Nedostatok sestier je globálny problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu zdravotnej starostlivosti. Mladé začínajúce sestry čelia mnohým výzvam vrátane vysokej miery stresu, vyhorenia a nízkej podpory na pracovisku. Odhaduje sa, že približne 18 % z nich opúšťa profesiu už počas prvého roka praxe. Významným faktorom udržania sestier v profesii je systematická podpora na úrovni organizácie, kolegov a zdravotníckeho sektora. Podpora mladých sestier je nevyhnutná pre stabilizáciu pracovnej sily v zdravotníctve. Je potrebné posilniť mentorstvo, zabezpečiť priaznivé pracovné prostredie a adekvátne finančné ohodnotenie. Tieto kroky môžu zvýšiť spokojnosť mladých sestier a ich ochotu zotrvať v profesii.

Školská sestra v zahraničí má dlhú históriu, pričom jej kompetencie okrem iného zahŕňajú manažment chronických ochorení a kontinuálnu zdravotnú výchovu. Na Slovensku je pozícia školskej sestry menej bežná, ale projekt Zdravotnícky pracovník v školách sa snažil situáciu zmeniť. Školská sestra zabezpečuje starostlivosť o žiakov, realizuje prevenciu, edukuje v oblasti zdravia, športu a výživy.

Úvod: Obezita je ochorenie, pri ktorom je prevencia mnohokrát účinnejšia ako liečba. Za najúčinnejší spôsob zníženia telesne hmotnosti sa preukázal komplexný manažment obezity pozostávajúci zo štyroch pilierov: výživa, fyzická aktivita, zmena životného štýlu, farmakoterapia. Cieľ: Cieľom štúdie bolo zistiť, či pohybová aktivita pred účasťou na programe redukcie telesnej hmotnosti pozitívne ovplyvňuje znižovanie vybraných antropometrických ukazovateľov nadváhy a obezity po absolvovaní preventívneho programu. Metodika: Pre mapovanie pohybovej aktivity respondentov sme použili Baeckeho dotazník pohybovej aktivity. Výskumnú vzorku tvorilo 244 respondentov, 60,7% žien (n=144) a 39,9% mužov (n=96). Výber respondentov bol zámerný. Dodržali sme základné etické prístupy pre výskum. Získané údaje sme vyhodnotili pomocou deskriptívnej a inferenčnej štatistiky, využili sme program SPSS 22.0 a Excel. Hodnota hladiny významnosti bola stanovená na α = 0,05. Výsledky: Medzi pohybovou aktivitou získanou predúčasťou v redukčnom programe a vybranými antropometrickými ukazovateľmi nadváhy a obezity po absolvovaní preventívneho programu (telesná hmotnosť, obvod pása, BMI, WHR, viscerálny tuk) u mužov (p > 0,05) ani u žien (p > 0,05) neexistuje štatisticky významná súvislosť. Jediný štatisticky významný vzťah bol zistený v prípade indexu voľného času a zmenou v indexe WHR, pričom čím vyššia bola aktivita mužov vo voľnom čase, tým viac sa zvyšoval rozdiel indexu WHR po absolvovaní preventívneho programu (r_S = 0,213. p < 0,05). Záver: Deficit pohybovej aktivity v súčasnosti predstavuje problém takmer všetkých ľudí. Pohybová aktivita má nezávisle na svojom účinku na telesnú hmotnosť podstatný vplyv na zdravotný stav a je neodmysliteľnou súčasťou prevencie a liečby obezity

Na Oddelení dlhodobo chorých (ODCH) bolo v období január 2021 - júl 2024 hospitalizovaných 116 pacientov s klostrídiovou enterokolitídou (KE). Vekový priemer bol 79,87, dĺžka hospitalizácie 24,46 týždňa. Rozvoj KE vznikol do 15 dní od hospitalizácie na ODCH. Polymorbídnych bolo75,86%. Dominovali symptómy hnačka (100%); nauzea (26,72%); nechutenstvo u (81,89%) a celková slabosť (93,10%). Morbiditu zhoršovali uroinfekcie o (42,14%); enteritídy (59,48%); febrilné stavy (60,35%); bronchopneumónie (58,62%); sepsy alebo gangrény (22,41%). Imobilných bolo (75,86%) a dekubity malo (54,31%) chorých s KE. Clostrídium difficile infekcia (CDI) sa potvrdila u (92,24%) pacientov. Kombinovanú terapiu antibiotikami dostávalo 69,82% a izolovaných bolo 12,93% chorých. Nasogastrickú sondu malo zavedenú (34,11%) a permanentný katéter (87,06%) pacientov. Z KE sa vyliečilo 46,55% pacientov; (32,75%) exitovalo a (14,65%) bolo preložených na chirurgiu alebo jednotku intenzívnej starostlivosti.

Úvod: Komunikácia generácie Z je determinovaná technológiou, je stručná a vizuálna. Materiál a metódy: Kvantitatívna štúdia bola uskutočnená medzi septembrom 2023 a októbrom 2024 na súbore 263 študentov TnUAD v Trenčíne. Kritériá pre zaradenie do štúdie boli štúdium v jednom zo zdravotníckych odborov a príslušnosť ku generácii Z (narodení v rokoch 1996-2009). Respondenti vyplnili dotazník s 24 výrokmi týkajúcimi sa komunikácie pomocou Likertovej stupnice. Výsledky a diskusia: Analýza zistení v súbore študentov generácie Z priniesla odlišné výsledky, než tie, ktoré sú uvádzané najmä v zahraničných štúdiách. Študenti zdravotníckych odborov sa považujú za asertívnych, diskrétnych, uprednostňujú osobnú a vizuálnu komunikáciu a okamžitú spätnú väzbu. Záver: Generácia Z prináša nové generačné atribúty komunikácie, ktoré ovplyvňujú a budú ovplyvňovať vzdelávanie na univerzitách v zdravotníckych profesiách. Toto je výzva pre vysokoškolských učiteľov a vyžaduje si zmeny v dizajne výučby s využitím vizuálnych technológií.

Diabetes mellitus je chronické metabolické ochorenie, ktoré patrí medzi hlavné globálne zdravotné problémy 21. storočia. Tento príspevok analyzuje patofyziologické mechanizmy rozvoja diabetu, so zvláštnym dôrazom na úlohu výživy v jeho prevencii a liečbe. Diskutuje sa o významnosti nízkoglykemických diét, dôležitosti dostatočného príjmu vitamínov a minerálov, ako aj o racionalizácii stravovania prostredníctvom využitia výživovej pyramídy. Dôraz sa kladie na komplexný prístup zahŕňajúci farmakologickú liečbu, fyzickú aktivitu a diétne opatrenia.

Hlavným poslaním starostlivosti o onkologických pacientov je kontrola bolesti, maximálne obnovenie a uchovanie funkcií v oblasti pohybového systému, edukácia, psychická podpora a zabezpečenie optimálnej kvality života. Cieľom príspevku je metódou naratívnej prehľadovej štúdie, sumarizovať a interpretovať závery štúdií zaoberajúce sa benefitmi pohybovej aktivity pri prevencii a liečbe onkologických ochorení. Preskúmali sme publikované štúdie, systematické prehľady a metaanalýzy výsledkov súvisiacich s pohybovou aktivitou v domácej i zahraničnej literatúre. Súčasné publikácie poskytujúce odhady preventívnych frakcií onkologických ochorení naznačujú, že približne polovici všetkých prípadov ochorení je možné predísť. Fyzické cvičenie popri štandardnej starostlivosti o pacienta s onkologickým ochorením môže zlepšiť kvalitu jeho života, najmä fyzické fungovanie, zmierniť depresiu a únavu.