Úvod
Sociálne médiá majú vplyv na osobnosť dospievajúceho. Vzhľadom k tomu, že v literatúre neexistuje jednotné vymedzenie súčasnej generácie, jej pomenovania a vekového ohraničenia (viď generácia Z, Post-Millenniali, iGenerácia, digitálni domorodci), na označenie dospievajúcich volíme termín screenager, ktorý – podľa nás – spoľahlivo charakterizuje dnešnú generáciu. Digitálna éra, pandémia COVID-19 s dištančným vzdelávaním, vojnový konflikt a ostatné spoločenské a ekonomické dosahy sa bez rozdielu dotkli každého človeka society 21. storočia. Obzvlášť ohrozenou skupinou sú screenageri, ktorí ešte viac času trávia používaním sociálnych médií (sociálne siete – Facebook, Twitter, Pokec, ako aj stránky určené na uverejňovanie fotografií a videí – Instagram, YouTube a pod.), odkiaľ sa dozvedajú nielen rôzne informácie, ale zároveň sú konfrontovaní s ostatnými užívateľmi, kamarátmi a rovesníkmi, follovermi (sledovateľmi svojich profilov a statusov). Komunikácia prostredníctom sociálnych sietí môže byť na jednej strane obohacujúca, na druhej strane pôsobením viacerých faktorov môže spochybniť sebapoňatie a sebaobraz dospievajúceho, viesť k poklesu sebavedomia a sebaúcty. Zámerom príspevku je informovať o vplyve sociálnych médií na sebapoňatie a sebaúctu screenagera a informovať o návrhu metodiky preventívnej stratégie CYBER zameranej na prevenciu kyberagresie, a to o. i. aj posilňovaním sebaúcty u screenagerov.
Sociálne médiá a ich vplyv na sebapoňatie a sebaúctu screenagera
Dnešné deti a dospievajúci žijú paralelne dva svety, skutočnú offline realitu a pre nich bezprostredný online svet. Z dôvodu frekvencie, s akou koexistujú v kyber-priestore a používajú sociálne médiá, dochádza k experimentovaniu s vlastnou identitou. Jedným z komponentov rozvíjania vlastnej osobnosti je sebapoňatie (self-concept), ktoré možno chápať ako vnímanie seba samého, ktoré sa formuje pod vplyvom ľudí, atribútov vlastného správania a posilnením z prostredia (Chen, Garcia, Fuentes, et al. 2020). Sebapoňatie zohráva dôležitú úlohu v zdravom vývine dospievajúcich, je ovplyvnené a ovplyvňuje sociálne správanie a medziľudské vzťahy počas detstva a dospievania (Fanti, Henrich 2014). Počas kreovania sebapoňatia, sebaobrazu a identity sú screenageri náchylní jednak k väčšiemu sebauvedomeniu, s čím súvisí aj sebaúcta, ale aj podľahnutiu vplyvu rovesníkov a médií, predovšetkým internetu (Sebastian, Burnett a Blakemore, 2008). V súčasnosti je koncept sebapoňatia determinovaný pôsobením sociálnych médií. Ich používanie zmenilo možnosti sebaprezentovania sa v digitálnom prostredí. Expanzia digitálnych médií a s nimi vytváranie online profilov na sociálnych sieťach umožnili dospievajúcim ešte viac experimentovať so svojou identitou a jednotlivými aspektmi svojho „ja“. Screenageri trávia určitý čas na sociálnych sieťach aktualizáciou svojich profilov a uverejňovaním príspevkov. Prezentujú svoju identitu cez fotografie, zážitky, záujmy a pod. Zároveň si prehliadajú profily a fotografie rovesníkov, čo vedie k neustálemu porovnávaniu. Ostatní sa stávajú ich sledovateľmi – follovermi, čím ovplyvňujú (vedome aj nevedome) vnímanie jednotlivca o sebe samom.
V kontexte sociálnych médií môžu:
- komentáre a hodnotenia (lajky) signalizovať indikátory spätnej väzby, čím sa sociálne médiá stávajú meradlami obľúbenosti alebo neobľúbenosti, sympatií – antipatií, prijatia – odmietania a pod. Dospievajúcim sa tak dostáva pozitívneho alebo negatívneho hodnotenia. Kým pozitívna spätná väzba posilňuje sebaobraz a sebaúctu, negatívna spätná väzba ich znižuje a môže byť indikátorom posmievania, ponižovania, odmietania jednotlivca, čo môže zasa súvisieť s kyberagresiou, prípadne až kyberšikanovaním. Ak dochádza k sociálnej stigme – diskriminácii jednotlivca na základe kultúry, vzťahu, národnosti, vlastností, ale aj komunikovaných názorov v online prostredí – mení sa sebapoňatie a sociálna identita dospievajúcich (Macionis, Geber, 2010).
- Profily iných môžu byť použité ako prostriedok porovnávania sa, na čo odkazuje Festingerova teória sociálneho porovnávania. Podľa teórie ide o komparáciu vlastných schopností, zručností a svojho „ja“ s inými tak, aby sa vytvoril úsudok o sebe samom, čím sa kreuje sebapoňatie. Teória zároveň kategorizuje tri druhy sociálneho porovnávania:
- vzostupné sociálne porovnávanie sa je realizované s osobami, o ktorých si človek myslí, že sú nejakým spôsobom lepší ako on. Dané porovnávanie spôsobuje pocity menejcennosti a uzavretosti;
- sociálne porovnávanie smerom nadol, kedy dochádza k porovnávaniu sa s osobami, ktoré sú na tom horšie, čo spôsobuje pocity sebavedomia;
- laterálne sociálne porovnávanie sa s niekým, koho považujeme za „rovného“ v rôznych oblastiach.
V dôsledku toho, k akému porovnávaniu prichádza, dospievajúci sa môže cítiť podráždene, frustrovane, menejcenne, alebo naopak, zvyšuje sa jeho sebavedomie a sebaúcta. Screenageri, ktorí praktizujú vzostupné porovnávanie v rámci sociálnych médií, môžu mať nižšie sebavedomie a sebaúctu. Napríklad pri prezeraní profilov, na ktorých rovesníci uverejňujú príspevky o zdravých stravovacích návykoch, športových aktivitách a úspechoch, zábavných spoločenských udalostiach a i. Naopak, pri prezeraní profilov rovesníkov s menším počtom priateľov a úspechov (porovnávanie smerom nadol) vzrastá ich sebaúcta a sebavedomie (Valkenburg, et al. 2021).
Vybrané výskumy sebaúcty a kyberagresie
Utváranie identity v online prostredí umožňuje reakcie na tie aspekty sebaobrazu, ktoré môžu objasniť alebo spochybniť mienku dospievajúcich o tom kto sú, akí sú a ako sú vnímaní inými. Negatívne interakcie v digitálnom prostredí môžu do značnej miery ovplyvniť sebaobraz, ako aj mieru sebaúcty a sebavedomia dospievajúcich. Uvedené psychosociálne premenné môžu korelovať s výskytom kyberagresie, kyberšikanovania a kyberviktimizácie, ako sa ukázalo výskumom Brewera a Kerslakeho (2015), ktorí upozornili na to, že sebaúcta bola významným individuálnym prediktorom viktimizácie a páchania kyberšikanovania, keďže dospievajúci vo veku 16 – 18 rokov s nízkou sebaúctou preukazovali skúsenosť s kyberšikanovaním. O niečo neskôr realizovali výskum Wendt, Appel-Silva et al. (2018) na vzorke 454 brazílskych adolescentov, kde sa preukázalo, že kybernetická agresia a viktimizácia sú spojené s depresiou a kyberagresia významne korelovala s nízkou mierou sebaúcty u adolescentov.
Metaanalýza autorov Lei, Mao, Cheong et al. (2019) identifikovala prostredníctvom 61 článkov s 49406 respondentmi silnú koreláciou medzi sebaúctou a kyberšikanovaním. Taktiež sa preukázalo, že tento vzťah sýtia faktory ako je veľkosť vzorky, vek respondentov a kultúrne špecifiká. Korelácia medzi sebaúctou a kyberšikanovaním sa preukázala silnejšia v štúdiách, ktoré využili Rosenbergovú škálu sebaúcty (RSES), a slabšia v štúdiách, ktoré použili iné výskumné nástroje. Výskum Rodrígueza-Hidalgo et al. (2020) upozornil na to (N = 24943; Španielsko = 14 206 a Ekvádor = 10 737; priemerný vek = 13,92; SD = 1,30, dievčatá = 49,9 %), že k viktimizácií v kyberpriestore dochádza v súvislosti s nízkou mierou sebaúcty, sebapodceňovaním, nedostatočnými komunikačnými a vzťahovými zručnosťami, ako aj nízkou mierou asertivity a neschopnosťou riešiť konflikty. Nízka úroveň sebaúcty môže spôsobiť vytvorenie nerealistického obrazu ideálneho „ja“ a môže byť spúšťačom online ohrození, nakoľko virtuálne prostredie je súčasťou života detí a dospievajúcich.
Hoci sa odvolávame len na vybrané zahraničné štúdie, je zrejmé, že problematika kybernetickej agresie vo vzťahu k sebaúcte je v zahraničí dlhodobo skúmaná. V Slovenskej republike autorky Valihorová, Holáková a Milánová (2017) skúmali na vzorke 183 stredoškolákov (priemerný vek 16,6 roka) vzťah medzi sebaúctou a kyberšikanovaním u dospievajúcich. Preukázalo sa, že sebaúcta (v domácom, školskom, rovesníckom self) bola individuálnym prediktorom zapojenia do kyberšikanovania v role obete a sebaúcta (v školskom self) bola prediktorom pri zapojení žiaka do kyberšikanovania v role agresora. Tí, ktorí mali nízku mieru sebaúcty sa častejšie zapájali do kyberšikanovania. Novším výskumom Zošákovej (2022) pod vedením prof. Niklovej, sa preukázalo (N = 693 žiakov, 414 dievčat a 223 chlapcov, priemerný vek = 16,63 roka), že z hľadiska pohlavia majú súčasní screenageri nižšiu sebaúctu ako screenagerky. Výskumom sa nepotvrdila korelácia medzi používaním sociálnej siete Instagram a sebaúctou respondentov, čo však nebolo skúmané z genderového hľadiska.
Metodika CYBER ako prevencia kyberagresie
Výskumné zistenia majú významný prínos pre pedagogicko-psychologickú a sociálno-pedagogickú teóriu a prax, vrátane návrhu prevencie kyberagresie. Vychádzajúc z teoretickej a empirickej platformy skúmanej problematiky navrhujeme pri prevencii kyberagresie v sociálno-výchovnej, špeciálno-pedagogickej a psychologickej praxi podporovať sociálno-emocionálnu výchovu, a to za účelom: eliminovať negatívne sebahodnotenie, stimulovať rozvoj afektívnej a kognitívnej empatie, podporovať asertívne správanie a schopnosť riešiť konflikty. Uvedené ciele sme pretavili do návrhu preventívnej stratégie/metodiky založenej na akronyme CYBER, ktorá – podobne ako model tvorivo-humanistickej výchovy Zelinu (2011) je inšpiráciou nových výchovných perspektív. Teoretickým fundamentom modelu/systému CYBER je rešpektovanie nonkognitívnych funkcií a stratégií:
- C (ang. cognitive) kognitivízácie
- Y (ang. You, yourself) sebapoňatia, sebaobrazu a sebaúcty
- B (ang. Behaviour) správania a komunikácie
- E (ang. Emotion) emocionalizácie
- R (ang. Resilio) reziliencie – odolnosti, ktoré sme následne rozpracovali do cieľov:
C
(ang. cognitive) kognitivizácia – naučiť jednotlivca poznávať, myslieť, riešiť konflikty, rozvíjať kritické myslenie, naučiť rozlišovať skutočnosti od fikcie, identifikovať manipulatívne techniky v kyberprostredí, poznať nástrahy kyberpriestoru a ich riziká a dôsledky, naučiť brániť sa nástrahám kyberpriestoru, vedieť vyhľadávať a selektovať informácie
Y
(ang. You, yourself) sebapoňatie, sebaobraz a sebaúcta – cieľom je naučiť dieťa a dospievajúceho utvárať/formovať pozitívny sebaobraz, naučiť rozlíšiť medzi pozitívnym a negatívnym sebaobrazom, vedieť si vážiť seba samého (t j. uznať a uvedomiť si svoju hodnotu – prijať sa taký, aký som), vedieť prijať zodpovednosť za rozvoj vlastných talentov a naučiť rozvíjať svoje talenty, uvedomiť si „kto som“, „aký som“ a „ako sa prijímam“, porozumieť vlastným myšlienkam a pocitom.
B
(ang. Behaviour) správanie a komunikácia – naučiť jednotlivca rozvíjať prosociálne správanie, ako aj rozvíjať zručnosti pre spoluprácu a komunikáciu s inými, rozvíjať schopnosť pomáhať a vytvárať progresívne medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálno-emocionálne zručnosti, a vedieť konštruktívne a kreatívne riešiť konflikty
E
(ang. Emotive) emocionalizácia – cieľom je naučiť jednotlivca rozvíjať city, vedieť komunikovať emócie, vedieť regulovať negatívne emócie a prežívanie a rozvíjať empatiu, vrátane afektívnej a kognitívnej empatie
R
(ang. Resilio) odolnosť – zámerom je u detí a dospievajúcich rozvíjať schopnosť prekonávať prekážky, efektívne riešiť konflikty v reálnom prostredí a online prostredí, rozvíjať stratégie zvládania záťažových situácií, rozvíjať úctu k sebe a druhým, rozvíjať schopnosť interpretovať prekážky ako príležitosti pre učenie a rast a naučiť jednotlivcov vedieť porozumieť sebe samým.
Záver
Uvedená metodika je súčasťou riešenia projektu KEGA (e-)Prevencia kyberagresie u generácie Z, ktorá po dopracovaní bude slúžiť ako nástroj primárnej prevencie kyberagresie pedagogickým a odborným zamestnancom škôl a školských zariadení. Apriori bude metodika určená sociálnych pedagógom, školským psychológom, špeciálnym pedagógom, ale aj vychovávateľom a učiteľom pri ich sociálno-výchovnej práci s deťmi a žiakmi. Usudzujeme, že posilňovanie sebaúcty, sebaobrazu a sebaidentity screenagerov sa odrazí na ich sociálno-emocionálnych zručnostiach, pri rozvíjaní vzťahových kompetencií, ako aj schopnosti prekonávať prekážky a vidieť ich ako príležitosti pre sebarealizáciu a vlastnú formáciu osobnosti. Predpokladom rozvíjania sebaúcty, sebaobrazu a sebaponímania jednotlivca je jednak spolupráca medzi pomáhajúcimi profesiami, vrátane podporného školského tímu, ako aj dlhodobá realizácia aktivít a činností stimulujúcich pozitívne aspekty osobnosti screenagera, tak po kognitívnej, afektívnej ako aj psychomotorickej stránke.
Autorky: doc. PaedDr. Katarína Hollá, PhD. Mgr. Kristína Bielčiková Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Katedra pedagogiky PF
Použitá literatúra
BREWER, G., KERSLAKE, J. (2015). Cyberbullying, self-esteem, empathy and loneliness. Computers in Human Behavior, 48, 255–260. https://doi.org/10.1016/j.chb.2015.01.073
FANTI K.A., HENRICH C.C. (2014). Effects of Self-Esteem and Narcissism on Bullying and Victimization during Early Adolescence. J. Early Adolesc. 2014;35:5–29. doi: 10.1177/0272431613519498. CHEN, F., GARCIA, O. F., FUENTES, M. C. et al. (2020). Self-Concept in China: Validation of the Chinese Version of the Five-Factor Self-Concept (AF5) Questionnaire. In Symmetry vol. 12, no. 5 ISSN 2073-8994. Dostupné z: doi:10.3390/sym12050798.
MACIONIS, J. J. AND GERBER, L. M., (2010). Sociology, Seventh Canadian Edition, Pearson Education, Canada.
LEI, H., MAO, W., CHEONG, CH.M. et al. (2019). The relationship between self-esteem and cyberbullying: A meta-analysis of children and youth students. Current Psychology https://doi.org/10.1007/s12144-019-00407-6.
RODRÍGUEZ-HIDALGO, A.J., PANTALEÓN, I., DIOS, I., FALLA, D. (2020) Fear of COVID-19, Stress, and Anxiety in University Undergraduate Students: A Predictive Model for Depression Front Psychol. 2020; 11: 591797. doi: 10.3389/fpsyg.2020.591797
VALIHOROVÁ, M., HOLÁKOVÁ, B., MILANOVÁ, M. (2017). Školský psychológ a podpora sebaúcty pri prevencii výskytu kyberšikany. In Školský psychológ / Školní psycholog roč. 18, č. 1, s. 94 – 101. ISSN: 2695-0154. Dostupné z: https://journals.muni.cz/skolnipsycholog/article/view/12187
VALKENBURG, P.M., VAN DRIEL, I., BEYENS, I. (2021) The associations of active and passive social media use with well-being: A critical scoping review. New Media and Society. https://doi.org/10.1177/14614448211065425.
WENDT, W.G., APPEL-SILVA, M., KOVAS, Y., BLONIEWSKI, T. (2019). Links Between Cyberbullying, Depression And Self-Esteem In A Sample Of Brazilian Adolescents. In S. Malykh, & E. Nikulchev (Eds.), Psychology and Education - ICPE 2018, vol 49. European Proceedings of Social and Behavioural Sciences (pp. 782-793). Future Academy. https://doi.org/10.15405/epsbs.2018.11.02.90
ZELINA, M. 1996. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava: Iris. 230 s. ISBN: 80-967013-4-7 ZOŠÁKOVÁ, K. (2022). Virtuálne ohrozenia stredoškolskej mládeže v 21. storočí a možnosti ich prevencie v školskom prostredí. DIZERTAČNÁ PRÁCA. BANSKÁ BYSTRICA : UNIVERZITA MATEJA BELA.