Kvalita života starších ľudí v priestore spoločenských vied

feb 7 2012

Martina Hrozenská
Predkladaná publikácia si kladie za cieľ objasniť problematiku kvality života starších ľudí ako celospoločenského problému s jeho ukotvením na poli spoločenských vied, prevažne psychologických a sociálnych vied. Osobitne pristupujeme ku kvalite života starších ľudí z hľadiska historického, sociálneho, filozofického, interpersonálneho a subjektívneho, ďalej fenomenologického, konceptuálneho a multidisciplinárneho.

PREDHOVOR

Celosvetovo sa zaznamenáva starnutie populácie, a to nielen vo vyspelých, ale aj v rozvojových krajinách. Jeden zo znakov starnutia populácie je nárast percentuálneho podielu staršieho obyvateľstva na celkovej populácii.

Je zrejmé, že práca s človekom vo vyššom veku nie je vôbec jednoduchá. Situácia sa navyše komplikuje tým, že nie každý človek sa v priebehu života rovnako pripravuje na starobu a vstúpi do nej s pocitmi záťaže.

Možno povedať, že prirodzená úloha starnutia v priebehu ľudského života je akceptácia ireverzibilných zmien a obmedzení jednotlivcom, spôsobom vedúcim k zachovaniu aktivity, schopnosti akceptovať nové snahy v súlade s individuálnymi schopnosťami a zachovaním si vlastnej individuálnej kontinuity. Napriek mnohým involučným procesom a zmenám sa veľa starších ľudí vyrovnáva s procesom starnutia a staroby s ľahkosťou. Neskoršie dekády života človeka sa tak stanú pre neho zmysluplným a prirodzeným zavŕšením individuálnej udalosti.

Jedným zo spôsobov pochopenia problémov starnutia môže byť dimenzia kvality života prežívaná konkrétnym jednotlivcom. Pokiaľ budeme vychádzať z premisy, že kvalita života predstavuje rôzne veci pre rôznych ľudí, budeme sa opierať o fakt, že v subjektívnom hodnotení kvality života vnímanie aspektov každodennej existencie zohráva významnejšiu úlohu ako samotné objektívne podmienky života. Avšak problémy súvisiace s kvalitou života môžu mať značný sociálny dopad. Riešenie takýchto situácií je aj predmetom záujmu sociálnej práce.

Z pohľadu existujúcich výskumov kvality života záujem o túto tému je často smerovaný na populačné skupiny, ktoré sú charakterizované nejakými obmedzeniami v ich životných podmienkach. Či už ide o osoby s telesným postihnutím, etnické menšiny, ale aj o osoby vyššieho veku. Starnúca populácia čelí špecifickým problémom, ktoré sú spojené s nárastom negatívnych ireverzibilných zmien v ich živote. Tento fakt si zaslúži profesionálnu pozornosť nielen z etického uhla pohľadu, ale stále viac z uhla pragmatického a najmä ekonomického.

Domnievame sa, že základnou podmienkou bezproblémového starnutia a dôstojnej kvality života je akceptovanie reality so zmenami a obmedzeniami, ktoré z vyššieho veku vyplývajú, spolu so schopnosťou udržať si aktívny spôsob života.

Hlavne posledné desaťročia sú poznamenané neobyčajne vysokou dynamikou spoločenských zmien. Slovník bežného človeka sa „obohatil“ novými pojmami, medzi ktoré patrí aj „kvalita života“. Adekvátne chápanie kvality života vyžaduje konkretizáciu jej modelu na základe stanovenia ukazovateľov a faktov. Modely a výskumné projekty, ktoré vznikali v minulosti, zdôrazňovali, že kvalitný život je možné skôr zachytiť a vysvetliť vtedy, keď si ľudia uvedomia a zhodnotia svoj vlastný život a jeho aspekty, než spôsobom, ktorý preferuje objektívnu kvalitu rozličných aspektov života. Reflektovali tak problematiku psychológie ľudských potrieb, hierarchiu hodnôt i teóriu samoregulácie. Sledovali problém prežívania spokojnosti, šťastia, pohody v závislosti na podmienkach života rozličných skupín obyvateľstva.

Predkladaná publikácia si kladie za cieľ objasniť problematiku kvality života starších ľudí ako celospoločenského problému s jeho ukotvením na poli spoločenských vied, prevažne psychologických a sociálnych vied. Osobitne pristupujeme ku kvalite života starších ľudí z hľadiska historického, sociálneho, filozofického, interpersonálneho a subjektívneho, ďalej fenomenologického, konceptuálneho a multidisciplinárneho. V jej obsahu chceme:

  • poukázať na komplexnosť problematiky kvality života a zacieliť pozornosť na indikátory kvality života s ich aplikáciou na seniorský vek v SR,
  • prezentovať vplyv pozitívneho sebaobrazu, zvládania a vyrovnávania sa so stratami a obmedzeniami v dôležitých životných situáciách na úspešné starnutie, na spokojnosť so životom a zmysluplnosť života,
  • ozrejmiť filozofiu prístupu k osobám vyššieho veku z pohľadu sociálnej práce ako odbornej činnosti,
  • zamerať sa na výkon sociálnej práce na úseku starostlivosti o osoby vyššieho veku v praxi.

Starnutie populácie so sebou prináša nové požiadavky na výkon sociálnej práce, a teda aj na vzdelávanie v sociálnej práci. Sociálna práca ako spoločensko-vedná disciplína reaguje na potreby spoločnosti a na procesy a zmeny, ktoré ju charakterizujú. V 21. storočí k nim patrí aj celosvetový fenomén – demografické starnutie populácie. Typické pre budúci demografický vývoj na Slovensku bude pokles počtu obyvateľov. Podľa najpravdepodobnejšieho variantu by mal do roku 2050 klesnúť počet obyvateľov SR pod hranicu 5 miliónov osôb. Prirodzený prírastok by mal rásť zhruba do roku 2010 (1).

Pokles prirodzeného prírastku sa zrýchli hlavne v období 2025 až 2040. Ku koncu roku 2050 sa pokles prirodzeného prírastku obyvateľstva výrazne spomalí (Vaňo (Ed.), Jurčová, Mészáros a kol., 2002, s. 12–13). Starnutie obyvateľstva bude popri úbytku obyvateľstva druhou významnou črtou budúceho vývoja obyvateľstva na Slovensku.

Spoločenská aktuálnosť témy však úzko súvisí aj s celosvetovými demografickými trendmi. Nastolená problematika vytvára priestor pre viaceré sociálno-politické i sociologické prístupy. Toto dielo je vyjadrením snahy obohatiť túto problematiku o široko koncipovaný prístup ku kvalite života seniorov (2), ako aj k štúdiu starnutia a staroby ako špecifického životného obdobia. Osobitný význam pridáva problematike starnutia aj Európska komisia, ktorá vyhlásila rok 2012 za Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami, ktorý svojim zameraním nadväzuje na rok 2010, venovaný boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a na aktivity roku 2011 podporujúce dobrovoľníctvo.

NÁZORY RECENZENTOV

Autorka se v literárně přehledové části opírá o výbornou znalost slovenské, české i světové odborné literatury a předkládá čtenáři současné pojetí kvality života v sociálních vědách. Vyhýbá se tradovaným trivialitám o kvalitě života – zabývá se tématem do hloubky a pohlíží na něj z různých perspektiv. Připomíná filosofické kořeny pojmu, které jsou stále přítomny v hédonistickém a eudaimonickém přístupu k chápání subjektivní pohody, která bývá považována za jeden z indikátorů kvality života. Čtenář je seznámen se subjektivní a komplexní podobou moderního chápání kvality života a s užitečností tohoto konceptu ve vědách o člověku, včetně sociální práce.
Autorka v této souvislosti uvažuje o tom, že by se studium kvality života, které se v posledních desetiletích vyvinulo v samostatnou mezioborovou disciplínu, mohlo stát zdrojem pro teorii sociální práce. Tuto myšlenku považuji za inspirující a užitečnou pro další vývoj teorie a výzkumu v sociální práci - kvalita života má k sociální práci úzký vztah; ve své praktické aplikaci bývá považována za cíl intervencí a způsob hodnocení jejich efektivity, na teoretické rovině nastoluje otázky týkající se individuální a společenské prosperity a odpovědnosti za tuto prosperitu. Celkově se jedná o pečlivě zpracovanou a fundovanou monografii na téma kvality života ve starším věku, která podává současný stav studia kvality života v sociálních vědách a obsahuje cenné podněty a aplikace pro oblast sociální práce.
PhDr. Eva Dragomirecká, PhD.

V širokom spektre sociálnych vied je uvedená problematika v súčasnosti pertraktovaná, nesie v sebe výrazne sociálne posolstvo a miera zainteresovanosti spoločnosti na riešení tohto problému vypovedá o kvalite a kultúre sociálnej sféry konkrétneho spoločenstva.
Celkovo je monografia napísaná veľmi zainteresovane, autorka svojou usilovnosťou, sústredením a osobnou zaujatosťou pripravila do tlače dielo ktoré bude prínosom pre sociálnu prácu, treba oceniť odborný a vedecký rozmer problematiky, autorkin nadhľad a zároveň šírku záberu, monografia bude nesporne užitočná nielen pre sociálnu prácu ale inšpiratívna i pre sociálne vedy participujúce na problematike kvality života vôbec a kvalitu života seniorov nevynímajúc.
doc. PhDr. Eva Fandelová, PhD.

Na rozdiel od narodenia človeka je starší vek ľudí vnímaný v pochmúrnejších sociálnych súvislostiach a to ako z pohľadu verejnej mienky i subjektívneho pohľadu osôb v staršom veku. V uvedenom kontexte je publikácia M. Hrozenskej, v ktorej sa zaoberá výskumom kvality života starších ľudí, jednoznačným a významným prínosom. Text publikácie je pozoruhodným príspevkom mladej, ambicióznej odborníčky a má všetky predpoklady obohatiť existujúcu odbornú literatúru v zvolenej téme kvality života ľudí v staršom veku.
doc. PhDr. Slavomír Krupa, PhD.

OBSAH

1 KVALITA ŽIVOTA – HISTORICKÉ A FILOZOFICKÉ SÚVISLOSTI
1.1 Historický exkurz do problematiky kvality života
1.2 Sociálno-filozofické východiská kvality života
1.3 Od subjektívnej pohody ku kvalite života
1.4 Princípy kvality života

2 FENOMÉN KVALITY ŽIVOTA
2.1 Prístupy ku kvalite života a indikátory kvality života
2.2 Konceptualizácie a modely kvality života
2.3 Multidisciplinarita (a multidimenzionalita) kvality života
2.4 Vzťah kvality života, chudoby a sociálneho kapitálu

3 KVALITA ŽIVOTA A STARŠÍ ČLOVEK
3.1 Kvalita života starších ľudí
3.2 Kvalita života starších ľudí a postmoderna

4 VÝSKUMNÉ ZISTENIA V OBLASTI KVALITY ŽIVOTA STARŠÍCH ĽUDÍ ŽIJÚCICH V ZSS V NITRE
4.1 Základné demografické charakteristiky obyvateľov ZSS v Nitre
4.2 Subjektívna spokojnosť so životom
4.3 Kvalita života seniorov žijúcich v ZSS v meste Nitra
4.3.1 Subjektívna životná spokojnosť a kvalita života jednotlivca
4.3.2 Kvalita života a zdravie
4.3.3 Kvalita života a duševný stav
4.3.4 Kvalita života a sociálna oblasť
4.3.5 Kvalita života a životné prostredie
4.3.6 Intimita a sexualita starších ľudí
4.4 Závery z výskumu kvality života seniorov žijúcich v ZSS v meste Nitra

5 ZÁVERY A NÁMETY PRE PRAX V OBLASTI SOCIÁLNEJ GERONTOLÓGIE
5.1 Kvalita života a subjektívna spokojnosť so životom
5.2 Námety z výskumu využiteľné v praktickej práci so seniormi

Recenzenti:
PhDr. Eva Dragomirecká, PhD.
Doc. PhDr. Slavomír Krupa, PhD.
Doc. PhDr. Eva Fandelová, PhD.

Publikácia vznikla v rámci riešenia grantovej úlohy: UGA č. VIII/15/2011 pod názvom: Vnímanie starorodičovstva a roly starej matky ženami v preseniu a seniu a grantovej úlohy: VEGA č. 1/0221/11 pod názvom: Evaluácia výsledkov procesu resocializácie klientov resocializačných stredísk v podmienkach Slovenskej republiky.

ISBN 978–80–89245–24–6
EAN 9788089245246
Nitra 2011
Rozsah: 155 strán
Formát: A5

____________________________________

(1) V prvom štvrťroku 2011 pokračoval trend zvyšovania prirodzeného prírastku obyvateľstva ďalej. Prirodzený prírastok obyvateľstva vzrástol o 65 na 1140 osôb. Zahraničnou migráciou získala Slovenská republika 713 osôb (prisťahovalo sa 1112 a vysťahovalo sa 399 osôb). Celkový prírastok obyvateľstva sa zvýšil o 133 na 1853. (Počet obyvateľov SR k 31. marcu 2011)
(2) Termíny – geront, osoba vyššieho veku, senior, starší človek považujeme pre účely tejto publikácie za synonymá.