Afganským školákom pomáha i Slovensko

apr 19 2018

Nasir Jalili – slovenský vedec – parazitológ, pochádzajúci z Afganistanu, sa rozhodol, že v jeho rodnom meste Mazar e Sharif postaví školu a umožní získavať vzdelanie v dôstojných podmienkach chlapcom, ale aj dievčatám pod jednou strechou. Že to myslí naozaj vážne, dokázal aj vlastnými finančnými prostriedkami, ktoré do projektu vložil.

Krátko po otvorení prvej časti školy v roku 2016Krátko po otvorení prvej časti školy v roku 2016

Hnevala ho negramotnosť

Prekážalo mu, že Afganistan stále patrí ku krajinám, kde je veľmi veľa negramotných ľudí, najmä žien. Ambiciózny projekt, ktorý vypracoval vedcov bratranec, predpokladal vo finálnej fáze 16 tried pre 600 žiakov a zamestnanie asi pre 20 učiteľov. Štyridsaťárový pozemok na stavbu mu dal do prenájmu Alam Khan Azadi, parlamentný poslanec za provinciu Balch. Mimochodom, v tejto provincii je i rodisko Zarathustru, zakladateľa zoroastrizmu.

Keďže ide o nekomerčný projekt, po jeho úplnom dokončení odovzdá školu Nasir Jalili ministerstvu školstva, teda afganskému štátu.
Svoj sen si začal plniť docent Jalili v roku 2013 získaním pozemku. Základný kameň pre školu položili v auguste 2014. Ešte v tom istom roku vytiahli obvodový múr okolo celej plochy; na zabezpečenie vody pre žiakov i učiteľov vykopali studňu, pretože škola sa nachádza v regióne vyznačujúcom sa suchom. Stavebné a následne dokončovacie práce pokračovali počas celého roku 2015 a v marci 2016, síce v provizórnych podmienkach, škola privítala prvých žiakov. Financie v tom čase vystačili na zakúpenie zariadenia do štyroch tried, ostatné deti sa učili sediac na zemi. Podstatné však bolo, že mali strechu nad hlavou a nemuseli sa vzdelávať pod holým nebom v nevyhovujúcich hygienických podmienkach.

Peniaze získaval vlastným nadšením

Pokiaľ ide o financovanie, podieľali sa na ňom okrem docenta Jaliliho i členovia jeho rodiny a finančnou zbierkou prispeli slovenskí vojaci slúžiaci v Afganistane, ktorí na základni v Kandaháre vyzbierali 600 dolárov. Zbierku koordinoval plukovník Peter Michlík a osobne ich prišiel odovzdať nadporučík Peter Komár. Z doterajších finančných nákladov zohnal nezanedbateľnú čiastku – 25 % ‒ profesor Vladimír Krčméry z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Okrem toho prispeli aj docentovi priatelia, rodáci a známi, ktorých nakazil svojím odhodlaním. Päť percent z celkových nákladov pri výstavbe prízemnej časti školy bolo od dobrodincov z ďalších štátov.

Pokračovanie výstavby

Október 2016 bol termín, keď sa iniciátori projektu pod vedením docenta Jaliliho pustili do ďalšej výstavby ‒ prvého poschodia centrálnej školy. Uskutočniť sa to mohlo i s pomocou Slovenska, ktoré prostredníctvom Khair KhawSocial Service Organization sa rozhodlo podporiť tento projekt. V súčasnosti je hrubá stavba budovy školy dokončená. Treba ju ešte zvonku i zvnútra vymaľovať, zariadiť nábytkom 12 tried a vybudovať športové ihriská. V tomto školskom roku, ktorý sa začal 21. marca 2018, navštevuje zariadenie 433 žiakov ‒ 203 dievčat a 230 chlapcov. Z nich je 50 nových školákov, 20 prišlo z iných škôl, alebo sú to deti utečencov vracajúcich sa z Pakistanu.

Škola aj pre dievčatá

Čo sa týka zloženia žiakov, Nasir Jalili spôsobil „malú revolúciu“. Umožnil vzdelávanie aj dievčatám, ktoré sú veľmi často diskriminované pri získavaní vedomostí. Dôvodom môžu byť chudoba, náboženské predsudky, ale aj používanie burky na zakrytie tváre žien. Nemalý podiel má na tom i vojna v Afganistane, ktorá sužuje krajinu; korupcia, v dôsledku ktorej sú nižšie vrstvy obyvateľov veľmi často podceňované aj pokiaľ ide o vzdelávanie, a nedodržiavanie základných ľudských práv. Spomenúť treba aj málo učiteľov, ktorí majú také nízke príjmy, že im nestačia ani na základné životné potreby. Okrem toho počas dlhoročných vojen bolo v Afganistane veľa škôl zničených.

Povinná dochádzka neexistovala

Do roku 1972, počas vlády kráľa Mohammeda Zahira Shaha, nebola v Afganistane povinná školská dochádzka. Väčšina obyvateľov ‒ 70-80 % ‒ žila na vidieku a chudobní roľníci potrebovali zabezpečiť živobytie pre rodinu; vzdelávanie ich detí nebolo pre nich prioritou. To skôr v mestách javili rodičia záujem posielať deti do škôl. Po absolvovaní šiestich ročníkov základnej školy mohli pokračovať na 3-ročnej strednej škole alebo na 3-ročnom lýceu. Vstup na vysoké školy bol možný po úspešnom zvládnutí náročného vedomostného konkurzu. Vysoké školy sa nachádzali v Kábule a na juhu krajiny v Jalal-Abade.

Už vedia, kde je Slovensko

To, že sa podarilo zrealizovať výstavbu tejto školy bolo možné aj preto, že sa nachádza v novorozvíjajúcom sa pokojnom predmestí v provincii, ktorá je v porovnaní s inými afganskými provinciami bezpečná. „Ľudia u nás nie sú bojovníci,“ zdôrazňuje docent Jalili.
Mesto Mazar e Sharif je situované v severnej časti Afganistanu, ktorá je od stredoveku známa ako jedna z kolísok civilizácie. Dala svetu antického lekára a filozofa Avicenna, narodil sa tu básnik a teológ Rúmí ‒ zakladateľ surfistického rádu tancujúcich dervišov.

Nasir Jalili navštívil počas posledných štyroch rokov svoje rodisko päťkrát. Rodičia žiakov pri stretnutí s ním prejavujú nesmiernu vďačnosť za novú školu a jeho zas teší, že vedia, kde je Slovensko, na ktorom žije, a odkiaľ prichádza pomoc pre afganských školákov.

Projekt je možné podporiť aj cez 2%. www.walki.sk/school

Autor: Mgr. Mária Mišovičová
Autorka je redaktorka časopisu Prohuman

Dobrý pocit z otvorenia školy a z odvedenej práce
Jalili pri praci
Takto to vyzeralo v areály budúcej školy v roku 2014
Za svoju prácu a za podporu na dobudovanie 1. poschodia sa netreba hanbiť. Cieľ je takmer splnený.
2016 trieda s mnou
abdulhafizJalilischool
Krátko po otvorení prvej časti školy v roku 2016.
2
Starec ťažko fyzicky pracoval
IMG-3821fef0a877f2803f5e8cb2757d2819-V
Apríl 2018 – Pre nedostatok lavíc sa musia tlačiť v laviciach
skolskedeti-mazar-sept.2014