Dnes sme svedkami prenikania umelej inteligencie (AI) do nášho každodenného života, hoci si to ani neuvedomujeme. Jej prítomnosť sa prejavuje v rôznych sférach činnosti a predstavuje nové úlohy v priemyselných a technologických odvetviach, v zdravotníctve, doprave a iných oblastiach. Svoje uplatnenie nesporne nachádza aj vo vzdelávaní, a tým určuje fungovanie školských inštitúcií, najmä učiteľov a samotných žiakov, ale vyvoláva aj otázky integrity školy. Alarmujúca je nielen ľahká dostupnosť nástrojov generatívnej umelej inteligencie, ale aj problémy s jej detekciou, čo súvisí so súčasnými humanizátormi (tzv. chatbot, humbot; bypass GPT alebo bypass HIX). Ich úlohou je zmeniť obsah generovaný AI na ľudskejší, takpovediac „poľudšťujú“ text. Paradoxom však je, že v súčasnosti píšeme práve o snahe poľudštiť („humanizovať“) niečo, čo je „umelého“ pôvodu a vzniká ako produkt ľudského myslenia a vynaliezavosti. Táto prehľadová štúdia analyzuje riziká, ktoré so sebou „humanizácia“ prináša do súčasného školského prostredia.

Príspevok vznikol so zámerom poukázať na hlavné východiská koncepcie a systému sociálnej andragogiky, ktoré vyplynuli z činnosti Katedry andragogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdia vyzdvihuje vklad J. Perhácsa, M. Machalovej a L. Szabovej-Šírovej do rozvoja sociálnej andragogiky. Vracia sa k výsledkom vedecko-výskumného snaženia bratislavskej katedry andragogiky a jej krokom v budovaní študijného zamerania sociálna andragogika, ktoré udali smer vývoja sociálnej andragogiky aj na ďalších pracoviskách na Slovensku a v Čechách.

V príspevku poukazujeme na dôležitosť inovácií, interdisciplinárneho prístupu a špecializácie v teórii aj praxi sociálnej práce a tiež na vysokoškolskú profesijnú prípravu sociálnych pracovníkov v oblasti preventívnej edukačnej sociálnej práce. Vymedzujeme perspektívu preventívnej edukačnej sociálnej práce a navrhujeme inovatívny prístup k sociálnym klientom a k sociálnej pomoci prostredníctvom edukačného sociálneho poradenstva. Formulujeme perspektívu realizácie preventívnej edukačnej sociálnej práce v spoločenskej praxi.

Príspevok je orientovaný na sumarizáciu poznatkov z oblasti lektorskej praxe a poskytuje teoretické východiská sebareflexie ako predpokladu kvalitného vzdelávania. Práca má teoretický charakter a prostredníctvom využitia vedeckých metód analýzy a komparácie objasňuje problematiku sebareflexie v práci lektora. Hlavným cieľom príspevku je pomocou vedeckej metódy komparácie porovnať reflexívny a nereflexívny prístup lektora v rámci výchovno–vzdelávacieho procesu a na tomto základe tak vyzdvihnúť význam sebareflexie v lektorskej činnosti.

V príspevku nastoľujeme potrebnosť a povahu nového druhu sociálneho poradenstva – Edukačné sociálne poradenstvo. Ide o spôsob akceptovania sociálnej funkcie edukácie dospelých v poradenstve a v riešení sociálnych problémov jednotlivcov, skupín a komunít.. Edukačné sociálne poradenstvo prezentujeme ako koncept a inovatívnu zložku systému sociálnej práce. Vymedzujeme ciele edukačného sociálneho poradenstva a úlohu celoživotného učenia sa v kontexte sociálnej práce.

Text se zaměřuje na zmapování inkluzivních přístupů k dospělým osobám s mentálním postižením v rámci České republiky. Konkrétně mapuje možnost využití služeb státních zařízení pro výše uvedenou cílovou skupinu. Příspěvek je složen z teoretické a praktické části. Teoretický oddíl vymezuje základní terminologii, praktická část textu popisuje jednotlivé typy sociálních služeb a jejich počet pro osoby s mentálním postižením ve věku nad 45 let.

Príspevok v teoreticko – empirickej dimenzii na jednej strane deskriptívne poukazuje na všeobecne známe etické princípy sociálnej práce. Na druhej strane ich konfrontuje s doterajšou aplikačnou praxou a dosiahnutými výsledkami v riešení sociálno – ekonomickej degradácie marginalizovaných a exkludovaných rómskych spoločenstiev, existenčne žijúcich v segregovaných osadách, či mestských štvrtiach.