Postavenie a kompetencie sociálneho pedagóga v spoločnosti

máj 31 2011

Resumé: Ak má pracovník kvalitne a efektívne vykonávať akúkoľvek ľudskú činnosť, musí sa preukázať žiaducimi predpokladmi, ktorých dôležitosť stúpa podľa náročnosti a spoločenského významu danej profesie. V každom povolaní potrebuje človek disponovať vlastnosťami, ktoré umožňujú optimálne spĺňať jeho požiadavky. Isté požiadavky sú spoločné všetkým povolaniam - odborné predpoklady, pracovné vlastnosti a pod. Následne isté profesie kladú dôraz na určité psychologické osobitosti v požiadavkách na osobnosť daného zamestnanca. V tomto príspevku sa chceme zamerať a poukázať práve na osobnostné vlastnosti a profesiu sociálneho pedagóga.
Kľúčové slová: Profesia, Sociálny pedagóg, Sociálna pedagogika, Výchova.

Resume: If a worker is efficiently and effectively carry out any human activity must be demonstrated desirable prerequisites, which increases the importance of under performance and social importance of the profession. For each profession needs a man to have properties that allow optimal meet its requirements. Certain requirements are common to all professions - professional requirements, job characteristics and the like. Consequently, certain professions emphasize certain psychological particularities of the requirements for the personality of the employee. In this paper we focus on and highlight the personal characteristics of social law and the profession teacher.

Keywords: Education, Professions, Social pedagogue, Social education.

Profesia sociálneho pedagóga

Sociálneho pedagóga iste môžeme zaradiť do komplexu pomáhajúcich profesií. Vďaka svojim základným znalostiam, zručnostiam a kompetenciám je schopný pracovať so skupinami bežnej populácie i so skupinami sociálne marginálnymi, znevýhodnenými a ohrozenými. Považujeme za nutné profesiu sociálneho pedagóga sem začleniť, pritom ho taktiež emancipovať od ostatných profesií. Pre rozvoj odboru a skvalitňovanie činností sociálnych pedagógov je nevyhnutné túto profesiu voči ostatným vyprofilovať a ukázať jasný smer jej ďalšieho vývoja.

Sociálny pedagóg vychádza z pojmu „sociálny“ a „pedagóg“. Sociálny má viacero významov. V slovníku cudzích slov pre školu a prax sa definuje ako: „1. spoločenský, zodpovedajúci potrebám, záujmom, požiadavkám spoločnosti; 2. vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov spoločnosti; usporiadanie spoločenských vzťahov a pod“ (Šalingová-Ivanová, 1988, s. 458). Ak zhrnieme definíciu môžeme pojem „sociálny“ chápať, ako zameraný na prácu s ľuďmi. Slovo „pedagóg“ má grécky pôvod a znamená to vychovávateľ, učiteľ.

Charakteristika profesie sociálneho pedagóga u nás stále nie je jednoznačne vymedzená, stretávame sa len s jeho modelom. „Cez všetky úsilia nie je odbor sociálneho pedagóga dosiaľ zaradený do katalógu prác alebo zamestnania. Najčastejšie sa v praxi stretávame s tradičným označením vychovávateľ, ktorý však v niektorých prípadoch nie je najpresnejší“ (Kraus, 2008, s. 57). Sociálny pedagóg sa historicky zameriaval i v súčasnosti zameriava najmä na deti, mládež a dospelých. Táto skutočnosť sa premieta aj pri pôsobení sociálneho pedagóga, kde je jeho činnosť pomáhajúca a to preventívna, výchovná, vzdelávacia, prevýchovná, intervenčná, poradenská (Dirgová, 2010).

Pozitívne možno hodnotiť prijatie zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch z 24. júna 2009, kde sa v § 24 k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie zaradil aj sociálny pedagóg, ktorého chápe ako pedagogického zamestnanca, ktorý vykonáva pedagogickú činnosť, teda činnosť súbor pracovných činností vykonávaných priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ostatnými činnosťami s ňou súvisiacimi, ktoré zamestnávateľ ustanoví v pracovnom poriadku. Priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou podľa zákona č. 319/2009 sa rozumie priama vyučovacia činnosť, ktorou sa uskutočňuje školský vzdelávací program alebo program kontinuálneho vzdelávania, a priama výchovná činnosť, ktorou sa uskutočňuje výchovný program, vykonávané pedagogickým zamestnancom.

Sociálny pedagóg podľa už spomínaného zákona vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených detí a žiakov, ich zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Práca s deťmi, zvlášť s tými, ktoré majú neurologické poruchy, vyžaduje špecifické znalosti, vedomosti a kvalifikovaný pohľad na danú problematiku (Hudáková, 2011, s. 149). Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálnopedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálnopedagogického poradenstva, prevencie sociálnopatologických javov a reedukácie správania. Vykonáva expertíznu činnosť a osvetovú činnosť.

Model profesie „sociálny pedagóg“ je zložitý a rôznorodý. Jeho práca súvisí s profesiou učiteľa, psychológa, psychoterapeuta. Hlavnú funkciu sociálneho pedagóga možno charakterizovať v dvoch oblastiach činnosti: činnosť integračná a činnosť rozvojová. V rámci integračnej funkcie sa činnosť sociálneho pedagóga zameriava na klientov, ktorí sa nachádzajú v krízových situáciách, v psychickom, sociálnom či psycho-sociálnom ohrození a potrebujú odbornú pomoc a podporu. Pokiaľ ide o funkciu rozvoja, v takomto prípade ide „o zaistenie žiaduceho rozvoja osobnosti v smere správneho či žiaduceho životného štýlu, hodnotného a užitočného naplnenia voľného času. Tento preventívny cieľ sa tyká celej ľudskej populácie, najmä detí a mládeže“ (Kraus, Poláčková, 2001, s. 48). Profesijný rozvoj sociálneho pedagóga je proces prehlbovania, zdokonaľovania a rozširovania kvalifikácie a profesijných kompetencií v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami, spoločenskými potrebami a požiadavkami na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti.

Autori odborných publikácii poukazujú na funkciu sociálneho pedagóga v praktickej sociálno-výchovnej, vzdelávacej, poradenskej a preventívnej činnosti. Autori, ktorí sa zaoberajú sociálnou pedagogikou, vychádzajú z rôznych hľadísk a spájajú „pôsobenie sociálneho pedagóga s rozličnými činnosťami a problematikami, napr. s prevenciou kriminality, s rómskymi rodinami, syndrómom CAN, s prevenciou drogových závislostí, s pomocou deťom z detských domovov pri štarte do života, v škole s agresívnymi deťmi, s koordinátorom prevencie na základných školách, s prevenciou sociálno-patologických javov v škole, s integráciou osôb so zdravotným postihnutý atď.“ (Bakošová, 2008, s. 76). Pokúsime sa teda o vymedzenie profesie sociálneho pedagóga, ktorého charakterizuje P. Klíma (2004, s.51) ako „špecializovaného odborníka vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre zámerné pôsobenie na osoby a sociálne skupiny predovšetkým tam, kde životný spôsob, životná prax týchto jednotlivcov či sociálnych skupín sa vyznačuje deštruktívnym či nekreatívnym spôsobom uspokojovania potrieb a utvárania vlastnej identity.“

Vo všeobecnosti povedané, ide o profesionálneho pracovníka, ktorý riadi a organizuje na profesionálnej úrovni výchovný proces a pôsobí na iné deti, mládež i dospelých v smere žiaducich optimálnych osobnostných cieľov ich rozvoja. Bakošová (2008) predkladá túto charakteristiku sociálne orientovaného pedagóga: „Sociálny pedagóg je odborník, ktorý je teoreticky i prakticky pripravený formou vysokoškolského štúdia – magisterského štúdia v odbore pedagogika, filozofického, pedagogického či sociálneho zamerania (predtým špecializácie, zameranie sociálna pedagogika) na sociálno-výchovnú činnosť. Je odborníkom, ktorého všeobecné kompetencie spočívajú v pomoci deťom, mládeže, dospelým, rodičom (sociálna andragogika, geragogika) a v ich podpore v situáciách vyrovnávania deficitu socializácie a hľadania možností zlepšenia kvality života prostredníctvom výchovy, vzdelávania, prevencie, poradenstva.“

Povolanie sociálneho pedagóga je bezpochyby pre fungujúcu spoločnosť veľmi potrebné a významné. Prispieva k tomu i často zmieňovaný problém zmeny rodinnej klímy, kde sa rodičia nedostatočne venujú výchove svojich detí. Bohužiaľ, ale význam a poslanie dané profesii nezodpovedá jej oceneniu. Pozícia a prestíž profesie sociálneho pedagóga nie je v dnešnej spoločnosti vysoká.

Pojem profesia chápeme ako jadro profesionálnej aktivity, ktorej základ je postavený na predchádzajúcej dlhodobej teoretickej príprave. Profesijné povolanie je založené na kvalifikácii, vedomostiach a zručnostiach profesionálnej autority. Zahŕňa v sebe tiež etický kódex. Sociálna rola vyžaduje komplex vedomostí, schopností a zručností z kultúrnej oblasti – normy, hodnoty, symboly. To všetko patrí k pedagogickej profesii. Pri charakteristike profesie sociálneho pedagóga vychádzame z nasledujúcich kritérií:

  • „ekonomické – sleduje ponuku a dopyt na trhu práce a profesijné zloženie v spoločnosti,
  • právne – napĺňa aplikáciu zákonov, predpisov, nariadení pre realizácii povolania,
  • psychologické – zahŕňa osobnostné charakteristiky, predpoklady pre úspešný výkon profesie,
  • sociologické – problémy zahrňujúce spoločensko-ekonomické kultúrne a politické podmienky pôsobenia v danej profesii“ (Kraus, 2001, s. 33).

Profesia sociálneho pedagóga sa s týmito kritériami stotožňuje, aj keď pri definovaní vychádzame zo všeobecného modelu prispôsobeného cieľom a funkciám sociálnej pedagogiky, pretože postavenie sociálneho pedagóga v rebríčku profesii stále nie je legislatívne upravené. Priradzuje sa mu rola učiteľa alebo vychovávateľa, ale takéto označenie, samozrejme, nie je výstižné. Pole pôsobenia sociálneho pedagóga je širšie, nevzťahuje sa len na školu. Práca je síce blízka učiteľovi, psychológovi či sociológovi, ale nenahrádza ju, ani nie je presne určená či vymedzená.

Pri charakteristike činnosti sociálneho pedagóga vychádzame z veľkej palety činností, ktoré vyžadujú neustálu aktivitu a tvorivosť, aj preto, že vychádzajú z neopakovateľných situácií, zo striedania činností a z potreby prítomnosti sociálneho pedagóga v „deji“. Pracovná činnosť sociálneho pedagóga má súhrnný charakter výchovno-vzdelávacieho pôsobenia voľného času, vytvárania ponúk na hodnotné využívanie voľného času, poradenskej činnosti, diagnostiky, analýzy situácii, reedukácie, resocializácie a terénnej práce. Vekové ohraničenie takmer neexistuje, ide teda o vekové kategórie detí až seniorov. Napriek tomu, že dominantným záujmom sociálnej pedagogiky je práca s deťmi a mládežou, neznamená to, že sociálna pedagogika nemá podiel na službách pre ostatné vekové kategórie. Špecifikom sociálnej pedagogiky, na rozdiel od iných pomáhajúcich profesií je, že sa venuje práce s ľuďmi najrôznejšieho veku, či už ide o deti, mládež, dospelé osoby stredného či vyššieho veku. Podľa Klímy (1993) sociálna pedagogika sa dominantne zameriava na prácu s deťmi a mladistvými, na prácu s rodinou a s marginálnymi skupinami. Parciálne –teda čiastočne – sa potom sociálna pedagogika venuje práci s dospelými a seniormi. Vzhľadom na demografické zmeny v našej spoločnosti však môžeme predpokladať, že v rámci sociálnej pedagogiky, rovnako tak v rámce iných disciplín, práca s dospelou populáciou bude stále častejšia.

Pri komplikovaných a závažných problémoch, ktoré rieši sociálny pedagóg v rôznych sférach sa vyžaduje aj vysoká kvalita a odbornosť sociálneho pedagóga. Spoločnosť preto pre túto profesiu vyžaduje stupne vzdelávania, ktoré musia na seba nadväzovať: vyššie odborné, bakalárske, magisterské, doktorandské vzdelanie. Ponuky vzdelávania cez špecializačné kurzy a atestácie sú nevyhnutné pre jeho ďalšiu profesionalitu. Autor D. Woźniak diferencuje základné vlastnosti pomáhajúcej profesie do dvoch hlavných kategórií:

1) funkcionálne vlastnosti, ku ktorým zaraďuje:

  • citlivosť na ľudské problémy,
  • nezaujatosť a poctivosť,
  • starostlivosť a dobroprajnosť,
  • nestrannosť a uctievanie dôstojnosti každého človeka,
  • ochota pomôcť,
  • schopnosť sebakontroly svojho konania a vzťahov k osobám, o ktoré sa stará,
  • prospoločenská pripravenosť, sympatie k ľuďom,
  • zaujímanie sa o človeka, ako aj o jeho problémy,
  • empatický postoj,
  • orientácia na aktivizáciu klienta a jeho spolupodieľanie na riešení vlastných problémov,
  • komunikatívnosť prejavujúca sa v ľahkosti nadväzovať kontakty, schopnosti viesť rozhovor, vytrvalosti a trpezlivosti v počúvaní, schopnosti presviedčať iných.

2) inštrumentálne vlastnosti, do skupiny ktorých patria:

  • organizačné schopnosti - spočívajúce v znalosti rozpoznávať, diagnostikovať a riešiť sociálne problémy,
  • svedomitosť, systematickosť a vnútorná disciplína,
  • rozhodovanie, konzekvencia a vnútorná disciplína,
  • vecnosť, pravosť (autentickosť) a pravdovravnosť,
  • osobná zodpovednosť za slová a skutky,
  • svedomitosť a dôkladnosť v práci,
  • nápaditosť, aktívnosť a tvorivosť,
  • vnímavosť a sociálna predstavivosť,
  • osobná kultúra, duševná pohoda a zmysel pre humor,
  • obratnosť a diskrétnosť, identifikácia s vykonávacou profesiou. (Határ C. et al., In: Woźniak., 2007, s. 139).

Napriek všetkým kladom a zásadným prínosom profesie sociálneho pedagóga, dosiaľ toto povolanie či skôr poslanie nebolo definované ako samostatná profesijná disciplína a sociálny pedagóg je často zamieňaný s ďalšími príbuznými profesiami. Sociálneho pedagóga by sme mohli prirovnať k húfu delfínov. „Ak členovia skupiny vidia, že ich druh je slabý a nevládze vyplávať na povrch, podplávajú ho a vytlačia nad hladinu, aby sa mohol nadýchnuť. Sociálny pedagóg je ako delfín, tiež vám dokáže pomôcť dostať sa z hlbín nad hladinu.“ Koncepcia jeho profilu, presné vymedzenie a umiestnenie do štruktúry pomáhajúcich profesií sa preto stáva výzvou pre súčasnosť s víziou do budúcnosti. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ profesia sociálneho pedagóga nie je právne a inštitucionálne zakotvená, pozícia a prestíž tejto profesie nebudú zodpovedať výkonu tohto povolania.

Záver

Téme pedagóg, orientovanej na sociálne problémy a ktorej kompetencie vyplývajú z vednej disciplíny sociálna pedagogika, sa venovali mnohí pedagógovia v našej i zahraničnej odbornej literatúre. Každý vidí funkciu sociálneho pedagóga v praktickej sociálno-výchovnej, vzdelávacej, poradenskej či preventívnej činnosti. Sociálny pedagóg napr. podľa Krausa (2001) je odborník vybavený teoreticky – vedomosťami, prakticky – zručnosťami a koncepčne na výchovné pôsobenie všade tam, kde môže prispieť k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým tam, kde prostredie jednotlivca či skupín pôsobí deštruktívym spôsobom pri uspokojovaní potrieb. Sociálny pedagóg má edukačné kompetencie sebavýchovy, sebavzdelávania, kompetencie poradenstva, prevencie, kompetencie ekonomické a kompetencie prevýchovy.

Autor: PaedDr. Slavomír Laca, PhD.

ZOZNAM BIBLIOGRAFIE

BAKOŠOVÁ, Z.: Sociálna pedagogika ako životná pomoc. Bratislava: FF UK, 1994. ISBN 80-223-0851-X.
BAKOŠOVÁ, Z.: Sociálna pedagogika ako životná pomoc. Bratislava: FF UK, 2008. ISBN 978-80-969944-0-3.
BAKOŠOVÁ, Z. a kol.: Sociálna pedagogika. Bratislava: Mladé letá, 2005. ISBN 80-10-00485-5.
DIRGOVÁ,E.: Vzdelávanie ako primárny faktor zvyšovania zamestnanosti. In: Zborník z Týždňa vedy a techniky. – Ružomberok: PF KU, 2010. ISBN 978-80-8084-555-1
HUDÁKOVÁ, Z.: Dieťa s poruchou správania. In Zborník z II. vedeckej konferencie Tradície a inovácie vo výchove a vzdelávaní modernej generácie učiteľov VII. Vydavateľstvo: Verbum, Katolícka univerzita v Ružomberku. Ružomberok, 2011. ISBN 978-80-8084-676-3.
KRAUS, B.: Základy sociální pedagogiky. Praha: Portál, 2008. ISBN 978-80-7367-383-3.
KRAUS B. – POLÁČKOVÁ, V. a kol.: Člověk - prostředí – výchova. K otázkám sociální pedagogiky. Brno: Paido, 2001. ISBN 80-7315-004-2.
HATÁR, C. et al.: Základy sociálnej pedagogiky pre pomáhajúce profesie. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre 2007. ISBN 978-80-8094-174-1.
KLÍMA, P.: K epistemologickým a metodologickým zdrojům sociální pedagogiky. Praha: Éthum, 1993. ISSN 0012-0332.
LACA, S., LACA P.: Sociálny pedagóg a jeho kompetencie v postmodernej spoločnosti, In Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie – Tradície a inovácie vo výchove a vzdelávaní modernej generácie učiteľov VII, Ružomberok: Verbum, 2011. ISBN – 978 .80-8084-676-3.
KLÍMA, P.: K epistemologickým a metodologickým zdrojům sociální pedagogiky. Praha: Éthum, 1993.
SCHAVEL, M.: Sociálne poradenstvo a supervízia v sociálnej práci. Bratislava: Gerthoffer. 2004. ISBN : 1335-05378.
ŠALINGOVÁ M. – IVANOVÁ M.: Slovník cudzích slov pre školu a prax. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1988.

_________________________________

Publikácie autora článku: PaedDr. Slavomír Laca, PhD
Základy sociálnej pedagogiky - Sociálna pedagogika prechádza neustálym vývojom v súvislosti s vývojom celej spoločnosti, ktorá je poznačená spoločenskými zmenami súvisiacimi predovšetkým s rastúcou technikou, automatizáciou a globalizáciou sveta, ale aj s narastajúcim množstvom sociálno-patologických javov v spoločnosti.

Vybrané kapitoly z etiky pre sociálno-zdravotnícke profesie - V súčasnosti môžeme konštatovať, že je veľký nárast pribúdajúcich vedeckých poznatkov o človeku ako o rozumnom indivíduu na úrovni ľudskej populácie, až po rôznu problematiku. Vystupujú do popredia stále nápadnejšie mnohoraké a komplikované etické otázky ohľadom ľudského života.