Rozvojová pomoc sa môže realizovať efektívnejšie

sep 20 2012

Slovensko sa vďaka európskemu projektu zapojilo medzi krajiny EÚ, ktoré chcú prepojiť migračnú politiku s politikou rozvojovej pomoci. Cieľom je zvýšiť efektívnosť rozvojovej pomoci, ako aj lepšie využiť potenciál, ktorí migranti z tretích krajín ponúkajú. Európska únia vychádza z predpokladu, že migranti lepšie poznajú pomery v krajine pôvodu ako externí pracovníci z mimovládnych organizácií, ktorí do tretích krajín často zavítajú len niekoľko týždňov či mesiacov pred samotnou realizáciou projektu.

Ďalším predpokladom je, že migranti môžu nielen pripraviť kvalitnejšie projekty, ale ich aj efektívnejšie realizovať. Bolo totiž zo strany mimovládnych organizácií bežným zvykom, že si na realizáciu aktivít projektu najímali miestne organizácie, pretože sami buď nemali kapacity na terénnu prácu, či nedokázali presvedčiť dostatok miestnych obyvateľov na aktívne zapojenie sa do projektu, a tým doviesť projekt do úspešného konca. Najväčšiu výhodu zapojenia migrantov do rozvojovej pomoci vidí EÚ v ich lepšom poznaní miestnych pomerov.

Európsky projekt COMIDE, do ktorého sú zapojené štyri európske krajiny, chce prepojiť migračnú a rozvojovú politiku aj na realizáciu kvalitnejších projektov a politík. Ako na stretnutí k téme spolupráce migrantov a rozvojových organizácií povedala Henna Knuuttila z Veľvyslanectva Fínskej republiky v Bratislave, prelínanie migračnej politiky a rozvojovej pomoci má pomôcť práve zníženiu chudoby v rozvojových krajinách. „Fínsko na tento rok vyčlenilo 0,56 % HDP na rozvojovú pomoc. Veľa rozvojovej pomoci sa realizuje prostredníctvom ambasád v tretích krajinách. No veľmi aktívne v tejto oblasti sú u nás organizácie, ktoré združujú migrantov. Migranti tvoria 3,1 % obyvateľstva, najviac z nich je Rusov, potom migrantov z pobaltských krajín a Somálčanov. Práve Somálčania sa najviac aktívne zaujímajú o pomoc krajine pôvodu,“ uviedla Henna Knuuttila.

Andrej Stančík z organizácie VIRTA pre rozvoj ľudských zdrojov si myslí, že Slovensko by mohlo využívať pri práci s migrantmi skúsenosti a podporu tzv. expatov, čiže ľudí, ktorí dočasne alebo nastálo žijú mimo miesta pôvodu. Už v súčasnosti využíva potenciál trvalo žijúcich migrantov cudzinecká polícia napríklad pri tlmočení, či ako mediátorov pri komunikácii so zahraničnými študentmi a utečencami.

Slovensko by malo využiť ich potenciál a záujem o dianie v krajine pôvodu aj pre zlepšenie účinnosti a efektívnosti rozvojovej pomoci. Ako hovorí Afganec Mohammad Azim Farhadi, koordinátor dvoch rozvojových projektov v Afganistane, na Slovensku sa za posledných 7 rokov realizovalo niekoľko projektov rozvojovej pomoci, ktoré pripravili migranti. „Či to bol projekt Slovenskej technickej univerzity, či Spoločnosti ľudí dobrej vôle, ktorí tiež v Afganistane úspešne zrealizovali projekty, manažovali ich migranti – Afganci, ktorí na Slovensku žijú niekoľko desiatok rokov. Využili svoje jazykové schopnosti, odbornú kvalifikáciu a kontakty, pripravili zmysluplné projekty a úspešne ich ukončili,“ uviedol Farhadi. Na margo realizácie svojich dvoch projektov rozvojovej pomoci dodáva: „V podstate sme obnovili televíziu v mojom rodnom meste Kunduz. Školili sme afganských novinárov aj na Slovensku, aj v Afganistane. Myslím si, že toto všetko bolo prínosnejšie, ako keby som sa vrátil domov“.

Na Slovensku je situácia v oblasti migrácie odlišná od západoeurópskych krajín ako je Nemecko, Francúzsko či severské štáty. Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) na Slovensku pôsobia hlavne vysokokvalifikovaní a kvalifikovaní migranti, i keď si často nenájdu adekvátne uplatnenie a robia kuchárov, čašníkov či šoférov. Zapojenie do realizácie rozvojovej pomoci by tak pomohlo aj im v kvalifikovanejšom uplatnení.

Prepojenie migračnej a rozvojovej politiky sa môže uskutočniť dvoma cieľmi, a to stanovením migrácie ako kľúčovej témy rozvojovej politiky a určením rozvojovej spolupráce ako zásadnej oblasti v migračnej politike. Zhodli sa na tom zástupcovia tretieho sektora, ako aj vládnych inštitúcií a veľvyslanectiev na spoločnom stretnutí v máji tohto roka. Cieľom bolo nájsť efektívne riadenie rozvojovej pomoci a prezentácia možností a výhod prepojenia s migračnou politikou, ako aj výmena skúseností medzi jednotlivými štátmi EÚ. Na tomto stretnutí, organizovanom v rámci projektu COMIDE, sa zišli zástupcovia tretieho sektoru, najmä organizácií rozvojovej pomoci, štátnych inštitúcií a univerzít.
Stretnutie sa realizovalo v rámci európskeho projektu COMIDE (Initiative for Migration and Development).

Jana Murínová

Viac informácií:
Inštitút pre rozvoj spoločnosti www.sdisk.eu
COMIDE www.comide.eu