Šikanovanie v školskom prostredí a jeho trestno-právne hľadisko

aug 10 2014

Abstrakt: Problematika šikanovania v školskom prostredí sa stáva neustálym predmetom záujmu spoločnosti u nás i vo svete. Šikanovanie v školskom prostredí je nie len fenoménom pedagogickým a psychologickým, ale aj právnym. Autorka sa v článku zaoberá základnými informáciami potrebnými k diagnostikovaniu, včasnému rozpoznaniu tohto javu ako aj jeho skutkovej podstaty.
Kľúčové slová: Šikanovanie. Sociálnopatologický jav. Škola. Priestupok. Trestný čin.

Abstract: Problems of the victimization (hazing) at school is becoming important for the society at home as well as abroad. The victimization at school represents pedagogical and psychological phenomenon, but also phenomenon juridical. The author presents in this paper basic information needed for an early diagnostic and recognition of such act and its state of the facts.
Keywords: victimization, social-pathological phenomenon, school, offence, crime

1 Šikanovanie v školskom prostredí a jeho formy

Problém šikanovania patrí medzi najčastejšie sociálno-patologické javy v školskom prostredí. Európska správa o prevencii zlého zaobchádzania s deťmi, ktorú vydal Regionálny úrad WHO pre Európu (WHO/Európe) v roku 2013, hovorí, že šikanovanie vyvíjané deťmi (často skupinami detí) voči iným deťom je v súčasnosti jedným z najčastejších typov násilia medzi deťmi. Obsahuje fyzické, psychické a pri starších školákoch aj sexuálne násilie. Z našej praxe vyplýva, že nezraňuje len momentálnu integritu obetí, ale má často dlhotrvajúce dopady na ich celkový vývoj, vzdelávanie a sociálne začlenenie. Šikanovanie možno špecifikovať ako úmyselné konanie namierené proti inému subjektu (jednotlivcovi, skupine), ktorého cieľom je poškodzovanie zdravia (psychického, fyzického) a nátlak proti jeho ľudskej dôstojnosti. Je to konanie pre, ktoré je charakteristické, že medzi agresorom a obeťou ide o nevyrovnaný pomer síl a opakované, úmyselné útoky smerujúce k fyzickému alebo psychickému ublíženiu, agresii. (Kolář, 2011) Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie túto nelichotivú situáciu dokumentuje aj nasledujúcimi zisteniami (2002-2003):

  • z 2776 opýtaných siedmakov a ôsmakov (výskum sa uskutočnil na 20 základných školách v Bratislave, Košiciach, Námestove a Dolnom Kubíne) ich až 44% priznalo, že boli obeťou šikany.
  • takmer 31% detí sa so svojim trápením nezdôverí nikomu. Z necelých 70% obetí šikany, ktoré k tomu nájdu odvahu, sa takmer polovica (49%) posťažuje iba kamarátom a spolužiakom, len 33% to povie rodičom a 13% šikanovaných detí hľadá pomoc u učiteľov.
  • najnebezpečnejšími miestami šikanovania sú triedy počas prestávok, čo uviedlo 39% opýtaných a na druhom mieste uviedli deti chodby (24%). Naopak najbezpečnejšie sa deti cítia v jedálňach ( len 4% ich uviedli ako miesto, kde sa stali obeťou šikany).
  • Až 60% prípadov šikanovania ohlásili učitelia.

S rozvojom informačných a komunikačných technológií sa šikanovanie prenieslo aj do tejto oblasti. Elektronické šikanovanie (cyberbulying), kyberšikana, je definované ako zneužívanie mobilných telefónov a internetu na posielanie agresívnych a nenávistných správ za účelom zastrašovania ich príjemcu. (www.zodpovedne.sk) Internetové prostredie poskytuje veľké možnosti na tieto aktivity. Jeho nevýhodou je vysoká anonymita, ktorá uľahčuje túto činnosť. Agresor má za cieľ útočiť na ostatných užívateľov mobilných telefónov alebo internetu. Elektronický násilník zažíva pocit zadosťučinenia, keď môže inú osobu vystrašiť, rozrušiť a zneistiť posielaním nevhodných textových správ a mailov. V tomto prípade nie je dôležitá jeho fyzická sila, ale schopnosť používať počítač, mobil a internet. Zákernosť tohto druhu šikanovania spočíva aj v tom, že môže byť nepretržité a jeho potenciálnymi obeťami môže byť veľké množstvo užívateľov internetu a mobilných telefónov. Sme názoru, že v niektorých prípadoch môže mať oveľa hlbší dosah na obeť ako fyzické šikanovanie.

1.1 Znaky a stupne šikanovania

Pedagogickí pracovníci by mali byť zorientovaní v problematike šikanovania, poznať jeho druhy a znaky, vedieť identifikovať prejavy, aby mohli realizovať opatrenia a prevenciu. Pomocou týchto znakov rozlišuje J. Verbovská (2000) jednotlivé stupne šikanovania:

  1. stupeň – zrod ostrakizmu - v skupine sa objavia dominantnejší jedinci, ale aj jedinci menej obľúbení, nevýrazní, utiahnutí. Títo sa ocitnú na tzv. sociometrickom chvoste skupiny a ako prví zažijú prvky šikanovania. Tento jav sa nazýva ostrakizmus. Na začiatku ide o nenápadné mierne formy – prevažne psychického násilia, neuznávanie, ignorovanie, vystavenie posmeškom a pod.
  2. stupeň – fyzická agresia a pritvrdzovanie manipulácie - vzniká pri náročných situáciách, za zvyšovania skupinového napätia, kde začnú ostrakizovaní jedinci slúžiť ako ventil, na ktorom sa vodcovia odreagujú. Prerastanie do druhého stupňa môže vzniknúť aj pri zahnaní nudy alebo ak sa v triede zíde niekoľko agresívnych jedincov, ktorí začnú pre získanie dominantného postavenia ubližovať slabším.
  3. stupeň – kľúčový moment vytvorenia jadra skupiny – skupina vytvorí agresívne jadro skupiny a jeho členovia začnú už systematicky spolupracovať a rozvíjať formy agresie. Prednostne atakujú slabších jedincov a okruh rozširujú
  4. stupeň – väčšina prijíma normy agresorov – podskupina agresorov získava dominantné postavenie a vplyv. Normy a praktiky sú prijímané (hlavne zo strachu) väčšinou členov skupiny a stávajú sa nepísaným zákonom.
  5. stupeň – totalita, dokonalé šikanovanie – jedná sa o štádium vykorisťovania, dochádza k rozdeleniu skupiny na „otrokárov“ a „otrokov“. Vodcovia spôsobujú bolesť, príkoria. Pôvodne neutrálni a nesúhlasiaci s násilím sú stále konformnejší, aj sami sa (stále viac) aktívnejšie zúčastňujú organizovaného násilia. Prijíma sa ideológia násilia.

K uľahčeniu procesu diagnostikovania šikanovania v školskom prostredí si doporučujeme všímať prejavy a príznaky tohto javu v priamej a nepriamej podobe.

Priame príznaky šikanovania:

  • posmech, posmešné poznámky na adresu dieťaťa, pokorujúce prezývky, nadávky, ponižovanie, hrubé žarty na jeho účet. Rozhodujúcim kritériom je, do akej miery je toto dieťa konkrétnou prezývkou, „zábavkou“ a pod. zraniteľné,
  • kritika dieťaťa, výčitky na jeho adresu, najmä ak sa predávajú nepriateľským, až nenávistným, prípadne pohŕdavým tónom,
  • príkazy, ktoré dieťa dostáva od iných detí najmä ak sa podávajú panovačným tónom a skutočnosť, že sa im dieťa podriaďuje,
  • naháňanie, strkanie, štuchanie, údery, kopanie, ktoré nemusia byť zvlášť silné, ale je nápadné, že ich obeť nevracia,
  • bitky, v ktorých jeden z účastníkov je zreteľne slabší a snaží sa uniknúť ( menšie dieťa niekedy s plačom ).

Nepriame príznaky šikanovania:

  • dieťa je počas prestávok často samo, ostatní oň nejavia záujem, nemá kamarátov,
  • pri tímových športoch býva dieťa volené do družstva medzi poslednými,
  • počas prestávok vyhľadáva blízkosť učiteľov,
  • ak má dieťa prehovoriť pred triedou, je neisté, ustrašené,
  • pôsobí smutne, až depresívne, nešťastne, stiesnene, máva blízko plaču,
  • zhoršuje sa jeho školský prospech, niekedy náhle,
  • veci má poškodené alebo zničené, prípadne rozhádzané,
  • má zašpinený alebo poškodený odev,
  • odreniny, modriny, škrabance alebo rezné rany, ktoré dieťa nevie uspokojivo vysvetliť.

Následky štvrtého a piateho stupňa šikanovania sú veľmi závažné, dotýkajú sa celej osobnosti. Pri dlhodobom brutálnom šikanovaní sa obeť často zrúti a nadobudne panický strach o svoje zdravie a život, trpí poruchami spánku, nočnými desmi, psychosomatickými problémami napríklad únava, nevoľnosť, bolesti hlavy, brucha, dusivé astmatické záchvaty a podobne. Môže sa stať, že obeť nie je schopná pokračovať v štúdiu ani po preradení na inú školu.

Učiteľ a hlavne rodič môže na obeti odpozorovať nasledovné príznaky:

  • za dieťaťom neprichádzajú domov spolužiaci alebo iní priatelia,
  • dieťa nemá ani jedného priateľa, s ktorým by trávilo voľný čas, telefonovalo.
  • dieťa nepozývajú na návštevu k iným deťom,
  • nechuť ísť ráno do školy (najmä, ak predtým malo dieťa školu rado). Dieťa odkladá odchod z domu, prípadne na ňom pri starostlivejšej pozornosti badať strach. Strata chuti do jedla,
  • dieťa nechodí do školy a zo školy najkratšou cestou, prípadne strieda rôzne cesty, prosí o dovoz a odvoz autom,
  • dieťa chodí domov zo školy hladné (agresori mu berú desiatu alebo peniaze na desiatu),
  • zaspáva s plačom, má nepokojný spánok, kričí zo sna,
  • dieťa stráca záujem o učenie a schopnosť sústrediť sa,
  • dieťa býva doma smutné, či apatické alebo sa objavujú výkyvy nálad, zmienky o možnej samovražde. Odmieta sa zdôveriť s tým, čo ho trápi,
  • dieťa žiada o peniaze, pričom udáva málo vierohodné dôvody (napr. opakovane hovorí, že ich stratilo), prípadne kradne doma peniaze,
  • dieťa nápadne často hlási stratu osobných vecí,
  • dieťa je obvykle, nečakane agresívne voči súrodencom alebo iným deťom, možno prejavuje zlobu voči rodičom,
  • dieťa sa sťažuje na neurčité bolesti brucha alebo hlavy, možno ráno vracia, snaží sa zostať doma. Svoje zdravotné ťažkosti môže preháňať, prípadne ich simulovať,
  • dieťa sa zdržuje doma viac, než malo vo zvyku.

1.2 Aktéri šikanovania a násilia

Šikany sa často dopúšťajú sebaistí, neúzkostní, telesne zdatní chlapci a dievčatá. Môžu, ale trpieť pocitmi menejcennosti, závidia svojím kamarátom úspechy v školskej práci. U agresora prevláda túžba dominovať, ovládať druhých, bezohľadne sa presadzovať, ubližovať, ľahko sa urazia. Agresor prostredníctvom násilia obeti vnúti postoje, spôsoby myslenia a jednania, ktoré by obete dobrovoľne neprijali. Presviedčajú, podvádzajú a manipulatívne riadia spolužiakov k neslobodným rozhodnutiam.

Za obeť možno považovať žiaka, žiačku alebo skupinu žiakov vystavenú opakovanému násiliu a sú opakovane vystavení negatívnemu správaniu jedného alebo viacerých spolužiakov. Obeťou sa môže stať ktokoľvek z detí, najviac sú ohrozené deti, ktoré sú dlhšiu dobu objektom agresie iných, dieťa, ktoré prišlo z iného kolektívu, má určitú odlišnosť (handicapované), prednosť (výborný prospech, školský úspech, dobrý vzťah s pedagógom), zo sociálne slabej rodiny, odlišnej rasy. Obeťou šikany môže byť aj dieťa telesne slabé a neobratné s neschopnosťou brániť sa, vyhýbajúce sa športu, dieťa ktoré je nadmerne chránené rodičmi, kde ich prehnaná starostlivosť ho nenaučila samostatnosti a presadzovaniu sa v kolektíve. Veľmi rizikové deti sú z rodín s nepriaznivým sociálnoekonomický statusom, kde rodina znižuje možnosť obrany dieťaťa, vysokou mierou tolerancie násilia v rodine, otvorenou agresivitou v rodine. Menej početná skupina obetí sú provokujúce obete, ktoré vyvolávajú vo svojom okolí hnev alebo napätie, sú často hyperaktívne, vyvolávajú negatívne reakcie a následne po prekročení hranice sa sami stávajú obeťami násilia.

U obete sa môžu vyskytnúť následky v sociálnej a osobnostnej adaptácii:

  • nepozornosť pri vyučovaní,
  • zhoršenie prospechu,
  • tendencie k neospravedlnenej absencii,
  • poruchy sebahodnotenia a narušené, negatívne sebapojatie,
  • celková neistota a stále prítomný strach.

Následky šikanovania sú závislé od miery obranyschopnosti obete, dlhodobosti a formy agresie. Potreby obete sú v škole často dlhodobo neuspokojované, jej vzťah k škole je negatívny.

2 Trestnoprávne hľadisko šikanovania

Šikanovanie a násilie je nesporne vážnym sociálno–patologickým javom, ktorého prevýchova a resocializácia je veľmi náročná. Je potrebné informovať žiakov, že tieto formy správania nie sú neškodným humorom, zábavou, ale môžu naplniť skutkovú podstatu priestupku alebo trestného činu.

Priestupkový a Trestný zákon nepoznajú skutkovú podstatu priestupku alebo trestného činu „šikanovanie“. Z hľadiska priestupkového zákona môže šikanovanie žiakov napĺňať skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (§49) a priestupku proti majetku (§50). Z paragrafu 49 v súvislosti so šikanovaním vyberáme:

Priestupku proti občianskemu spolužitiu sa dopustí ten, kto:

  • inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech,
  • inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví,
  • úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Priestupku proti majetku (§50) sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku alebo sa o také konanie pokúsi. (škoda do 266 Eur) Zodpovedným za priestupok nie je zodpovedný ten, kto v čase jeho spáchania nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.

Šikanovanie spadá pod kategóriu viacerých trestných činov, čo si málokedy aktéri šikanovania uvedomujú. Šikanovania sa bezprostredne dotýka §189 – vydieranie, §192 – nátlak, §155-157 – ublíženie na zdraví, §212 – krádež, §215 – neoprávnené užívanie cudzej veci, §360 - nebezpečné vyhrážanie a §365 - výtržníctvo.

Vydieranie vymedzuje §189 ako trestný čin, ktorého sa dopúšťa ten, „kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel.“ Páchateľ tohto trestného činu sa potrestá odňatím slobody na dva roky až šesť rokov. Odňatím slobody na štyri až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spáchal tento čin napríklad na chránenej osobe (napr. dieťa – osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak nenadobudla plnoletosť už skôr), ak ho spáchal so zbraňou (zbraň je čokoľvek, čo možno útok voči telu urobiť dôraznejším), z pomsty.

Nátlak vymedzuje §192: „kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“ Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak uvedený čin spácha napr. na chránenej osobe, so zbraňou, z pomsty. Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá ak spácha uvedený čin tak, že ním spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo ním spôsobí značnú škodu..

Ublíženie na zdraví - §155,ods.1) „kto úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. Odst.2) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, alebo z osobitného motívu. Odst.3) odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo za krízovej situácie. §156, odst.1) Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.Odst.2) Odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odst.1 na chránenej osobe alebo z osobitného motívu. § 158 Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Krádež - §212, odst.1) „kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. V súvislosti s problematikou šikanovania z odst.2) vyberám „rovnako ako v odst.1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním, bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, čin spácha na vec, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Násilné odobratie veci (peňazí, jedla, oblečenia, hračiek) aj malej finančnej hodnoty, môže byť kvalifikované ako trestný čin lúpeže - §188, odst.1 – „kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri až osem rokov.“ Rozhodujúci je totiž samotný fakt, že bolo použité násilie a nie výška hmotnej straty.

Z §215 - Neoprávnené užívanie cudzej veci vyberáme „kto sa zmocní cudzej veci malej hodnoty v úmysle prechodne ju užívať alebo kto na cudzom majetku spôsobí malú škodu tým, že neoprávnene vec, ktorá mu bola zverená, prechodne užíva, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“(malou škodou sa rozumie suma od 266 Eur až do 2660 Eur).

Nebezpečné vyhrážanie §360 – Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha takýto čin závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, z osobitného motívu, alebo verejne.

Šikanovanie môže veľmi často nadobudnúť skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva podľa § 364 - kto sa dopustil slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že: napadne iného, hanobí štátny symbol, historickú alebo kultúrnu pamiatku, hrubým spôsobom ruší zhromaždenie občanov alebo priebeh športového alebo kultúrneho podujatia, alebo vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin z osobitného motívu, závažnejším spôsobom konania, alebo v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov.

Je dôležité si uvedomiť, že keď sú páchateľmi deti mladšie ako 14 rokov, nie sú trestne zodpovedné. Tresne zodpovedný nie je ten, kto v čase spáchania činu nebol príčetný (§ 12).

Trestne zodpovedný je ten, kto v čase spáchania činu dovŕšil 14 rok svojho veku. To však neznamená, že nemôžu byť postihnuté iným spôsobom. V prípadoch, kde bežné výchovné postupy nemajú účinnosť je nutné sa obrátiť na sociálneho kurátora príslušného Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Kurátor je oprávnený vo vážnych a odôvodnených prípadoch na základe šetrenia vydať predbežné opatrenie na umiestnenie dieťaťa do príslušného ústavu. Toto opatrenie platí až do vydania riadneho rozsudku súdu. Z praxe vieme, že realizovať tieto opatrenia je náročné.

Rodičia sa pri zanedbávaní výchovy (túlanie, ponocovanie, asociálne správanie) dopúšťajú trestného činu (§211), ak svojmu dieťaťu umožňujú viesť záhaľčivý alebo nemravný život.

Učiteľ alebo vychovávateľ, ktorému bude známy prípad šikanovania a neprijme v tomto smere žiadne opatrenie, sa vystavuje riziku trestného postihu. Takýmto konaním môže pedagogický zamestnanec napĺňať i skutkovú podstatu trestného činu neprekazenia trestného činu alebo neoznámenia trestného činu. Pri podozrení, že šikanovanie naplnilo skutkovú podstatu priestupku alebo trestného činu, je riaditeľ školy povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnému útvaru Policajného zboru SR. Školy sú ďalej povinné bez zbytočného odkladu oznámiť orgánu sociálno–právnej ochrany skutočnosti, ktoré ohrozujú žiaka alebo, že žiak spáchal trestný čin, prípadne opakovane páchal priestupky.

Pedagógovia by sa mali pri riešení tejto problematiky skontaktovať so sociálnym kurátorom a s políciou, nakoľko pri šikanovaní sa môžu stretnúť síce „len“ s vyhrážaním, pokiaľ však agresor vzbudí u iného dôvodnú obavu a dôsledkom je neblahý psychický účinok na obeť, ide tiež o trestný čin (nebezpečné vyhrážanie). Aj keď sa to dospelému môže zdať banálne, dieťa tým psychicky trpí a možné sú aj trvalé následky.

Záver

Faktory násilia spočívajú na celom komplexe determinantov. Veľmi významnú úlohu pripisujeme rodine a sociálno–ekonomickej situácii, v ktorej sa uskutočňuje socializácia mládeže, osvojovanie si spoločenských hodnôt, rol a vzorov správania. Dieťa sa často stáva svedkom násilia vo vlastnej rodine, neraz i objektom. Vzniká prvá predstava násilia ako normy správania, vzniká tak negatívny model napodobovania správania.

Autorka: por. PhDr. Ľudmila Húsková

Použitá literatúra

KOLÁŘ, M. (2011). Nová cesta k léčbe šikany. Praha: Portál 2011, 336 s. ISBN 978-80-7367-871-5.
VERBOVSKÁ, J. (2000). Šikanovanie na škole. Prešov : 2000
ONDREJKOVIČ, P. a i. (2000). Sociálna patológia. Bratislava : 2000
ŘÍČAN, P. (1995). Agresivita a šikana medzi dětmi. Praha: 1995
Trestný zákon č. 300/2005 Z.z.
Zákon o priestupkoch č. 372/1990 Zb.
Metodické usmernenie č. 7/2006-R Ministerstva školstva SR.
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (2002-2003)
www.zodpovedne.sk