Sociálne aspekty kvality života imobilných seniorov v zariadení sociálnych služieb

sep 10 2015

Social aspects of quality of life of disabled elderly in social facilities

Abstrakt: Kvalita života staších ľudí je fenomén, determinovaný individuálnym subjektívnym pociťovaním ich vlastného systému hodnôt. U imobilných seniorov sa kvalita života vplyvom zdravotného postihnutia môže v niektorých aspektoch líšiť v prostredí, v ktorom existenčne žijú. Výskum bol realizovaný prostredníctvom štandardizovaného dotazníka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Pri skúmaní indikátorov kvality života bola použitá verzia WHOQOL-OLD v kombinácií so skrátenou verziou dotazníka WHOQOL-BREF. V štatistickom porovnaní boli zistené relevantné rozdiely vo vnímaní nezávislosti, v naplnení a sociálnom začlenení medzi imobilnými seniormi žijúcimi doma a seniormi žijúcimi v sociálnych zariadeniach. Z interpretácie výsledkov vyplýva, že znížená pohyblivosť u seniorov je významným atribútom, ktorý predstavuje významný vplyv na kvalitu života seniorov v sociálnom prostredí.
Kľúčové slová: Imobilní seniori. Kvalita života. Starnutie. Sociálne prostredie. Sociálne služby

Abstract: Quality of life of people is a phenomenon determined by individual subjective feelings nor their own system of values. The immobile seniors quality of life due to disability may differ in some respects in the environment in which they live existentially. The research was conducted using a standardized questionnaire, the World Health Organization (WHO). In examining the indicators of quality of life was used version of WHOQOL-OLD in combination with a shortened version of the questionnaire WHOQOLBREF. In the statistical comparison they were found relevant differences in the perception of independence in the fulfillment and social inclusion among seniors living at home and seniors living in social institutions. From the interpretation of the results that a reduced mobility in the elderly is a significant attribute that represents a major impact on the quality of life of senior citizens in the social environment.
Key words: Aging. Immobile seniors. Quality of life. Social environment. Social services.

Úvod

V gerontológii odborníci diskutujú o tom, že ,,invalidný proces", vo svojej podobe zahŕňa interakcie úzko viazané na kultúrne normy a sociálno-ekonomický status jednotlivca (napr. postoje, emócie, stigma, dostupnosť alebo jeho nedostatok rôznych služieb, bezbariérovosť atď.) Okrem rozdielov medzi pohlaviami, etnického pôvodu a ekonomického statusu, patria aj sociálne ukazovatele medzi tie z významných faktorov, ktoré súvisia s mierou zdravotného postihnutia, pretože ovplyvňujú kvalitu života v starobe. Ak chceme tomuto problému porozumieť, musíme sa zamerať na skutočnosť, že zdravotné postihnutie je akýmsi prienikom medzi jednotlivcom a jeho prostredím, zároveň vnímať potenciál terapeutického prostredia na udržanie alebo zvýšenie kvality života seniorov.

Úroveň kvality života môže u imobilných seniorov klesať výsledkom niekoľkých druhov sociálnych rizík (napr. samoty, izolácie), prípadne sa zvyšovať v dôsledku tých činností, ktoré podporujú ich spoločenskú integráciu. Zdravotné postihnutie môže vzniknúť kedykoľvek v dôsledku rôznych príčin a dotýka sa každého z nás v určitej fáze života. Aj u seniorov môžeme podrobnejšie skúmať kvalitu života, ktorá sa odráža v mnohých sociálnych aspektoch (ako napr. sociálna izolácia, interpersonálne vzťahy príp. vzťahy s prostredím, pocit užitočnosti, sociálna gramotnosť a pod.).

Kvalita života v sociálnej práci

Kvalita života predstavuje koncept, ktorý v súčasnosti odráža záujem odborníkov pomáhajúcich profesií o dobre prežitý život klientov v daných podmienkach v súčinnosti s ich obmedzeniami. Odhliadnúc od pomerného počtu definícií na začiatok je potrebné objasnenie pojmu ,,kvalita“. Na základe voľnej interpretácie latinského slova ,,qualis“ (aký?) je možnosť chápať kvalitu života ako to, čím sa vyznačuje život jednotlivca v porovnaní so životom iných jednotlivcov. (Kováč, 2004) V odbornej literatúre sa uvedenému pojmu pridávajú aj komplikovanejšie a komplexnejšie vymedzenia a uvažovania nad rôznymi aspektmi tohto fenoménu. Čornaničová (2007 s. 28) ponúka náčrt štyroch základných trendov konceptualizácie kvality života:

  • A) Sociologicko-ekonomické: zameriavajú sa na materiálne podmienky života spoločnosti, spoločenských skupín, regiónov, rodiny a domácnosti jednotlivca, ich základom je výpočet určitých parametrov životnej úrovne, životného štandardu a spôsobu života sledovaných subjektov.
  • B) Psychologické: vychádzajú z teórie pociťovania kvality života ako subjektívnej individuálnej spokojnosti resp. nespokojnosti v vlastným životom a jeho jednotlivými oblasťami na základe vlastných predstáv, očakávaní a presvedčení. Subjektívna percepcia v sebe zahŕňa podmienky, okolnosti a sociálne vzťahy, v ktorých človek svoj život prežíva.
  • C) Aplikačné s akcentom na medicínsku a sociálnu oblasť: sú primárne zamerané na manažment intervencie v konkrétnych krízových zdravotných, či sociálnych situáciách jednotlivca a rodiny a na meranie dosiahnutých výsledkov. Dôraz kladieme hlavne na praktické možnosti a oblasti podpory kvality života klienta, nachádzajúceho sa v konkrétnej životnej situácií.
  • D) Syntetizujúce – teoretické i praktické. Určujú akýsi syntetizujúci model kvality života, ktorý vychádza z predpokladu, že na kvalite života sa podieľajú oblasti kvality života, ako aj vnútorné komponenty v každej z uvedených oblastí.

Tokárová (2002) vymedzuje kvalitu života ako ,,komplexnú kategóriu, ktorá v sebe obsahuje sociálne, biologické, psychologické podmienky života a jej ukazovateľmi sú: fyzická pohoda, materiálna pohoda a kvalita medziľudských vzťahov, sociálne a občianske aktivity, osobnostný rozvoj, sebarealizácia, rekreácia". „Odrazom kvality života je celková životná spokojnosť, ktorá je výsledkom vzťahov človeka k svojmu prostrediu“ (Frk, 2002 s. 436).

Definovať kvalitu života ľudí vo vyššom veku, stanoviť jej indikátory a riešiť jej teoreticko-praktické otázky je úlohou interdisciplinárnych odvetví. Riešenie tohto aspektu si preto vyžaduje syntézu viacerých hľadísk, mnohých poznatkov a vedeckých prístupov rôznych vedných disciplín. Práve na základe týchto skutočností zohráva teória sociálnej práce veľmi významnú úlohu. Výskum sociálnych indikátorov a životnej pohody predovšetkým v oblasti práce, rodinného života a voľnočasových aktivít bol podmienený vznikom sociálneho štátu. (Erickson 1974, In: Katschnig, 1997)

Na hodnotenie a meranie kvality života občana Džuka (2004) zostavil hlavné dimenzie a to: a) objektívne životné podmienky, b) subjektívnu prosperitu a spokojnosť, c) osobné hodnoty a ašpirácie. V uvedených dimenziách sleduje psychickú, materiálnu, sociálnu a emocionálnu stránku života, rozvoj a aktivity. Obsahová náplň ukazovateľov sa získava buď výpoveďami respondentov (subjektívne postoje, hodnotenia) alebo využitím objektívnych údajov (zozbieraných rôznymi inštitúciami). Kategórie, na základe ktorých sa sociálne indikátory združujú sa nazývajú životné domény, pričom parametre týchto domén sa určujú induktívne alebo deduktívne, sú potvrdené na základe teórie a následne testované alebo empiricky objavené a spojené s teóriou. Zatura, Goodheart (In: Oliver et al., 1996) vyzdvihli užitočnosť merania kvality života pre oblasť spoločenského prostredia. Na základe ich názorov dobrý život určujú spoločenské normy, zákony a spôsoby ktoré pomáhajú kvalitu života dosiahnúť a udržať. Sociálne indikátory definujú ako sociálne faktory, ktoré usmerňujú správanie jednotlivca a sú aspektom na vyhodnotenie toho kde sme a kam smerujeme s ohľadom na naše hodnoty a ciele. (Džuka, 2004)

Pri hľadaní aspektov kvality života u seniorov musíme brať do úvahy, že najdôležitejšími faktormi sú jej indikátory resp. ukazovatele. Rozumieme nimi určité kvalitatívno-kvantitatívne charakteristiky sociálnych procesov, ktoré obsahujú jednotlivé aspekty sociálneho rozvoja jednotlivcov alebo spoločenských skupín. Súhlasíme s tvrdením Hrozenskej (2008) v tom, že kvalitu života jednotlivca nemožno určovať nezávisle od neho. Objektívny opis životných podmienok, fungovanie človeka a jeho zdravotný stav sú dôležité, ale nie postačujúce. Ak chceme kvalitu života brať ako meradlo vzťahujúce sa na človeka ako indivídum, treba brať do úvahy aj subjektívny aspekt so všetkými komplikáciami, ktoré sú sociálnym zdravím človeka. Autorka preto predkladá niekoľko modelov kvality života QoL (Quality or Life):

  1. Lenhartov model kvality života – pokrýva osobnú spokojnosť, funkčný stav, zdroje i možnosti, ktorými disponuje.
  2. Bigelow model – zdôrazňuje, že vnímanie kvality života presahuje klinický prístup, ktorý meria hladinu psychických schopností (napr. prežívanie, kognitívne procesy) tým, že zahŕňa schopnosť odpovedať na výzvy okolia.
  3. Dvojdimenzionálny model komfortu – tento pojem Hrozenská (2008) vysvetľuje slovami Kolcabu, ktorý zavádza pojem komfort ako pozitívne kritérium ošetrovateľskej starostlivosti. Komfort znamená pre Kolcabu uspokojovanie základných ľudských potrieb, úľavu, pohodlie a transcedencie vyplývajúce z konkrétnej zdravotnej situácie.
  4. Trojdimenzionálny model na meranie výsledkov v rehabilitácii – autorka odkazuje na Testu a kol., ktorí zaviedli v súvislosti s kvalitou života ako kritérium pre účely terapeutického rozhodovania a plánovania starostlivosti termín, ktorý zahŕňa rôzne oblasti spojené s fyzickým, funkčným, psychologickým a sociálnym zdravím človeka.

Kováč dodáva, že „pojem kvalita života je multi-úrovňový a multi-dimenzionálny fenomén, v ktorom prevláda viac-menej integratívny prístup.“ (Kováč, 2003 s. 90)

Avšak model kvality života nemožno objasniť iba so sociálneho hľadiska, pretože kvalita života závisí od najrozličnejších faktorov a hľadania individuálnych hodnôt v živote človeka. (Balogová, 2005)

Projekty WHO QOL

Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization) definovala kvalitu života tým ako človek vníma svoje postavenie v živote v kontexte kultúry, v ktorej žije vo vzťahu ku svojim cieľom, očakávaniam, životnému štýlu a záujmom.“ (WHO, 1996) vytvorila na začiatku deväťdesiatych rokov skupinu WHOQOL (World Health Organization Duality of Life Group) a vytvorila štandardizované dotazníky pre meranie kvality života. WHO teda nielenže definovala kvalitu života, ale vyvinula dotazníky v základnej i modifikovanej podobe na meranie kvality života seniorov. Takýmito verziami sú napr.:

  • WHOQOL-100 (World Health Organization Quality of Life Assessment)
  • WHOQOL-BREF – skrátená verzia
  • WHOQOL-OLD – špeciálny modul pre starší vek. (WHO,1996)

Dotazník WHOQOL-OLD je štandardizovaným dotazníkom, ktorý vznikol v rámci projektu Svetovej zdravotníckej organizácie: ,,Meranie kvality života seniorov a jej vzťah k zdravému starnutiu: WHOQOL-OLD". Projekt prebiehal v rokoch 2001 až 2004 a zúčastnilo sa ho 23 výskumných centier zo 4 kontinentov.

Za Slovenskú republiku sa uvedeného výskumného projektu zúčastnilo Psychiatrické centrum Praha, ktoré vykonalo výskum kvality života z výberového súboru staršej pražskej populácie. Cieľom projektu bolo vytvorenie inštrumentu na meranie kvality života v starobe pre zdravú aj chorú staršiu populáciu. Základom boli už existujúce dotazníky kvality života Svetovej zdravotníckej organizácie. ,,Inštrument WHOQOL-OLD nie je určený pre samostatné použitie, ale iba ako dodatkový modul k dotazníkom kvality života WHOQOL-100 alebo WHOQOL-BREF, čo je skrátená verzia WHOQOL-100 " (Dragomerická, Prajsová, 2009 s. 15).

V súvislosti so starobou sa pojem kvality života objavuje pomerne často, avšak predmetom výskumu býva skôr životná spokojnosť, dôkazom toho je, že neexistuje mnoho realizovaných výskumov na tému kvalita života v starobe. Aj z týchto dôvodov vyvinul medzinárodný výskumný tím WHOQOL-OLD inštrument pre meranie kvality života u osôb vyššieho veku. Inštrument sa skladá zo šiestich domén: fungovanie zmyslov, nezávislosť, naplnenie, sociálne zapojenie, postoj k smrti a umieranie, blízke vzťahy. Každá uvedená oblasť (doména) obsahuje 4 položky, dotazník má teda 24 položiek, ktoré sú hodnotené na päť bodových Likertových škálach. Dotazník obsahuje celkom 100 položiek a označuje sa skratkou WHOQOL-100. Dotazník WHOQOL-BREF je skrátenou verziou tohto dotazníka, pričom prihliada s ohľadom na skúmané osoby (dlhodobo chorí, seniori, osoby so zdravotným znevyhodnením a pod.). Pozostáva zo štyroch domén (obsahujúcich 24 otázok) a z dvoch otázok zameraných na hodnotenie kvality života a spokojnosti so zdravím: fyzický stav (do domény sú zahrnuté aj 4 otázky súvisiace s nezávislosťou), prežívanie (doména obsahuje aj otázku zameranú na spiritualitu), sociálne vzťahy a prostredie. Všetky aspekty sú následne operacionalizované do jednotlivých položiek. (Dragomerická, Prajsová, 2009)

Realizácia výskumného problému

Náš výskumný plán bol konštruovaný ako systém porovnávania vekových skupín: skupina klientov 60 – 75 rokov, skupina klientov 75 – 85 rokov, skupina klientov 90 a viac rokov. Základný výskumný súbor (resp. populáciu) tvorilo 300 imobilných seniorov, mapovaných na území Slovenskej republiky. Zber empirických údajov bol uskutočnený v období od júla 2014 do konca februára 2015 prostredníctvom náhodne vybratých sociálnych organizácií z ôsmich krajov Slovenskej republiky. Respondentov sme vyberali náhodným výberom, úlohou každého spolupracujúceho centra bolo získať dáta od populačného súboru aspoň 40 osôb.

Zber výskumných dát bol organizovaný v spolupráci s organizáciami, ktoré poskytujú seniorom zdravotnú alebo sociálnu starostlivosť, alebo pre nich zabezpečujú rekreačné aj vzdelávacie aktivity. Niektorých respondentov sme do nášho výskumu nezaradili pre nezrozumiteľnosť vyplnených údajov. Respondentov sme vyberali náhodným kvótnym výberom, oslovili sme ich prostredníctvom štandardného postupu. Kvalitu života imobilných seniorov sme zisťovali primárne v sociálnych zariadeniach na území Slovenskej Republiky. Reálne sa nám podarilo zozbierať dáta od 225 respondentov, s touto vzorkou sme ďalej pracovali pri našom výskume. Pri riešení nášho výskumného problému bol realizovaný kvantitatívny prístup k metodológii výskumu.

Výberový výskumný súbor teda predstavoval 225 respondenov, pričom počet respondentov v jednotlivých sociálnych zariadeniach regiónov Slovenska bol v inštitucionálnom prostredí (N=200) a kontrolnú skupinu tvorilo 25 klientov v domácom prostredí (N=25). V práci reprezentujeme výsledky populačnej vzorky (N=225) klientov. V podrobnejšom skúmaní problematiky sme sa zameriavali na rozdiely vo vnímaní nezávislosti, v naplnení a sociálnom začlenení medzi seniormi bývajúcimi doma a seniormi v sociálnych zariadeniach. Východiskom uvedenej výskumnej metodiky bola štruktúra, ktorá obsahovala základné socialno-demografické charakteristiky.

Úlohou respondentov bolo pomocou 5-stupňovej Likertovej škály zhodnotiť mieru svojho súhlasu resp. nesúhlasu s daným výrokom. Princípom merania je priraďovanie čísel pocitom, prežitkom a pod., pričom na stupnici respondent vyjadrí ich subjektívnu spokojnosť s jednotlivými oblasťami. Vo všeobecnosti dotazníky patria medzi najčastejšie používané techniky vo výskumnom šetrení. Používajú sa v spoločenských vedách na hromadné a rýchle zisťovanie faktov, názorov, postojov, preferencií, hodnôt, motívov, potrieb, záujmov a i.

Spracovanie výskumného problému

Výsledky sme spracovali prostredníctvom logickej analýzy a primeranej generalizácie. Hodnotenie signifikantnosti rozdielov (verifikácia hypotéz) sme realizovali prostredníctvom kvantitatívnych štatistických metód pomocou metód deskriptívnej štatistiky, testov reliability, parametrického a neparametrického testovania. Pre posúdenie faktorovej analýzy sme aplikovali Kaiser-Meyer-Olkin (KMO) meranie vzorky ako aj Bartlettov test sféričnosti. Pre zistenie normality rozloženia obidvoch skupín v podtestoch funkčnej zdatnosti, doménach kvality života, života v prítomnosti i selektovaných somatických ukazovateľov sme použili Shepiro-Wilkovov W-test. Výskum v spoločenských vedách znamená systematickú a dôkladne naplánovanú činnosť, ktorá je vedená snahou zodpovedať výskumné otázky a prispieť k rozvoju daného odboru, pričom sociálne vedy pri získavaní poznatkov kladú váhu na empirické dáta.

Interpretácia výsledkov výskumu

GRAF 1: Korelácia vnímaní intimity vo vzťahu k pohlaviu a stavu

GRAF 2: Korelácia postoja k smrti vo vzťahu k veku a dimenzie naplnenia

GRAF 3: Korelácia prežívania, sociálneho zapojenia vo vzťahu k prostrediu

GRAF 4: Korelácia nezávislosti, naplnení a sociálnom začlenení vo vzťahu k prostrediu.

Diskusia

Vo výskumnej časti práce sme zistili, že kvalita života imobilných starých ľudí závisí od nielen od miery ich fyzického zdravia a psychického fungovania, ale aj sociálneho prežívania v prostredí. Prieskum bol realizovaný v sociálnych zariadeniach na území Slovenskej republiky. Zber údajov sa uskutočnil za obdobie jún 2014 až február 2015. Získané výsledky sme spracovávali v v programe IBM SPSS Statistics 22 (Statistical Package for Social Sciences), ktorý je v súčasnosti najlepší softvér na štatistické spracovanie dát v spoločenských vedách. Reliabilita všetkých domén dotazníkov WHO QOL OLD a WHO QOL BREF bola veľmi dobrá až výborná. Mierne rozdiely v číslach možno pripísať menšej populačnej vzorke. Z interpretácie našich výsledkov môžeme vidieť, že všetky domény mali dobrú mieru sampling-adequacy (Kaiser-Meyer-Olkinovo kritérium je > 0,5). Bartletov test nulovosti kovariančnej matice bol zamietnutý pri všetkých doménach, čo je priaznivé. Podiel pôvodnej variability položiek, obsiahnutý vo vytvorenej doméne, vidíme v tabuľke Total variance explained. Z výsledkov vidíme, že domény obsahovali dostatočne vysoký podiel variability - vyšší ako 70%).

V našej práci sme si stanovili ciele sledované k danej téme, ku ktorým sme sformulovali šesť hypotéz. Všetky hypotézy sa merali štatistickými metódami na hladine významnosti 5%.

Prvá hypotéza nášho výskumu sa týkala názoru, že medzi seniormi existujú rozdiely vo vnímaní funkcie zmyslov, pričom sme predpokladali, že starší pociťujú viac problémov. V uvedenej hypotéze sme použili analýzu rozptylu ANOVA závislej premennej Funkcia zmyslov s faktorom Vek so zavedeným kontratom v zmysle našej hypotézy. Z našich výsledkov možno vidieť, že funkcia zmyslov tak ako ju reportujú dôchodcovia nezávisí štatisticky významne od veku. Uvedená hypotéza nemala podporu.

Druhá hypotéza sa týkala názoru, že medzi seniormi existujú rozdiely vo vnímaní intimity podľa pohlavia a stavu, pričom sme predpokladali, že ženatí a v páre žijúci seniori majú vyššie skóre v dimenzii intimita. K tejto domnienke sme pracovali s analýzou rozptylu ANOVA závislej premennej Intimita s faktormi Pohlavie a Stav a s post-hoc testami korigovanými podľa Bonferroniho. Faktor stavu sa nám ukázal ako štatisticky významný. Môžeme napríklad vidieť, že stav ženatý má v priemere o 1,04 bodu vyššie skóre vo vnímaní intimity než vdovec. Taktiež stav s partnerom má o 0,98 bodu vyššie skóre než rozvedený. A nakoniec stav ženatý má o 1,22 bodu vyššie skóre než rozvedený. Uvedená hypotéza teda podporu mala.

Tretia hypotéza sa opierala o názor, že medzi seniormi existujú rozdiely v postoji k smrti, pričom sme predpokladali, že na tieto postoje má vplyv vek a dimenzia naplnenia. V tomto prípade sme výsledky k uvedenej domnienke spracovali znova analýzou rozptylu ANOVA závislej premennej Postoj k smrti s faktorom Vek a kovariátom Naplnenie s post-hoc testami korigovanými podľa Bonferroniho. Ukázal sa významný vplyv domény Naplnenosť na Postoj k smrti. Avšak vek nemalo to podstatný vplyv na postoj k smrti. Táto hypotéza mala podporu.

Štvrtá hypotéza sa opierala o názor, že medzi seniormi existujú rozdiely vo vnímaní fyzického zdravia, pričom sme predpokladali, že starší pociťujú viac problémov. V tomto prípade sme použili analýzu rozptylu ANOVA závislej premennej Zdravie s faktorom Vek so zavedeným kontratom v zmysle hypotézy. Fyzické zdravie tak ako ju reportovali naši dôchodcovia nezávisela štatisticky významne od veku. Uvedená hypotéza nemala podporu.

Piata hypotéza definovala názor, že medzi seniormi bývajúcimi doma a seniormi v sociálnych zariadeniach existujú rozdiely v prežívaní, sociálnom zapojení a prostredí. V uvedenom prípade bol pri práci použitý Hotellingov viacrozmerný t-test s doménami Prežívanie, Sociálne zapojenieQ a Prostredie. Súbor domén Prežívanie, Sociálne zapojenieQ a Prostredie štatisticky významne závisel na faktore bývanie. Uvedená hypotéza tiež mala podporu. Z interpretácie výsledkov vidíme, že tento vplyv spôsobuje to, že seniori bývajúci v sociálnom zariadení majú v priemere o 0,83 bodu vyššie skóre v doméne sociálne zapojenieQ než seniori bývajúci v domácom prostredí.

Posledná hypotéza smerovala k názoru, že medzi seniormi bývajúcimi doma a seniormi v sociálnych zariadeniach existujú rozdiely vo vnímaní nezávislosti, v naplnení a sociálnom začlenení. Pre získanie výsledkov k uvedenej hypotéze sme použili Hotellingov viacrozmerný t-test s doménami Nezávislosť, Naplnenie a Sociálne zapojenie. Vo výsledkoch vidíme, že tento efekt spôsobuje to že seniori bývajúci v sociálnom zariadení majú v priemere o 2,06 bodu nižšie skóre v doméne naplnenie a o 0,98 bodu nižšie skóre v doméne sociálne zapojenie. Táto hypotéza mala podporu. Súbor domén Nezávislosť, Naplnenosť a Sociálne zapojenie štatisticky významne závisel na faktore bývanie.

Niektoré zistené výsledky z nášho výskumu sú porovnávané z výskumami výskumných prác iných autorov, ďalej dostupnou odbornou literatúrou, prípadne doplnené vlastným komentárom. Pre porovnanie napr. môžeme uviesť (Ležovič, 2011), že vekom klesá kvalita života a najsilnejším vzťahom kvality života je subjektívne hodnotenie vlastného zdravia. Podľa autora 57% respondentov vyjadrilo svoju nespokojnosť a 41% spokojnosť so svojim zdravím, pričom len 3 % seniorov bolo veľmi spokojných so zdravotným stavom a kvalitou života. Farský a Solárová (2010) tiež skúmali kvalitu života seniorov žijúcich v zariadení sociálnej starostlivosti s využitím štandardizovaného dotazníka WHOQOL-BREF na vzorke 40 respondentov. Z ich výsledkov vyplýva, že respondenti mali najväčší deficit v oblasti zdravia. Sme presvedčení, že najsilnejšia emočná podpora u starých ľudí spočíva v konaní dobra pre iných. Práve tieto skutky ich napĺňajú pocitom užitočnosti a zmysluplnosti života a môžu byť námetom pre ich dobrovoľnícke aktivity. Závery z nášho výskumu preukazujú že kvalita života imobilných seniorov žijúcich v sociálnom zariadení je slabá. Podobné závery uvádzajú autori (Farský, Žiaková, Ondrejka, 2005 s. 235), že kvalita života seniorov žijúcich v komunitných zariadeniach nie je optimálna, vyžaduje si ďalšie skúmanie a snahu o poskytovanie starostlivosti, ktorá prinesie očakávané skvalitnenie života. Aktuálny zdravotný stav mohol priamo ovplyvniť odpovede seniorov. Za významný faktor, ktorý ovplyvňuje hodnotenie kvality života imobilných seniorov môžeme považovať aj aktuálne rodinné a spoločenské zázemie.

Záver

Filozofické chápanie kvality života seniorov v sociálnom prostredí začína byť čoraz viac prerokovaný pojem aj na akademickej úrovni. Pre neziskové organizácie tzv. ,,poruchy“ sociálnej podpory môžu mať pre klientov za následok vylúčenie z participácie ich života. V rámci sociálneho procesu je situácia seniorov v sociálnom prostredí v dôsledku ich zdravotného znevýhodnenia v častých prípadoch zhoršená. Nedostatočná pohyblivosť u imobilných seniorov ako klientov sociálnej práce môže byť determinovaná aj z pohľadu vplyvom niektorých sociálnych faktorov.

Z výsledkov nášho výskumu vyplýva, že v dôsledku zmeneného zdravotného stavu je výrazne obmedzený kontakt so spoločenským prostredím, narušené sociálne väzby a pod. Tým je výrazne ohrozená aj kvalita života týchto ľudí. Najčastejšie absentuje u starších ľudí s obmedzenou pohyblivosťou miera sebestačnosti, fyzická a psychická aktivita, spôsob vyrovnávania sa s chorobou, emocionalita, sociálne a spirituálne aspekty. Pre zabezpečenie maximálnej kvality života seniorov so zdravotným postihnutím je veľmi dôležité zachovanie ich dôstojnosti a sociálnej pohody, ktorá by nemala byť znížená len z dôvodu ich zdravotného postihnutia.

Záujmom našej spoločnosti je, aby staršia generácia budovala pozitívne postoje k dodržiavaniu spoločenských noriem. Musíme odstraňovať príčiny a podmienky starnutia a staroby formou preventívnych aktivít a komplexného prístupu, dôležité je budovať funkčný systém sociálnej a materiálnej podpory seniorov v rodinách, aby sa zabránilo odsunu seniorov na okraj spoločnosti. V tejto práci navrhujeme pomoc skupine imobilých starších ľudí, ktorí sa snažia znovu o zaradenie do spoločnosti. Práca rozoberá základné črty procesu starnutia, postavenie imobilných seniorov spoločnosti, ale aj tých názorov seniorov, žijúcich na území Slovenskej republiky. Respondentov sme oslovili v prostredí v ktorom prežívajú svoj každodenný životný rituál. Ich odpovede do veľkej miery potvrdili názory mnohých odborníkov na kvalitu života seniorskej populácie. Respondenti mali rozdielny názor v závislosti od stupňa ich informovanosti o aktuálnych otázkach sociálnej pomoci, napriek tomu sú si vedomí svojho špecifického problému, ktorý pred slovenskú spoločnosť kladie absencia vyváženej starostlivosti a v konečnom dôsledku v ich začleňovaní sa do spoločnosti.

Autor: Mgr. Zita Tomová
Autorka je doktorandkou na Vysokej škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety

Zoznam bibliografických odkazov

BALOGOVÁ, B. 2005. Seniori. 1. vyd. Akcent Print. 2005. 157 s. 2005. ISBN 80-969274-1-8.

DRAGOMIRECKÁ, E, PRAJSOVÁ J. et al. 2009. Příručka pro uživatele české verze dotazníků Světové zdravotnické organizace pro měření kvality života ve vyšším věku WHOQOL-OLD. Psychiatrické centrum Praha. 2009. 72 s. ISBN 978-80-87142-05-9.

DŽUKA, J. 2004. Kvalita života a subjektívna pohoda – teórie a modely, podobnosť a rozdiely. In: DŽUKA, J. 2004. (Eds.) Psychologické dimenzie kvality života. Prešov: Prešovská univerzita. 42-53 s.

FRK, V. – KREDÁTUS, J. 2002. Asertivita v sociálnom styku. In Práca a sociálna politika. 2002, roč. X, č. 9. 6-19 s.

HROZENSKÁ, M. et al. 2008. Sociálna práca so staršími ľuďmi a jej teoreticko-praktické východiská. Martin: Osveta. 2008.180 s. ISBN 9788080632823.

KOVÁČ, D. 2004. K pojmo – logike kvality života. In Československá psychologie. Praha: Psychologický ústav AV ČR. ISSN 0009-062X, 2004, roč. 48, č. 5, s. 460-464.KOVÁČ, D. 2003. Quality of life: A paradigmatic challenge to psychologists. Studia psychologica. 45/2003/2. 81-101 s.

TOKÁROVÁ, A.: K metodologickým otázkam výskumu a hodnotenia kvality života. In Kvalita života v sociálnych kontextoch globalizácie a výkonovej spoločnosti. Slovensko-poľský zborník štúdií a článkov. Acta facultatis Philosophicae Prešoviensis. Prešov: FF PU, 2002, s. 6 – 30. ISBN 80-8068-087-6.

World Health Organization. 1996. WHOQOL-BREF: Introduction, administration, scoring and generic version of the assessment. Field trial version: Geneva. [online]. 1996 [cit. 17.12.2014] Dostupné na: http://www.who.int/mental_health/media/en/76.pdf