Úvod
Osobnosť z hľadiska afektívnej neurovedy
Koncept Osobnostných škál afektívnej neurovedy (ANPS – Affective neuroscience personality scales) vychádza z predpokladu, že evolučne najstaršiu časť osobnosti (stabilných vzorcov prežívania a správania) tvoria tzv. primárne emočné systémy, teda, že rozdiely v ich sile sú do veľkej miery zdrojom individuálnych rozdielov v osobnostných črtách (Davis & Panksepp, 2011; Montag & Panksepp, 2017). Jaak Panksepp takýchto systémov na základe experimentov so stimuláciou hlboko subkortikálnych oblastí mozgov zvierat identifikoval sedem (Panksepp & Biven, 2021): VYHĽADÁVANIE (charakterizované euforickým afektom a energickým skúmaním okolia), ZLOSŤ (spôsobujúcu negatívny afekt a útočné správanie), STRACH (vytvárajúci negatívny afekt od ktorého chcú jedinci utiecť), SLASŤ (sexuálne vzrušenie ústiace do jednej z najpozitívnejších afektívnych skúseností), STAROSTLIVOSŤ (nutkanie zahrnúť blížnych starostlivosťou, sprevádzané príjemnými pocitmi), PANIKU (psychickú bolesť vyvolanú stratou/odlúčením od blízkych), a HRU (potešenie z „podpichovania“, dôležité pre rozvoj sociálnych zručností).
Osobnosť a kreativita
Snahe zodpovedať otázku: „Akí ľudia sú kreatívni?“, resp. zistiť ktoré osobnostné črty sa s kreativitou (schopnosťou vyprodukovať originálnu prácu, diela, metódy či myšlienky) spájajú, bolo venované pomerne rozsiahle množstvo štúdií: Často využívaný je model Big Five, pričom sa ukazuje, že kreativita je konštantne asociovaná s Otvorenosťou a sporadicky tiež s Extroverziou (prehľad štúdií aj aktuálnu replikáciu ponúkajú Jirásek a Sudzina (2020)). Pozornosť bola tiež venovaná Eysenckovej (1993) teórií, podľa ktorej by sa kreativitou mali vyznačovať nadpriemerne inteligentní jedinci, ktorí zároveň vysoko skórujú v Psychoticizme – no hoci teória iniciálne získala empirickú podporu, neskôr viacero pokusov o jej replikáciu zlyhalo (Milton et al., 2008).
Len dve štúdie sa však venovali vzťahu kreativity k črtám osobnosti podľa modelu ANPS: Reuter et al. (2005) sa zamerali na VYHĽADÁVANIE a zistili, že jeho úroveň súvisí (aj po kontrole efektu inteligencie) s výkonom v subteste Vynachádzavosť (Inventiveness) Berlínskeho Testu Štruktúry Inteligencie (Berlin Intelligence Structure Test) – podobnom testom divergentného myslenia. Milton et al. (2008) sa venovali aj ostatným dimenziám a zistili, že VYHĽADÁVANIE pozitívne súvisí s kreativitou, posudzovanou seba-hodnotiacim dotazníkom aj s výkonom v divergentnom myslení (no len u jedincov, ktorí si angličtinu osvojili ako sekundárny jazyk). S oboma meraniami kreativity bola tiež pozitívne asociovaná STAROSTLIVOSŤ a s jej mierou vyjadrenou seba-hodnotením súvisela aj HRA.
Cieľ
V štúdií nadväzujeme na zistenia o vzťahoch medzi kreativitou a črtami osobnosti, vychádzajúcich z modelu ANPS. Prostredníctvom využitia odlišných metód si však ďalej kladieme za cieľ overiť, či ich je možné zovšeobecniť aj na „hmatateľné“ prejavy kreativity v každodennom živote. Konkrétne sa zameriavame na 2 oblasti: Množstvo bežne vykonávaných tvorivých činností (bez ohľadu na kvalitu) a dosiahnutý úspech v tvorivých oblastiach (produkcia hodnotných diel). Predpokladáme, že oba aspekty kreativity by mali pozitívne súvisieť s VYHĽADÁVANÍM, chceme však preskúmať aj vzťahy k ďalším dimenziám – na základe práce Milton et al. (2008) je ich možné očakávať i vzhľadom ku HRE a STAROSTLIVOSTI.
Metódy
Do výskumu zapojilo 200 participantov (z toho 127 žien) s priemerným vekom 28.22 rokov (SD = 10.26 r.). 113 z nich malo ukončenú nanajvýš strednú školu, 87 získalo aspoň bakalársky titul. Účastníci boli získaní dostupným výberom cez univerzitný email a sociálne siete. Zber dát prebiehal elektronicky distribuovaným dotazníkom od 11.02.2022 do 23.02.2022. Participanti sa výskumu zúčastnili dobrovoľne, boli oboznámení s možnosťou kedykoľvek odstúpiť a všetky dáta boli spracované anonymne. Pre operacionalizáciu premenných sme využili nasledovné dotazníky preložené do slovenského jazyka:
- Osobnostné škály afektívnej neurovedy (ANPS - Affective neuroscience personality scales), ktoré posudzujú 7 dimenzií osobnosti – šesť z nich je založených na primárnych emočných systémoch, autori však vylúčili SLASŤ a naopak doplnili Spiritualitu (Davis & Panksepp, 2011). Participanti v dotazníku hodnotia mieru súhlasu s relevantnými výrokmi pomocou 4-bodovej Likertovej škály. Subškály pre jednotlivé dimenzie dosiahli dobrú až výbornú úroveň reliability: VYHĽADÁVANIE (ɑ = 0.81), STRACH (ɑ = 0.91), STAROSTLIVOSŤ (ɑ = 0.79), HNEV (ɑ = 0.86), HRA (ɑ = 0.82), SMÚTOK (ɑ = 0.83), Spiritualita (ɑ = 0.89).
- Biografický inventár kreatívneho správania (BICB – Biographical Inventory of Creative Behaviours), ktorý posudzuje mieru každodenného kreatívneho správania. Participanti v ňom formou ÁNO/NIE označujú do koľkých z celkom 34 kreatívnych aktivít (napr. „Napísal som krátky príbeh“) sa zapojili v posledných 12 mesiacoch (M. Beaty, 2007). Dotazník dosiahol dobrú úroveň reliability (ɑ = 0.77).
- Dotazník kreatívneho úspechu (CAQ – Creative Achievement Questionnaire), ktorý posudzuje mieru dosiahnutého úspechu v 10 oblastiach tvorivej činnosti pomocou stupnice, vyjadrujúcej spoločenské uznanie (napr. pri Hudbe od 0 po 7 – „Moje skladby boli hodnotené v celoštátnych publikáciách“) (Carson et al., 2005). Dotazník dosiahol dobrú úroveň reliability (ɑ = 0.78).
Výsledky
Dáta boli spracované v programe Jamovi 1.6.23. Deskriptívnu štatistiku uvádzame v Tab. 1. Vzhľadom na rozloženie premenných sme na výpočet korelačných koeficientov použili Spearmanovo Rho. Hladinu štatistickej významnosti sme Bonfferoniho korekciou redukovali na p < 0.0033 (0.05/15).
Osobnostná dimenzia VYHĽADÁVANIE v súlade s očakávaniami súvisela slabo a pozitívne s kreatívnym správaním (rs = 0.29, p < 0.001) aj úspechom (rs = 0.21, p = 0.002). Hodnoty všetkých korelácií uvádzame v Tab. 2. Stredne silný pozitívny vzťah bol ďalej objavený medzi kreatívnym správaním a úspechom (rs = 0.54, p < 0.001). Ostatné vzťahy pri stanovenej hladine p neboli štatisticky významné.
Diskusia a záver
V štúdií sme sa zaoberali vzťahom medzi kreativitou a osobnostnými črtami. Veľa prác bolo venovaných (v súčasnosti zrejme najpopulárnejšiemu) modelu Big Five, založenom na štatistickej analýze slov, ktoré ľudia používajú na opísanie osobnosti seba a ostatných (Goldberg, 1990). My sme sa však zamerali na (v tejto oblasti) relatívne nevyužívaný model ANPS, ktorý postihuje najprimitívnejšie základy osobnosti, vychádzajúce z emocionality (Davis et al., 2003; Davis & Panksepp, 2011; Montag & Panksepp, 2017).
Výsledky podporili predchádzajúce zistenia o vzťahu medzi kreativitou a VYHĽADÁVANÍM (Milton et al., 2008; Reuter et al., 2005). Keďže samotná dimenzia VYHĽADÁVANIA je v dotazníku reprezentovaná aj položkami, týkajúcimi sa tvorivosti (napr. potešenie z riešenia problémov), zistenie korelácie s kreativitou (meranou taktiež seba-výpovednými metódami), môže byť vnímané ako triviálne - Reuter et al. (2005) v tomto smere preto zdôrazňujú význam operacionalizácie kreativity ako výkonu v testoch schopností. Je však potrebné rozlišovať medzi rôznymi seba-výpovednými škálami kreativity: Zatiaľ čo niektoré využívajú položky, ktoré sledujú ako participant vníma samého seba (napr. „Nepovažujem sa za umelecký alebo tvorivý typ“ (Ashton and Lee, 2009, podľa: Jirásek & Sudzina, 2020)), obe, ktoré sme použili v našom výskume, sú ukotvené v objektívne zhodnotiteľných činoch.
V súlade so stanoveným cieľom nám potom umožnili predchádzajúce zistenia rozšíriť aj na skutočné prejavy tvorivého správania v bežnom živote. To pokladáme za dôležité, pretože výkon v testoch schopností ich predikuje len čiastočne – napr. divergentné myslenie koreluje s kreatívnou úspešnosťou na úrovni r = 0.47 (Carson et al., 2005) a schopnosť riešiť vhľadové problémy (považované za test tvorivého riešenia problémov) nesúvisí s kreatívnou úspešnosťou ani správaním (Beaty et al., 2014).
Čo sa týka potenciálneho nadväzujúceho výskumu, vzhľadom na to, že jadro osobnostných čŕt v modeli ANPS predstavujú emócie, bolo by vhodné doplniť ich aj o ďalšie premenné súvisiace s emocionalitou: Samotný systém VYHĽADÁVANIA totiž stimuluje rôzne druhy prežívania a správania – okrem tvorivosti aj nenásytný konzum alebo narcistické fantazírovanie o vlastnej dôležitosti (Panksepp & Biven, 2021). V tom, akú konkrétnu formu vzťahy primárnych emočných systémov a komplexnejších psychických procesov nadobudnú, by mohla zohrávať úlohu tzv. emocionálna granularita (emotional granularity) (Barrett, 2017) – schopnosť utvárať diferencovanejšie formy emócií, ktoré usmerňujú správanie špecifickejším spôsobom: V prípade VYHĽADÁVANIA by sa mohlo jednať o zvedavosť, nadšenie, ctižiadostivosť, odvahu, rebéliu... v protiklade k „vágnejšej“ eufórií.
V tejto súvislosti treba podotknúť, že pojem emocionálnej granularity vychádza z teórie konceptuálnu aktu (The conceptual act theory) Lisy Barretovej (2014), ktorá existenciu diskrétnych emócií radikálne popiera: Podľa nej v prírode existuje len tzv. jadrový afekt, charakterizovaný dimenziami príjemnosti a intenzity, a emócie predstavujú koncepty, utvárané jeho kategorizáciou pomocou minulých skúseností (analogicky: Fialky existujú fyzicky, no človek ich môže kategorizovať ako kvety, jedlo či burinu). Väčšina odborníkov ale s takto vyhraneným postojom nesúhlasí (Ekman, 2016) a hoci je syntéza týchto perspektív zatiaľ v nedohľadne, Panksepp naznačil, že sa môžu vzájomne dopĺňať: Jeho prístup dokazuje, že sa jedinci rodia vybavení setom diskrétnych emócií, ale emocionálny život dospelých ľudí sa vyznačuje variabilitou a prítomnosťou komplexnejších emócií, ktoré môžu vhodne opisovať konštruktivistické prístupy (Panksepp, 2007; Panksepp & Biven, 2021).
Autor: Mgr. Filip Jendrol
Literatúra
Barrett, L. F. (2014). The conceptual act theory: A précis. Emotion Review, 6(4), 292–297.https://doi.org/10.1177/1754073914534479
Barrett, L. F. (2017). How emotions are made: The secret life of the brain. Houghton Mifflin Harcourt.
Beaty, M. (2007). A psychometric investigation of everyday creativity. Unpublished Doctoral Thesis. University College, London.
Beaty, R. E., Nusbaum, E. C., & Silvia, P. J. (2014). Does insight problem solving predict real-world creativity? Psychology of Aesthetics, Creativity, and the Arts, 8(3), 287–292. https://doi.org/10.1037/a0035727
Carson, S. H., Peterson, J. B., & Higgins, D. M. (2005). Reliability, Validity, and Factor Structure of the Creative Achievement Questionnaire. Creativity Research Journal, 17(1), 37–50. https://doi.org/10.1207/s15326934crj1701_4
Davis, K. L., & Panksepp, J. (2011). The brain’s emotional foundations of human personality and the Affective Neuroscience Personality Scales. Neuroscience and Biobehavioral Reviews, 35(9), 1946–1958. https://doi.org/10.1016/j.neubiorev.2011.04.004
Davis, K. L., Panksepp, J., & Normansell, L. (2003). The Affective Neuroscience Personality Scales: Normative Data and Implications. Neuro-Psychoanalysis, 5(1), 57–69. https://doi.org/10.1080/15294145.2003.10773410
Ekman, P. (2016). What Scientists Who Study Emotion Agree About. Perspectives on Psychological Science, 11(1), 31–34. https://doi.org/10.1177/1745691615596992
Eysenck, H. J. (1993). Creativity and Personality: Suggestions for a Theory. Psychological Inquiry, 4(3), 147–178. https://doi.org/10.1207/s15327965pli0403_1
Goldberg, L. R. (1990). An alternative “description of personality”: The Big-Five factor structure. Journal of Personality and Social Psychology, 59(6), 1216–1229. https://doi.org/10.1037/0022-3514.59.6.1216
Jirásek, M., & Sudzina, F. (2020). Big Five Personality Traits and Creativity. Quality Innovation Prosperity, 24(3), 90. https://doi.org/10.12776/qip.v24i3.1509
Milton, A., Saab, P., Wilson, H., & Boag, S. (2008). Are Creative People Tough-Minded, Curious or Kind? V Personality Down Under: Perspectives From Australia. Nova Science Publishers, Inc.
Montag, C., & Panksepp, J. (2017). Primary Emotional Systems and Personality: An Evolutionary Perspective. Frontiers in Psychology, 0. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2017.00464
Panksepp, J. (2007). Neurologizing the Psychology of Affects: How Appraisal-Based Constructivism and Basic Emotion Theory Can Coexist. Perspectives on Psychological Science: A Journal of the Association for Psychological Science, 2(3), 281–296. https://doi.org/10.1111/j.1745-6916.2007.00045.x
Panksepp, J., & Biven, L. (2021). Archeológia mysle. Vydavateľstvo F, Pro mente sana, Bratislava.
Reuter, M., Panksepp, J., Schnabel, N., Kellerhoff, N., Kempel, P., & Hennig, J. (2005). Personality and biological markers of creativity. European Journal of Personality, 19(2), 83–95. https://doi.org/10.1002/per.534