Introduction

Nízko-sacharidová diéta patrí medzi populárne druhy stravovania pri permanentne sa zvyšujúcej incidencii diabetu a obezity. Pri nízko-sacharidovej diéte je obmedzený príjem sacharidov na menej ako 45 % a pri veľmi nízko-sacharidovej diéte (ketogénna diéta) môžu byť prijímané sacharidy obmedzené len na 20 g/deň. Štúdie ukazujú, že diéty s nízkym obsahom sacharidov vedú k výraznému chudnutiu a zlepšeniu niektorých zdravotných ukazovateľov, ako je cholesterol, triglyceridy a glykémia. Tieto diéty sa bežne používajú už desaťročia a odporúčajú ich aj mnohí lekári. Najlepšie na tomto stravovaní je, že zvyčajne sa nemusia počítať kalórie alebo konzumovať špeciálnu stravu. Všetko, čo je potrebné urobiť, je konzumovať vyššie množstvo bielkovín alebo zdravých tukov.

Článok poukazuje na možnosti zamestnania ľudí s fyzickým postihnutím z ich pohľadu. V teoretickej časti článku sú vymedzené pojmy čo je fyzické postihnutie a s ním spojené zamestnávanie. Spomenuté sú projekty, ktoré sa realizovali v Slovenskej republike na pomoc pri zamestnaní ľudí s fyzickým postihnutím. Vo výskumnej časti článku sú výsledky z kvalitatívneho výskumu, pri ktorom bola použitá metóda interview zameraná na ľudí s fyzickým postihnutím. Cieľom výskumu bolo zistiť, aké sú možnosti zamestnanosti ľudí s fyzickým postihnutím. V závere článku uvádzame konkrétne návrhy pre ľudí s fyzickým postihnutím na ďalšie možnosti zamestnávania ľudí s fyzickým postihnutím.

Publikácia ponúka v troch kapitolách spracovanie problematiky development centier z pohľadu stability a spokojnosti zamestnancov, ako aj pracovnej motivácie. Upriamuje pozornosť na rozvojové assessment centrá, s cieľom nachádzať súvislosti a spojitosti so stabilitou, fluktuáciou zamestnancov, pracovnou spokojnosťou ako i pracovnou motiváciou.

Úvod: Liečba onkologických ochorení napriek tomu, že je veľa krát úspešná, prináša so sebou aj mnoho negatív. Najvýznamnejšie sú vedľajšie účinky chemoterapie a rádioterapie. Prejavy nežiaducich účinkov môžu byť včasné a neskoré, postihujú rôzne orgány a systémy. K veľmi obávaným komplikáciám patrí postihnutie ústnej dutiny. Zápal ústnej sliznice, defekty v oblasti jazyka, pier, porucha vnímania chuti, zníženie salivácie a i. znižujú kvalitu života pacientov. Preto je veľmi dôležitá včasná diagnostika, liečba a tímová starostlivosť. Predovšetkým v ústavnej starostlivosti je dôležitým členom tímu sestra. Cieľ: Hlavným cieľom je prezentovať osobitosti ošetrovateľskej a tímovej starostlivosti o ústnu dutinu pacienta po onkostatickej liečbe. Čiastkové ciele sú: Poukázať na význam interdisciplinárnej starostlivosti pri liečbe onkologicky chorých. Porovnať starostlivosť o ústnu dutinu pacienta pri chemoterapii a rádioterapii. Materiál a metódy: Hlavnou metódou bola prípadová štúdia. Doplňujúcimi metódami boli neštruktúrovaný a pološtruktúrovaný rozhovor, pozorovanie, analýza dokumentu, hodnotiace škály (VAS, Kritéria hodnotenia ťažkostí MDU podľa WHO, Kritéria hodnotení komplikácii v ústnej dutine a MDÚ podľa NCI CTC kritérií). Objektom výskumu boli pacienti liečení na Klinike radiačnej a klinickej onkológie ÚVN Ružomberok. Jeden pacient absolvoval chemoterapiu a druhý rádioterapiu. Výber pacientov bol zámerný. Výsledky: Kvalitatívnou analýzou sme zistili, že obaja pacienti mali následkom liečby postihnutú ústnu dutinu. U prvého pacienta vznikla postradiačná mukozitída- edém, pálenie sliznice a mal porušené vnímanie chutí a sťažené prehĺtanie. Druhý pacient mal neutropéniu a toxickú mukozitídu. U oboch bola zahájená miestna a celková liečba ako aj úprava stravovacieho režimu. Počas hospitalizácie pacienta a ambulantnej liečbe došlo ku zmierneniu ťažkostí. Záver: Starostlivosť o ústnu dutinu onkologicky chorých je veľmi dôležitá. Zahŕňa nielen liečbu postihnutej ústnej sliznice, ale významné sú i preventívne opatrenia a dôkladná hygiena ústnej dutiny. Sestry a lekári svojim zodpovedným prístupom a pravidelnou kontrolou významne prispievajú k identifikácii problému, včasnej liečbe, zlepšeniu komfortu a zdravotného stavu pacienta.

CIELE: Výskumný článok hľadá odpovede na dve otázky: s akými sociálno-patologickými javmi sa stretávame v školskom prostredí a kto zabezpečuje prevenciu pred danými javmi. METÓDY: Metódu zbierania dát pomocou dotazníka sme si zvolili práve preto, že sme chceli bližšie spoznať úprimné názory učiteľov na sociálnu prácu v rezorte školstva a odhaliť sociálno-patologické javy, ktoré sa vyskytujú na týchto školách. Výskum sa nám podarilo uskutočniť na 4 základných školách v Nitrianskom kraji a dotazníky nám vyplnilo 52 učiteľov, z tohto počtu bolo 32 triednych učiteľov a priemerné pôsobenie v pedagogickej praxi bolo 15,8 rokov. Z celkového počtu triednych učiteľov bolo 17 na prvom stupni a 15 na druhom stupni základných škôl. VÝSLEDKY: Naše zistenia ukazujú na viaceré skutočnosti, ktoré podporujú úvahy o potrebe školskej sociálnej práce. Patrí sem hlavne priznanie učiteľov, že na základných školách sú prítomné sociálno-patologické javy; školskí sociálni pracovníci môžu poskytnúť žiakom podporu, pomáhať im prekonávať problémy vo vzdelávaní spôsobené sociálnymi problémami, pomáhať pri začleňovaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami; vykonávať prevenciu. IMPLIKÁCIE PRE SOCIÁLNU PRÁCU: Treba si uvedomiť, že škola iba dotvára a formuje výchovný proces, ktorý musí byť v prvom rade vytváraný v domácom prostredí. A tu opäť vidíme miesto, kde by sa vedel sociálny pracovník uplatniť – práca s rodinou žiaka. Školský sociálny pracovník by na školách mal byť v kontakte so žiakmi a ich rodičmi, aby im dokázal reálne pomôcť pri výskyte problému.