Andragogika

Microlearning má široké využitie vo vzdelávaní dospelých. Príspevok má teoretický charakter, analyzuje microlearning a jeho využitie v online a offline prostredí, popisuje niekoľko pravidiel tvorby takéhoto vzdelávania, jeho výhody a spôsoby vizualizácie obsahu. Posledná časť je venovaná nástrojom a online platformám microlearningu.

V príspevku diskutujeme o integrite človeka a živote ľudí dneška. Poukazujeme na nedeliteľnosť človeka, teda spojitosť ducha, duše a tela ľudí s ich životnou energiou. Človeka rešpektujeme ako holistickú (celkovostnú) bytosť v konkrétnom prostredí jeho žitia.

Príspevok je zameraný na problematiku psychologických aspektov získavania nových cieľových skupín v edukácii dospelých. V jednotlivých častiach príspevku identifikujeme a objasňujeme tri základné psychologické východiská, ktoré považujeme za dôležité v procese získavania dospelých osôb pre ich edukáciu: 1. zmenu poznania dospelého človeka, 2. osoba dospelého človeka, 3. edukačné signály pre dospelých.

V príspevku uvádzame exkurz do obdobia, kedy sa utváral vedný odbor sociálna práca a vysokoškolský študijný odbor sociálna práca na Slovensku. Identifikujeme iniciátorov rozvoja sociálnej práce na Slovensku. Vymedzujeme vedecké a odborné iniciatívy a aktivity vybraných univerzitných pracovísk v kontexte rozvoja sociálnej práce. Uvádzame vysokoškolské pracoviská, ktoré sa pričinili o rozvoj vedného a vysokoškolského študijného odboru sociálna práca na Slovensku.

Príspevok vznikol so zámerom poukázať na hlavné východiská koncepcie a systému sociálnej andragogiky, ktoré vyplynuli z činnosti Katedry andragogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdia vyzdvihuje vklad J. Perhácsa, M. Machalovej a L. Szabovej-Šírovej do rozvoja sociálnej andragogiky. Vracia sa k výsledkom vedecko-výskumného snaženia bratislavskej katedry andragogiky a jej krokom v budovaní študijného zamerania sociálna andragogika, ktoré udali smer vývoja sociálnej andragogiky aj na ďalších pracoviskách na Slovensku a v Čechách.

Obdobie staroby a starnutia patrí neodmysliteľne k životu jedinca. S premenou spoločnosti je spojený aj samotný fakt starnutia celej populácie, nakoľko stúpa počet ľudí v seniorskom veku. Hoci je starnutie sprevádzané nespočetnými zmenami či už v oblasti biologickej, psychickej alebo sociálnej, nemala by byť táto etapa pre seniorov šedým obdobím. Seniori by si mali vyberať, akým smerom sa ich život bude uberať a jednou z alternatív aktívneho a zmysluplného trávenia času a reakcií na zmenu je zapojenie sa do procesu vzdelávania. Štát by sa mal podieľať sa zaistení dostatočných edukačných eventualít pre osoby v seniorskom veku. Seniori by mali byť podporovaní vo vzdelávaní jednak zo strany samotnej rodiny, tak i zo strany sociálnych pracovníkov, nakoľko pri participácii na vzdelávacích aktivitách musia prekonávať rad bariér.

V príspevku poukazujeme na dôležitosť inovácií, interdisciplinárneho prístupu a špecializácie v teórii aj praxi sociálnej práce a tiež na vysokoškolskú profesijnú prípravu sociálnych pracovníkov v oblasti preventívnej edukačnej sociálnej práce. Vymedzujeme perspektívu preventívnej edukačnej sociálnej práce a navrhujeme inovatívny prístup k sociálnym klientom a k sociálnej pomoci prostredníctvom edukačného sociálneho poradenstva. Formulujeme perspektívu realizácie preventívnej edukačnej sociálnej práce v spoločenskej praxi.

Súčasnosť kladie nároky na široký diapazón schopností jednotlivých ľudí. V nebývalej miere a v masovom meradle sa do popredia dostala požiadavka zvyšovania schopností a kvality výkonov v rozmanitých druhoch činnosti, v komunikácii, vo vzťahoch. Je pravdepodobné, že súčasný spoločenský „tlak“ a stúpajúce požiadavky prostredia, na sociálnu a psychickú adaptáciu jednotlivcov, sa bude naďalej zosilňovať. Táto skutočnosť vyžaduje vo zvýšenej miere rešpektovať osobnosť človeka, jej postavenie a prestíž v systéme vzťahov a činností v sociálnom prostredí. Je potrebné viac, než inokedy predtým, zaujímať sa o reálne možnosti jednotlivých osobností v rámci pripravenosti ľudí k riešeniu čoraz výraznejších protirečení medzi individuálnymi a spoločenskými, alebo skupinovými životnými záujmami. Mať na zreteli nielen pochopenie schopnosti adaptability, ale aj možností mobility a aktivizácie nových psychologických a sociálnych kompetencií človeka. V skúmaní osobnosti človeka je potrebné tiež prekonávať zjednodušené uvažovanie spôsobom redukcie človeka na fenomén iba ľudskej existencie alebo empirickej jednotliviny.