Táto štúdia poskytuje prehľad o aplikácii a prínosoch projektívnych technik v supervízii pomáhajúcich profesionálov. Zdôrazňuje rastúce uznanie týchto netradičných prístupov pri podpore hlbších vhľadov, zlepšovaní profesionálneho rozvoja a posilňovaní supervízneho vzťahu. Objasňuje sémantický posun od tradičných diagnostických projektívnych nástrojov k ich využitiu ako expresívnych a symbolických nástrojov v supervízii. Štúdia analyzuje teoretické základy, kľúčové techniky a ich vplyv na sebauvedomenie, riadenie prenosu a protiprenosu a prevenciu vyhorenia. Štúdia polemiku uzatvára odporúčaniami pre prax a budúci výskum, zdôrazňujúc potrebu robustnejšieho empirického overenia pre širšie prijatie týchto sľubných prístupov.

Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný prístup zameraný na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami. V nemocničnom prostredí zohráva sesterský personál kľúčovú úlohu pri poskytovaní kontinuálnej starostlivosti, ktorá zahŕňa fyzickú, psychosociálnu a duchovnú podporu pacientov a ich rodín. Tento článok podrobne analyzuje súčasné výzvy, špecifiká ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti, potrebu špecializovaného vzdelávania a multidisciplinárnej spolupráce. Zdôrazňuje význam integrácie paliatívnych princípov do bežnej klinickej praxe a predstavuje odporúčania pre optimalizáciu ošetrovateľskej starostlivosti v nemocničnom prostredí.

Nová forma komunikačnej technológie – internet – ponúka ľuďom s poruchou sluchu možnosť plnej účasti a inklúzie do sociálnej spoločnosti. Táto štúdia poskytuje prehľad o ľuďoch s rôznym stupňom straty sluchu, ktorí majú prístup k dostupným digitálnym komunikačným technológiám. Analyzuje ich používanie sociálnych médií na komunikáciu a získavanie informácií, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života jednotlivcov so stratou sluchu. Výsledky a interpretácia tejto štúdie poskytujú cenné informácie, ktoré môžu ľudia využiť na ďalšie zlepšovanie a rozvoj komunikačných technológií s rôznymi typmi sociálnych médií.

Samovražda predstavuje vážnu výzvu pre verejné zdravie v globálnom meradle. Odráža zložité interakcie medzi psychologickými, sociálnymi a ekonomickými determinantmi. Porozumenie samovražednému správaniu si vyžaduje komplexné, multidisciplinárne prístupy k prevencii a intervencii. Cieľom tejto štúdie bolo porovnať aktuálne epidemiologické vzorce a trendy v samovraždách naprieč Európou, so zvláštnym zreteľom na krajiny strednej a východnej Európy, pričom globálny a západoeurópsky kontext slúžil ako porovnávací rámec. Do štúdie sme zahrnuli literatúru publikovanú v rokoch 2015 až 2025. Štúdie boli vyhľadávané v databázach Web of Science, PubMed, CINAHL a Embase, v súlade s Joanna Briggs Institute (JBI) odporúčaniami pre scoping review. Zároveň sme sa snažili poskytnúť dôkazy podporujúce koncept multikauzality samovražedného správania, s osobitným zreteľom na spoločenské a komunitné determinant. Celkovo bolo identifikovaných a analyzovaných 22 relevantných štúdií. Táto prehľadová štúdia poukazuje na celkový pokles úmrtnosti v dôsledku samovrážd v krajinách Európskej únie za poslednú dekádu. Tento pozitívny trend však nezohľadňuje výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami, pričom úmrtnosť na samovraždu je významne vyššia vo východoeurópskom regióne. Naše zistenia naznačujú, že tieto rozdiely môžu odrážať systémové nedostatky v oblasti poskytovania starostlivosti o duševné zdravie, ako aj širšie sociokultúrne faktory, vrátane socioekonomických podmienok, pretrvávajúcej stigmatizácie duševných porúch, nižšej dostupnosti psychologickej a psychiatrickej starostlivosti, vyššej miery konzumácie alkoholu či sociálnej izolácie a osamelosti. Za kľúčové považujeme aj zohľadnenie geopolitického napätia a následnej ekonomickej a sociálnej nestability. Integrácia týchto dimenzií do rámca prevencie a intervencií môže prispieť k hlbšiemu porozumeniu komplexnej a dynamickej prepojenosti medzi environmentálnymi, spoločenskými a politickými determinantmi zdravia.

Osteoartróza (OA) patrí medzi najčastejšie degeneratívne muskuloskeletálne ochorenia, s narastajúcou prevalenciou v dôsledku starnutia obyvateľstva, rastúceho výskytu obezity a úrazov. Významným dôsledkom OA je zníženie kvality života pacientov, vrátane obmedzení v sociálnej participácii. Medzi faktory, ktoré môžu vplývať na sociálnu participáciu u pacientov s OA patria klinické a psychologické faktory. Cieľom tejto práce bolo preskúmať vzťah funkčného stavu, bolesti, únavy, úzkosti, depresie a sociálnej participácie u pacientov v konečnom štádiu OA. Skúmaný súbor tvorilo 423 pacientov s OA kolenného (n=241) a bedrového (n=182) kĺbu (priemerný vek 65,1±8,4 a 63,5±9,7 rokov). Dáta boli získané pomocou štruktúrovaného rozhovoru a seba-výpoveďových dotazníkov Oxford Knee Score (OKS), Harris Hip Score (HHS), Knee injury/Hip disability and Osteoarthritis Outcome Score (KOOS/HOOS), Multidimensional Fatigue Inventory (MFI-20), General Health Questionnaire (GHQ-28) a Participation Scale (P-scale). Pre štatistické analýzy boli použité Chí-kvadrátový test, t-test, a korelačná a regresná analýza. Korelačná analýza ukázala, že horší funkčný stav, vyššia bolesť, vyššia únava a vyššia úzkosť boli štatisticky významne asociované s nižšou sociálnou participáciou u pacientov s OA kolien a bedier. Výsledky regresnej analýzy ukázali, že horší funkčný stav je významne asociovaný s nízkou sociálnou participáciou u pacientov s OA kolena, ale nie bedra. Na druhej strane, vyššia depresia bola asociovaná s nižšou sociálnou participáciou u pacientov s OA bedrového kĺbu. Výsledky výskumu ukazujú, že je dôležité rozlišovať medzi pacientmi s OA kolenného a bedrového kĺbu nielen z hľadiska fyzických, ale aj psychosociálnych dôsledkov ochorenia a ich vzťahov k sociálnej participácii. Poznatky z tejto štúdie môžu slúžiť ako podklad pre rozvoj a optimalizáciu edukačných seminárov určených pre pacientov s OA, ako aj pre zlepšenie prístupu lekárov k týmto pacientom v klinickej praxi.

V článku sa zaoberáme témou aktívneho starnutia v podmienkach Slovenskej republiky, s dôrazom na jeho význam v súvislosti s rastúcim počtom starších obyvateľov. Popisujeme kľúčové stratégie a iniciatívy, ako je Národný program aktívneho starnutia a Program aktívneho starnutia v Nitre, ktoré sa zameriavajú na podporu vzdelávania, sociálnej integrácie a zdravotnej starostlivosti o seniorov. Dôležitú úlohu v tejto oblasti zohrávajú regionálne osvetové strediská, ktoré organizujú kultúrne a vzdelávacie aktivity pre starších ľudí. Cieľom týchto iniciatív je zlepšiť kvalitu života seniorov a zabezpečiť ich aktívne zapojenie do spoločenského a komunitného života.

Úvod: Nepríjemné udalosti (AEs) v inpatientnej zdravotnej starostlivosti predstavujú významný problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a bezpečnosť poskytovanej starostlivosti. Ich výskyt je často podmienený pracovnej nahrúžkou, profesionálnym zkušením a organizačnou kultúrou, v ktorej praktikujú sestry. Cieľ: Zhodnotiť postoje sester k faktorom rizika, ktoré prispievajú k výskytu AEs. Metodológia: Výskum zahrnul 200 sester. Zbieranie údajov sa uskutočnilo v mesiacoch mája a июня 2024 pomocou samotvorne vypracovaného dotazníka. Údaje boli zpracované pomocou deskriptívnej štatistiky a Kruskal-Wallisového testu. Výsledky: Najznázorovanejším faktorom rizika bola únava a vyčerpanosť, najčastejšie hlásená sestrami v veku 41–50 rokov (x̄ = 4.06) a tými s väčším ako 11 rokovým zkušením (x̄ = 3.96). Toto sa stalo za ním nepozornosť pri podávaní liekov, kde najvyššie skóre dosiahli sestry v veku 41–50 rokov (x̄ = 3.73) a s 6–10 rokovým zkušením (x̄ = 3.64). Záver:** Prevencia výskytu AEs vyžaduje systémové opatrenia smerované na správu pracovnej nahrúžky, podporu kultúry bezpečnosti a zlepšovanie organizačných podmienok. Zvýšenie roly sester v identifikácii faktorov rizika AEs je klúčovým krokom k zlepšeniu kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti.