Prezentácia výsledkov výskumu sociálneho poradenstva v penitenciárnych podmienkach v kontexte Slovenskej republiky

okt 31 2023

Presentation of the results of research on social counseling in penitentiary conditions in the context of the Slovak Republic

Abstrakt: V príspevku predstavíme výsledky výskumu z oblasti sociálneho poradenstva, ktorý bol realizovaný vo vybraných ústavoch na výkon väzby a tiež v ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu odňatia slobody v rámci Slovenskej republiky. Vo výskume boli v úlohe respondentov zastúpení obvinení aj odsúdení, pričom sme sa zameriavali na preskúmanie záujmu väznených osôb o jednotlivé oblasti sociálneho poradenstva ako aj ich aktívne využívanie v penitenciárnych podmienkach v kontexte Slovenskej republiky.
Kľúčové slová: Sociálna práca. Sociálne poradenstvo. Výkon väzby. Výkon trestu odňatia slobody. Obvinení. Odsúdení.

Abstract: In the article, we present the results of research in the field of social counseling, which was carried out in selected prison institutions and also in prison institutions and prison institutions in the Slovak Republic. In the research, accused and convicted persons were represented in the role of respondents, while we focused on examining the interest of imprisoned persons in individual areas of social counseling as well as their active use in penitentiary conditions in the context of the Slovak Republic.
Keywords: Social work. Social counseling. Pre-trial Detention. Execution of a prison sentence. Accused. Convicted.

ÚVOD

V praxi penitenciárnej sociálnej práce sa stretávame s väznenými osobami, u ktorých sa môžu vyskytovať rôzne problémy sociálneho charakteru. Niektoré z týchto problémových oblastí sa pritom mohli priamo podieľať na umiestnení osoby do výkonu väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody. Poskytovanie pomoci zo strany penitenciárnych sociálnych pracovníkov je ukotvené v zákone č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov a v zákone č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov. V období rokov 2013 – 2021 bol v ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu odňatia slobody rozptyl umiestnených obvinených od 1216 do 1528 osôb a rozptyl odsúdených od 8537 do 8811 osôb. S prihliadnutím na uvedené vnímame sociálne poradenstvo ako metódu, ktorá si nachádza svoje adekvátne uplatnenie v každodennej penitenciárnej sociálnej práci. Orientácia sociálnych pracovníkov na prácu s väznenými osobami od ich umiestnenia do väzenského zariadenia až po prepustenie z neho vytvára priestor pre široké využitie sociálneho poradenstva, pričom sa môže aplikovať v zaobchádzaní s väznenými osobami či už v rámci prípadovej alebo skupinovej práce, ale i v rôznych resocializačných programoch a aktivitách, ako metóda zameraná na znižovanie miery recidívy, prizonizácie alebo využívaná v aplikácii konceptu dynamickej bezpečnosti (eliminácia/znižovanie výskytu bezpečnostných incidentov).

Z výsledkov prieskumu realizovaného medzi sociálnymi pracovníkmi ZVJS (N = 21), ktoré uvádza Valentovičová (2017, s. 90) vyplýva, že podľa 85,70 % respondentov tvorí podstatnú časť nimi poskytovanej pomoci individuálne a skupinové poradenstvo, krízová intervencia, pomoc a pod. sprostredkovaná pre obvinených a odsúdených. Význam sociálneho poradenstva pri práci s väznenými alebo prepustenými osobami možno zachytiť aj z prác Bareša (2018) alebo Marešovej - Kotulana – Martinkovej (2009).

Aj napriek samotnej realizácii výskumu v penitenciárnych podmienkach, ktorá môže byť v niektorých prípadoch náročná (napr. z dôvodu vybavovania povolení na realizáciu výskumu vo väzenských ústavoch individuálne, z dôvodu personálnych kapacít slúžiacich na distribúciu a zber dotazníkov a pod.) sa nám podarilo do výskumu zaradiť aj obvinené osoby, ktoré majú aj z našich praktických skúseností záujem o pomoc sociálnych pracovníkov za účelom riešenia sociálnych problémov vzniknutých nie len v dôsledku dodania do výkonu väzby, ale aj z iných dlhšie pretrvávajúcejších dôvodov.

CIEĽ VÝSKUMU

Cieľom výskumu bolo zistiť, či a v akej miere je využívané sociálne poradenstvo, a o ktoré oblasti prejavujú väznené osoby najväčší záujem. V rámci výskumu sme si okrem obsahovej (tematickej) stránky dali za cieľ zistiť aj vybrané činitele, ktoré sa vyskytujú v procese sociálneho poradenstva.

TYP VÝBERU SÚBORU, METÓDY A DIZAJN VÝSKUMU

Pre získanie dát do výskumu sme využili dotazníkovú formu, ktorá sa v penitenciárnom prostredí javí ako prínosná, pretože umožňuje osloviť širokú väzenskú populáciu a respondentom poskytuje anonymitu. Jůzl (2017, s. 324) uvádza, že výhoda dotazníkovej formy zberu dát spočíva v schopnosti v krátkom čase osloviť veľký počet respondentov a v jej štatistickom spracovaní.

Pre zber dát sme použili empirický kvantitatívny výskum formou využitia metódy štruktúrovaného dotazníka, ktorý bol rozdelený do 3 sekcií (demografické údaje, obsah sociálneho poradenstva a proces sociálneho poradenstva). Dotazník obsahoval celkovo 21 položiek, o. i. aj uzatvorené otázky. Verešová a kol. (2011, s. 28-29) uvádzajú, že využitie dotazníka s takýmto typom otázok uľahčuje formalizáciu primárnych údajov z výskumu. Pri jeho zostavovaní sme brali ohľad na rôznu mentálnu úroveň väzenskej klientely a preto bolo našou snahou koncipovať jednotlivé otázky dotazníka čo najzrozumiteľnejšie.

Na výskume participovali obvinení a odsúdení, ktorí boli v čase realizácie výskumu umiestnení v ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu odňatia slobody t. j. v kombinovaných ústavoch alebo v ústavoch profilovaných iba pre výkon trestu odňatia slobody, konkrétne obvinení zaradení v zmiernenom režime výkonu väzby a odsúdení zaradení v minimálnom stupni stráženia vnútorná diferenciačná skupina „B“. Typ výberu súboru bol zámerný.

MIESTO REALIZÁCIE VÝSKUMU A VEĽKOSŤ VÝSKUMNÉHO SÚBORU

Na základe vyššie definovaných kritérií výberového súboru a po zapracovaní zmien extrahovaných z pilotnej štúdie (dáta pilotnej štúdie nie sú súčasťou prezentovaného príspevku) sme zber dát realizovali v:

  • Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov (ďalej len „ÚVV a ÚVTOS Prešov“),
  • Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina (ďalej len „ÚVV a ÚVTOS Žilina“),
  • Ústave na výkon trestu o odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov (ďalej len „ÚVTOS a ÚVV Leopoldov“),
  • Ústave na výkon trestu o odňatia slobody pre mladistvých Sučany (ďalej len „ÚVTOS Sučany“),
  • Ústave na výkon trestu o odňatia slobody Levoča (ďalej len „ÚVTOS Levoča“) a
  • Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava (ďalej len „ÚVV a ÚVTOS Bratislava“).

Zber dát do výskumu bol realizovaný v termíne od 08. 02. 2023 do 09. 03. 2023. V rámci výskumu bolo distribuovaných 180 dotazníkov. Bližšie viď v tabuľke 1.

Tabuľka 1 Počet distribuovaných dotazníkov do/z jednotlivých väzenských ústavov

Tabuľka 2 Pohlavie respondentov

Tabuľka 3 Aktuálny právny status

Jednotlivé položky dotazníka sme koncipovali so zameraním na zber dát v súvislosti s procesným a obsahovým zameraním sociálneho poradenstva.

Pociťovaná opora zo strany sociálneho pracovníka pri riešení ich sociálneho problému

V jednotlivých etapách sociálneho poradenstva je pre úspešnosť riešenia sociálneho problému dôležité budovanie poradenského vzťahu medzi klientom a sociálnym pracovníkom (napr. Schavel 2008, Gabura 2005, 2013, Mydlíková 2005, 2009, Masters 2004). Súčasťou tohto vzťahu je aj klientom pociťovaná sociálna opora zo strany sociálneho pracovníka.

Graf 1 Pociťovaná opora zo strany sociálneho pracovníka

Veľkú oporu zo strany sociálneho pracovníka pociťovalo 43,45 % (N = 63) respondentov oproti 10, 35 % (N = 15) respondentov, ktorí nepociťovali žiadnu oporu. K zisťovaniu miery pociťovanej opory sme nevyužili štandardizovaný dotazník, ale pristúpili sme k operacionalizácii jednotlivých možností danej položky (viď Poznámky).

Množstvo aktuálne pociťovaných neriešených sociálnych problémov

Teória sociálneho poradenstva uvádza, že aj napriek deklarovaniu konkrétneho sociálneho problému zo strany klientov, obvykle sú k nemu pridružené aj iné súvisiace problémy, ktoré si klient nemusí uvedomovať, avšak podieľajú sa na ovplyvňovaní hlavného problému.

Najfrekventovanejšou odpoveďou zo strany respondentov 35,86 % (N = 52) bolo, že aktuálne nepociťujú žiadne neriešené sociálne problémy. Najmenej zastúpenú skupinu 11,04 % (N = 16) tvorili respondenti, ktorí pociťovali skôr veľa aktuálne neriešených sociálnych problémov. S rozdielom 1 odpovede boli druhou najmenej zastúpenou skupinou 11,72 % (N = 17) respondenti, ktorí pociťovali veľa aktuálne neriešených problémov. Skôr málo neriešených problémov uvádzalo 18,62 % (N = 27) a málo 22,76 % (N = 33) respondentov.

Graf 2 Množstvo pociťovaných neriešených sociálnych problémov

Možnosť podieľať sa počas uväznenia na riešení svojich sociálnych problémov

Umiestnenie osôb vo väzenských ústavoch vytvára o. i. priestor pre aplikáciu intervencií zameraných na riešenie sociálnych problémov, ktoré sa mohli podieľať na ich uväznení.

Zo súboru respondentov tvorilo 54,48 % (N = 79) skupinu, ktorá by počas umiestnenia vo väzenskom ústave využila možnosť riešiť svoje sociálne problémy súvisiace s ich uväznením a skôr využilo 14,48 % (N = 21). Takúto možnosť by nevyužilo 4,14 % (N = 6) respondentov a skôr nevyužilo 8,97 % (N = 13) respondentov. Neutrálny postoj deklarovalo 17,93 % (N = 26) respondentov.

Graf 3 Možnosť podieľať sa na riešení svojich sociálnych problémov

Záujem využívať poradenskú pomoc zo strany sociálneho pracovníka

Nie vždy musia mať klienti prístup k sociálno poradenskej pomoci (napr. z dôvodov absencie sociálno poradenského miesta, chýbajúcich informácií o možnosti riešiť svoje sociálne problémy a i.) príp. nemusia takúto pomoc zámerne vyhľadávať z vlastnej iniciatívy (napr. z dôvodov nedôvery, nízkeho odhodlania, zlých predchádzajúcich skúseností a i.).

So záujmom o využívanie poradenskej pomoci zo strany sociálneho pracovníka počas umiestnenia vo väzenskom ústave súhlasilo 50,35 % (N = 73) respondentov a skôr súhlasilo 14,48 % (N = 21) respondentov. Nesúhlasilo 8,97 % (N = 13) a skôr nesúhlasilo 2,76 % (N = 4) respondentov. Neutrálny postoj vyjadrilo 23,45 % (N = 34) respondentov.

Graf 4 Záujem využívať poradenskú pomoc zo strany sociálneho pracovníka

Frekvencia riešenia svojich sociálnych problémov prostredníctvom sociálneho pracovníka

V uvádzanej položke sme zisťovali ako často riešia väznené osoby svoje sociálne problémy prostredníctvom sociálneho pracovníka. V popise výsledkov sme pre porovnanie skupiny obvinených a odsúdených pristúpili okrem prezentácie celkového vyhodnotenia aj k individuálnej prezentácii získaných dát od oboch skupín respondentov.

Skupinu, ktorá vždy, keď potrebuje pomoc s riešením svojho problému osloví sociálneho pracovníka tvorilo 27,59 % (N = 40) respondentov, často ho osloví 11,72 % (N = 17) respondentov, zriedkavo ho osloví 30,34 % (N = 44) respondentov, takmer nikdy 11,03 % (N = 16) respondentov a nikdy neosloví so žiadosťou o pomoc s riešením svojich problémov 19,31 % (N = 28) respondentov.

Graf 5 Frekvencia riešenia svojich sociálnych problémov prostredníctvom sociálneho pracovníka – respondenti spolu

V nasledujúcich tabuľkách uvádzame porovnanie odpovedí od oboch skupín respondentov - obvinených a odsúdených.

Skupinu obvinených, ktorá vždy osloví sociálneho pracovníka so žiadosťou o pomoc s riešením svojho problému tvorilo 30 % (N = 18) respondentov, často ho osloví 18,33 % (N = 11), zriedkavo 25 % (N = 15), takmer nikdy 10,00 % (N = 6) a nikdy 16,67 % (10 respondentov).

Tabuľka 4 Frekvencia riešenia problémov prostredníctvom sociálneho pracovníka - obvinení

Odsúdených, ktorí vždy oslovia sociálneho pracovníka so žiadosťou o pomoc s riešením svojho problému tvorilo 25,88 % (N = 22) respondentov. Často osloví sociálneho pracovníka 7,06 % (N = 6), zriedkavo 34,12 % (N = 29), takmer nikdy 11,76 % (N = 10) a nikdy 21,18 % (N = 18) respondentov.

Tabuľka 5 Frekvencia riešenia problémov prostredníctvom sociálneho pracovníka - odsúdení

Vnímanie opory zo strany rodiny

Počas umiestnenia vo väzenskom ústave predstavuje rodina, blízke osoby (príp. neoficiálni partneri) pre obvinených a odsúdených významný zdroj materiálnej aj emocionálnej opory.

Valentovičová (2019, s. 86) na základe vlastných výskumných zistení uvádza na súbore odsúdených (N = 876), že v 41% (N = 359) sa odsúdeným zo strany rodiny dostáva psychickej podpory, v 31% (N = 272) finančnej podpory, v 21% (N = 184) materiálnej podpory, v 5% (N = 44) žiadnej podpory a v 2% (N = 17) iného typu podpory.

Najpočetnejšiu skupinu 78,62 % (N = 114) respondentov tvorili osoby, ktoré súhlasili s uvedeným výrokom. Najmenšiu skupinu 2,76 % (N = 4) respondentov tvorili osoby, ktoré vyjadrili skôr nesúhlasné stanovisko. Nesúhlasné stanovisko vyjadrilo 6,20 % (N = 9) a skôr súhlasné stanovisko 8,28 % (N = 12) respondentov. Neutrálny postoj malo 4,14 % (N = 6) respondentov. Súhlasné stanovisko s výrokom bolo ako najpočetnejšia odpoveď zaznamenané v každom vyhodnotenom väzenskom ústave.

Graf 6 Vnímanie opory zo strany rodiny

Dôležitosť prístupu k poradenskej pomoci

Prístup väznených osôb k poradenskej pomoci považujeme v rámci výkonu penitenciárnej sociálnej práce za kľúčový. Poradenská pomoc (prístup k nej) by mala byť dostupná pre obvinených a odsúdených od dodania do výkonu väzby príp. od nástupu do výkonu trestu odňatia slobody, skrz samotný priebeh umiestnenia v zmienených inštitútoch až po prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Zámerne sme neuviedli aj prepustenie z výkonu väzby, nakoľko v tomto inštitúte vzhľadom na jeho povahu, účel a pod. nedisponujeme termínom predpokladaného konca trestu resp. termínom podmienečného prepustenia.

Prístup k poradenskej pomoci počas umiestnenia vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody považuje za veľmi dôležitý 42,76 % (N = 62) respondentov, za dôležitý 35,17 % (N = 51) respondentov, za nedôležitý ho považuje 4,14 % (N = 6) respondentov, za nie veľmi dôležitý 4,83 % (N = 7) respondentov a neutrálny postoj vyjadrilo 13,10 % (N = 19) respondentov.

Graf 7 Dôležitosť prístupu k poradenskej pomoci

Vnímanie možnosti požiadať o pomoc v jednotlivých oblastiach sociálneho poradenstva

Tak ako je každý klient individualita, tak aj záujem prameniaci z vlastných potrieb, deficitov o jednotlivé oblasti sociálneho poradenstva sa môže líšiť. Každá väznená osoba prichádza do väzenského ústavu (príp. sa v ňom už nachádza) s vlastnými potrebami. Čo pokladá jedna väznená osoba za problém, nemusí za problém pokladať druhá.

V rodinnej a partnerskej oblasti vníma možnosť požiadať o sociálne poradenstvo ako veľmi dôležitú 59,31 % (N = 86) respondentov, ako skôr dôležitú 11,04 % (N = 16) respondentov, neutrálny postoj malo 13,79 % (N = 20) respondentov, ako skôr nedôležitú 2,07 % (N = 3) respondentov a ako úplne nedôležitú 13,79 % (N = 20) respondentov.

Vo finančnej oblasti vníma možnosť požiadať o sociálne poradenstvo ako veľmi dôležitú 57,93 % (N = 84) respondentov, ako skôr dôležitú 15,17 % (N = 22) respondentov, neutrálny postoj malo 13,10 % (N = 19) respondentov, ako skôr nedôležitú 4,14 % (N = 6) respondentov a ako úplne nedôležitú 9,66 % (N =14) respondentov.

V oblasti štátnej sociálnej podpory vníma možnosť požiadať o sociálne poradenstvo ako veľmi dôležitú 43,45% (N = 63) respondentov, ako skôr dôležitú 25,52 % (N = 37) respondentov, neutrálny postoj malo 17,93 % (N = 26) respondentov, ako skôr nedôležitú 4,14 % (N = 6) respondentov a ako úplne nedôležitú 8,96 % (N = 13) respondentov.

V oblasti zárobkovej činnosti vníma možnosť požiadať o sociálne poradenstvo ako veľmi dôležitú 51,03 % (N = 74) respondentov, ako skôr dôležitú 13,79 % (N = 20) respondentov, neutrálny postoj malo 20,69 % (N = 30) respondentov, ako skôr nedôležitú 4,83 % (N = 7) respondentov a ako úplne nedôležitú 9,66 % (N = 14) respondentov.

V oblasti bývania vníma možnosť požiadať o sociálne poradenstvo ako veľmi dôležitú 43,45 % (N = 63) respondentov, ako skôr dôležitú 13,10 % (N = 19) respondentov, neutrálny postoj malo 17,93 % (N = 26) respondentov, ako skôr nedôležitú 5,52 % (N = 8) respondentov a ako úplne nedôležitú 20 % (N = 29) respondentov.

Možnosť požiadať o sociálne poradenstvo v oblasti závislostí vníma ako veľmi dôležitú 37,24 % (N = 54) respondentov, ako skôr dôležitú 12,41 % (N = 18) respondenti, neutrálny postoj malo 23,45 % (N = 34) respondentov, ako skôr nedôležitú 7,59 % (N = 11) respondentov a ako úplne nedôležitú 19,31 % (N = 28) respondentov.

Možnosť požiadať o sociálne poradenstvo v oblasti kontaktu s úradmi a inštitúciami vníma ako veľmi dôležitú 49,66 % (N = 72) respondentov, ako skôr dôležitú 22,07 % (N =32) respondenti, neutrálny postoj malo 14,48 % (N = 21) respondentov, ako skôr nedôležitú 2,07 % (N = 3) respondentov a ako úplne nedôležitú 11,72 % (N = 17) respondentov.

Graf 8 Vnímanie možnosti požiadať o pomoc v jednotlivých oblastiach sociálneho poradenstva

Očakávanie respondentov od sociálneho pracovníka

Je možné, že v rámci prvého kontaktu sociálneho pracovníka s klientom bude tento „očakávať prevzatie zodpovednosti za riešenie a vyriešenie jeho problému, čo je spôsobené predovšetkým klientovou predchádzajúcou skúsenosťou s inými odborníkmi ako napr. lekármi, právnikmi ap. Títo odborníci v svojej praxi vystupujú výrazne v pozícii expertov a preto aj rozhodujú čo a kedy má ich klient urobiť. Sociálny pracovník ale v žiadnom prípade nemá pristúpiť na takéto očakávania klienta, ale má sa usilovať, aby si klient uvedomil vlastnú zodpovednosť za riešenie svojich ťažkostí a aby sa aktívne podieľal na riešení svojich problémov. (Levická, 2006, s. 117)

Poskytnutie informácií ako samostatne postupovať očakávalo 32,41 % (N = 47) respondentov, k očakávaniu spoločnej participácie na riešení problému sa prikláňalo 63,45 % (N = 92) respondentov. Že sociálny pracovník vyrieš problémy žiadateľa o pomoc bez jeho participácie očakávalo 4,14 % (N = 6) respondentov.

Graf 9 Očakávanie respondentov od sociálneho pracovníka

Využitie pomoci v jednotlivých oblastiach sociálneho poradenstva

V uvádzanej položke sme zisťovali, ktoré nami definované oblastí sociálneho poradenstva respondenti počas umiestnenia vo väzenskom ústave aj prakticky využili.

V rodinnej a partnerskej oblasti (pomoc s kontaktovaním blízkych, pomoc s nápravou narušených vzťahov a pod.) využilo pomoc 43,45 % (N = 63) oproti 56,55 % (N = 82) respondentov.

Vo finančnej oblasti (osobný bankrot, dlhy, exekúcie a pod.) využilo pomoc 27,59 % (N = 40) oproti 72,41 % (N = 105) respondentov, ktorí ju nevyužili.

V oblasti štátnej sociálnej podpory (informácie o nárokoch v oblasti sociálnych dávok, finančnej pomoci a dôchodku) využilo pomoc 34,48 % (N = 50) respondentov oproti 65,52 % (N = 95), ktorí ju nevyužili.

Pomoc v oblasti zárobkovej činnosti (pomoc s hľadaním zamestnania, orientácia na trhu práce, pozastavenie živnosti a pod.) využilo 23,45 % (N = 34) oproti 76,55 % (N = 111) respondentov, ktorí ju nevyužili.

V oblasti bývania (hľadanie adekvátneho ubytovania v prípade potreby a pod. ) využilo pomoc 23,45 % (N = 34) respondentov oproti 76,55 % (N = 111) respondentov, ktorí ju nevyužili. Identické údaje boli zaznamenané aj v oblasti zárobkovej činnosti.

Pomoc v oblasti závislostí (možnosti liečby, resocializačné pobyty a pod.) využilo 16,55 % (N = 24) respondentov oproti 83,45 % (N = 121) respondentov, ktorí ju nevyužili.

V oblasti kontaktu s úradmi a inštitúciami (akýkoľvek druh pomoci pri kontaktovaní sa s úradmi a inštitúciami) uviedlo využitie pomoci 44,83 % (N = 65) oproti 55,17 % (N = 80) respondentov, ktorí ju nevyužili.

Graf 10 Využitie pomoci v jednotlivých oblastiach sociálneho poradenstva

Frekvencia využívania poradenskej pomoci v jednotlivých oblastiach

Deficity vedomostí o možnostiach a spôsoboch riešenia prítomných sociálnych problémov môžu pre uväznené osoby predstavovať zložitejšiu orientáciu v danej oblasti (napr. vzhľadom na neznalosť procesu riešenia konkrétneho problému, neznalosť problematiky, absenciu potrebných zručností a pod.). Z uvedeného dôvodu sa preto môže frekvencia využívania sociálneho poradenstva pri jednotlivých oblastiach líšiť.

V rodinnej a partnerskej oblasti využíva sociálne poradenstvo vždy 15,86 % (N = 23) respondentov, často 3,45 % (N = 5) respondentov, zriedkavo 25,52 % (N = 37) respondentov, takmer nikdy 6,21 % (N = 9) respondentov a nikdy 48,97 % (N = 71) respondentov.

Vo finančnej oblasti využíva sociálne poradenstvo vždy 13,10 % (N = 19) respondentov, často 8,97 % (N = 13) respondentov, zriedkavo 12,41 % (N = 18) respondentov, takmer nikdy 13,10 % (N = 19) respondentov a nikdy 52,41 % (N = 76) respondentov.

V oblasti štátnej sociálnej podpory využíva sociálne poradenstvo vždy 14,48 % (N = 21) respondentov, často 6,21 % (N = 9) respondentov, zriedkavo 13,79 % (N = 20) respondentov, takmer nikdy 11,04 % (N = 16) respondentov a nikdy 54,48 % (N = 79) respondentov.

V oblasti zárobkovej činnosti využíva sociálne poradenstvo vždy 12,41 % (N = 18) respondentov, často 6,21 % (N = 9) respondentov, zriedkavo 13,79 % (N = 20) respondentov, takmer nikdy 11,72 % (N = 17) respondentov a nikdy 55,86 % (N = 81) respondentov.

V oblasti bývania využíva sociálne poradenstvo vždy 9,66 % (N = 14) respondentov, často 5,52 % (N = 8) respondentov, zriedkavo 9,66 % (N = 14) respondentov, takmer nikdy 9,66 % (N = 14) respondentov a nikdy 65,52 % (N = 95) respondentov.

Sociálne poradenstvo v oblasti závislostí využíva vždy 10,35 % (N = 15) respondentov, často 2,07 % (N = 3) respondenti, zriedkavo 10,35 % (N = 15) respondentov, takmer nikdy 7,59 % (N = 11) respondentov a nikdy 69,66 % (N = 101) respondentov.

Sociálneho poradenstva v oblasti kontaktu s úradmi a inštitúciami využíva vždy 20,00 % (N = 29) respondentov, často 2,76 % (N = 4) respondentov, zriedkavo 21,38 % (N =31) respondentov, takmer nikdy 11,03 % (N = 16) respondentov a nikdy 44,83 % (N = 65) respondentov.

Graf 11 Frekvencia využívania poradenskej pomoci v jednotlivých oblastiach

DISKUSIA

Z výsledkov zisťovania subjektívne pociťovanej sociálnej opory respondentov k sociálnemu pracovníkovi vyplýva, že 44 % (N = 63) respondentov pociťuje veľkú oporu oproti 10 % (N = 15) respondentom, ktorí nepociťovali žiadnu oporu. Seal a kol. (2007 In Dadi a kol. 2019) uvádzajú, že sociálna opora uľahčuje prechod z väzenského do občianskeho prostredia, zabraňuje recidíve a zvyšuje pravdepodobnosť zapojenia sa do života. „V procese intervencie má klient mať psychickú aj praktickú oporu v sociálnom pracovníkovi.“ (Schavel, Čisecký 2005, s. 106)

Až 35,86 % (N = 52) sa v rámci výskumu vyjadrilo, že aktuálne nepociťujú žiadne neriešené sociálne problémy, čo môže reflektovať dostatočné zabezpečovanie aktuálnych potrieb, či už sociálnymi pracovníkmi, rodinou alebo inými zdrojmi pomoci oproti skupine 11,04 % (N = 16) respondentov, ktorí pociťovali skôr veľa a skupine 11,72 % (N = 17) respondentov, ktorí pociťovali veľa aktuálne neriešených sociálnych problémov.

Ku kladnému záujmu využiť možnosť riešiť svoje sociálne problémy, ktoré sa mohli podieľať na uväznení by využilo až 68,96 % (N = 90) respondentov. Možnosť využiť sociálne poradenstvo aj na riešenie iných sociálnych problémov sa kladne vyjadrilo 64,83 % (N = 94) respondentov. Z uvedených dát možno badať významný záujem väznených osôb o riešenie príčin vzniku páchania trestnej činnosti. Gabura (s. 179, 2013) uvádza, že „motivovaný klient rýchlejšie a efektívnejšie rieši svoje problémy ako nemotivovaný“ a „aktívnejšie sa zapája do poradenskej práce, participuje na hľadaní a formulovaní cieľov či alternatív riešenia, investuje do poradenskej práce viacej námahy a energie.“

Úlohou sociálneho poradenstva je podporovať klientov k participácii na riešení svojich sociálnych problémov a aktívne ich zapájať do tohto procesu. Spoločnú participáciu so sociálnym pracovníkom na riešení svojho problému/svojich problémov deklarovalo 63,45 % (N = 92) respondentov.

Celkovo považuje prístup k poradenskej pomoci za veľmi dôležitý alebo dôležitý 77,93 % (N =113) respondentov oproti 8,97 % (N = 13) respondentom, ktorí ho považujú za nedôležitý alebo nie veľmi dôležitý. Vnímanie dôležitosti požiadať o pomoc v jednotlivých oblastiach sociálneho poradenstva u väznených osôb môže závisieť od ich aktuálnych potrieb, uvedomovania si zlyhaní a deficitov v konkrétnej oblasti, neschopnosti alebo neinformovanosti v danej oblasti ako aj samostatného dokázania reálne zhodnotiť výskyt problému v danej oblasti. Vo všetkých 7 nami definovaných oblastiach sociálneho poradenstva bola zo strany respondentov ako najfrekventovanejšia odpoveď číselná hodnota 1 – veľmi dôležité a teda respondenti vnímali možnosť požiadať o pomoc v každej oblasti ako veľmi dôležitú.

Preferencie väznených osôb o využitie poradenskej pomoci v jednotlivých oblastiach sociálneho poradenstva sa môžu líšiť. V rámci nami zvoleného výskumného súboru z pohľadu právneho statusu a vnútornej diferenciácie (viď s. 3) mohla svoju úlohu pri vypĺňaní dotazníkov zohrať aj možnosť, že respondenti využívajú/využívali vzájomnú pomoc v rámci umiestnenia v oddieloch, kde majú povolený voľný pohyb a teda prebiehajú medzi nimi aj vzájomné interakcie. Najmenej využívanou oblasťou sociálneho poradenstva bola zo strany respondentov oblasť závislostí 16,55 % (N = 24) oproti najviac využívanej oblasti kontaktu s úradmi a inštitúciami 44,83 % (N = 65). S rozdielom iba 1,38 % (N = 2) bola druhou najvyužívanejšou zo strany respondentov rodinná a partnerská oblasť 43,45 % (N = 63).

Frekvencia využívania sociálneho poradenstva môže závisieť od množstva faktorov napr. od motivácie riešiť sociálny problém, od disponovania vedomosťami z danej oblasti, od predchádzajúcich skúseností v danej oblasti rovnakého alebo obdobného problému, od samotného záujmu riešiť daný problém/situáciu, od priradenej dôležitosti zo strany väznenej osoby riešiť problém, od nedôvery k osobe poradcu/inštitúcie a i. To že väznené osoby nevyužili poradenstvo v niektorej z definovaných oblastí nutne neznamená, že v danej oblasti nie sú u nich prítomné problémy. Najvyužívanejšia oblasťou je kontakt s úradmi a inštitúciami, v tomto prípade využíva vždy pomoc sociálneho pracovníka 20 % (N = 29) respondentov. Najmenej frekventovanou a využívanou bola oblasť závislostí, ktorú nikdy nevyužilo 69,66 % (N = 101) respondentov

ZÁVER

Obmedzenie osobnej slobody predstavuje výrazný zásah do života nie len pre dotknuté osoby, ale aj ich rodiny a blízkych. Aj v tejto súvislosti sa najmä vo výkone väzby zameriava sociálna práca na pomoc smerujúcu k riešeniu problémov spojených so zmenou doterajšej sociálnej situácie obvineného, ktoré môžu mať praktický aj emočný charakter. Naproti tomu výkon trestu odňatia slobody poskytuje širší priestor, ale najmä príležitosť zaobchádzať s odsúdenými osobami (napr. individuálnou a skupinovou poradenskou činnosťou, účasťou v resocializačných programoch a pod.).

Sociálny pracovník sa svojou činnosťou podieľa na ovplyvňovaní obvinených a zaobchádzaní s odsúdenými. Toto zahŕňa motiváciu väznených osôb riešiť svoje problémy, udržiavať a posilňovať rodinné väzby, mať aktívny prístup k hľadaniu zamestnania, k získavaniu a udržaniu pracovných zručností. Okrem toho môže obvineným a odsúdeným odporúčať a sprostredkúvať účasť na resocializačných programoch a služieb krízovej intervencie. (Kleskeň, 2016, s. 34)

Nakoľko bol ku dňu 01. 03. 2023 počet obvinených 1 431 osôb a odsúdených 8 616 osôb, ktoré boli umiestnené vo väzenských ústavoch a do výskumu bolo zaradených 60 obvinených osôb a 85 odsúdených osôb, nemôžeme prezentované dáta zovšeobecniť na celkovú väzenskú populáciu. Napriek tomu veríme, že prezentovaný obsah prispeje k záujmu o výskumnú činnosť a k ďalšiemu rozvoju oblasti penitenciárnej sociálnej práce.

Autor: Mgr. Tomáš Banás, PhD.

POZNÁMKY K TEXTU

Operacionalizácia pociťovanej opory zo strany sociálneho pracovníka:
- veľkú oporu (venoval mi dostatok času, bol ochotný mi pomôcť, vysvetlil mi, čo som potreboval/a,
zvážil so mnou jednotlivé možnosti, vypočul ma, opakovane sme spolu komunikovali a pod.);
- ani veľkú, ani malú oporu, mám neutrálny postoj (aj keď ma sociálny pracovník skontaktoval ohľadom poskytnutia pomoci, nepociťoval/a som veľký záujem z jeho strany o riešenie mojich problémov, na druhej strane to nebol ani nezáujem);
- malú oporu (nevenoval mi toľko času, koľko som potreboval/a, nekomunikoval so mnou podľa potreby a pod.);
- žiadnu oporu (nekomunikoval so mnou, nejavil záujem o riešenie môjho problému, nevypočul ma a pod.).

Zdroj všetkých použitých grafov a tabuliek v texte je vlastné spracovanie, 2023.

POUŽITÁ LITERATÚRA/

BAREŠ, P. 2018. Rodinná situace v práci institucí věnujících se penitenciární a postpenitenciární péči. Praha: Vydal Výzkumný ústav práce a sociálních věcí, v. v. i., 2018. 116 s. ISBN 978-80-7416-324-1.

DADI, A. F. et al. 2019. Status of Perceived Social Support and Its Associated Factors Among Inmate Prisoners in Northwest Amhara, Ethiopia. [online]. BMC Research Note, 2019. [citované 2022-01-09]. Dostupné na: https://1library.net/document/eqo061kq-status-perceived-support-associat...

GABURA, J. 2013. Teória a proces sociálneho poradenstva. Bratislava: IRIS, Vydavateľstvo a tlač, s. r. o., 2013. 309 s. ISBN 978-80-89238-92-7.

JŮZL, M., 2017, Penitenciaristika jako věda žalářní. Praha: Univerzita Jana Amose Komenského, 2017. 384 s. ISBN 978-80-7452-131-7.

KLESKEŇ, L. 2016. Sociálna práca s obvinenými, odsúdenými a prepustenými. Bratislava : Iris, 2016. 110 s. ISBN 978-80-89726-56-1.

LEVICKÁ, J. 2006. Na ceste za klientom. Trnava: Oľga Váryová, 2006. 334 s. ISBN: 80-969454-0-8.

MAREŠOVÁ, A. – KOTULAN, P. – MARTINKOVÁ, M. 2009. Výzkum prvovězněných žen. Praha: Institut pro kriminologii a sociální prevenci, 2009. 211 s. ISBN 978-80-7338-082-3.

SCHAVEL, M., ČIŠECKÝ, F. a OLÁH, M.. 2008. Sociálna prevencia. 3. vyd. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2008. ISBN 978-80-89271-22-1.

VALENTOVIČOVÁ, Z. 2017. Sociálna práca v meniacej sa Európe. In Zborník vedeckých prác, RES SOCIALIS 2017, Trnava: Vydala Katedra sociálnej práce | Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave, 2017. ISBN 978-80-568-0060-7, s. 87-92.

VALENTOVIČOVÁ, Z. 2019. Význam udržiavania rodinných vzťahov pre osoby vo výkone trestu odňatia slobody : dizertačná práca. Trnava : Trnavská Univerzita v Trnave, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, 2019. 160 s.

VEREŠOVÁ, M. a kol., 2011, Sociálna psychológia. 2. doplnené vydanie. Nitra: Enigma Publishing s. r. o., 2011. 295 s. ISBN 978-80-8133-002-5.

Ponuka vzdelávania


Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte články v časopise Prohuman a podcasty na Prohuman AI. Hľadáme práve Vás!