Komunikácia medzi pacientom a lekárom je jedným z kľúčových prvkov adekvátnej liečby chronických chorôb. Na jej efektívnosť môže vplývať častejší výskyt depresie, anxiety a hostility, pričom negatívny vplyv týchto premenných bol popisovaný vo vyššej miere u členov etnických menšín. Cieľom tejto práce je analyzovať vzťah medzi poskytovaním informácií a hostilitou, depresiou a anxietou u rómskych a nerómskych kardiovaskulárnych pacientov. Skúmaný súbor tvorilo 878 (123 rómskych a 755 nerómskych) pacientov s priemerným vekom 57,81 ± 7,58 rokov. Sociodemografické a klinické dáta boli získané pomocou štruktúrovaného rozhovoru a kardiologického vyšetrenia. Poskytovanie informácií bolo merané škálou Health Services Interview (HSI), hostilita bola meraná pomocou škály Cook-Medley Hostility Scale (CMHS), anxieta a depresia pomocou dotazníka Hospital Anxiety and Depression scale (HADS). Pre štatistické analýzy boli použité chí-kvadrátový test, t-testy a korelačné koeficienty. Výsledky analýz ukázali, že nízka intenzita pozitívneho poskytovania informácií (jasné a zrozumiteľné, otvorené, úplné, taktné) je asociovaná s vyššou mierou hostility u rómskych aj nerómskych pacientov. Úradné a neosobné poskytovanie informácií je asociované s vyššou hostilitou a podobná asociácia bola pozorovaná medzi informáciami vyvolávajúcimi obavy a vyššou mierou anxiety u rómskych pacientov. Pri poskytovaní informácií v zdravotníctve je dôležité brať do úvahy psychologické nastavenie pacienta, konkrétne hostilitu, úzkosť, depresiu a využívať adekvátnu komunikáciu obzvlášť u rómskych kardiovaskulárnych pacientov.

Inštitúcia väzenského ústavu a samotné umiestnenie v takomto zariadení predstavuje pre obvinených a odsúdených potrebu prispôsobiť sa novým podmienkam. U niektorých uväznených osôb sa s touto zmenou spája výzva čeliť novým emocionálnym a sociálnym problémom. Prítomnosť sociálnej opory pozitívne vplýva na celkovú pohodu väznených osôb. Spolu s fungujúcou a spoľahlivou sociálnou sieťou pomáha obvineným a odsúdeným prekonávať dopady súvisiace s uväznením. Prístup k zdrojom sociálnej opory počas uväznenia môže znižovať stresové podnety spojené s umiestnením vo väzenskom ústave, jeho priebehom až po fázu spojenú s prepustením z neho.

Príspevok je zameraný na osobnosť obete šikanovania a kyberšikanovania. Preto sa v príspevku venujeme varovným signálom a následkom šikanovania u obete. Poukazujeme na problémy, ktoré sa objavujú u obete, a zaraďujeme ich do kategórií, ktoré sa prejavujú psychickými a somatizujúcimi symptómami.

Čo je zmyslom nášho života? Má náš život vôbec nejaký zmysel? Odpoveď na túto otázku hľadali už aj starogrécki filozofi ako Sokrates, Platón, Aristoteles a ďalší. Otázka zmyslu života sa prejavuje aj v kresťanstve a mnohí ho hľadajú počas svojho života. Náš život má zmysel dovtedy, kým máme pred sebou ciele, ktoré chceme dosiahnuť. Život bez cieľov možno len prežívať, zmysluplný život nás však napĺňa a robí nás šťastným. Podľa V. E. Frankla zmysel života môže nájsť každý človek a je skrytý aj v nepriaznivých životných situáciách. Často ho objavujeme práve vďaka nim.

Napriek tomu, že si človek ciele dáva, nie vždy ich aj dosahuje. Prekážky sú prirodzenou súčasťou dosahovania cieľov. Nahromadenie viacerých prekážok môže u jedinca vyvolať stav prežívania akčnej krízy, ako významný intrapsychický konflikt či zotrvať alebo odkloniť sa z cesty k cieľu. V prípade prekážok a akčnej krízy má jedinec viacero možností ako ich prekonať. Môže zvýšiť svoje úsilie a pokračovať v dosahovaní cieľa (goal engagement), alebo má možnosť úplne sa cieľa zrieknuť, upustiť (goal disengagement), ale aj ho pozmeniť do reálnejšej, dosiahnuteľnejšie podoby – redefinovanie cieľa (goal reengagement). Je rovnako adaptívne a zdravé, reagovať na prekážky tak, že jedinec svoje úsilie zvýši, ako aj že od takého cieľa upustí, alebo ho minimálne pozmení. Špecificky náročné situácie v podobe závažného ochorenia alebo zhoršenia zdravotného stavu sú časté interferujúce premenné na ceste za osobným cieľom. Práve možnosti zrieknutia alebo redefinovania cieľa sú v oblasti zdravia pomerne nové a ponúkajú nový pohľad na špecifiká dosahovania osobných cieľov narušených vážnou diagnózou.

Skutočne prírodné, bez nepríjemných vedľajších účinkov a účinné, to sú obvyklé prívlastky najrôznejších metód alternatívnej medicíny. Tieto sľuby znamenajú pre chorých a ich blízkych nádej na uzdravenie bez ohľadu na to, aké falošné sú. O rizikách spojených s alternatívnou medicínou sa ľudia dozvedajú len málo. Už len základné právo každého pacienta, teda právo na zrozumiteľné vysvetlenie zamýšľaného vyšetrenia i navrhovanú liečbu, s ohľadom na schopnosť chorého pochopiť a porozumieť tomu, čo ich čaká, je bežne porušované. Cieľom toho príspevku je preto poukázať na možné následky alternatívnej medicíny, ktorá je v súčasnosti, takmer nepostihnuteľná a praktizovaná bez toho, aby bola vedecky dokázaná jej účinnosť.