Studie se věnuje tématu školní šikany, kterou zpracovává konkrétně v prostředí mateřských, základních a středních škol a popisuje přístupy jejích jednotlivých ředitelů. Šikana je stále aktuální problém českého školství, její počet neklesá a soustavně se vyvíjí. Z dříve převažujících fyzických útoků se přesouvá do virtuálního prostředí. Studie se opírá o kvalitativní metodologické přístupy a analyzuje celkem osm hloubkových rozhovorů s vedoucími pracovníky ve školách. Výsledky představují jedinečný pohled na prevenci, řešení, obtížné oblasti a i situaci ovlivněnou covidem-19 přímo pohledem stěžejních aktérů českých škol.

Príspevok prezentuje čiastkové výsledky nášho výskumu, ktorého cieľom bolo navrhnúť tréningový program zameraný na rozvoj emocionálnej inteligencie učiteľov a overiť jeho efektivitu. V centre našej pozornosti bolo rozvinúť emocionálnu inteligenciu učiteľov, ktorú považujeme za rozhodujúcu vo vzťahu ku kvalitnému výkonu učiteľského povolania. Dizajn výskumu mal podobu experimentu s dvoma experimentálnymi skupinami, u ktorých sme realizovali tréning emocionálnej inteligencie a dvomi kontrolnými skupinami, ktoré sa nepodrobili žiadnej zámernej stimulácii. V experimentálnom šetrení sme u učiteľov sledovali dynamiku zmien úrovne jednotlivých faktorov emocionálnej inteligencie. Na meranie faktorov emocionálnej inteligencie (emocionalita, sociabilita, well-being a sebakontrola) sme využili skrátenú formu dotazníka črtovej emocionálnej inteligencie pre dospelých TQEI-SF. Dotazník umožňuje zistiť nielen úroveň subjektívne vnímaných emocionálnych vlastností, ale aj globálnu úroveň črtovej emocionálnej inteligencie. V experimentálnych skupinách, ktoré absolvovali 70 hodinový tréning emocionálnej inteligencie, sme zistili štatisticky významné zvýšenie hodnôt vo faktore sociabilita, well-being a globálna úroveň črtovej emocionálnej inteligencie na hladine významnosti 0,05. Zistené hodnoty naznačujú posun správania účastníkov experimentálnej skupiny smerom k adaptívnejším formám.

Cieľom práce je predstaviť výsledky výskumu, ktorý bol provedený v roku 2020 a zameral sa na etiku umelého inteligencie. Mienia 255 respondentov boli získané pomocou dotazníka a zpracované pomocou chi-kvadrát (χ²) štatistiky, ktorá študovala, ako významnú úlohu hrá pohlavie pri hodnotení vybraných aspektov etiky umelého inteligencie. Základné paradigmy výskumu boli založené na teoriách sociálneho konštruktivizmu; v otázkach morálnych problémov bola využitá teória Kohlberga a Gilliganovej; vzhľadom na etické výchovu sa opierala o pochopenie Adlera. Aj keď bolo zisteno, že vplyv pohlavia respondentov nehraje významnú úlohu vo všetkých študovaných oblastiach, boli nájdené rozdiely v vedomí strojového učenia, schopnosti si predstavovať ľudí, ktorí majú humanoidného robota za svojho spoločníka, dôverovaní umelému inteligenciu v ohľade bezpečnosti ľudí a urovni pohodlí, ktoré poskytuje umelá inteligencia.

Screenageri sú súčasní tínedžeri, ktorí ovládajú počítače, smartfóny a i.; a trávia čas prehliadaním internetu, hraním hier alebo konverzáciou prostredníctvom sociálnych médií. Opisujú platformy sociálnych médií ako kľúčový nástroj na spájanie a udržiavanie vzťahov, tvorivosť a spoznávanie iných kultúr a národov. Ich používanie môže ovplyvniť sebapoňatie, sebaobraz a identitu screenagerov, tak v pozitívnom, ako aj v negatívnom smere. Negatívne ovplyvnenie sebapoňatia, sebaobrazu a sebaúcty, ako aj permanentne prebiehajúci proces sociálneho porovnávania sa na sociálnych sieťach, môže viesť ku kyberagresii a kyberšikanovaniu, prípadne odkazovať na viktimizáciu. Poznanie psychosociálnych súvislostí, ktoré vyplývajú z digitálneho prostredia, je kľúčové pri prevencii kyberagresie, ktorú – ako sa javí – je možné realizovať posilňovaním sebaobrazu a sebaúcty u screenagerov. Jedným z návrhov posilňovania sebaúcty a silných stránok osobnosti je preventívna stratégia/metodika CYBER, ktorú autorky v závere popisujú.

Omezenia vyvolané pandemiou COVID-19 boli na rôznych этапах zmenené a znovu zúžené. Karanténa vyvolaná pandemiou často viedla k zhoršeniu psychického zdravia. V našej štúdii sme sa sфокусировали na vzorku ľudí, ktorí mali najťažšie omezenia skoro celé časom od začiatku pandémie (N = 159). Cieľom bolo zistiť úrovne depresie, osamotenosti, a obecného zdravia klientov, ktorí žijú v domoch pre starých ľudí, a zároveň zistiť, či sa tieto úrovne menia v závislosti od veku a častoty kontaktu s rodinou. Merali sme úrovne vybraných psychologických parametrov pomocou nástrojov GHQ-12 (Goldberg, 1972), BDI-6 (Blom et al., 2012) a ULS-8 (Hays, DiMatteo, 1987). Pre dosiahnutie cieľov sme použili korelačné analýzy, ktoré ukázali, že parametre sa zvyšujú s vekom a teda zhoršujú. Vzhľadom na kontakt s rodinou môžeme konštatovať, že ľudia, ktorí mali vyšší kontakt, mali príznivejšie úrovne psychologických parametrov.

Rozumenie konceptov základných psychologických prístupov je často súčasťou výučby klíčových kurzov psychológie. Len v malom počte prípadov sú implementované konkrétne kurzy a ohodnotenie pedagogických výsledkov sa často zameriava len na posudzovanie znalostí. Individuálna psychológia je jedným z najznámejších psychologických/terapeutických prístupov, ktorý pracuje s prístupovo specifickými termíny. Teda správna interpretácia jednotlivých termínov je podmienkou pre porozumenie teórie. Študenti, ktorí prichádzajú na vysokú školu, môžu mať relatívne stabilné zamýšlenia v oblasti psychológie. V našom štúdiu sme predpokladali, že môžu vzniknúť určité nepresnosti v znalostiach súvisiacich s individuálnou psychologiou. Preto sme sa rozhodli, pomocou metódy voľných asociácií, skúmať, aké vnímanie o individuálnej psychológii vytvárajú študenti, ktorí dokončili všeobecné psychologické kurzy, v porovnaní so študentmi, ktorí dokončili konkrétny kurz smerovaný na individuálnu psychológiu. Nášmi výsledkami sa ukázalo, že existujú ako kvalitatívne, tak kvantitatívne rozdiely medzi absolventami a neabsolventami konkrétneho kurzu. Teoretické koncepty spolu s praktickými aspektami individuálnej psychológie sú viac reprezentované medzi absolventmi konkrétneho kurzu. Študenti neabsolventi by mali zvýšiť svedomie kľúčových konceptov ako sú príslušnosť, životný štýl a holizmus (pri učení všeobecných psychologických kurzov), zatiaľ čo absolventi by mali zverejniť viac pozornosti konceptom, ktorých význam sa líši od toho, ako sa používa v spoločenskej reči.

Vhľadové problémy sú v protiklade k dobre definovaným problémom často ponímané ako test kreatívneho myslenia, alebo úlohy, ktoré výskumníkom umožňujú študovať typy myslenia, podobnejšie riešeniu problémov každodenného myslenia. Relevantné empirické dôkazy sú však skôr zmiešané a medzi hlavnými teoretickými prístupmi existujú rozpory. Našim cieľom je ponúknuť prehľad výskumov zaoberajúcich sa ich fenomenológiou, schopnosťami, podieľajúcimi sa na ich riešení, a im odpovedajúcimi neurálnymi determinantmi. Na základe toho sa ďalej pokúšame načrtnúť možné odpovede na otázky, či sú skutočne odlišné od dobre definovaných problémov, ekologicky valídne a ktoré teórie ich môžu vysvetľovať najpresnejšie.

V príspevku zvýrazňujeme edukačnú sociálnu pomoc, ktorá sa má stať účinným postupom a nástrojom pozdvihnutia a rozvoja systémovej spôsobilosti k žitiu. Zdôvodňujeme potrebu razantného nástupu praktickej edukačnej sociálnej pomoci v záujme duchovnej, psychickej i sociálnej aktívnej adaptácie a socializácie, ako aj rehabilitácie životných síl ľudí dneška.