Sociálna inteligencia, empatia a stratégie zvládania záťaže: Deskriptívna analýza vybraných psychosociálnych faktorov

Social intelligence, empathy, and coping strategies: A descriptive analysis of selected psychosocial factors

Abstrakt: Sociálna inteligencia, empatia a stratégie zvládania záťaže patria medzi kľúčové psycho-sociálne kompetencie, ktoré formujú kvalitu lekársko pacientskej interakcie a odolnosť voči pracovnej záťaži v zdravotníctve. Cieľom štúdie bolo zistiť úroveň sociálnej inteligencie, empatie a stratégií zvládania záťaže u lekárov v klinickej praxi na základe priemerných hodnôt validovaných škál. Prierezový kvantitatívny prieskum na vzorke lekárov pre zisťovanie úrovne sociálnej inteligencie bol realizovaný prostredníctvom dotazníka MESI (domény: empatia, manipulácia, sociálna iritabilita), pre zisťovanie úrovne empatie dotazník DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) a coping bol zisťovaný dotazníkom CSI (vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému, vyhýbanie sa). Boli použité deskriptívne štatistiky (min–max, M, SD). Lekári dosiahli vyššiu úroveň empatie a sociálnych kompetencií, najmä v oblastiach porozumenia iným a schopnosti prispôsobiť sa sociálnym situáciám. Všetky tri oblasti empatie merané dotazníkom DE14 (rešpekt, vnímavosť, otvorenosť) sa ukázali ako pomerne silné. V oblasti zvládania záťaže lekári používali predovšetkým stratégiu riešenia problémov a sociálnu oporu. Profil lekárov naznačuje dobré sociálne a empatické schopnosti, ktoré sú dôležité pre kvalitnú komunikáciu s pacientmi a pre poskytovanie vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Kľúčové slová: empatia, lekárska profesia, náročné situácie, pacient, riešenie problému, sociálna inteligencia

Abstract: Social intelligence, empathy, and coping strategies are among the key psychosocial competencies that shape the quality of doctor-patient interaction and resilience to work stress in healthcare. The aim of the study was to determine the level of social intelligence, empathy, and stress management strategies among physicians in clinical practice based on the average values of validated scales. A cross-sectional quantitative survey of a sample of physicians to determine the level of social intelligence was conducted using the MESI questionnaire (domains: empathy, manipulation, social irritability), the DE14 questionnaire (respect, sensitivity, openness) was used to determine the level of empathy, and coping was determined using the CSI questionnaire (seeking social support, problem solving, avoidance). Descriptive statistics (min–max, M, SD) were used. Doctors achieved higher levels of empathy and social competence, especially in the areas of understanding others and the ability to adapt to social situations. All three areas of empathy measured by the DE14 questionnaire (respect, sensitivity, openness) proved to be relatively strong. In the area of coping with stress, doctors primarily used problem-solving strategies and social support. The profile of doctors indicates good social and empathic skills, which are important for quality communication with patients and for providing high-quality healthcare.
Key words: empathy, medical profession, challenging situations, patient, problem solving, social intelligence

Úvod do problematiky

Sociálna inteligencia, empatia a stratégie zvládania záťažových situácií predstavujú kľúčové psychosociálne konštrukty, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu medziľudských interakcií aj celkovú adaptáciu jednotlivca. Koncept sociálnej inteligencie bol pôvodne definovaný Thorndikom (1920) ako schopnosť porozumieť ľuďom a efektívne regulovať sociálne vzťahy. Súčasné prístupy ju vnímajú ako komplexný, multidimenzionálny konštrukt zahŕňajúci sociálne porozumenie, sociálnu senzitivitu a sociálnu adaptabilitu. Morin (2020) dopĺňa, že sociálna inteligencia nie je vrodenou dispozíciou, ide skôr o súbor schopností rozvíjajúcich sa v priebehu života. Podľa tohto autora sociálne inteligentní jedinci disponujú charakteristikami, ktoré zásadným spôsobom uľahčujú efektívnu komunikáciu a harmonické medziľudské fungovanie. Morin (2020) identifikuje štyri kľúčové kompetencie, ktoré charakterizujú sociálne inteligentných jedincov. Prvou z nich je aktívne počúvanie, pri ktorom jedinec venuje pozornosť tomu, čo rozprávajú druhí namiesto toho, aby sa sústredil na vlastnú reakciu. Výsledkom je, že partneri v komunikácii odchádzajú s pocitom porozumenia a vzájomného prepojenia. Druhú oblasť predstavujú konverzačné schopnosti. Sociálne kompetentná osoba dokáže nadviazať interakciu s mnohými typmi ľudí a udržať konverzáciu v priateľskom, diplomatickom tóne, a ako uvádzajú Maloney a Moore (2020) prispievať tým k dosahovaniu naplánovaných cieľov. Ďalšou významnou zložkou je riadenie reputácie, teda schopnosť uvedomovať si, ako jedinec pôsobí na svoje sociálne okolie. Morin (2020) zdôrazňuje, že udržiavanie pozitívneho sociálneho obrazu predstavuje jednu z najnáročnejších dimenzií sociálnej inteligencie. Posledným prvkom je tendencia vyhýbať sa konfliktom. Jedinci s vysokou úrovňou sociálnej inteligencie nepovažujú hádky a presadzovanie vlastných preferencií silou za efektívny spôsob komunikácie, aj pri nesúhlase pristupujú k názorom druhých s otvorenosťou a rešpektom. Tieto charakteristiky zapadajú do kontextu tvrdenia Frankovského a Birknerovej (2017), ktorí poukazujú na to, že sociálna inteligencia sa prejavuje predovšetkým v praktickej rovine, nie v abstraktných teoretických konceptoch. Ide o konštrukt, ktorého úroveň je možné najspoľahlivejšie identifikovať prostredníctvom pozorovania správania v konkrétnych interpersonálnych situáciách a v podmienkach, ktoré si vyžadujú adaptívne sociálne riešenia. Úzke prepojenie medzi sociálnou inteligenciou a empatiou vyplýva z toho, že viaceré z kompetencií sociálne inteligentného správania – najmä aktívne počúvanie, citlivosť na sociálne signály a snaha o harmonické interakcie – zároveň tvoria základ pre empatické porozumenie druhým. Empatia tak predstavuje jednu z kľúčových zložiek, prostredníctvom ktorej sa sociálna inteligencia v praktických medziľudských situáciách prejavuje.

Empatia

Empatia je v psychologickej literatúre tradične chápaná ako komplex kognitívnych a emocionálnych procesov, ktoré umožňujú jednotlivcovi porozumieť vnútornému prežívaniu iných ľudí (Davis, 1983). Kognitívna empatia zahŕňa schopnosť porozumieť perspektíve druhého, zatiaľ čo emocionálna empatia predstavuje afektívnu reakciu na jeho emocionálny stav. Empatia sa dlhodobo spája s prosociálnym správaním, altruistickými tendenciami a kvalitou medziľudských vzťahov, čo ju robí obzvlášť významnou v profesiách orientovaných na prácu s ľuďmi. V kontexte zdravotníckych povolaní sa empatia považuje za jednu zo základných profesijných hodnôt, keďže predstavuje kľúčový predpoklad pre vytváranie efektívnych terapeutických vzťahov a prispieva k zvyšovaniu kvality poskytovanej starostlivosti aj spokojnosti pacientov (Menezes, Guraya, Guraya, 2021). Empatická komunikácia je navyše považovaná za zásadný faktor pri nadväzovaní dôvery pacientov a zvyšovaní ich adherencie, čo sa premieta do lepších klinických výsledkov (Pira et al., 2025). Z tohto dôvodu sa čoraz intenzívnejšie zdôrazňuje potreba systematického rozvoja empatických kompetencií v rámci medicínskeho vzdelávania. Empatia však nie je jednotný alebo statický konštrukt. Je ovplyvňovaná situačnými podmienkami a pozostáva z viacerých vzájomne prepojených dimenzií (Gamble et al., 2024). Jednotlivci pritom prispôsobujú svoje empatické reakcie na základe porovnávania správania druhých s vlastnými očakávaniami o tom, ako by sa ľudia mali v podobných situáciách správať. V prostredí zdravotníckych organizácií je pritom empatické správanie osobitne dôležité, keďže vnímanie a porozumenie pacientových pocitov je zásadné pre posilnenie terapeutického vzťahu a celkovej spokojnosti s poskytovanou starostlivosťou (Salminen Tuomaala, Seppälä, 2022). Empatia však neovplyvňuje len kvalitu komunikácie, ale aj to, ako zdravotnícki pracovníci reagujú na náročné a emočne zaťažujúce situácie v klinickej praxi. Spôsob, akým porozumejú prežívaniu pacienta, sa totiž premieta do ich vlastnej emocionálnej regulácie a výberu stratégií zvládania. Preto je dôležité venovať pozornosť aj mechanizmom copingového správania, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu v udržiavaní profesionálneho fungovania v podmienkach zdravotníckeho prostredia.

Zvládanie

Copingové stratégie, resp. stratégie zvládania záťaže, sú v klasickej literatúre definované ako dynamický proces kognitívnych a behaviorálnych reakcií, prostredníctvom ktorých sa jednotlivec snaží vyrovnať s požiadavkami hodnotenými ako náročné alebo presahujúce jeho aktuálne zdroje (Lazarus, Folkman, 1984). V podobnom duchu Doolittle (2021) opisuje zvládacie stratégie ako súbor mechanizmov, ktoré jednotlivci používajú pri riešení a regulovaní náročných situácií. V rámci copingového správania sa zvyčajne rozlišujú funkčné (adaptívne) stratégie, zahŕňajúce napríklad aktívne hľadanie riešení či orientáciu na problém, a dysfunkčné (maladaptívne) stratégie, ako je vyhýbanie sa problémom alebo pasivita. Toto rozlíšenie je dôležité najmä v kontexte zdravotníckeho prostredia, kde kvalita zvládacích reakcií významne ovplyvňuje psychickú záťaž, pracovnú efektivitu aj kvalitu interakcií s pacientmi. Zhu a kol. (2022) zároveň upozorňujú, že voľbu stratégií zvládania zásadne formujú individuálne rozdiely, medzi ktoré patria osobnostné charakteristiky, ako aj špecifický situačný kontext. To znamená, že výber copingových reakcií je výsledkom interakcie vnútorných predispozícií a vonkajších podmienok, čo je obzvlášť relevantné v prostredí s vysokými nárokmi, akým je zdravotnícka prax.

Teoretické prepojenie medzi copingom a ďalšími psychosociálnymi konštruktmi – vrátane sociálnej inteligencie a empatie – spočíva v ich spoločnom vplyve na sociálne fungovanie a adaptáciu v náročných situáciách. Hoci deskriptívne analýzy neumožňujú identifikovať kauzálne vzťahy, poskytujú cenný prehľad o úrovni týchto konštruktov v populácii a ich potenciálnych vzájomných súvislostiach.

Metodologické aspekty

Štúdia mala kvantitatívny, prierezový (cross sectional) dizajn. Primárnym cieľom bolo zistiť úroveň sociálnej inteligencie a empatie a preferencie stratégií zvládania záťaže v lekárskej praxi. Pre potreby prieskumu boli oslovení lekári, pracujúci v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Kritéria zaradenia boli vek ≥ 24 rokov, trvalý pracovný pomer v zdravotníckom zariadení na pozícii lekár. Kritéria vylúčenia boli neúplnosť dotazníkov, práca na inej pozícii alebo práca nie v zdravotníckom zariadení. Výskumnú vzorku tvorilo 145 lekárov, s priemerným vekom 31 rokov a s priemernou celkovou dĺžkou praxe 5,73 roka.

Dáta boli získané pomocou štandardizovaných meracích nástrojov MESI – Measurment of Social Intelligence, dotazník DE14, dotazník CSI – Coping Strategy Indicator, ktoré boli následne doplnené o sociálno-demografické charakteristiky: vek, pohlavie, vzdelanie, dĺžka praxe celková, dĺžka praxe na aktuálnom pracovisku, typ pracoviska, zmenová prevádzka a typ organizácie. Dotazník MESI - obsahuje 21 položiek posudzované na 5 – bodovej škále (0 – nikdy, 4 – veľmi často. Otázky smerujú k trom faktorom sociálnej inteligencie, ktoré Frankovský, Birknerová (2014) pomenovali: manipulácia – schopnosť ovplyvniť, empatia, sociálna iritabilita. DE14 – štandardizovaný merací nástroj (Tišanská, Kožený, 2012) - sa orientuje na odhad empatického správania sa vo všeobecnom kontexte. Empatia je posudzovaná prostredníctvom troch domén: vnímavosť (VN), otvorenosť (OT), rešpekt (RE). Respondenti na jednotlivé tvrdenia odpovedajú prostredníctvom Likertovej škály od 1 – rozhodne nesúhlasím po 7 – rozhodne súhlasím. CSI dotazník – Coping Strategy Indicator (Amirkhan, 1990) - zameraná na predikcie správania sa. Dotazník obsahuje 33 otázok smerujúcich k rôznym spôsobom riešenia (rôznych kontextov tohto riešenia) situácie, na ktorú si respondent spomenie a popíše ju v úvode dotazníka. Otázky smerujú k trom subškálam (sociálna opora, riešenie problému, vyhýbanie sa), ktoré reprezentujú jednotlivé stratégie zvládania. Respondenti odpovedali na 4 bodovej škále Likertovho typu (1 - áno, 2 - skôr áno, 3 – skôr nie, 4 – nie).

Štatistická analýza bola zameraná na hodnotenie úrovne sociálnej inteligencie, empatie a stratégií zvládania záťaže pomocou deskriptívnych ukazovateľov, vrátane minimálnych a maximálnych hodnôt, priemeru (M) a smerodajnej odchýlky (SD).

Hlavným cieľom štúdie bolo posúdiť mieru úrovne sociálnej inteligencie, empatie a copingových stratégií u lekárov pôsobiacich v klinickej praxi.

Analýza výsledkov

Úroveň sociálnej inteligencie lekárov bola hodnotená prostredníctvom dotazníka MESI, ktorý umožňuje posúdiť sociálnu inteligenciu v troch doménach: empatia, manipulácia a sociálna iritabilita. Ako ukazujú výsledky v tabuľke 1, priemerná hodnota v doméne Empatia dosiahla M = 2,60, čo poukazuje na relatívne vysokú úroveň empatických reakcií u lekárov zahrnutých do nášho prieskumu. Toto skóre naznačuje, že respondenti sa vnímajú ako osoby schopné rozpoznať, kedy je potrebné prispôsobiť sa iným, odhadnúť ich priania a zámery, ako aj adekvátne reagovať na ich emocionálne prežívanie. Porovnateľnú priemernú hodnotu (M = 2,55) sme zistili aj v doméne Manipulácia, ktorá sa viaže na schopnosť ovplyvňovať rozhodovanie druhých. Výsledok naznačuje, že lekári vnímajú svoju schopnosť usmerňovať rozhodovací proces iných osôb ako relatívne výraznú. V doméne Sociálna iritabilita dosiahli respondenti priemerné skóre M = 2,26, čo môže znamenať, že lekári sa niekedy cítia menej istí pri prispôsobovaní sa novým alebo sociálne náročným situáciám.

Tabuľka 1. Deskriptívna analýza posúdenia sociálnej inteligencie

Mieru empatie sme hodnotili pomocou dotazníka DE14, ktorý empatiu posudzuje v troch doménach: rešpekt, vnímavosť a otvorenosť. Priemerné hodnoty uvedené v tabuľke 2 naznačujú veľmi podobné výsledky vo všetkých troch oblastiach, pričom skóre sa pohybovalo okolo M = 4,6. Takáto úroveň poukazuje na to, že lekári zaradení do nášho prieskumu sa vyznačujú vysokou mierou vnímavosti a otvorenosti voči učeniu a vlastnému profesionálnemu rozvoju — nielen prostredníctvom formálneho vzdelávania, ale aj využívaním rôznych dostupných príležitostí. Zároveň výsledky naznačujú, že respondenti si uvedomujú hodnotu spolupráce a tým aj skutočnosť, že nie sú jedinými odborníkmi podieľajúcimi sa na procese starostlivosti. To sa odráža v ich schopnosti rešpektovať názory, postoje a skúsenosti iných členov zdravotníckeho tímu i pacientov.

Tabuľka 2 Deskriptívna analýza posúdenia empatie

Na posúdenie spôsobov zvládania náročných situácií u lekárov sme využili dotazník CSI, ktorý rozlišuje tri základné stratégie zvládania: vyhľadávanie sociálnej opory, riešenie problému a vyhýbanie sa problému. Výsledky uvedené v tabuľke 3 ukazujú, že priemerné skóre pre stratégiu sociálnej opory bolo M = 2,43 a pre stratégiu riešenia problému M = 2,38, čo naznačuje, že respondenti tieto postupy využívajú, avšak nie pravidelne či intenzívne. Najvyššia priemerná hodnota sa objavila pri stratégii vyhýbania sa problémom (M = 2,50), čo môže naznačovať, že lekári v určitých situáciách prirodzene siahajú skôr po odďaľujúcom či obchádzajúcom spôsobe reakcie.

Tabuľka 3 Deskriptívna analýza posúdenia spôsobov riešenia náročných situácií

Diskusia

Respondenti nášho prieskumu dosiahli v rámci zisťovania úrovne sociálnej inteligencie vyššiu úroveň empatie a primeranú úroveň sociálnej inteligencie pri mierne nižšej sociálnej iritabilite. Prezentované zistenia Birknerovej a Frankovského (2014) svedčia o zmysluplnosti skúmania sociálnej inteligencie ako významného faktora predikcie správania ľudí v pomáhajúcich profesiách (zdravotníctvo, pedagogika, sociálna práca, manažment). Na základe prezentovaných výsledkov spomínaných autorov je možné vysloviť predpoklad, že na pomáhajúce profesie nie je možné pozerať ako na jednotný homogénny celok, práve naopak, je nevyhnutné špecifikovať tak všeobecné charakteristiky týchto profesií, ako aj špecifické požiadavky konkrétnej pomáhajúcej profesie. Rovnako aj výsledky zamerané na analýzu úrovne empatie potvrdili vyrovnané skóre v doménach rešpektu, vnímavosti a otvorenosti, čo je konzistentné s kontextom súčasných poznatkov, že vyššia miera empatie lekárov má priamy význam pre klinickú prax. Systematické prehľady preukázali, že empatická komunikácia zvyšuje spokojnosť pacientov, zlepšuje adherenciu k liečbe a v niektorých oblastiach aj klinické ukazovatele (bolesť, funkcia, bezpečnosť starostlivosti). V tomto zmysle Edwards, et al., (2025) poukazuje na dôležitosť tréningov empatie, ktoré môžu predstavovať účinný prostriedok pre všetky zdravotnícke profesie, vrátane študentov a praktizujúcich zdravotníckych pracovníkov. Autor prezentuje názor, že trénovanie, ktoré podporuje aktívnu účasť (napr. zážitkové učenie, reflexívne cvičenia), je vo všeobecnosti spojené s lepšími výsledkami v praxi v porovnaní s pasívnejšími metódami. Trénovanie, ktoré integruje sebareflexiu a zapája pacientov do trénovania, sa tiež javí podľa spomínaného autora ako najúčinnejšie (Edwards, et al., 2025). Výsledky v oblasti zisťovania úrovne zvládania ukázali skôr mierne využívanie sociálnej opory a problémového riešenia a o niečo vyššiu tendenciu k vyhýbaniu. Vyhýbavé stratégie môžu krátkodobo znižovať záťaž, no dlhodobo sa spájajú s vyšším stresom a rizikom vyhorenia. Systematické prehľady zdôrazňujú, že adaptívne stratégie (napr. aktívne riešenie, podpora) sú pre zdravotníkov dôležitým protektívnym faktorom (Souvatzi, et al., 2024). Zdravotníci s vyššou empatiou a lepšou reguláciou vlastného distresu častejšie využívajú problémovo orientované stratégie, zatiaľ čo vyhýbavý coping sa spája s nižšou empatiou a väčším psychickým vyčerpaním (Calegari, et al., 2022). Vo výskume Abou Hashish, Atalla (2023) riešenie problému a vyhľadávanie sociálnej opory pozitívne súviseli s pochopením pacienta a so solidaritou v rámci poskytovania starostlivosti, zatiaľ čo vyhýbanie bolo výrazne spojené s únavou a emocionálnym vyčerpaním zdravotníkov.

Záver

Výsledky štúdie poskytli ucelený obraz o úrovni sociálnej inteligencie, empatie a stratégií zvládania záťaže u lekárov v klinickej praxi. Zistenia poukázali na relatívne vysokú úroveň empatie a sociálnej inteligencie lekárov, čo predstavuje významný predpoklad pre kvalitnú komunikáciu a efektívne budovanie terapeutických vzťahov, zvyšovanie spokojnosti pacientov a v neposlednom rade k napĺňaniu cieľov zdravotnej starostlivosti.

V oblasti copingu sa však ukázalo, že hoci lekári využívajú aj adaptívne stratégie orientované na riešenie problému či sociálnu oporu, mierne vyššia preferencia vyhýbavých postupov môže predstavovať rizikový faktor z hľadiska dlhodobej psychickej záťaže. Tieto zistenia zdôrazňujú potrebu systematickej podpory rozvoja emocionálnych a sociálnych kompetencií, ako aj cielenej intervencie na posilňovanie funkčných stratégií zvládania stresu. Integrácia tréningu empatie, komunikácie a copingových zručností do kontinuálneho vzdelávania by mohla prispieť nielen k zlepšeniu pracovnej pohody lekárov, ale aj ku kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti a spokojnosti pacientov. Štúdia zároveň otvára priestor pre ďalší výskum, najmä v oblasti prepojenia medzi sociálnou inteligenciou, empatiou a dlhodobými formami zvládania záťaže, ako aj pre sledovanie týchto vzťahov v rôznych klinických odboroch a pracovných podmienkach. Je potrebné zdôrazniť, že získané výsledky nemožno zovšeobecňovať na celú populáciu lekárov, keďže odrážajú špecifiká konkrétnej vzorky lekárov zapojených do nášho výskumu, interpretované sú preto výlučne v kontexte tohto súboru.

Kontakt: PhDr. Valéria Parová, PhD.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva

Zoznam bibliografických odkazov

ABOU HASHIS, Ebtsam – GHANEM ATALLA, Amal. 2023. The Relationship Between Coping Strategies, Compassion Satisfaction, and Compassion Fatigue During the COVID-19 Pandemic. In SAGE open nursing. ISSN 2377-9608, 2023, roč. 9.

AMIRKHAN, H. James. 1990. Factor analytically derived measure of coping: The coping strategy indicator. In Journal of Personality and Social Psychology. ISSN 1066-1074, 1990, roč. 59, č. 5, s. 168–172.

CALEGARI, Elena. 2022. Disability and work intensity in Italian households. In Review of Economics of the Household. ISSN 1573-7152, 2022, roč. 20, č. 2, p. 533–552.

DAVIS, M. H. 1983. Measuring individual differences in empathy: Evidence for a multidimensional approach. In Journal of Personality and Social Psychology. ISSN 0022-3514, 1983, roč. 44, č. 1, s. 113–126.

DOOLITTLE, R. Benjamin. 2021. Association of burnout with emotional coping strategies, friendship, and institutional support among internal medicine physicians. In Journal of Clinical Psychology in Medical Settings. ISSN 1573-3572, 2021, roč. 28, s. 361–367.

EDWARDS, Aniela – GRANT, Krista – HAMMER, Nicole et al. 2025. Empathy training in healthcare: an umbrella review. In BMC Med Education. 2025, roč. 25, s. 1750.

FRANKOVSKÝ, Miroslav – BIRKNEROVÁ, Zuzana. 2014. Detecting Social Intelligence by MESI Methodology Psychometric Characteristics. In Individual and Society. ISSN 1335-3608, 2014, roč. 17, č. 1, s. 89–97.

FRANKOVSKÝ, Miroslav – BIRKNEROVÁ, Zuzana. 2017. Sociálna inteligencia – významná osobnostná charakteristika manažéra a coping. Prešov: Bookman, 2017. 206 s. ISBN 978-80-8165-172-4.

GAMBLE, Roger et al. 2024. The role of external factors in affect-sharing and their neural bases. In Neuroscience & Biobehavioral Reviews. ISSN 0149-7634, 2024, roč. 157, Article 105540.

LAZARUS, Richard – FOLKMAN, Susan. 1984. Stress, appraisal, and coping. New York: Springer Publishing Company.

MALONEY, Mary – MOORE, Patricia. 2019. From aggressive to assertive. In International Journal of Women’s Dermatology. ISSN 2352-6475, 2019, roč. 6, č. 1, s. 46–49.

MENEZES, P., GURAYA, S. Y., & GURAVA, S. S. 2021. A Systematic Review of Educational Interventions and Their Impact on Empathy and Compassion of Undergraduate Medical Students. In Frontiers in Medicine. ISSN 2296-858X, 2021, roč. 8.

MORIN, Amy. 2020. How to Increase Your Social Intelligence. [online]. [cit. 2026-02-02]. Dostupné na: https://www.verywellmind.com/what-is-social-intelligence-4163839 [5].

PIRA, Giorgio et al. 2025. Could Empathy Be Taught? The Role of Advanced Technologies to Foster Empathy in Medical Students and Healthcare Professionals: A Systematic Review. In Journal of Medical Systems. ISSN 1573-689X, 2025, roč. 49, č. 1, s. 6.

SALMINEN TUOMAALA, Mary – SEPPALA, Satu. 2022. Hospital nurses' experiences and expectations of compassion and compassionate leadership. In Scandinavian Journal of Caring Sciences. ISSN 1471-6712, 2022, roč. 37, č. 2, s. 486–495.

SOUVATZI, Elisavet et al. 2024. Trust in Healthcare, Medical Mistrust, and Health Outcomes in Times of Health Crisis: A Narrative Review. In Societies. ISSN 2075-4698, 2024, roč. 14, č. 12, p. 269.

THORNDIKE, Edward. 1920. Intelligence and its use. In Harper’s Magazine. ISSN 0017-789X, 1920, roč. 140, s. 227–235.

TIŠANSKÁ, Lýdie – KOŽENÝ, Jiří. 2012. Vývoj a psychometrická analýza dotazníku empatie DE14. In Československá psychologie. ISSN 1804-6436, 2012, roč. 56, č. 2, s. 121–135.

ZHU, Ximei et al. 2022. The effect of perceived stress on cognition is mediated by personality and the underlying neural mechanism. In Translational Psychiatry. ISSN 2158-3188, 2022, roč. 12, č. 199.