne ovplyvňoval možnosti uplatnenia absolventov sociálnej práce najmä v oblasti sociálnych služieb a v oblasti výkonu štátnej správy v rámci rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Výrazný obrat nastal prijatím zákona o sociálnej práci a zriadením komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce ako profesijného združenia.
Sprostredkované informácie v tomto príspevku môžu napomôcť hlbšiemu pohľadu na genézu vzniku zákona.

Prijatie zákona o sociálnej práci

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že samotný zákon, ako dokument pritom nechápeme ako konečný výsledok procesu profesionalizácie sociálnej práce na Slovensku, ale ako jeden z jej nástrojov.

Do účinnosti zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí rodiny (ďalej len zákon o sociálnej práci) neexistovali pre výkon sociálnej práce žiadne oficiálne pravidlá výkonu tak profesijné, ako aj etické a právne. Existovali (a aj existujú) v právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé oblasti výkonu čiastkové úpravy kvalifikačných podmienok na výkon sociálnej práce pre jednotlivé oblasti výkonu v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v oblasti sociálnych služieb a sociálnej posudkovej činnosti. Tieto však nedokázali upraviť podmienky výkonu profesie v celom jej rozsahu.

Hoci bol zákon o sociálnej práci predložený Vláde SR ako iniciatívny návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v SR, išlo o zákon, ktorý sa tvoril v úzkej spolupráci so zástupcami vysokých škôl, na ktorých sa odbor sociálna práca študuje. Z prostredia praxe sa často ozývali hlasy o nízkom profesijnom statuse profesie, napriek tomu, že sa neustále v spoločnosti zdôrazňuje jej význam. Uviesť možno aj nepriamu úmernosť medzi narastajúcim počtom absolventov vysokoškolského štúdia odboru sociálna práca a ich statusom v spoločnosti (Schavel, 2012). Na nízky profesijný kredit sociálnych pracovníkov v spoločnosti upozornila aj odborná diskusia návrhu zákona. O skutočnosti, že profesia sociálna práca si na Slovensku zaslúži väčšiu spoločenskú pozornosť – bez ohľadu na spoločensko-politické zmeny – svedčí aj fakt, že nová vláda v roku 2012 včlenila do svojho programového vyhlásenia na roky 2012-2016 formuláciu: „vláda vytvorí podmienky na profesijné zabezpečenie výkonu sociálnej práce“ (Programové vyhlásenie, 2012). Týmto bola prezentovaná politická vôľa uskutočniť zásadné zmeny v uplatnení sociálnych pracovníkov na trhu práce, zabezpečiť posilnenie statusu sociálneho pracovníka a vytvoriť podmienky pre celoživotné vzdelávanie a odbornú graduáciu a zároveň kreovanie profesijnej organizácie na princípe profesijnej komory. Hlavným cieľom zákona bolo podľa predkladateľov zákona, ako aj členov expertnej skupiny podpora profesionalizácie výkonu sociálnej práce, a to najmä ustanovením nevyhnutných kvalifikačných predpokladov a zriadením Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Zákonom sa vytvoril predpoklad pozitívneho kvalitatívneho vplyvu na všetky klientske skupiny sociálnej práce a na prístup vykonávateľov sociálnej práce k službám, ktoré bude pre nich zabezpečovať komora. Prijatie zákona má zároveň má ambíciu vytvoriť bazálny zákonný rámec pre osobité právne predpisy, podľa ktorých sa na Slovensku vykonáva sociálna práca, najmä v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne v oblastiach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ďalej v sociálnych službách a sociálnej posudkovej činnosti. Nový zákon potvrdzuje, že sa sociálna práca na Slovensku prispôsobuje svetovým trendom, ktoré identifikoval Tomeš (2010). Podľa jeho štúdie sa sociálna práca inštitucionalizuje, profesionalizuje, špecializuje a vnútorne štrukturuje, privatizuje, mení obsah, rozširuje sa jej záber a preniká do iných rezortov. Profesionalizáciu konkretizuje tým, že sociálni pracovníci sú verejne uznaní (licencovaní a registrovaní), majú monopol na určitý typ práce, čo im dáva profesijnú výnimočnosť a profesijnú autonómnosť.
V zmysle prijatého zákona sa jednoznačne deklaruje, že sociálnu prácu ako odbornú činnosť môže vykonávať výhradne sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce. Okrem sociálnej práce však rozlišuje zákon ešte dva typy činností:

  • špecializované odborné činnosti – ide de facto o užšie zamerané „špecializácie“, tieto vykonávajú sociálni pracovníci, ktorí majú potrebné vedomosti a zručnosti získané absolvovaním akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu.
  • nadstavbové odborné činnosti – ide o rôznorodé odborné činnosti, ktoré nepatria primárne alebo výhradne do oblasti sociálnej práce ale patria do oblasti výkonu iných povolaní. Podľa zákona ich môže v oblasti sociálnych vecí a rodiny vykonávať aj psychológ, špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg alebo iná osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady, vrátane absolvovania akreditovaného vzdelávacieho programu.

V zákone sa uvádza, že sústavu špecializovaných odborných činností sociálnej práce ustanoví vláda SR nariadením. Podľa súčasnej praxe je predpokladom, že medzi špecializované odbory môže patriť napríklad špecializované sociálne poradenstvo, sociálnoprávna ochrana detí, sociálna kuratela, sociálna posudková činnosť, možno sociálna terapia (resp. socioterapia) a pod. Medzi nadstavbové odborné činnosti môže patriť napríklad supervízia, mediácia a pod. Nadstavbové odborné činnosti sú praktickým príkladom multidisciplinárneho prístupu sociálnej práce, ktorý zároveň rešpektuje hranice rezortov.

Sociálny pracovník a asistent sociálnej práce

Pre porozumenie identity sociálneho pracovníka je dôležité stanovenie, na základe akých kritérií je možné identifikovať a definovať sociálneho pracovníka. V období pred prijatím zákona o sociálnej práci to boli predovšetkým :

  • kvalifikačné kritérium (minimálne vzdelanie) – toto je potrebné pre zabezpečenie odbornej spôsobilosti. Ide o kľúčové kritérium, bez ktorého sa v súčasnosti nezaobíde žiadne definovanie sociálnych pracovníkov;
  • kritérium nutnosti výkonu praxe – vzhľadom naň je možné rozlišovanie absolventov sociálnej práce, ktorí nevykonávajú túto profesiu od sociálnych pracovníkov pôsobiacich v praxi;
  • iné kritériá potrebné na výkon práce sociálneho pracovníka – napr. z eticko-právnej oblasti (spôsobilosť k právnym úkonom, bezúhonnosť), zdravotná spôsobilosť, minimálny vek a pod.

Vzhľadom na kvalifikačné predpoklady pre výkon sociálnej práce sa na Slovensku dlhodobo – na rozdiel od iných krajín (napr. Nemecka alebo Českej republiky) – dávalo do úzadia štúdium sociálnej práce v systéme vyššieho odborného školstva.
Prijatím zákona o sociálnej práci od 1.1.2015 platí, že sociálnu prácu, ako odbornú činnosť môže vykonávať:

  • asistent sociálnej práce – kvalifikačným predpokladom je získanie vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca. Týmto sú definitívne vylúčené iné študijné odbory, vrátane študijného odboru sociálne služby a poradenstvo. Na Slovensku ide o nový termín, ktorý prináša zásadné rozlíšenie medzi absolventmi bakalárskeho a magisterského štúdia sociálnej práce aj vzhľadom na možnosti ich pracovného uplatnenia. Asistenti môžu vykonávať odbornú prácu v zariadeniach sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, v zariadeniach sociálnych služieb a byť odbornými inštruktormi sociálnej rehabilitácie;
  • sociálny pracovník – kvalifikačným predpokladom je získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca. Okrem rovnakého uplatnenia ako asistenti sociálnej práce, môžu byť sociálni pracovníci navyše koordinátormi a manažérmi sociálnej praxe, vedúci subjektov v ktorých sa vykonáva sociálna práca alebo subjektov v zriaďovateľskej kompetencii miest a obcí, vyšších územných celkov, ako aj subjektov súkromno – právneho charakteru.

Úplnou novinkou v podmienkach Slovenskej republiky je, že sociálna práca sa môže vykonávať nielen v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale aj ako samostatná prax. Dôležité je, že samostatná činnosť pri výkone povolania sociálny pracovník bola vyňatá zo živnostenských činností a nevzťahuje sa na ňu živnostenský zákon. Podlieha zákonným pravidlám pre slobodné povolania. Podmienkou samostatnej praxe je splnenie kvalifikačného predpokladu magisterského vzdelania v odbore sociálna práca a získanie povolenia od komory. Žiadateľ pritom musí vykonávať sociálnu prácu najmenej tri roky v praxi a spĺňať aj osobité predpoklady, konkrétne byť bezúhonný, mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a mať zabezpečenú supervíziu.

Komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce Slovenska

Vzhľadom na reálny deficit profesijnej organizácie sociálnych pracovníkov na Slovensku, reagovali zástupcovia škôl sociálnej práce inštitucionálne zastrešení v Asociácii vzdelávateľov v sociálnej práci na Slovensku a pracovníci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR návrhom zriadenia komory formálnou cestou. Tento cieľ naplnil práve nový zákon o sociálnej práci, ktorým sa zriaďuje „komora ako profesijná organizácia združujúca sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce“. Členmi komory môžu byť fyzické osoby odborne spôsobilé na výkon sociálnej práce, musia sociálnu prácu reálne vykonávať a o členstvo formálne požiadať. Vylúčení z členstva sú teda absolventi odboru sociálna práca, ktorí sociálnu prácu v praxi nevykonávajú, ako aj súčasní sociálni pracovníci, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady. Ak by išlo o odborníkov, napríklad z oblasti vzdelávania, títo môžu byť za istých procesných predpokladov hosťujúcimi alebo čestnými členmi komory, ale bez hlasovacieho práva. Môžu byť členmi jedného z orgánov komory, jej profesijnej rady, ktorá má kompetencie najmä v oblasti profesijnej etiky, vzdelávania a jeho hodnotenia. Zriadenie komory patrí na jednej strane k najdôležitejším prínosom nového zákona, ale zároveň vyvoláva aj niektoré otázky. Prečo sú z jej riadnej činnosti vylúčení tí sociálni pracovníci, ktorí doposiaľ nespĺňali podmienky vzdelania v odbore sociálna práca, ak sa predpokladá ich význam pre prax, len preto, že nespĺňajú súčasne nastavené kvalifikačné predpoklady? Nepríde týmto komora o významných odborníkov z oblasti výskumu a vzdelávania, keďže nemôžu byť členmi komory? Aký bude mať dopad koncepcia dobrovoľného nepovinného členstva v komore na širšiu profesijnú komunitu? Nepríde k triešteniu na členov a nečlenov? Tieto otázky vyvstávajú zo skutočnosti, že zákon anticipuje zriadenie komory bez predošlej skúsenosti s takýmto orgánom v rámci rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Odpovede prinesie vlastná činnosť komory, na druhej strane je potrebné takéto otázky klásť, aby komora čo najkvalitnejšie napomáhala profesionalizácii sociálnej práce na Slovensku.

V súvislosti s členstvom komory a jej reálnym fungovaním nás zaujímali ako reagujú na zriedenie komory a členstvo v komore sociálni pracovníci. Preto sme sa rozhodli uskutočniť výskum, ktorý by nám odpovedal na niektoré otázky ohľadom významu komory pre sociálnu prax, pre výkon samostatnej praxe, posilnenie statusu sociálneho pracovníka v spoločnosti ako aj zlepšenie podmienok pre výkon činností sociálnej práce.

Reflexie respondentov k prijatiu zákona o sociálnej práci a zriadeniu komory

Úlohou takto vytýčeních cieľov bolo taktiež získať ucelený a komplexný pohľad respondentov na novú zákonnú úpravu o sociálnej práci a jej uplatnenie v praxi. Predpokladali sme taktiež identifikáciu niektorých nedostatkov, ohrození, prípade nenaplnených očakávaní, ktoré by mohli slúžiť ako podklad pri budúcich novelách zákona o sociálnej praxi.

Základným súborom bola výskumná vzorka, ktorú tvorilo 483 respondentov – členov komory sociálynch pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Výskumný súbor tvorilo spolu 224 respondentov (46,3%), teda tých, ktorí boli ochotní vyplniť elektronicky spracovaný dostazník. Výber bol limitovaný výkonom činností sociálnej práce a členstvom v Slovenskej komore sociálnych pracovníkov v zmysle Zákona o sociálnej práci.

Graf 1 Respondenti podľa pohlaviaGraf 1 Respondenti podľa pohlavia

V našom výskume sme sledovali taktiež niektoré rozdiely v názoroch respondentov podľa pohlavie, ktoré sme aj štatisticky vyhodnocovali. Zisťovali sme napríklad roziely v záujme o členstvo v komore podmienené praxou respondentov, rozdiely v očakávaní riešenia spoločenského statusu sociálnych pracovníkov a v záujme o výkon samostatnej praxe.
Formulácie našich predpookladov boli nasledovné:

  • Medzi mužmi a ženami, absolventami študijného odboru sociálna práca s praxou viac ako 10 rokov v záujme o členstvo v komore sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce existuje štatisticky významný rozdiel.
  • Bude existovať signifikantný rozdiel medzi pohlaviami v očakávaní riešenia spoločenského statusu sociálnych pracovníkov zo strany komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej prace.
  • Bude existovať rozdiel medzi pohlaviami v otázke výkonu samostatnej praxe sociálnych pracovníkov, ako to umožňuje zákon o sociálnej práci.

K výpočtu pravdepodobnosti zhody sme používali program Microsoft Office, pomocou ktorého sme vypočítali namerané hodnoty štatistickými funkciami. Použili sme nasledujúci vzorec pre výpočet Chi-kvadrátu, ktorý vyjadruje súčet rozdielov pomedzi pozorovanými hodnotami označenými ako O a očakávanými hodnotami označenými ako E, tie sú následne delené očakávanou početnosťou E.

Pri výpočte chi-kvadrátu sme použili frekvenčnú tabuľku k testu nulovej štatistickej hypotézy, podľa ktorej sa početnosti v jednotlivých kategóriách rovnajú očakávaným početnostiam. Pri výpočte označujeme hodnotu ako p – zvolili sme hladinu významnosti 5% čo sa rovná 0,05.
V prípade, že hodnota p je nižšia ako hladina významnosti, tak je hypotéza zamietnutá. V prípade, že hodnota p je vyššia ako hladina významnosti, tak hypotézy nezamietame. Takýto výsledok znamená, že rozdiel medzi zistenými a očakávanými početnosťami môže byť konzekvenciou náhody a teda ho môžeme považovať za štatisticky nevýznamný. (Kalina a kol., 2010)

Na základe nášho výpočtu pravdepodobnosti sme dospeli k záveru, že muži, absolventi študijného odboru sociálna práca s praxou viac ako 10 rokov, prejavili výraznejší záujem stať sa členmi Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce ako ženy absolventky študijného odboru sociálna práca. (chí-kvadrát 0,832196, p=0,732696816).
Je možné taktiež konštatovať, že existujú štatisticky významné rozdiely, ktoré poukazujú na to, že muži sú na rozdiel od žien sú toho názoru, že prijatie zákona o sociálnej práci posilnilo status sociálneho pracovníka v spoločnosti. (chí-kvadrát 1,362863, p=0,524863225)
V súvislosti so záujmom výkonu samostatnej praxe sa náš predpoklad nepotvrdil, neexistujú štatisticky významné rozdiely, ktoré by poukazovali na rozdiely vo vnímaní vykonávať samostatnú prax podľa pohlavia poukazujú na fakt, že ženy sociálne pracovníčky majú väčší záujme o výkon samostatnej praxe ako muži. (chí-kvadrát 2,83254, p=0,034411386)

V rámci našich zistení si dovoľujeme poukázať na niektoré výsledky, ktoré poukazujú na názory respondentov v súvislosti so zriadením komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. V grafe 2 prezentujeme výsledky, ktoré jednoznačne potvrdzujú význam zriadenia takejto profesijnej organizácie.

Graf 2 Potreba zriadenia profesijnej organizácieGraf 2 Potreba zriadenia profesijnej organizácie

Zaujímavé je zistenie, že očakávania sociálnych pracovníkov k posilneniu statusu sociálnych pracovníkov nie je doposiaľ dostatočne naplnená. Môže to súvisieť s faktom, že komora dostatočne nereflektovala očakávania v súvislosti s výraznejším politickým presahom najmä v súvislosti s riešením platových pomerov a zlepšeniu postavenia sociálnych pracovníkov v spoločnosti aj oproti iným pomáhajúcim profesiám. Výsledky tohto zistenia uvádzame v grafe 3.

Graf 3 Zlepšenia statusu sociálneho pracovníka v spoločnostiGraf 3 Zlepšenia statusu sociálneho pracovníka v spoločnosti

Tieto zistenia súvisia aj s nasledujúcim grafom č. 4, ktoré hovoria o tom, že sociálni pracovníci/sociálne pracovníčky prijatím zákona nepociťujú výraznejšie spoločenské ohodnotenie v rámci výkonu svojej činnosti (médiá, politické rozhodnutia, zlepšenie platových pomerov). Nemajú pocit, že by sa spoločenské postavenie prijatím zákona a zriadením komory zlepšilo.

Graf 4 Spoločenské ohodnotenie sociálnych pracovníkovGraf 4 Spoločenské ohodnotenie sociálnych pracovníkov

Výkon činností sociálnej práce sa uskutočňuje aj v rámci iných rezortov a preto považujú sociálni pracovníci za dôležité riešiť ich postavenie aj v rámci úpravy ich pracovných pozícií, obsahu činností a platových pomerov najmä napr. v rezorte zdravotníctva, spravodlivosti, školstva a rezorte vnútra. Percentuálne vyjadrenia na tento fakt výrazne poukazujú, výsledky uvádzame v nasledujúcom grafe.

Graf 5 Úprava výkonu činností sociálnej práce v iných rezortoch Graf 5 Úprava výkonu činností sociálnej práce v iných rezortoch

Podobne respondenti poukazujú na význam ďalšieho vzdelávania prostredníctvom absolvovania špecializačného vzdelávania, ktoré by na jednej strane posilnilo ich odborné kompetencie, na druhej strane by mohlo viesť k zlepšeniu platových pomerov. Špecializačné vzdelávanie síce je v zákone zadefinované, ale na riadením Vlády SR doteraz (od prijatia zákona o sociálnej práci) boli prijaté len dve špecializácie a to na výkon sociálnej kurately a na výkon posudkovej činnosti. Výsledky týchto zistení nás prekvapili a poukazujú na vysokú mieru motivácie zvyšovať kvalitu svojej práce a potrebu špecializovať sa na výkon konkrétnych činností.

Graf 6 potreba špecializačného vzdelávania pre výkon niektorých odborných činnostíGraf 6 potreba špecializačného vzdelávania pre výkon niektorých odborných činností

Novým a veľmi významným prvkom v zákone je možnosť vykonávať samostatnú prax sociálnym pracovníkom. Ide o nezávislosť v pri výkone sociálnej práce bez nevyhnutnosti pracovného pomeru. Výkon samostatnej praxe nie je viazaná na živnostenské povolenie, je slobodným povolaním. Respondenti nášho výskumu sú vo vnímaní tejto možnosti nerozhodní, na čo poukazujú aj odpovede v zmysle neviem posúdiť a skôr nie a nie, čo spolu tvorí u žien takmer 62% a u mužov spolu 61%.

Graf 7 Záujem o výkon samostatnej praxeGraf 7 Záujem o výkon samostatnej praxe

V súčasnosti komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce vydala len dve povolenie od roku 2015. Uvedený nezáujem zrejme súvisí aj nedostatkom informácií, zrejme aj potrebou istoty a ukotvenia v riadnom pracovnom pomere. Dôvodom je pravdepodobne aj vyťaženosť sociálnych pracovníkov v rámci svojho povolania a na druhej strane aj v súvislosti so zákonom o štátnej službe obmedzená možnosť pre sociálnych pracovníkov v štátnozamestnaneckom pomere samostatnú prax vykonávať.

Záver

Prijatie zákona o sociálnej práci je významným medzníkov pre sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Je dôležité, že podľa uvedeného zákona môže sociálnu prácu vykonávať len absolvent s vysokoškolským vzdelaním v odbore sociálna práce. Dôležitou súčasťou v samotnom procese profesionalizácie bolo zriadenie komory sociálnych pracovníkov. Zriadenie komory aj podľa odpovedí respondentov nášho výskumu bolo dôležitým krokom no na druhej strane podľa vyjadrení komora nenapĺňa doposiaľ očakávania v rámci posilnenia statusu sociálnych pracovníkov a niektoré predpoklady nie sú naplnené. Ide napríklad o úpravu postavenia sociálnych pracovníkov v rámci iných rezortov, alebo možnosti zúčastňovať sa špecializačného vzdelávania. Prekvapila nás pomerne nízka úroveň záujmu o výkon samostatnej praxe, pri štatistickom overovaní sa nezistili signifikantné rozdiely podľa pohlavia. Na druhej strane najväčší záujme o členstvo v komore sociálnych pracovníkov prejavili muži s praxou nad 10 rokov v sociálnej oblasti a podobne muži sú toho názoru, že prijatie zákona posilnilo status sociálneho pracovníka vo väčšej miere ako ženy.

Faktom zostáva, že na výskume sa nepodieľali všetci členovia komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Je možné, že aj samotné krátke trvanie komory a jej činnosť, ktorá sa profiluje mala vplyv na výsledky nášho výskumu. Podobný výskum na Slovensku doposiaľ nebol realizovaný, bolo by zaujímavé v skúmaní identity, statusového postavenia a záujmu o ďalšie vzdelávanie sociálnych pracovníkov prostredníctvom špecializačného štúdia pokračovať.

Autor: Prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o. v Bratislave, SR

Zoznam použitej literatúry

KALINA, M. – BACIGÁL, T. – SCHIESSLOVÁ, A. 2010. Základy pravdepodobnosti a matematickej štatistiky. Bratislava: Slovenská technická univerzita v Bratislave, 2010. 215 s. ISBN 978-80-227-3273-4.
SCHAVEL, M. Súčasné paradoxy vo vysokoškolskej príprave a praktickom uplatnení sociálnych pracovníkov. In KODYMOVÁ, P., ŠÁMALOVÁ, K. (eds.) 2012. Vzdělávaní v sociální práci. Praha: UK v Praze, 2012, s. 3-8.
THOMPSON, N. Understanding social work: preparing for practice. Houndmills: Macmillan Press, 2000.
TOMEŠ, I. Postavení sociálních pracovníků ve vybraných státech Evropy. In Fórum sociální práce, 2010, č. 2, s. 15-34.
Vláda SR. Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012-2016. http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2012-2016/ [on-line]. [01. 05. 2012].
Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.