Táto štúdia sa zaoberá vzťahom medzi úrovňou emocionálnej inteligencie (EI) študentov vysokých škôl a ich subjektívne vnímanou osobnou pohodou. Emocionálna inteligencia, definovaná ako schopnosť rozpoznávať, regulovať a efektívne používať emócie v medziľudských vzťahoch, zohráva kľúčovú úlohu v psychickom zdraví a adaptabilite jednotlivca. Cieľom štúdie bolo zistiť, do akej miery jednotlivé faktory EI (napr. posúdenie vlastných emócií a emócií iných, používanie emócií a regulácia emócií) korelujú s mierou osobnej pohody, ktorá zahŕňa aspekty ako spokojnosť so životom, so životnou úrovňou, zdravím, dosahovanými cieľmi, vzťahmi, bezpečnosťou, spoločenstvom a istotou do budúcnosti. Zistenia boli realizované bivariačnou analýzou, ktorá bola realizovaná prostredníctvom neparametrickej štatistickej metódy – Spearmanov koeficient. Štúdia potvrdila existenciu štatisticky významných vzťahov medzi faktormi emocionálnej inteligencie a osobnej pohody. Výsledky ukázali, že subjektívne vnímanú osobnú pohodu najvýraznejšie ovplyvňujú tri faktory emocionálnej inteligencie – schopnosť posúdiť, využívať a regulovať vlastné emócie. Tieto zložky sa preukázali ako kľúčové pre udržiavanie duševnej rovnováhy, spokojnosti so životom a celkovej osobnej pohody jednotlivca. Výsledky môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu významu emocionálnych kompetencií v akademickom prostredí a podporiť rozvoj programov na podporu duševného zdravia študentov vysokých škôl.

Diabetes mellitus je chronické metabolické ochorenie, ktoré patrí medzi hlavné globálne zdravotné problémy 21. storočia. Tento príspevok analyzuje patofyziologické mechanizmy rozvoja diabetu, so zvláštnym dôrazom na úlohu výživy v jeho prevencii a liečbe. Diskutuje sa o významnosti nízkoglykemických diét, dôležitosti dostatočného príjmu vitamínov a minerálov, ako aj o racionalizácii stravovania prostredníctvom využitia výživovej pyramídy. Dôraz sa kladie na komplexný prístup zahŕňajúci farmakologickú liečbu, fyzickú aktivitu a diétne opatrenia.

Rodové nerovnosti sa vyskytujú v spoločnostiach po celom svete, aj napriek tomu, že je známe, aké negatívne dôsledky na zdravie a životy ľudí majú. V minulosti aj súčasnosti sa rodovými nerovnosťami zaoberali a zaoberajú najmä feministické organizácie a výskumy. Tieto nerovnosti však majú nezanedbateľný vplyv na verejné zdravie a preto prvoradý záujem o riešenie tejto problematiky by mal byť na strane verejného zdravotníctva. Tento príspevok objasňuje niektoré základné prepojenia medzi rodovými nerovnosťami a verejným zdravotníctvom.