Otázky chudoby a miestna komunita

jan 25 2011
Verzia pre tlačVerzia pre tlač

Abstrakt: Chudoba má značný dopad na rozvoj sociálnych vzťahov v komunite. Preto ovplyvňovanie chudoby je jednou z úloh samotnej komunity. Vznik kultúry chudoby a lokálne rozšírenie chudoby sú faktormi, ktoré ovplyvňujú budovanie hodnotových rámcov a modelov rozvoja spoločnosti.
Kľúčové slová: chudoba, kultúra chudoby, bezdomovectvo, komunita.

Abstract: Poverty has a significant impact on the development of social relations in the community. Therefore, influence of poverty is one of the tasks of the community itself. The emergence of the culture of poverty and local extension of poverty are factors that affect building value frameworks and models of development.
Keywords: poverty, culture of poverty, homelessness, community.

Transformácia slovenskej spoločnosti mala za následok aj vznik takého fenoménu akým je chudoba. Jedným z jej podstatných znakov je sociálna diferenciácia spoločnosti. Na jednej strane vzniká ekonomická elita a na druhej strane rastie počet tých jednotlivcov alebo skupín, ktorí sú odkázaní na transfery sociálnej pomoci. Vnímanie chudoby má rôzny rozmer. Ľudia môžu byť po materiálnej stránke chudobní, ale môžu byť šťastní a vnútorne bohatí. A naopak ľudia, ktorým po materiálnej stránke nič nechýba, môžu pociťovať vnútornú prázdnotu. Stále žijú medzi nami jednotlivci, ktorí sa nedokážu uplatniť v zmenenej spoločenskej situácii. Na Slovensku je chudoba stále vnímaná ako problém relatívneho nedostatku. Nespája sa s duchovnou chudobou, ktorá má pre spoločnosť oveľa závažnejšie následky. Keďže ovplyvňovanie chudoby je často spájané s politikou, existujú tendencie jej bagatelizácie.

Súčasťou spoločnosti sú aj evidentne chudobné skupiny obyvateľstva, ktoré nie sú štatisticky vykazované, pretože sú nepostihnuteľné. Ide predovšetkým o bezdomovcov, na ktorých sa vzťahuje definícia chudoby, či už z hľadiska príjmu alebo sociálnej exklúzie. Bezdomovec je človek s absenciou domova, sociálne vylúčený a zároveň „začlenený“ do najnižšej vrstvy komunity, bez relevantných sociálnych kontaktov a väzieb. Zvyčajnými príčinami bezdomovstva sú rôzne druhy sociálnej patológie a závislostí, podporené osobnostnou rezignáciou jedinca.

Za chudobného sa vo všeobecnosti pokladal ten, kto žil v zjavne zlých životných podmienkach a mal problém s fyzickým prežitím. V súčasnosti prevláda v európskych krajinách širšie vymedzenie chudoby. Podľa Rady Európy z decembra 1984 „chudoba označuje osoby, rodiny alebo skupiny osôb, ktorých zdroje (materiálne, kultúrne a sociálne) sú natoľko limitované, že ich vylučujú z minimálne akceptovaného životného štýlu štátov, v ktorých žijú“. Svetová banka definuje chudobu ako nemožnosť dosiahnuť minimálny štandard života. Jan Keller (1995, s. 17) nazýva túto časť „prebytočnými ľuďmi“. Vo svojej radikálnej podobe znamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedu a bezmocnosť. V tejto súvislosti často hovoríme tzv. absolútnej chudobe, ktorá je založená na predstave minimálnej životnej úrovne zahrňujúcej výhradne fyziologické prežitie. Človek nemá zabezpečený ani minimálny štandard vo výžive, ošatení a bývaní. Absolútna chudoba stavia človeka neschopným byť ľudským a ohrozuje jadro jeho existencie. V Slovenskej republike sa stretávame ešte s pojmom hmotná núdza, ktorý je príkladom pokusu o objektivizáciu chudoby ako sociálneho javu.

Karaska na základe analýz v Slovenskej republike dokazuje metodologickú oprávnenosť rozlíšiť dve pásma chudoby: nižšiu vrstvu chudoby a širšiu vrstvu chudoby. Chudobu možno z druhého aspektu vymedziť ako tzv. relatívnu chudobu, ktorá charakterizuje chudobu v priemyselne rozvinutých krajinách. Chudobný je každý, kto nedosahuje relatívne štandardy, závislé od bohatstva spoločnosti. Ide teda o problém chudoby v bohatej, ale nerovnosťou sa vyznačujúcej spoločnosti. Relatívna chudoba vyjadruje aj úroveň vzdelania, kvalifikácie, zdravia, rodinného zázemia, využívania voľného času a ďalších indikátorov.
V rôznych krajinách sa na meranie chudoby využívajú rôzne štatistické nástroje. Ide najmä o:

  • prieskumy stravovacích zvyklostí obyvateľstva, nutričného obsahu rôznych typov jedál a ich vzťahu zo zdravotnými indikátormi. Tento typ výskumov nerealizujú často štatistické úrady, ale tvorí základ pre meranie základných potrieb. Na Slovensku sa takéto prieskumy nerealizujú.
  • prieskumy rodinných účtov – realizujú ich s istou pravidelnosťou štatistické úrady na zistenie spotrebného koša rôznych sociálnych skupín. Na základe získaných údajov sa vypočíta pre rôzne skupiny index životných nákladov. Štatistický úrad SR toto zisťovanie realizuje už dlhodobo. V súčasnosti sa mení jeho metodológia.
  • prieskumy domácnosti – mnohé krajiny ich realizujú pravidelne. Prieskumy domácnosti sú základným nástrojom na sledovanie životných podmienok obyvateľov, ich príjmu a zamestnania. Z prieskumov Štatistického úradu SR by sa sem dal zaradiť Mikrocenzus (5 ročných cykloch) pokrýva len príjmovú situáciu domácnosti, potom zisťovanie EÚ – SILC.
  • kontinuálne prieskumy zamestnanosti a spotrebných cien - ide o mesačné prieskumy, ktoré sledujú krátkodobé výkyvy v zamestnanosti a v cenách. Na Slovensku sa realizujú, ale bolo by potrebné systematicky analyzovať súbory dát vo vzťahu k chudobe.
  • prieskumy životných podmienok – tento typ výskumu je špeciálne zameraný na hĺbkovú analýzu podmienok chudoby a jej súvislosti. V SR sa s podporou Svetovej banky a UNDP realizoval takýto prieskum v roku 2005 na rómskych domácnostiach v osadách.
  • cenové dáta – sú dobrým základom, ak je treba merať chudobu na lokálnej úrovni. Je možné ich kombinovať a nadstavovať s rôznymi druhmi prieskumov domácnosti. V SR sa sčítanie realizuje každých 10 rokov. Chýbajú ale jeho analýzy v prepojení na iné zisťovanie.
  • administratívne registre – ak štát poskytuje dávky viazané na podmienky chudoby. Tieto údaje je možné kombinovať s dátami bez prieskumov domácností a iných zdrojov. MPSVaR a ÚPSVaR má vytvorený informačný systém o poberateľoch dávok v hmotnej núdzi. V budúcnosti by stálo za zváženie využitie týchto databáz na analytické účely.

Skúmanie chudoby na Slovensku vykazuje nedostatočné štatistické skúmanie tohto javu. Pozornosť sa spravidla venuje len príjmovej chudobe, ostatné jej dimenzie sú výskumne pokryté menej. Nedostatkom výskumu je tiež veľká „roztrieštenosť“ zdrojov dát o chudobe. Možno povedať, že na Slovensku chýba výskumná inštitúcia, ktorá by sa zaoberala len otázkami chudoby a zhromažďovaním relevantných údajov. Doterajšie výskumné aktivity v tejto oblasti nevyužívajú administratívne zdroje dát na výskumné účely. Taktiež možno konštatovať, že spolupráca medzi štatistikou a výskumom má výrazné nedostatky a mohla by mať inú kvalitatívnu a kvantitatívnu dimenziu.

Sociálna nerovnosť je nevyhnutný dôsledok stratifikácie. Určité skupiny sú v rámci spoločenského usporiadania postavené vyššie, ovládajú zdroje bohatstva a moci a akumulujú väčší objem zdrojov blahobytu. Inak povedané členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k sociálnym zdrojom, najmä nie k bohatstvu, moci a spoločenskému postaveniu. V každej spoločnosti sú tieto sociálne zdroje obmedzené, a preto z nich každému členovi spoločnosti nemôže pripadnúť dostatočne veľký, prípadne rovnaký podiel. Nerovnosť a chudoba sú spojené nádoby: nerovnosť rodí chudobu a tá je dôsledkom nerovnakého usporiadania spoločnosti.

Sociálnu nerovnosť môžeme chápať dvoma spôsobmi:
1. ako nevyhnutný dôsledok spoločenského života,
2. ako dôsledok jej usporiadania,
Pôvod nerovnosti v spoločnosti je vysvetľovaný 3 základnými prístupmi (Aleš Sekot, 2004):

  • konzervatívny prístup – je zameraný na sociálnu rôznorodosť spoločnosti. Príčiny nerovnosti odvodzuje od vrodených dispozícií a tiež od ľudskej prirodzenosti a povahy každej spoločnosti. Preto všetky snahy o programové nastolenie rovnosti sú považované za márne a metúce. Na ceste budovania spoločnosti rovnosti stačí vytvoriť unikátny systém vlastných privilégií a výhod.
  • liberalistický prístup - vidí v nerovnosti prirodzený dôsledok a impulz systémov ponuky a dopytu sociálnych roli. Strach z chudoby je motivačným zdrojom a nástrojom výkonu a osobnej usilovnosti.
  • sociálny - obviňuje z chudoby nerovný prístup k existenčných a k spoločenským zdrojom a k majetku. Nerovnosť vysvetľujú tak, že jedni majú vo svojich rukách moc a kontrolu , zatiaľ čo iní sú podriadení tejto moci a kontrole.

V spoločnosti vzniká aj vnútorné usporiadanie spoločnosti, na základe ktorého sa sociálne zdroje nerovnomerne rozdeľujú medzi jednotlivcov i sociálne skupiny. Toto usporiadanie spoločnosti má vždy hierarchickú podobu a pripomína pyramídu postavenú z jednotlivých vrstiev, ktoré sa navzájom odlišujú. Sú odstupňované podľa toho, ako sa podieľajú na využívaní sociálnych zdrojov. Takéto usporiadanie spoločnosti označujeme ako sociálnu stratifikáciu (rozvrstvenie).
Základné črty sociálnej stratifikácie podľa Jána Sopóciho a Bohumila Búzika (2003):
1. je charakteristikou celej spoločnosti ako určitým spôsobom usporiadaného systému, nie iba výsledkom individuálnych rozdielov medzi ľuďmi,
2. je univerzálna – existuje v každej spoločnosti, hoci v rozmanitých podobách,
3. prechádza z generácie na generáciu,
4. zdôvodňujú, obhajujú a podporujú ju ideológie istej časti spoločnosti, ale zároveň ju odmietajú a napádajú ideológie inej časti spoločnosti.

Za základ sociálnej stratifikácie sa pokladá:
Ekonomické postavenie – je podmienené bohatstvom – jednak majetkom, ktorý človek vlastní, jednak príjmom.
Moc – je schopnosť jednotlivcov a sociálnych skupín presadiť vlastnú vôľu a záujmy spoločenských záležitostiach aj napriek odporu iných.
Prestíž – je spoločenská úcta, obdiv a uznanie spojené s určitým sociálnym postavením, ktorá sa prejavuje udeľovaním vyznamenaní, privilégií, spoločenskou vážnosťou a podobami. V našej kultúrnej sfére ide spravidla o mieru prestíže odvodenej od zaujímavej profesijnej pozície. (Bližšie Urban, David - Kajanová, Alena - Davidová, Eva, 2008)

Spoločenské triedy v modernej spoločnosti nie sú dané ani zákonmi ani odvodené rodovo. Sú dosahované v rámci vysokej sociálnej mobility a spočívajú primárne na ekonomických rozdieloch. Teda na vlastníctve a kontrole materiálnych zdrojov. Sú charakterizované neosobnými vzťahmi odvodzovaných z ekonomických alebo osobných zväzkov. Základným kľúčom triednej príslušnosti je vlastníctvo či povolanie, stupeň sebauvedomenia, prestíž a zodpovedajúca miera uzavretosti alebo otvorenosti. ( Bližšie Žiaková Eva, Sčensná Monika. 2009)

Moderné poňatie odrážajúce spletitosť a častú nepriehľadnosť práve vlastníckych vzťahov dáva prednosť pojmu spoločenská vrstva ako veľkej skupine osôb majúcich zhodné, spoločensky významné a od ostatných odlíšiteľné znaky. Ide o súbor osôb integrovaných určitou vnútornou väzbou a pocitom dôležitosti. Môže ísť o vrstvu s charakteristickou profesijnou zameranosťou, zdrojom príjmu, postavením v systéme riadenia, mocenskou pozíciou, životným štýlom, hodnotovým zakotvením, či dokonca trhovou spotrebiteľskou orientáciou. Práve príslušnosť k určitej spoločenskej vrstve odvodzuje sociálny status jedinca a tým priamo či sprostredkovane určuje i odpovedajúce jednanie a chovanie sociálnej role.

Z uvedených dôvodov sa problém chudoby považuje za neriešiteľný. Vystupuje aj ako globálny jav, spočívajúci na diskrepancii medzi expanzívnymi tendenciami ľudských požiadaviek a populačného rastu na strane jeden a obmedzenosťou zdrojov na našej planéte na strane druhej. Na druhej strane je potrebné uvažovať o komunite ako o priestore, kde sa prejavujú prvky solidarity a kde je možné ovplyvňovať tie faktory, ktoré chudobu vytvárajú a prehlbujú.

V budúcnosti bude okrem iného potrebné nielen, aby sme odstraňovali a zmierňovali dôsledky chudoby, ale riešili príčiny chudoby. Nestačí aby sa o chudobe len hovorilo, ale je potrebne, aby sa prispelo k reálnym výsledkom riešenia tohto sociálneho javu. Je potrebne tvoriť nástroje, metódy a postupy spôsobilé ovplyvniť tak problematickú časť našej reality, akou je chudoba. V boji proti chudobe neprijímame len riešenie existujúcej chudoby, ale najmä odstraňovanie príčin vedúcich k jej vzniku a šíreniu. Podpora rozvoja aktivít, ktoré sú zamerané na chudobu a bezdomovectvo je tiež podporou, ktorú má poskytovať komunita tým, ktorí sa podujali riešiť tento problém v prospech celej komunity. Nemožno sa pozerať na chudobu len ako na problém jednotlivcov. Tento problém má oveľa širšiu dimenziu a je stále viazaný na celú komunitu. Ak schudobnie komunita, tak bohatí jedinci stratia svoj životný priestor. Budú žiť v priestore ovplyvnenom chudobou rovnako ako samotní chudobní.

Autor: Doc. JUDr. Mgr. Dušan Šlosár, PhD

Literatúra:

BALVÍN, J., Šlosár, D., Vavreková, L. 2010. Romové ve spektru mezinárodních vědeckých studií. Wroclaw: Foundation of Social Integration Prom, s.413. ISBN 978-83-928354-3-1.

FABIÁN Anton. 2009. Chudoba od biblických čias po dnes. s. 18-27. In: Migrácia, chudoba, nezamestnanosť: zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej dňa 11.12.2009 v Košiciach. Košice: KSK, s. 49-59. ISBN 978-80-970306-0-5.

HANGONI, T. Sociálny pracovník. In. Ondrušová, Z. a kol.: Základy sociálnej práce. Brno: MSD Brno, 2009. s. 45 – 66. ISBN 978-80-7392-109-5.

KOČIŠOVÁ Agnesa, KRÁLIKOVÁ Viera, ŠIŇANSKÁ Katarína. 2009. Hľadanie potenciálov sociálnej práce v problematike migrácie v Slovenskej republike. In: Migrácia, chudoba, nezamestnanosť: zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej dňa 11.12.2009 v Košiciach. Košice: KSK, s. 49-59. ISBN 978-80-970306-0-5.

KOTRÁDYOVÁ K., KALANIN P. 2008. Slovensko v Európe a jeho bezpečnostné riziká vzhľadom na marginalizované skupiny obyvateľstva. s. 64-69 In: Stratégie vo vzťahu k marginalizovaným skupinám. Košice : KSK, 121 s. ISBN 978-80-969932-1-5.

LEŠKOVÁ, L. - Bašistová, A. – Krajňáková, E. 2007. Podoby chudoby v súčasnosti a možnosti riešenia etnickej chudoby. In: Lešková, L. (edit.): Odkaz svätej Alžbety, Košice: TF KU v Ružomberku, s. 151-160. ISBN 978-80-89138-85-2.

LOVAŠOVÁ Soňa. 2009. Násilie v práci s.94-99 In: Drogová prevencia v sociálnej práci. Košice : KSK, 141 s., ISBN 978-80-970251-8-2.

RUŽIČKA Vojtech. 2009. Chudoba a bezdomovectvo v SR ako sociálny problém. s. 164-171 In: Migrácia, chudoba, nezamestnanosť: zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej dňa 11.12.2009 v Košiciach. Košice: KSK, s. 49-59. ISBN 978-80-970306-0-5.

SEDLÁKOVÁ Mária. 2009. Aspekty chudoby. s. 38-42. In: Migrácia, chudoba, nezamestnanosť: zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej dňa 11.12.2009 v Košiciach. Košice: KSK, s. 49-59. ISBN 978-80-970306-0-5.

URBAN, David - KAJANOVÁ, Alena - DAVIDOVÁ, Eva (2008). Possible Risks in the Romany Child Development. Journal of Health Science Management and Public Health, 2, (9). 236-246.

VAŠUTOVÁ, Maria., PANÁČEK, Michal. 2010. Některé aspekty smysluplnosti života u sociálních pracovníků. In: Konference sociálních pracovníků Ostrava 2010. Evropský rok boje proti chudobě a sociálnímu vyloučení, Havířov: INFO PRESS s.r.o., 8s. ISBN 978-80-254-7445-7.

ŽIAKOVÁ, Eva, SČENSNÁ, Monika. 2009. Zmysel života dlhodobo nezamestnaných. Špecifiká sociálnej práce s touto skupinou klientov. In: ŠLOSÁR, Dušan. 2009. Migrácia – chudoba – nezamestnanosť. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Košice: Košický samosprávny kraj, s. 28-37. ISBN 978 -80-970306-0-5.

______________________________________
Príspevok bol publikovaný v zborníku z konferencie ,,Inklúzia sociálne vylúčených a modely fungovania nízkoprahových zariadení na Slovensku", ktorú zorganizovala Depaul Slovensko, nezisková organizácia v Bratislave dňa 26.októbra 2010.
Recenzenti zborníka: Ing. Mgr. Juraj Barát, Mgr. Jaroslava Poloňová, PhD.
Vydavateľ: DEPAUL SLOVENSKO, nezisková organizácia, Bratislava 2010
ISBN: 978-80-970578-2-4