Debyrokratizácia a stabilizácia ošetrovateľstva: integrovaný model sociálnej ekonomiky ako alternatíva k redukcii kvalifikačných štandardov vo vzdelávaní sestier na Slovensku

De-bureaucratization and Stabilization of Nursing: An Integrated Social Economy Model as an Alternative to the Reduction of Qualification Standards in Nursing Education in Slovakia

Abstrakt: Predkladaný vedecko-odborný príspevok prostredníctvom komparatívnej analýzy podrobuje kritickému skúmaniu kompetenčnú a štrukturálnu krízu v ošetrovateľstve na Slovensku a v Taliansku, akcelerovanú legislatívnymi zámermi zaviesť redukovaný vzdelávací model „1+4". Autorka argumentuje, že navrhovaná devalvácia kvalifikačných štandardov nereflektuje skutočnú príčinu personálneho deficitu, ktorou je chronické preťažovanie vysokoškolsky vzdelaných sestier pomocnými, sanitárnymi a administratívnymi úkonmi. Prostredníctvom komparatívnej analýzy s talianskym socio-sanitárnym subsystémom (SSN) text demonštruje funkčnosť modelu striktnej diferenciácie kompetencií. Jadrom talianskej stratégie nie je znižovanie nárokov na vstup do profesie sestry, ale budovanie robustnej podpornej vrstvy personálu – kategórií OSS (Operatore Socio-Sanitario) a ASA (Ausiliario Socio-Assistenziale), ktoré v systéme saturujú základné asistenčné a hygienické potreby pacienta. Príspevok osobitne reflektuje najnovšiu evolúciu talianskeho kompetenčného modelu – zavedenie kvalifikačnej kategórie asistent sestry (assistente infermiere) dekrétom z 28. februára 2025. Tento nový medzičlánok, budovaný ako odborná nadstavba pre skúsených operátorov OSS, predstavuje strategický nástroj na elimináciu rizika „demansionamento" (kvalifikačného podhodnotenia sestry v dôsledku personálneho deficitu) a zvyšovanie atraktivity ošetrovateľstva ako vysokoškolského odboru. Hlavným prínosom štúdie je návrh aplikačného rámca pre podmienky SR, založený na medzirezortnej synergii medzi zdravotníctvom a sociálnou ekonomikou (zákon č. 112/2018 Z. z.). Navrhovaný model tripartitných dohôd, inšpirovaný talianskym mechanizmom konvenovaného zamestnávania (collocamento mirato, čl. 12 zákona č. 68/1999), umožňuje systémovú integráciu znevýhodnených osôb na pozície pomocných asistentov pod priamym klinickým vedením sestry. Výsledkom je fiškálne udržateľné riešenie (metodika SROI), ktoré garantuje ochranu profesijného statusu sestier a stabilitu ošetrovateľských tímov bez narušenia európskych vzdelávacích štandardov.
Kľúčové slová: Ošetrovateľstvo. Kompetenčná diferenciácia. Sociálna ekonomika. Model „1+4". Operatore Socio-Sanitario (OSS). Asistent sestry. Demansionamento. Kvalifikačné podhodnotenie. Inkluzívny trh práce.

Abstract: This scientific paper critically examines the competency and structural crisis in nursing in Slovakia and Italy, accelerated by legislative intentions to introduce a reduced "1+4" educational model. The author argues that the proposed devaluation of qualification standards does not reflect the actual cause of the personnel deficit, which is the chronic overburdening of university-educated nurses with auxiliary, sanitary, and administrative tasks. Through a comparative analysis with the Italian socio-sanitary subsystem (SSN), the paper demonstrates the functionality of a model based on strict differentiation of competencies. The core of the Italian strategy is not lowering the entry threshold for the nursing profession, but building a robust supporting layer of personnel - the OSS (Operatore Socio-Sanitario) and ASA (Ausiliario Socio-Assistenziale) categories, which cover the basic assistance and hygienic needs of the patient. The paper further reflects on the latest evolution of the Italian competency model - the introduction of the qualification category of nurse's assistant (assistente infermiere) by decree of 28 February 2025. This new intermediate role, designed as a professional advancement for experienced OSS operators, serves as a strategic tool to eliminate the risk of "demansionamento" (qualification undervaluation of nurses due to staff shortages) and to increase the attractiveness of nursing as a university-level discipline. The paper's main contribution is the proposal of an application framework for the Slovak Republic, based on cross-sectoral synergy between healthcare and the social economy (Act No. 112/2018 Coll.). The proposed model of tripartite agreements, inspired by the Italian mechanism of targeted employment placement (collocamento mirato, Art. 12, Law 68/1999), enables the systemic integration of disadvantaged individuals into basic assistant positions under the direct clinical leadership of a nurse. The result is a fiscally sustainable solution (SROI methodology) that ensures the protection of nurses' professional status and the stability of nursing teams without compromising European educational standards.
Keywords: Nursing. Competency differentiation. Social economy. "1+4" model. Operatore Socio-Sanitario (OSS). Nurse's assistant. Demansionamento (qualification undervaluation). Inclusive labour market.

Úvod a teoretický rámec

Východiskovým bodom pre hĺbkovú analýzu genézy súčasnej krízy je rozpor medzi dosiahnutým vzdelaním a reálnou náplňou práce v klinickej praxi. Predkladaný príspevok v rámci kritickej komparácie mapuje legislatívne turbulencie na Slovensku a konfrontuje ich s teoretickými prístupmi k profesionálnej autonómii a štrukturálnej diferenciácii v Taliansku, ktorého snahou je dôsledné dodržiavanie direktív Európskej únie.

Práve taliansky precedens potvrdzuje, že riešením personálneho deficitu by nemala byť devalvácia vzdelania, ale posilňovanie akademického statusu sestier v súlade so Smernicou 2005/36/ES. Taliansky zákonodarca namiesto znižovania nárokov na kvalifikáciu zvolil cestu prehlbovania kariérnej štruktúry asistenčného personálu, čím chráni klinickú autonómiu sestry ako plnohodnotného partnera lekára.

Analýza sa zameriava na dekonštrukciu aktuálnych snáh o zmenu vzdelávacieho štandardu a ponúka alternatívny pohľad založený na úspešnej zahraničnej praxi.

Kompetenčná kríza v slovenskom ošetrovateľstve

Súčasný diskurz o stabilizácii zdravotníckeho personálu na Slovensku vykazuje znaky koncepčnej dezorientácie a systémovej amnézie. Najmarkantnejším prejavom tohto stavu sú úvahy o zavedení experimentálneho vzdelávacieho modelu „1+4“ (jeden rok pomaturitného či iného štúdia plus štyri roky strednej zdravotníckej školy), ktorý má ambíciu urýchlene a bez ohľadu na kvalitatívne dopady saturovať prehlbujúci sa deficit ošetrovateľskej pracovnej sily. Akademická obec, kľúčové profesijné organizácie a stavovské komory tento krok oprávnene vnímajú ako dehonestáciu statusu sestier a ako akademický regres. Napriek ojedinelej inštitucionálnej nekonzistentnosti, kedy minoritná časť profesijnej reprezentácie akceptovala pragmatický tlak rezortu, drvivá väčšina odbornej reprezentácie model konsenzuálne odmieta: vníma ho totiž ako priame popretie európskych kvalifikačných štandardov, predovšetkým Smernice Európskeho parlamentu o uznávaní odborných kvalifikácií.

Predkladaný legislatívny zámer je v rozpore s účelom a zmyslom Smernice 2005/36/ES, napriek tomu, že formálne ju neporušuje. Smernica vyžaduje, aby vzdelávanie sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť spočívalo na hlbokých vedeckých základoch a zodpovedalo minimálne trojročnej univerzitnej príprave alebo ekvivalentu riadneho bakalárskeho štúdia. Skutočným jadrom krízy slovenského ošetrovateľstva pritom nie je inherentná neochota mladých ľudí študovať tento odbor na univerzitách, ale chronické, systémom tolerované preťažovanie vysokoškolsky vzdelaných sestier pomocnými, hygienicko-sanitárnymi a administratívnymi úkonmi. V prostredí ústavnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku je postavenie sestry ako autonómneho experta na ošetrovateľskú diagnostiku a manažment procesu limitované pretrvávajúcim demansionarizmom (demansionamento - kvalifikačným podhodnotením sestry v dôsledku personálneho deficitu), Ten v praxi znamená koncentráciu širokého spektra nesúrodých činností na jednej pracovnej pozícii - od odbornej farmakoterapie až po uspokojovanie primárnych potrieb pacienta a sanifikáciu či sanitáciu prostredia oddelenia.

Takto nastavená štruktúra práce generuje vysokú mieru kumulatívnej fyzickej a psychickej záťaže, ktorá je v odbornej literatúre identifikovaná ako jeden z hlavných faktorov profesijného vyčerpania a následného odchodu zo systému. Z komparatívnych zistení vyplýva, že bez zásadnej štrukturálnej rekonštrukcie klinického zaťaženia a odbremenenia sestier od pomocných úkonov nepredstavuje ani navyšovanie počtu nových absolventiek udržateľné riešenie stability ošetrovateľských tímov.

Zahraničná skúsenosť, najmä z Talianska, pritom jasne demonštruje, že riešenie personálnej krízy nespočíva v deklasifikácii profesie, ale v jej presnom opaku: v prehlbovaní kvalifikačnej štruktúry asistenčného personálu, čoho vyvrcholením je zavedenie novej kategórie asistent sestry (assistente infermiere) dekrétom z februára 2025. Tento moderný prístup nepočíta so znížením štandardov pre sestry, ale s vytvorením odborného medzičlánku, ktorý je priamo podriadený klinickému vedeniu sestry a odbremeňuje ju od nekvalifikovanej práce. Predkladaná štúdia preto na základe tejto analógie stavia tézu, že východisko zo slovenskej krízy nespočíva v kompetencii Ministerstva zdravotníctva SR ani v deformácii školského systému prostredníctvom modelu „1+4“, ale v radikálnej štrukturálnej rekonštrukcii klinického zaťaženia ošetrovateľského personálu prostredníctvom jasne definovaných podporných úrovní, akou je práve asistent sestry.

Teoretický rámec

Slovenský systém ošetrovateľskej starostlivosti si na rozdiel od talianskeho doposiaľ zachoval taxatívne vymedzenú štruktúru práce, v ktorej vysokoškolsky vzdelaná sestra vykonáva popri klinicko-manažérskych úkonoch (farmakoterapia, invazívne výkony, ošetrovateľská diagnostika) súčasne aj základnú hygienu, sanifikáciu a obslužné činnosti. Absencia formalizovanej strednej kvalifikačnej vrstvy (analogickej OSS/ASA) znamená, že celá škála činností - od vysoko špecializovaných po manuálne - zostáva koncentrovaná na jednej pracovnej pozícii.

Táto koncentrácia má dva bezprostredné dôsledky. Po prvé, generuje kumulatívnu fyzickú a psychickú záťaž, ktorá je štrukturálne odlišná od záťaže klinicky špecializovanej práce a je opakovane identifikovaná ako jeden z hlavných prediktorov syndrómu vyhorenia a fluktuácie personálu. Po druhé, oslabuje postavenie sestry ako klinického partnera lekára: kým taliansky infermiere po legislatívnej reforme z roku 1999 vystupuje ako nositeľ samostatnej profesijnej zodpovednosti v rámci multidisciplinárneho tímu, slovenský model - a najmä navrhovaný redukcionistický vzdelávací štandard „1+4" - túto rovnocennosť systematicky oslabuje, keďže absolventka skráteného vzdelávacieho programu nemôže niesť rovnaký rozsah klinickej zodpovednosti ako sestra s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v súlade so Smernicou 2005/36/ES.

Dôkazom absencie systémovej reflexie tohto problému je aj priebeh legislatívneho procesu prijímania modelu „1+4". Stanoviská relevantných profesijných subjektov, vrátane Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) a Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA), boli podľa dostupných informácií v rozhodovacom procese marginalizované, napriek tomu, že ide o subjekty s priamym mandátom obhajovať profesijné záujmy ošetrovateľského personálu. Táto absencia participácie stavovských a odborových organizácií kontrastuje s talianskym prípadom, kde reforma z roku 1999 vznikla v priamej súčinnosti s profesijnými kolégiami (dnes Ordini delle Professioni Infermieristiche) a bola výsledkom dlhodobého legislatívneho procesu, nie administratívne urýchleného opatrenia. Zapojenie odborových organizácií, akou je OZ SaPA, do pripomienkovania modelu „1+4" by malo prebiehať v súlade so zákonom č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ktorý upravuje postavenie a účasť odborov v procese tvorby pracovnoprávnych noriem.

Slovenský prípad tak nepredstavuje len otázku kvalifikačného štandardu, ale širší problém absencie štrukturálneho mechanizmu na rozloženie pracovnej záťaže medzi diferencované kategórie personálu - problém, ktorý model „1+4" nielenže nerieši, ale svojím znížením kvalifikačnej úrovne vstupu potenciálne prehlbuje, keďže presúva časť klinicko-kontrolnej zodpovednosti na lekára a časť manuálnej záťaže naďalej ponecháva v kompetencii sestry.

Dekonštrukcia protiargumentov

Taliansky systém ošetrovateľstva je definovaný robustnou infraštruktúrou, ktorá v porovnaní so slovenskou sieťou čelí výrazne vyššiemu tlaku na personálne kapacity. Napriek tejto masívnej záťaži sa taliansky model neuchýlil k znižovaniu kvalifikačných nárokov na vstup do profesie, ale k striktnej diferenciácii klinickej práce od činností obslužných a pomocných. Úspešná implementácia tohto modelu v objemovo podstatne väčšom systéme je priamym dôkazom jeho vysokej miery škálovateľnosti. Argument o špecifickosti či menšom rozsahu slovenského zdravotníctva preto neobstojí ako dôvod na výnimku, nakoľko taliansky precedens potvrdzuje, že systémová deľba kompetencií je funkčným a prenosným riešením aj pre potreby Slovenskej republiky.

Pre slovenskú makromanažérsku prax je preto kľúčové analyzovať historický precedens Talianskej republiky, ktorá na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia prechádzala identickou štrukturálnou krízou. Taliansky zdravotný systém (Servizio Sanitario Nazionale – SSN) v tomto období vykazoval signifikantnú personálnu deficitnosť v segmente ošetrovateľstva, čo generovalo intenzívne politické tlaky na dereguláciu kvalifikačných štandardov s cieľom urýchlene saturovať trh práce nízkonákladovými profesijnými kategóriami. Inštitucionálni decízori stáli pred systémovou dilemou: buď akceptovať koncesionársky prístup spojený s devalváciou kvalifikačnej štruktúry, alebo pristúpiť k redefinícii statusu ošetrovateľskej profesie v súlade s trendmi modernizácie klinickej praxe.

Taliansky zákonodarca zvolil druhú cestu, a to dvojfázovo. Prvým krokom nebolo pridávanie personálu, ale zvýšenie atraktivity samotného vysokoškolského štúdia ošetrovateľstva: presunom vzdelávania výhradne na univerzity (Laurea Triennale/Magistrale), rozšírením kariérnych a špecializačných dráh a legislatívnym uznaním sestry ako plnohodnotného, autonómneho zdravotníckeho profesionála. Tento krok bol legislatívne zavŕšený prijatím zákona č. 42/1999 (Legge 42/1999), ktorý definitívne eliminoval ošetrovateľstvo zo zoznamu tzv. „pomocných profesií" (professioni sanitarie ausiliarie) a povýšil ho na samostatnú profesiu (professione sanitaria autonoma), rovnocennú partnerovi lekára v multidisciplinárnom tíme. Zvýšenie prestíže, autonómie a kariérnej perspektívy predstavuje motivačný (pull) faktor pôsobiaci opačným smerom než slovenská stratégia znižovania kvalifikačných nárokov. Zatiaľ čo taliansky model sa opiera o dlhodobé posilňovanie atraktivity profesie, slovenský prístup možno charakterizovať ako krátkodobé, núdzové riešenie, ktorého udržateľnosť z hľadiska stability profesie nie je preukázaná.

Druhým, komplementárnym krokom bolo dôsledné odčlenenie ošetrovateľských kompetencií od obslužných, sanitárnych a hygienických činností. Zavedenie tohto modelu bolo výsledkom celonárodného legislatívneho konsenzu s regionálnou akceptáciou, čo zabezpečilo unifikáciu štandardov naprieč všetkými talianskymi regiónmi: 22. februára 2001 vznikol unifikovaný profil operátora socio-sanitárnej starostlivosti - OSS (Operatore Socio-Sanitario), doplnený o profil ASA (Ausiliario Socio-Assistenziale) v sociálnej oblasti. Tieto kategórie prevzali kompletnú základnú ošetrovateľskú starostlivosť - vrátane celkovej hygienickej starostlivosti o pacienta, jeho obliekania, asistencie pri stravovaní a polohovania, ako aj sanitácie prostredia oddelenia. Agenda sestry sa tak neuvoľnila len čiastočne; bola oddelená od akejkoľvek manuálnej, nekvalifikovanej práce, aby sa mohla plne venovať manažmentu, diagnostike a exekúcii ošetrovateľského procesu.

Demografia a personálny deficit: asymetrické starnutie ako systémový tlak

Po vymedzení teoretického rámca kompetenčnej krízy je potrebné tento problém podložiť dátovo - na úrovni demografického tlaku, personálnej hustoty a architektúry ústavnej starostlivosti v oboch krajinách.

Prvým prvkom štrukturálnej homogenity medzi Talianskou republikou a Slovenskou republikou je demografická tranzícia, charakterizovaná progresívnym a asymetrickým starnutím populácie. Tento fenomén generuje lineárny a neudržateľný tlak na oba zdravotnícke systémy.

Tab. 1: Porovnanie krajín

Zdroj: Vlastné spracovanie autorky podľa údajov Štatistického úradu SR, ISTAT a Eurostatu.

Základné demografické a systémové ukazovatele

Z hľadiska demografickej škály Taliansko s 58,9 miliónmi obyvateľov predstavuje makronárod Európskej únie, zatiaľ čo Slovensko s 5,41 miliónmi rezidentov tvorí stredne veľký systém (približne 9,1 % talianskeho demografického objemu); trendy vývoja sú však takmer identické. V Taliansku dosiahol podiel populácie nad 65 rokov európske maximum 25,1 % (14,8 milióna osôb). Na Slovensku sa táto kvóta zatiaľ zastavila na úrovni 19,0 % (1,02 milióna osôb), avšak miera prírastku geriatrickej zložky za posledné štyri roky (+11 %) indikuje extrémne rýchle vyrovnávanie sa talianskemu štandardu.

Paralelne narastá segmentácia „starých seniorov" (nad 80 rokov). Taliansko eviduje 4,6 milióna osôb v tejto kategórii, čo sa premieta do viac než 12 miliónov pacientov s chronickou multimorbiditou. Na Slovensku priemerný vek populácie dosiahol 43,3 roka, čo sprevádza masívna expanzia chronicko-degeneratívnych patológií. Výsledkom je anomália v podobe 11 ambulantných vyšetrení na občana ročne (jedna z najvyšších hodnôt v EÚ), čo poukazuje na masívny dopyt po základnej starostlivosti, ktorý nedokáže odfiltrovať slabo rozvinuté terénne zázemie.

Tab. 2: Štatistické ukazovatele personálneho deficitu

Zdroj: Vlastné spracovanie autorky podľa údajov OECD, WHO a Corte dei Conti (2025).

Kľúčové zistenie: Napriek vyššiemu deficitu sestier zvolilo Taliansko kompetenčnú diferenciáciu (OSS/ASA), nie znižovanie kvalifikácie. Presun obslužných činností garantuje bezpečný pomer približne 6 pacientov na jednu sestru, zatiaľ čo na Slovensku absencia pomocného personálu núti sestry zvládať všetky úkony pri kritickom zaťažení 15 až 20 pacientov. (Conferenza permanente Stato-Regioni, 2001; Dimensione Infermiere, 2025; OECD, 2025).

Porovnanie dopytu po starostlivosti s reálnou ponukou profesionálnej pracovnej sily odkrýva hlbokú personálnu krízu v oboch krajinách. Taliansko dlhodobo čelí štrukturálnemu deficitu s hodnotou 6,5 sestry na 1 000 obyvateľov, čo je hlboko pod priemerom OECD (bližiacim sa k hodnote 10) (OECD, 2025; European Observatory on Health Systems and Policies, 2024). Slovensko sa nachádza v ešte alarmujúcejšej pozícii, kde tento ukazovateľ klesol na 5,7 sestry na 1 000 obyvateľov (OECD, 2025; OECD / European Observatory on Health Systems and Policies, 2025). Inými slovami: Taliansko má nižší pomer sestier na obyvateľa než priemer OECD, no vyšší než Slovensko – napriek tomu, že jeho relatívny deficit je nižší, zvolilo radikálnejšie riešenie (kompletné odňatie obslužných činností), zatiaľ čo Slovensko s hlbším deficitom siaha po riešení, ktoré problém dlhodobo prehlbuje.

Kľúčovým indikátorom organizačnej neefektivity a ohrozenia bezpečnosti poskytovanej starostlivosti je pomer lekárov a sestier. Európsky bezpečný štandard vyžaduje minimálne 2,5 sestry na jedného lekára (Európsky parlament a Rada EÚ, 2005). V Taliansku je tento pomer kriticky nízky – 1,4 ku 1 (Ferraro, 2025). Na Slovensku je situácia takmer identická (približne 1,3 ku 1) (VReduMED, 2024), čo v praxi generuje deštruktívny reťazový efekt.

Kľúčovým indikátorom organizačnej neefektivity a ohrozenia bezpečnosti poskytovanej starostlivosti je pomer lekárov a sestier. Európsky bezpečný štandard vyžaduje minimálne 2,5 sestry na jedného lekára. V Taliansku je tento pomer kriticky nízky – 1,4 ku 1. Na Slovensku je situácia takmer identická (približne 1,3 ku 1), čo v praxi generuje deštruktívny reťazový efekt: lekári sú preťažení byrokratickou agendou a sestry sú vystavené enormnému fyzickému a psychickému tlaku v dôsledku kumulácie nesúvisiacich činností. Kým však taliansky lekár má v sestre plnohodnotného, akademicky rovnocenného partnera schopného samostatnej diagnostiky a rozhodovania v rámci ošetrovateľského procesu, slovenský model „1+4“ tento vzťah systematicky deklinuje: sestra so stredoškolskou úrovňou prípravy nemôže niesť rovnakú mieru klinickej zodpovednosti, a preto sa časť rozhodovacej a kontrolnej záťaže nevyhnutne presúva späť na lekára – presný opak deklarovaného cieľa odľahčiť zdravotnícky systém (Európsky parlament a Rada EÚ, 2005; Ferraro, 2025; OECD, 2025; VReduMED, 2024).

V oblasti starostlivosti o dlhodobo chorých vykazuje Taliansko podiel 1,5 dedikovaného operátora (t. j. kvalifikovaného odborného personálu pre sociálno-zdravotnú starostlivosť, predovšetkým v kategórii Operatore Socio-Sanitario – OSS) na 100 seniorov. Na Slovensku tento ukazovateľ odhaľuje takmer úplnú absenciu formalizovaného podporného personálu priamo na oddeleniach a v zariadeniach rezidenčnej starostlivosti. Slovenská sestra tak zostáva v klinickej praxi izolovaná, bez existencie hierarchicky nižšej, subordinovanej asistenčnej vrstvy, ktorá by ju odbremenila od fyzicky aj psychicky vyčerpávajúcej manuálnej práce. (European Observatory on Health Systems and Policies, 2024; OECD, 2025; OECD / European Observatory on Health Systems and Policies, 2025; VReduMED, 2024|

Uvedené komparatívne zistenia vedú k fundamentálnemu záveru, že riešenie personálnej krízy v slovenskom ošetrovateľstve nemôže spočívať v legislatívnej devalvácii vzdelanostných štandardov, ale v radikálnej rekonštrukcii klinického zaťaženia personálu. Taliansky model dokazuje, že exaktná kompetenčná diferenciácia a inštitucionalizované vyňatie bazálnych obslužných činností z rúk sestier umožňuje etablovať bezpečný a medicínsky udržateľný normatív na úrovni šesť pacientov na jednu sestru. V ostrom kontraste s tým stojí slovenská realita permanentného trojnásobného preťaženia (15 až 20 pacientov na jednu sestru), ktoré je priamym dôsledkom absencie akéhokoľvek podporného personálneho segmentu.

Kľúčový transformačný nástroj na odľahčenie zdravotníckeho personálu a delegovanie obslužných činností ponúka sociálna ekonomika prostredníctvom integračných sociálnych podnikov (v SR podľa zákona č. 112/2018 Z. z., po vzore talianskych sociálnych podnikov typu B – cooperative sociali di tipo B). Ich primárnym cieľom je pracovná integrácia znevýhodnených osôb (inserimento lavorativo) a ich zapojenie do pomocných asistenčných služieb. Systematickým, legislatívne upraveným nasadením asistenčnej pracovnej sily, generovanej a manažovanej prostredníctvom registrovaných integračných sociálnych podnikov (v zmysle zákona č. 112/2018 Z. z.), je možné na Slovensku ochrániť intelektuálny status sestry, eliminovať jej preťaženie a súčasne riešiť sekundárny, no rovnako akútny štrukturálny problém inklúzie znevýhodnených osôb na trhu práce.

Táto navrhovaná medzirezortná synergia medzi Ministerstvom zdravotníctva SR a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR predstavuje slovensko-špecifickú alternatívu k talianskemu modelu OSS. Kým Taliansko muselo pre transformáciu ošetrovateľstva vytvoriť úplne novú profesijnú kategóriu viazanú na zdravotnícky systém, Slovenská republika môže efektívne využiť už existujúci a legislatívne ukotvený inštitút integračných sociálnych podnikov.

Alokáciou znevýhodnených alebo zraniteľných osôb, ktoré prejdú cieleným, modulárnym odborným zaškolením pre výkon nízkokvalifikovaných pomocných, sanitárnych a logistických úkonov v nemocničnom prostredí, dôjde k okamžitému odľahčeniu preťažených ošetrovateľských jednotiek. Tento prístup zároveň rieši finančnú bariéru: mzdové náklady a manažment pomocného personálu by nezaťažovali primárne zdroje verejného zdravotného poistenia, ale boli by majoritne refundované a stimulované prostredníctvom nástrojov aktívnej politiky trhu práce a fondov určených na rozvoj sociálneho podnikania. Výsledkom takejto koncepčnej transformácie je nielen aproximácia k bezpečným európskym normatívom starostlivosti o pacienta, ale aj systematická ochrana vysokoškolsky vzdelaných sestier pred profesionálnym vyhorením a predčasným odchodom zo systému.

Architektúra ústavnej starostlivosti a paradox slovenskej hospitalizácie

Absorpčná schopnosť oboch zdravotníckych systémov (talianskeho aj slovenského) pri zvládaní chronických kritických pacientov priamo závisí od nastavenia nemocničných a sociálno-zdravotných sietí. Taliansko disponuje sieťou celkovo 996 nemocníc a viac ako 8 000 rezidenčných zariadení dlhodobej starostlivosti (LTC, verejných, akreditovaných súkromných), čo v absolútnych číslach vytvára akútny deficit ošetrovateľskej pracovnej sily – kým Slovensko ich eviduje 78 (vrátane univerzitných a špecializovaných ústavov). Táto priepasť v objeme siete znamená, že Taliansko v absolútnych číslach potrebuje rádovo viac ošetrovateľského personálu než Slovensko – a napriek tomu čelí štrukturálnemu deficitu sestier. Ak teda krajina s objemovo neporovnateľne väčším tlakom na personál dokázala problém vyriešiť profesionalizáciou, a nie jej opakom, argument o „inej“ slovenskej situácii stráca váhu (European Observatory on Health Systems and Policies, 2024; MarkNtel Advisors, 2026; OECD / European Observatory on Health Systems and Policies, 2025).

Tab. 3: Systémové ukazovatele lôžkového fondu a segmentu LTC

Zdroj: vlastné spracovanie na základe agregovaných štatistík a Italy: Health System Summary, 2024.

Štrukturálna nevyváženosť slovenského zdravotníctva v komparácii s talianskym modelom odhaľuje hlboký paradox v manažmente lôžkového fondu a financovaní následnej starostlivosti. Kým Slovensko vykazuje nadmernú mieru hospitalizácií na akútnych lôžkach z dôvodu absencie terénnych alternatív, Taliansko investuje do robustnej siete rezidenčných zariadení (LTC), ktoré efektívne odľahčujú akútny sektor. Tento stav priamo súvisí s deficitom pomocného personálu, čo núti systém saturovať potreby geriatrických pacientov v nákladnom nemocničnom prostredí namiesto cielenej komunitnej alebo asistenčnej starostlivosti.

Taliansky prípad slúži v tomto príspevku ako komparatívny precedens, pretože rieši štrukturálne identický problém - chronické preťaženie sestier obslužnými úkonmi - v systéme s objemovo väčším tlakom na personál. Nasledujúca časť opisuje taliansky subsystém, jeho legislatívnu evolúciu a presné vymedzenie kompetencií, ktoré z reformy vzišlo.

Taliansky subsystém: SSN a personálna deficitnosť

Taliansky Servizio Sanitario Nazionale (SSN) predstavuje užitočný komparatívny rámec práve preto, že jeho riešenie personálnej krízy nevzniklo v podmienkach personálneho nadbytku, ale naopak - v kontexte pretrvávajúceho a dodnes neuzavretého deficitu ošetrovateľského personálu. Kým Taliansko na zvládnutie tlaku starnúcej populácie legislatívne zriadilo v roku 2001 profesiu OSS (Operatore Socio-Sanitario), ktorej úlohou je saturovať primárne biologické potreby pacienta a chrániť sestry pred profesijným prepadom (demansionamento), Slovensko zakonzervovalo rigidný, prekonaný model.

Taliansko pritom dodnes eviduje vlastný deficit ošetrovateľského personálu, ktorý podľa Rapporto Ministero della Salute a Corte dei Conti presahuje 60 000 sestier, a odmeňovanie talianskych sestier sa pohybuje približne 20 % pod európskym priemerom. Taliansky model teda nepredstavuje dôkaz, že rozdelenie kompetencií rieši personálny deficit v absolútnych číslach - jeho funkciou je štrukturálne rozloženie pracovnej záťaže, ktoré zabraňuje kumulácii klinických, administratívnych a manuálnych činností na jednej pracovnej pozícii.

Tento pragmatický prístup k deľbe práce sa opiera o širšiu taliansku politiku integrácie znevýhodnených osôb, ktorej základy položil rámcový zákon č. 104/1992. Ten pripravil pôdu pre kľúčovú Legge 68/1999, ktorá prostredníctvom inštitútu „zmluvného sprostredkovania zamestnávania“ (collocamento mirato) - vytvorila legislatívny most medzi sociálnou inklúziou a zdravotníctvom. Práve tento mechanizmus umožňuje nemocniciam legálne a efektívne čerpať pomocnú pracovnú silu (OSS/ASA) zo sociálnych subjektov, čím sa sociálna politika štátu stáva priamym nástrojom na odľahčenie sestier v klinickej praxi - čo je presne tá funkčná logika, ktorú pre slovenské podmienky ponúka zákon o sociálnej ekonomike.

Historická evolúcia a normy

Legislatívny vývoj v Taliansku prebiehal v dvoch vlnách - akademizácia profesie sestry a paralelné zriadenie podpornej kvalifikačnej vrstvy - a pokračoval aj v roku 2025 zavedením ďalšieho medzičlánku.

Taliansky ošetrovateľský systém prešiel na prelome 20. a 21. storočia zásadnou legislatívnou transformáciou, ktorej cieľom bolo prekonať tzv. katalógový model pracovných povinností (taliansky mansionario) – teda systém, v ktorom bola profesijná činnosť sestry vymedzená striktným súpisom úkonov bez klinickej autonómie a bez jasného oddelenia od pomocných činností (Repubblica Italiana, 1999; Tobruk, 2016). Zákon č. 42/1999 (Legge 42/1999, „Disposizioni in materia di professioni sanitarie") zrušil kategorizáciu ošetrovateľstva medzi tzv. pomocné zdravotnícke profesie (professioni sanitarie ausiliarie) a preradil ho medzi samostatné zdravotnícke profesie (professioni sanitarie), ktorých výkon je vymedzený profesijným profilom, kódexom deontológie a špecifickým študijným programom, nie taxatívnym výpočtom úkonov. Táto zmena znamenala právne uznanie klinickej autonómie sestry v manažmente ošetrovateľského procesu.

Tab. 4: Vznik a vývoj komory sestier - kompetencie a inštitucionalizácia

Zdroj: Vlastné spracovanie autorky na základe talianskej a slovenskej legislatívy.

Paralelne s akademizáciou profesie bola dohodou medzi štátom a regiónmi z 22. februára 2001 (Provvedimento 22 febbraio 2001) zavedená unifikovaná kvalifikačná kategória Operatore Socio-Sanitario (OSS), doplnená v sociálnej oblasti o profil Ausiliario Socio-Assistenziale (ASA). Zavedenie tejto kategórie umožnilo štrukturálne oddelenie klinicko-manažérskej zložky ošetrovateľskej práce od jej manuálnej, obslužnej zložky bez toho, aby sa znížili nároky na vzdelanie sestry. Legislatívny vývoj pokračoval aj zákonom č. 3/2018 (tzv. Legge Lorenzin), ktorý priniesol ďalšie usporiadanie zdravotníckych profesií v Taliansku a potvrdil smerovanie k profesionalizácii a autonómii jednotlivých kategórií zdravotníckych pracovníkov.

Inštitucionálnym a sociologickým predpokladom na presadzovanie, ochranu a rozširovanie profesijných kompetencií ošetrovateľského personálu je výška reprezentativity profesijnej komory. Komparatívna analýza ukazuje, že povinné členstvo (taliansky model FNOPI podliehajúci zákonu č. 3/2018) zakladá absolútnu konsolidáciu profesijného stavu. Táto plošná reprezentatívnosť generuje nielen významnú ekonomickú sebestačnosť organizácie, ale predovšetkým vysokú inštitucionálnu legitimitu v partnerstve s ministerstvom a štátnymi orgánmi. Národný normatívny mandát umožňuje komore efektívne presadzovať kompetenčné nároky, garantovať právnu ochranu a predchádzať kvalifikačnej devalvácii (tzv. demansionamento). Naopak, model dobrovoľného členstva vedie k fragmentácii stavu, limity v alokácii zdrojov a inherentne oslabuje vyjednávaciu silu komory pri systémových zásahoch do kompetenčného rámca (Repubblica Italiana, 2018; Tobruk, 2016).

Vývoj kompetenčného modelu v Taliansku pokračuje aj v súčasnosti. Dekrétom predsedu vlády (DPCM) z 28. februára 2025 bola zavedená nová kvalifikačná kategória assistente infermiere (asistent sestry), predstavujúca ďalší stupeň kvalifikácie nadväzujúci na OSS po absolvovaní doplnkového vzdelávacieho programu. Federácia profesijných komôr sestier (FNOPI) zdôvodňuje zavedenie tejto kategórie ako nástroj na zníženie rizika kvalifikačného podhodnotenia, teda opätovného preťaženia sestry nekvalifikovanými úkonmi v dôsledku personálneho deficitu.

Regionálne implementácie (napríklad v Lombardsku) explicitne podmieňujú zavedenie tejto kategórie tým, že nesmie viesť k zníženiu počtu kvalifikovaných sestier ani k ich nahradeniu personálom s nižšou kvalifikáciou. Model je k dátumu spracovania tohto príspevku v štádiu implementácie a jeho účinnosť je predmetom priebežného monitorovania zo strany regionálnych aj profesijných orgánov; časť odbornej a politickej obce (napríklad opozičná zástupkyňa v Lombardskej regionálnej rade) vyjadruje obavu z rizika opakovania predchádzajúceho, menej úspešného pokusu o zavedenie tzv. „super OSS". Napriek tejto otvorenej diskusii je smerovanie zmeny jednoznačné: reakciou na pretrvávajúci deficit personálu je pridanie ďalšieho kvalifikovaného medzičlánku do štruktúry starostlivosti, nie zníženie kvalifikačných nárokov na vstupnú pozíciu sestry.

Kompetencie OSS a ASA: mapovanie a striktné vymedzenie hraníc

Na základe komparácie oboch systémov možno kompetenčné spektrum ošetrovateľskej starostlivosti rozdeliť do troch jasne oddelených úrovní, ktoré reflektujú moderný vývoj talianskeho modelu smerom k posilneniu ošetrovateľského tímu.

1. Klinicko-manažérske úlohy (sestra / infermiere):
• ošetrovateľská diagnostika a plánovanie ošetrovateľského procesu,
• podávanie farmakoterapie a manažment invazívnych úkonov,
• vyhodnocovanie klinických dát a rozhodovanie v rámci ošetrovateľského procesu,
• koordinácia s lekárom a ostatnými členmi multidisciplinárneho tímu. (Conferenza permanente Stato-Regioni, 2001; Dimensione Infermiere, 2025; Repubblica Italiana, 1999; Tobruk, 2016)
2. Pokročilá asistenčná úroveň (assistente infermiere – novinka 2025): Taliansky model v roku 2025 zaviedol túto novú kvalifikačnú kategóriu (DPCM z 28. februára 2025) ako nástroj na ďalšie zníženie rizika preťaženia sestier nekvalifikovanými úkonmi (demansionamento).
• Kvalifikácia: Nejde o vstupnú pozíciu, ale o kariérny postup pre skúsených operátorov OSS (vyžaduje sa min. 24 mesiacov praxe a doplnkový 500-hodinový vzdelávací kurz).
• Vzťah k sestre: “Assistente infermiere” vykonáva svoju činnosť výhradne v súčinnosti s pokynmi sestry a v súlade s plánom ošetrovateľskej starostlivosti. Pracuje pod jej priamym klinickým vedením, pričom existencia tejto pozície nesmie viesť k zníženiu počtu kvalifikovaných sestier ani k ich nahradeniu (Conferenza permanente Stato-Regioni, 2025; Presidenza del Consiglio dei Ministri, 2025).
• Postavenie: Táto pozícia vytvára v tíme medzičlánok, ktorý sestre umožňuje delegovať technickejšie asistenčné úlohy na kvalifikovaného pracovníka, čím sa chráni jej klinická kompetenčná pôsobnosť. (Conferenza permanente Stato-Regioni, 2025; Presidenza del Consiglio dei Ministri, 2025).
3. Základné asistenčné úkony (OSS/ASA):
• celková hygienická starostlivosť o pacienta vrátane obliekania,
• polohovanie a mobilizácia,
• distribúcia stravy a asistencia pri stravovaní,
• sanifikácia bezprostredného okolia lôžka a manipulácia so zdravotníckym materiálom a pomôckami (Conferenza permanente Stato-Regioni, 2001; Tobruk, 2016).

Toto rozdelenie nepredstavuje hierarchizáciu hodnoty jednotlivých činností, ale funkčnú diferenciáciu zodpovednosti: kým kategória sestry vyžaduje vysokoškolské vzdelanie a nesie plnú právnu zodpovednosť za klinické rozhodnutia, kategória OSS/ASA je vhodná práve ako vstupný bod pre riadenú pracovnú integráciu znevýhodnených skupín obyvateľstva v zmysle zákona č. 112/2018 Z. z. (Zákon č. 112/2018 Z. z.). Doplnenie o kategóriu assistente infermiere len podčiarkuje konzistentné talianske smerovanie: aj v kríze systém rieši deficit prehlbovaním kvalifikácie a rozširovaním kariérnej cesty pomocného personálu, namiesto znižovania latky pre vstup do profesie sestry (Conferenza permanente Stato-Regioni, 2025; Presidenza del Consiglio dei Ministri, 2025).

Tab. 5: Kontrast medzi kumuláciou a diferenciáciou klinickej záťaže v ošetrovateľskej praxi

Zdroj: vlastné spracovanie na základe komparácie systémov SR a IT

Aplikačný návrh pre podmienky SR

Prechod od teoretickej komparácie k praktickej implementácii si vyžaduje opustiť izolované rezortné uvažovanie a pristúpiť k hlbokej štrukturálnej zmene, ktorá prepojí akútne potreby zdravotníctva s existujúcimi nástrojmi sociálnej ekonomiky. Nasledujúci návrh definuje konkrétny legislatívny a operačný mechanizmus, ktorým je možné dosiahnuť kľúčový cieľ - odľahčenie sestier od manuálnej záťaže a stabilizáciu ošetrovateľských tímov prostredníctvom medzirezortnej synergie.

Normatívna transpozícia: mechanizmus tripartitnej dohody

Cieľom navrhovaného mechanizmu nie je len extenzívne vytváranie nových pracovných pozícií v sektore sociálnej ekonomiky, ale predovšetkým systémová rekonštrukcia ošetrovateľského tímu v jeho plne funkčnej a kompetenčne diferencovanej podobe. Tento model počíta s rekonštrukciou tímu tak, aby sestra vykonávala výhradne klinicko-manažérsku zložku starostlivosti, zatiaľ čo primárne asistenčné úkony realizuje jej priamy spolupracovník z radov podporného personálu, analogického talianskemu profilu OSS/ASA. Inovatívnym nástrojom, ktorý umožňuje tento tandem reálne etablovať bez priamej a neúnosnej finančnej záťaže pre rozpočty nemocníc, je zmluvný mechanizmus inšpirovaný talianskym modelom „konvenovaného zamestnávania” (collocamento mirato), ukotvený v článkoch 12 a 14 zákona č. 68/1999.

Je však nevyhnutné zdôrazniť, že tento legislatívny rámec ponúka efektívne stimuly pre inklúziu znevýhodnených a zraniteľných osôb, pozícia pomocného asistenta nie je výhradne limitovaná na tieto kategórie. Ide o univerzálnu kompetenčnú vrstvu, ktorú môžu saturovať všetci uchádzači o prácu disponujúci potrebnou mierou empatie a ochotou vykonávať stanovený rozsah úkonov (mansionari), pričom inštitút sociálneho podnikania slúži ako flexibilná platforma na ich systémové zaradenie do klinickej praxe pod priamym vedením sestry. Navrhovaný model tak rieši primárne štrukturálny deficit personálu a ochranu profesijného statusu sestier, pričom aspekt sociálnej inklúzie predstavuje významný, no nie jediný benefit tohto medzirezortného riešenia.

Taliansky legislatívny precedens umožňuje zamestnávateľovi plniť si zákonnú povinnosť zamestnávania znevýhodnených osôb prostredníctvom uzatvorenia zmluvy s externým subjektom, spravidla sociálnym družstvom (cooperativa sociale) alebo sociálnym podnikom. Tento externý subjekt danú osobu riadne zamestnáva a následne ju vysiela na výkon práce priamo na konkrétne nemocničné oddelenie v rámci inštitútu „dohody o integrovanom zamestnávaní” (convenzione di inserimento lavorativo). Pre sestru v klinickej praxi to znamená získanie stáleho pracovného partnera pre základnú starostlivosť, s ktorým denne koordinuje potreby pridelených pacientov, pričom je úplne odbremenená od jeho pracovnoprávneho riadenia či administratívneho zastrešovania, keďže tieto kompetencie zostávajú v gescii sociálneho podniku.

Tab. 6: Legislatívny vývoj postavenia sestry a pomocného personálu v Taliansku a na Slovensku

Zdroj: Vlastné spracovanie autorky na základe talianskej a slovenskej legislatívy.

Táto systémová zmena si vyžaduje precízne legislatívne spresnenie v dvoch kľúčových oblastiach, aby sa predišlo právnej neistote a zabezpečila sa funkčnosť modelu:

1. Explicitné vymedzenie profesijnej kategórie: Do textu zákona č. 112/2018 Z. z. je nevyhnutné doplniť kategóriu „obslužný asistent v zdravotníckom zariadení, pracujúci pod klinickým vedením sestry" ako legitímnu pracovnú pozíciu pre znevýhodnené a zraniteľné osoby.
2. Úprava zmluvných podmienok: Je potrebné legislatívne definovať podmienky, za akých môže verejný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uzatvárať so sociálnym podnikom zmluvu o poskytovaní asistenčných služieb tak, aby tento vzťah bol posudzovaný ako zmluvno-dodávateľský vzťah o poskytovaní služieb vo verejnom záujme. Týmto spresnením sa predíde riziku, že by model mohol byť mylne interpretovaný ako dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce (tzv. personálny outsourcing). Profesionálne nastavenie tohto vzťahu musí garantovať, že kým sociálny podnik nesie plnú administratívnu zodpovednosť, nemocnica čerpá službu, ktorá je operačne riadená priamo sestrou na oddelení.

Kľúčoví aktéri a zákon č. 112/2018 Z. z.

Navrhovaný mechanizmus funguje len vtedy, ak sú roly troch typov aktérov jasne oddelené - sestra a jej pracovný tandem s OSS/ASA však zostávajú operačným ťažiskom celého modelu.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) identifikujú a evidujú osoby patriace do znevýhodnených alebo zraniteľných kategórií v zmysle § 2 zákona č. 112/2018 Z. z., spôsobilé po príprave vykonávať základné asistenčné úkony v súčinnosti so sestrou. ÚPSVaR môže zároveň poskytovať príspevky na podporu vytvárania týchto pracovných miest podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Registrované integračné sociálne podniky (tretí sektor) sú formálnym zamestnávateľom asistenta a nesú jeho pracovnoprávnu a administratívnu zodpovednosť. Práve táto konštrukcia je kľúčová z hľadiska sestry: jej pracovný partner na oddelení má stabilné pracovnoprávne zázemie mimo nemocnice, čo znižuje fluktuáciu tejto pozície a umožňuje sestre budovať s ním dlhodobú pracovnú rutinu namiesto opakovaného zaškoľovania nových ľudí.

Verejní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (nemocnice) definujú organizáciu elementárnych činností na jednotlivých oddeleniach, pričom klinické vedenie tejto spolupráce zostáva výhradne v kompetencii sestry v súlade s jej odbornou autonómiou pri riadení ošetrovateľského procesu: sestra stanovuje potreby pacienta v danom čase a asistenčný personál (OSS/ASA) zabezpečuje výkon samotných obslužných úkonov.

Zatiaľ čo vzťah medzi ÚPSVaR a sociálnym podnikom je aktivačno-podporný, vzťah medzi sociálnym podnikom a asistentom pracovnoprávny a vzťah medzi sociálnym podnikom a nemocnicou zmluvno-dodávateľský, o samotnej kvalite poskytovanej starostlivosti reálne rozhoduje denný operačný vzťah medzi sestrou a jej asistentom priamo na oddelení.

Vzdelávanie a mentoring: riadená tranzícia

Úspešnosť navrhovaného modelu nezávisí len od právnej konštrukcie zmluvného vzťahu, ale predovšetkým od kvality prípravy asistenta a rýchlosti vytvorenia funkčného pracovného tandemu so sestrou.

Deľba kompetencií v riadení:

• Integračná a pracovnoprávna rola (Case manažér / Disability & Diversity Manažér - DDM): Ide o externého pracovníka registrovaného sociálneho podniku (nie zamestnanca nemocnice), ktorý sprevádza proces integrácie, rieši pracovnoprávne náležitosti a priebežne monitoruje asistentov dodávaných nemocnici.
• Klinická rola (Sestra na oddelení): Zabezpečuje dennodenné klinické usmerňovanie asistenta priamo na oddelení. Zatiaľ čo DDM rieši integračnú a zmluvnú stránku, sestra riadi klinický výkon obslužných úkonov.

Fázy riadenej tranzície:

• Príprava pred nástupom: Základné zaškolenie v rozsahu kompetenčného profilu pomocného asistenta (hygienická starostlivosť, manipulácia s pacientom, zásady bezpečnosti a hygieny práce, komunikačné zásady), ktoré realizuje sociálny podnik v spolupráci so vzdelávacou inštitúciou alebo priamo s nemocnicou.
• Riadený nástup na konkrétne oddelenie: Asistent je pridelený ku konkrétnej sestre alebo ošetrovateľskému tímu. Pod ich priamym klinickým vedením a v súčinnosti s case manažérom prechádza počiatočným obdobím výkonu práce, v ktorom sa formuje kľúčový pracovný tandem.
• Stabilizovaná integrácia s priebežnou podporou: Po ukončení úvodnej fázy case manažér naďalej udržiava kontakt s asistentom aj oddelením. Zabezpečuje tým včasnú identifikáciu ťažkostí a stabilitu tandemu sestra–asistent, ktorého prípadné narušenie (napr. predčasným odchodom asistenta) by opätovne prenieslo záťaž na sestru.

Úloha sociálneho pracovníka v tomto modeli presahuje tradičné sprostredkovanie zamestnania: ide o priebežný case management funkčne porovnateľný s podporovaným zamestnávaním (supported employment) používaným v pracovnej integrácii osôb so zdravotným znevýhodnením v rámci EÚ. Cieľovým stavom modelu nie je len naplnenie kvóty pracovných miest v sociálnej ekonomike, ale vytvorenie stabilného, opakovane fungujúceho pracovného páru sestra–OSS/ASA na každom oddelení, ktorý reálne rieši kompetenčné preťaženie.

Diskusia a ekonomické zhodnotenie

Skôr než sa táto štúdia venujúca sa danej problematike zapojí do širšej odbornej diskusie, je potrebné explicitne pomenovať jadro rozdielu medzi oboma prístupmi, ktoré je súčasne hlavnou tézou tohto príspevku: slovenský a taliansky systém riešia identický problém - deficit sestier - protichodnými stratégiami na strane vstupu do profesie. Slovenský model „1+4" rieši deficit skrátením a zjednodušením vzdelávacej cesty k profesii sestry oproti súčasnému vysokoškolskému štandardu, teda zásahom na strane rozšírenia prístupových ciest do profesie. Taliansky model rieši rovnaký problém opačne - rozšírením a diverzifikáciou vysokoškolskej vzdelávacej cesty (bakalárske, magisterské a špecializačné štúdium, koordinačné a manažérske kariérne pozície) a súčasne odňatím základných činností sestre v prospech OSS/ASA, teda zásahom na strane atraktivity a udržateľnosti profesie. Tieto dve stratégie majú odlišné časové horizonty účinku a odlišné dôsledky pre kvalitu starostlivosti, ktoré rozoberajú nasledujúce podkapitoly.

Fiškálna udržateľnosť: absencia koordinácie rezortov

Ústredné zistenie tohto príspevku presahuje rámec samotnej ošetrovateľskej problematiky: súčasný stav odhaľuje absenciu koordinácie nie medzi dvoma, ale medzi troma rezortmi, ktorých agendy sa v tejto oblasti priamo prekrývajú. Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR) rieši personálny deficit vlastným, rezortne izolovaným legislatívnym nástrojom (model „1+4"), pričom samotnú realizáciu tohto modelu - teda vzdelávaciu stránku - zabezpečuje Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (MŠVVaM SR) prostredníctvom siete stredných zdravotníckych škôl. Súbežne a nezávisle od oboch spravuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) agendu aktivácie nezamestnaných a pracovnej integrácie zraniteľných skupín prostredníctvom nástrojov sociálnej ekonomiky.

Tieto tri agendy pritom nie sú vecne nezávislé - ide o tú istú populáciu sledovanú v troch odlišných životných fázach a troma odlišnými, vzájomne neprepojenými nástrojmi. MŠVVaM SR už dnes rieši integráciu marginalizovaných a znevýhodnených detí od predškolského veku — teda presne tú cieľovú skupinu, ktorú navrhovaný model plánuje neskôr, v dospelosti, zaraďovať do pozícií pomocných asistentov cez sociálne podniky (MPSVR SR). MZ SR napokon tú istú populáciu míňa ako lacnú vzdelávaciu skratku pre vstup do profesie sestry, bez väzby na čokoľvek z toho, čo sa s ňou dialo predtým v systéme školstva či sociálnej integrácie. Registrované sociálne podniky vrátane sociálnych družstiev, ktoré už dnes pracujú s marginalizovanými deťmi a mladými ľuďmi v spolupráci so školstvom, sú pritom rovnaký typ subjektu, aký by mal podľa navrhovaného modelu zamestnávať asistentov v zdravotníctve - infraštruktúra teda čiastočne existuje a funguje, len sa nevyužíva medzirezortne. Súčasný stav, v ktorom všetky tri rezorty postupujú paralelne a bez vzájomného prepojenia, predstavuje neefektívne využitie verejných zdrojov a premárnenú príležitosť systémového riešenia.

Táto absencia medzirezortnej koordinácie má priamy dopad na profesijnú udržateľnosť ošetrovateľstva. Súčasný slovenský model kladie na sestru dvojakú, štrukturálne nezlučiteľnú požiadavku: na jednej strane manažment ošetrovateľského procesu, klinické rozhodovanie a zodpovednosť zodpovedajúcu vysokoškolsky vzdelanému intelektuálnemu profesionálovi, na druhej strane fyzicky náročnú manuálnu prácu zodpovedajúcu nekvalifikovanej alebo nízko kvalifikovanej pozícii. Táto kombinácia nemá v žiadnej inej profesii s porovnateľnou úrovňou vzdelania obdobu - od vysokoškolsky vzdelaného profesionála sa spravidla očakáva buď prevažne kognitívna, alebo prevažne manuálna pracovná záťaž, nie súčasne oboje v plnom rozsahu. Pokiaľ tento štrukturálny rozpor pretrváva, je pravdepodobné, že bude aj naďalej pôsobiť ako jeden z hlavných faktorov odchodu mladých absolventov z profesie, nezávisle od toho, akým spôsobom bude legislatívne upravený vstup do vzdelávania.

Model „1+4" zároveň neponúka žiadnu odpoveď na otázku, akým spôsobom má byť profesia atraktívna pre generáciu uchádzačov, ktorá si štúdium a povolanie vyberá aj na základe kariérnej perspektívy a spoločenského statusu, nielen na základe okamžitej dostupnosti pracovného miesta. Znižovanie kvalifikačného vstupu môže krátkodobo zvýšiť počet formálne spôsobilých osôb, no nerieši príčinu odchodu súčasného personálu ani neponúka motivačný rámec pre budúce generácie.

Analýza nákladov a prínosov (Social Return on Investment – SROI)

Fiškálne zdôvodnenie navrhovaného modelu synergie so sociálnou ekonomikou vychádza z premeny pasívneho sociálneho transferu na aktívny príjem zo zamestnania - teda z transferovej efektivity, ktorá je štandardným kritériom hodnotenia aktivačnej politiky trhu práce. Osoba patriaca do znevýhodnenej alebo zraniteľnej kategórie v zmysle zákona č. 112/2018 Z. z., ktorá by bez riadnej pracovnej integrácie poberala dávku v hmotnej núdzi alebo iné transfery, sa zamestnaním na pozícii pomocného asistenta stáva platiteľom odvodov a dane z príjmu. Ide o obojsmerný fiškálny efekt: pokles výdavkovej strany verejného rozpočtu je sprevádzaný rastom jeho príjmovej zložky, čo v makroekonomickom meradle predstavuje vysokú mieru spoločenskej návratnosti investície.

K tomuto priamemu fiškálnemu efektu sa pridáva tretí, kvalitatívne odlišný mechanizmus, ktorý sa týka nemocnice ako zamestnávateľa. Podľa § 63 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti je každý zamestnávateľ s viac než 20 zamestnancami – to znamená aj zdravotnícke zariadenie - viazané povinným podielom zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vo výške 3,2 % z celkového počtu zamestnancov, ktorý pri jeho nesplnení rieši náhradným plnením (zadaním zákazky integračnému podniku či chránenej dielni), alebo odvodom vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce za každú chýbajúcu osobu. Zmluvný vzťah s registrovaným sociálnym podnikom tak nemocnici neprináša len chýbajúci personál, ale zároveň konštituuje priame plnenie tejto zákonnej povinnosti prostredníctvom vecne súvisiacej zákazky na asistenčné služby - namiesto jej suplovania odberom tovarov nesúvisiacich s klinickou prevádzkou, alebo platením odvodu. Navrhovaný mechanizmus tak spája tri samostatné povinnosti troch odlišných aktérov do jedného nástroja: personálny deficit nemocnice, jej zákonnú kvótu zamestnávania znevýhodnených osôb a fiškálnu aktiváciu na strane štátu.

V rovine mikroekonomiky zdravotníckeho zariadenia model nezvyšuje mzdové náklady v rámci vlastnej systemizácie, keďže formálnym zamestnávateľom asistenta zostáva registrovaný sociálny podnik; nemocnica vystupuje ako odberateľ služby, ktorej cena je pri korektnom nastavení nižšia než hodinová sadzba vysokoškolsky kvalifikovanej sestry vykonávajúcej rovnaký rozsah manuálnych úkonov. Prínos modelu preto nespočíva v absolútnom znížení personálnych nákladov, ale v alokačnej efektivite rozpočtu: kvalifikovaná práca sestry je vyhradená pre klinické a manažérske úkony, zatiaľ čo obslužná zložka je hradená sadzbou zodpovedajúcou nižšej kvalifikácii. Pre exaktné vyčíslenie prínosov metodikou SROI sú kľúčové empirické dáta z pilotného overenia, nakoľko bez verifikovaných parametrov mzdových nákladov a systémových úspor by ekonomický odhad zostal v rovine hypotéz a oslabil by celkovú vedeckú relevanciu analýzy.

Rodové a medzigeneračné benefity navrhovaného modelu

Vzhľadom na to, že ošetrovateľstvo je v slovenskom aj talianskom kontexte profesiou s dominantným zastúpením žien, dôsledky preťaženia manuálnou prácou nadobúdajú jasný rodový rozmer. Model prísnej diferenciácie kompetencií, inšpirovaný talianskym vzorom, priamo prispieva k dlhodobej udržateľnosti zamestnanosti žien v zdravotníctve. Odňatím fyzicky devastujúcich primárnych úkonov sa vytvárajú priaznivejšie podmienky pre zotrvanie v profesii až do dôchodkového veku, ako aj pre plynulejší návrat sestier do systému po materskej či rodičovskej dovolenke, kedy je klinická, intelektuálne orientovaná práca podstatne zlučiteľnejšia s rodinným životom než kumulovaná fyzická záťaž.

Súčasťou tejto štrukturálnej transformácie v talianskom prostredí bolo aj prehodnotenie profesijnej terminológie, ktoré iniciovali stavovské organizácie s cieľom eliminovať rodové bariéry vstupu do profesie. Historické označenie, odkazujúce na éru rehoľných sestier a ich nezastupiteľný charitatívny prínos v nemocničnej opatere, bolo nahradené rodovo neutrálnym a klinicky orientovaným termínom zo sestry na infermiere. Aj tento posun od tradičnej rodovej roly k statusu „autonómneho zdravotníckeho profesionála“ bol jedným so strategických krokov k zvýšeniu lukrativity a atraktivity odboru Sestra aj pre mužov. Ošetrovateľstvo sa tak začalo definovať primárne cez úroveň akademickej kompetencie, čím sa úspešne narúša spoločenský stereotyp sestry ako výhradne ženského povolania.

Z medzigeneračného hľadiska je rozdiel medzi modelmi určený tým, aké očakávania formujú u budúcich uchádzačov. Talianska reforma potvrdzuje, že kľúčovým motivačným faktorom nie je len východisková úroveň mzdy, ale najmä viditeľná kariérna trajektória. Rozšírenie vzdelávacieho systému o špecializované magisterské programy (Laurea Magistrale) a diverzifikované odborné kompetencie s dôrazom na nové technológie vytvára spektrum príležitostí, ktoré profesiu transformuje na prestížnu voľbu. Pre mladú generáciu, ktorá hľadá status, progres a profesionálnu perspektívu, sa tak ošetrovateľstvo stáva atraktívnou oblasťou s jasnou víziou rastu, a nie len miestom výkonu rutinnej práce. Naproti tomu slovenský model „1+4“ touto perspektívou nedisponuje; skracovaním prípravy de facto potvrdzuje nízky status profesie a neodstraňuje primárnu príčinu odchodu absolventov - preťaženie manuálnou prácou. Z hľadiska dlhodobej stability systému tak model „1+4“ predstavuje riziko cyklického opakovania personálnej krízy, nakoľko rieši súčasný deficit na úkor atraktivity profesie pre nasledujúce generácie.

Syntéza výsledkov a implikácie pre verejnú politiku

Predložená analýza demonštruje, že slovenský a taliansky systém ošetrovateľskej starostlivosti čelia štrukturálne obdobným výzvam - kritickému nedostatku personálu v kontexte narastajúcej demografickej záťaže. Tieto systémy však na daný stav reagujú odlišnými, miestami až protichodnými stratégiami. Zatiaľ čo Taliansko sa prostredníctvom edukácie a technologického progresu snaží profesiu stabilizovať a profesijne povýšiť, realitou oboch krajín zostáva znepokojujúci odliv kvalifikovaných sestier do zahraničia. Tento únik ľudského kapitálu potvrdzuje, že pokiaľ profesia v domácom systéme neponúkne adekvátnu mieru statusu, kariérnej perspektívy a vnútornej stability, zdravotnícky personál - či už slovenský alebo taliansky - vníma exodus ako jedinú racionálnu alternatívu k pretrvávajúcej systémovej rigidite a neschopnosti národných inštitúcií inovovať podmienky výkonu povolania. Taliansky model, overený legislatívnou reformou z roku 1999 a potvrdený jej pokračovaním v podobe kategórie assistente infermiere zavedenej v roku 2025, rieši personálny deficit rozšírením a diferenciáciou kvalifikačnej štruktúry: sestra si ponecháva plnú klinicko-manažérsku autonómiu, zatiaľ čo obslužné a asistenčné činnosti postupne prechádzajú na samostatne kvalifikovaný stredný personál typu OSS, ASA alebo assistente infermiere. Slovenský navrhovaný model „1+4“ rieši rovnaký deficit opačným smerom - znížením kvalifikačného vstupu do profesie sestry, pri súčasnom zachovaní jej pôvodnej, nediferencovanej a preťaženej pracovnej náplne.

Táto analýza zároveň identifikovala, že samotné mzdové porovnanie oboch krajín argument v prospech talianskeho modelu nepodporuje - taliansky ošetrovateľský personál je odmeňovaný pod priemerom EÚ a Taliansko eviduje vlastný, kvantitatívne väčší deficit sestier. Skutočným rozlišujúcim faktorom teda nie je výška mzdy, ale štruktúra pracovnej záťaže: rozloženie klinických, administratívnych a manuálnych činností medzi diferencované kvalifikačné úrovne namiesto ich kumulácie na jednej pozícii. Práca ďalej identifikovala konkrétny aplikačný mechanizmus, ktorým možno tento princíp preniesť do slovenského prostredia bez nutnosti vytvárania novej systemizovanej kategórie v rámci zdravotníckeho rezortu: prostredníctvom zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Tento mechanizmus umožňuje zamestnávanie znevýhodnených osôb na pozíciách pomocných asistentov formou zmluvného vzťahu, čím rieši súčasne dva deficity slovenskej verejnej politiky - nedostatok ošetrovateľského personálu a nedostatočnú mieru pracovnej integrácie znevýhodnených skupín.

Záverečná úvaha: Taliansky precedens ako dôkaz smerovania, nie ako hotové riešenie

Je potrebné zdôrazniť, že ani Taliansko nemá krízu nedostatku sestier vyriešenú – naopak, aktuálny deficit presahujúci 60 000 sestier radí taliansky systém medzi najviac zasiahnuté v Európe. Podstatné však nie je, či Taliansko problém vyriešilo, ale akým smerom sa pri jeho riešení vydalo. Prijatím Dohody medzi štátom a regiónmi z 3. októbra 2024 (recipovanej dekrétmi DPCM z 28. februára a 25. marca 2025) Taliansko zavedením kvalifikačnej kategórie assistente infermiere, ktorú nemožno chápať ako zníženie nárokov, pretože túto pozíciu nemôže zastávať čerstvý absolvent strednej školy, ale výlučne kvalifikovaný a skúsený operátor OSS (v slovenskom kontexte ekvivalent kategórie sanitár, resp. opatrovateľ v zdravotníckom zariadení) s predpísanou dĺžkou praxe a absolvovaným minimálne 500-hodinovým vzdelávacím kurzom.

Vymedzenie postavenia tejto novej kategórie je jednoznačné: assistente infermiere vykonáva činnosť v súčinnosti s pokynmi sestry a pracuje pod jej vedením, nie namiesto nej. Táto reforma je preto významná nie ako dôkaz vyriešeného problému, ale ako dôkaz konzistentného smerovania: aj štvrťstoročie po zavedení profesie OSS Taliansko rieši krízu personálu prehlbovaním kariérnej štruktúry podporného personálu, nie znižovaním kvalifikačného štandardu sestry. Ide o vedomú korekciu vlastného predchádzajúceho kroku, nie o prvý a jediný pokus. Taliansky príklad tak slúži ako dôkaz, že aj v podmienkach pretrvávajúcej krízy je možné držať sa princípu prehlbovania kvalifikácie namiesto jej znižovania.

Závery a odporúčania pre tvorcov verejných politík

Súčasný stav odhaľuje kritickú absenciu koordinácie medzi rezortmi, ktorých agendy sa v tejto oblasti priamo prekrývajú. Ministerstvo zdravotníctva SR rieši personálny deficit izolovaným nástrojom „1+4“, zatiaľ čo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nezávisle spravuje agendu sociálnej ekonomiky, hoci ide o dve strany toho istého štrukturálneho problému. Pokiaľ bude od sestry naďalej vyžadovaná súčasne intelektuálna klinická práca aj fyzicky náročná manuálna práca, bude tento štrukturálny rozpor pôsobiť ako hlavný faktor odchodu absolventov z profesie.

Analýza potvrdila, že slovenský a taliansky systém ošetrovateľskej starostlivosti čelia zhodným štrukturálnym výzvam spojeným s demografickou tranzíciou. Taliansky model, orientovaný na diferenciáciu kompetencií a prehlbovanie špecializácie, vykazuje odlišnú metodickú trajektóriu v porovnaní so súčasným slovenským návrhom („model 1+4“). Identifikovaná absencia horizontálnej koordinácie medzi rezortmi MZ SR, MŠVVaM SR a MPSVR SR limituje možnosti komplexného využitia dostupnej infraštruktúry sociálnej ekonomiky. Synergické prepojenie týchto rezortných agend predstavuje predpoklad pre efektívnu transformáciu ošetrovateľských tímov.

Na základe komparatívnej analýzy sa pre tvorcov verejných politík odporúčajú nasledovné opatrenia:

• Prehodnotenie legislatívneho návrhu modelu „1+4“: Nahradenie kvantitatívnych úprav vzdelávacieho štandardu modelom založeným na kompetenčnej diferenciácii a optimalizácii ošetrovateľskej záťaže.
• Vytvorenie medzirezortnej pracovnej platformy: Zabezpečenie legislatívnej komplementarity medzi zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a systémom zdravotníctva s cieľom integrovať pomocný personál do klinických tímov.

• Legislatívne ukotvenie kategórie „obslužný asistent“:
• Definovanie pozície v rámci zákona č. 112/2018 Z. z. pre účely financovania z mimorezortných zdrojov.
• Úprava zákona č. 578/2004 Z. z. za účelom vymedzenia klinickej podriadenosti asistenta vedúcej sestre, čím sa zabezpečí kontinuita a bezpečnosť ošetrovateľskej starostlivosti.
• Pilotná verifikácia modelu: Overenie navrhovaných organizačných zmien v klinickej praxi s následnou kvantifikáciou prínosov prostredníctvom metodiky SROI (spoločenská návratnosť investície).
• Aplikácia medzinárodných poznatkov: Využitie implementačných skúseností z talianskeho modelu assistente infermiere (DPCM / Decreto del Presidente del Consiglio dei Ministri zo dňa 3. októbra 2024) pri nastavovaní dlhodobého slovenského kompetenčného rámca.

Koordinované prepojenie zdravotníctva a sociálnej ekonomiky predstavuje systémovo dostupnú, no doposiaľ trestuhodne nevyužitú príležitosť pre stabilizáciu slovenského ošetrovateľstva. Namiesto znižovania nárokov na vstup do profesie musíme sestrám vrátiť ich profesijnú dôstojnosť tým, že im vytvoríme podmienky na výkon ich skutočnej, vysoko kvalifikovanej expertnej práce. Tento model tak efektívne premieňa pasívne sociálne transfery na aktívny príjem zo zamestnania a zároveň chráni profesionálny status sestry tým, že jej odníma fyzicky devastujúcu manuálnu záťaž. Práve dôsledná diferenciácia úloh predstavuje jedinú udržateľnú cestu k stabilizácii ošetrovateľstva na Slovensku.

Autorka:
Mgr. Andrea Podešvová Garatti, MBA, LL.M.

Zoznam skratiek
ASA - Ausiliario Socio-Assistenziale (tal.) - pomocný sociálno-asistenčný pracovník; taliansky kvalifikačný profil pre základnú ošetrovateľskú starostlivosť v sociálnej oblasti, zavedený v roku 2001 popri profile OSS.
DDM - Disability & Diversity Manager (angl.) - manažér pre oblasť zdravotného znevýhodnenia a diverzity; pozícia zodpovedná za sprevádzanie procesu pracovnej integrácie znevýhodnených osôb.
DPCM - Decreto del Presidente del Consiglio dei Ministri (tal.) - dekrét predsedu vlády Talianskej republiky; právny nástroj, ktorým bola 28. februára 2025 zavedená kategória assistente infermiere.
EÚ - Európska únia.
FNOPI - Federazione Nazionale degli Ordini delle Professioni Infermieristiche (tal.) - Národná federácia komôr ošetrovateľských profesií; zastrešujúca profesijná organizácia sestier v Taliansku.
IT — Taliansko (Talianska republika) — skratka použitá v tabuľkových porovnaniach.
LTC - Long-Term Care (angl.) - dlhodobá starostlivosť; sociálno-zdravotná starostlivosť o osoby s trvalo zníženou sebestačnosťou
Model „1+4" - experimentálny slovenský vzdelávací model (2026), kombinujúci jeden rok pomaturitného alebo iného štúdia so štyrmi rokmi strednej zdravotníckej školy ako alternatívnu cestu k výkonu časti ošetrovateľských činností.
MPSVR SR - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
MŠVVM SR - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a mládeže Slovenskej republiky.
MZ SR - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
OECD - Organisation for Economic Co-operation and Development (angl.) - Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
OSS - Operatore Socio-Sanitario (tal.) - sociálno-zdravotný operátor; taliansky kvalifikačný profil pre základnú ošetrovateľskú starostlivosť o pacienta.
OZ SaPA - Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek.
RSA - Residenze Sanitarie Assistenziali (tal.) - zdravotno-sociálne rezidenčné zariadenia; taliansky typ zariadení dlhodobej starostlivosti, obdoba slovenských domovov sociálnych služieb/zariadení pre seniorov.
SKSaPA – Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek
SR - Slovenská republika - skratka použitá v tabuľkových porovnaniach.
SROI - Social Return on Investment (angl.) - spoločenská návratnosť investície; metodika vyčíslenia fiškálnych a spoločenských prínosov verejne financovanej intervencie.
SSN - Servizio Sanitario Nazionale (tal.) - Národná zdravotná služba; verejný zdravotný systém Talianskej republiky, obdoba slovenského systému verejného zdravotného poistenia.
ÚPSVR - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zoznam bibliografických odkazov

ASSOCIAZIONE ITALIANA OSPEDALITÀ PRIVATA (AIOP). 2025. Pubblicato in Gazzetta ufficiale il DPCM recante istituzione profilo professionale assistente infermiere. [online]. Aiop, 26. jún 2025. [cit. 2026-07-09]. Dostupné na: https://www.aiop.it/Aiop/News/ArtMID/488/ArticleID/6850/Pubblicato-in-Ga... [3]

CONFERENZA PERMANENTE PER I RAPPORTI TRA LO STATO, LE REGIONI E LE PROVINCE AUTONOME DI TRENTO E BOLZANO, 2001. Provvedimento 22 febbraio 2001: Accordo per l'individuazione della figura e del relativo profilo professionale dell'operatore socio-sanitario. [online]. Gazzetta Ufficiale, 19. apríl 2001. [cit. 2026-07-14]. Dostupné na: https://www.gazzettaufficiale.it/eli/id/2001/04/19/001A4046/sg [4]

CONFERENZA STATO-REGIONI, 2024. Repertorio atto n. 175/CSR: Accordo concernente l'individuazione della figura e del relativo profilo professionale dell'assistente infermiere. [online]. Seduta del 3. októbra 2024. [cit. 2026-07-14]. Dostupné na: https://www.statoregioni.it/it/conferenza-stato-regioni/sedute-2024/sedu... [5]

DIMENSIONE INFERMIERE, 2025. Zega (Fnopi): "L'Assistente Infermiere ridurrà il rischio di demansionamento". [online]. Dimensione Infermiere, 25. február 2025. [cit. 2026-07-14]. Dostupné na: https://www.dimensioneinfermiere.it/zega-fnopi-assistente-infermiere-rid... [6]

EUROPEAN OBSERVATORY ON HEALTH SYSTEMS AND POLICIES, 2024. Italy: Health System Summary 2024. [online]. Brussels: World Health Organization (European Observatory on Health Systems and Policies), 2024. [cit. 2026-07-14]. Dostupné na: https://eurohealthobservatory.who.int/publications/m/italy-health-system... [7]

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EÚ, 2005. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. [online]. Úradný vestník EÚ, L 255, 30.9.2005, s. 22–142. [cit. 2026-07-14]. Dostupné na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32005L0036 [8]

FERRARO, V. 2025. Infermieri, l’anello critico della sanità. [online]. Osservatorio CPI - Università Cattolica del Sacro Cuore, 10. október 2025. [cit. 2026-07-08]. Dostupné na: https://osservatoriocpi.unicatt.it/ocpi-pubblicazioni-infermieri-l-anell... [9]

INPS (Istituto Nazionale Previdenza Sociale). 2024. Circolare n. 40/2024: Incentivi per l'assunzione di lavoratori con disabilità e sgravi contributivi per le cooperative di tipo B. [online]. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: https://www.inps.it/it/it/inps-comunica/atti/circolari-messaggi-e-normat [10]...

LIBOVÁ, Ľubica, Hilda BALKOVÁ a Zuzana SLEZÁKOVÁ, 2024. Ošetrovateľský proces vo vybraných klinických odboroch. Martin: Vydavateľstvo Osveta. 125 s. ISBN 978-80-8063-528-2.

LOCATELLI, P. 2024. Interventi v materia di disabilità e inclusione sociale. Roma: Ministero per le Disabilità. https://disabilita.governo.it/media/vvap4roe/manuale-il-progetto-di-vita [11]...

MARKNTEL ADVISORS. 2026. Italy Healthcare Market Research Report: Market Insights & Analysis (2026-2032). [online]. New York: MarkNtel Advisors. [cit. 2026-07-08]. Dostupné na: https://www.marknteladvisors.com/research-library/italy-healthcare-marke... [12]

MINISTERO DELLA GIUSTIZIA. 1992. Legge 5 febbraio 1992, n. 104 - Legge-quadro per l'assistenza, l'integrazione sociale e i diritti delle persone handicappate. [online]. [cit. 2026-03-31]. Dostupné na: https://www.normattiva.it/uri-res/N2Ls?urn:nir:stato:legge:1992-02-05 [13]

MINISTERO DELL'UNIVERSITÀ E DELLA RICERCA. 2026. Crisi infermieri, boom di opportunità: tre nuove magistrali per colmare il gap. [online]. Mondo Sanità, 6. júl 2026. [cit. 2026-07-07]. Dostupné na: https://www.mondosanita.it/news/politica/100625/crisi-infermieri-boom-di... [14]

MINISTERO DELLA SALUTE. 2026. Legge di bilancio 2026, le misure per la sanità. [online]. Ministero della Salute, 2. január 2026. [cit. 2026-07-08]. Dostupné na: https://www.salute.gov.it/new/it/news-e-media/notizie/legge-di-bilancio-... [15]

MINISTERO DEL LAVORO E DELLE POLITICHE SOCIALI. 2022. Linee guida in materia di collocamento mirato delle persone con disabilità. [online]. Decreto Ministeriale n. 43 del 11 marzo 2022. [cit. 2026-07-08]. Dostupné na: https://lavoro.gov.it/ [16]

MPSVR SR. 2023. Metodika uplatňovania sociálneho hľadiska vo verejnom obstarávaní. [online]. Bratislava: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. [cit. 2026-07-08]. Dostupné na: https://employment.gov.sk/sk/ [17]

NATIONAL CENTER FOR BIOTECHNOLOGY INFORMATION (NCBI). 2025. Nursing Assistant in Italy: The Principle of Delegation of Health Activities and Liability Profiles. [online]. National Library of Medicine, 11. december 2025. [cit. 2026-07-09]. Dostupné na: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC12736266/ [18]

OECD / EUROPEAN OBSERVATORY ON HEALTH SYSTEMS AND POLICIES. 2025. Slovensko: Zdravotný profil krajiny 2025. [online]. State of Health in the EU. Paríž: OECD Publishing. [cit. 2026-07-08]. Dostupné na: https://www.oecd.org/content/dam/oecd/sk/publications/reports/2025/12/co... [19]

OECD. 2025. OECD Health at a Glance 2023: Country Note - Italy. [online]. Paríž: OECD Publishing. [cit. 2026-07-08]. Dostupné na: https://www.oecd.org/content/dam/oecd/en/publications/reports/2025/07/he... [20]

OECD. 2025. OECD Health at a Glance 2023: Country Note - The Slovak Republic. [online]. Paríž: OECD Publishing. [cit. 2026-07-08]. Dostupné na: https://www.oecd.org/content/dam/oecd/en/publications/reports/2025/07/he... [21]

POPULATIONPYRAMIDS.ORG. 2025. Slovakia Population Pyramid (2025). [online]. UN World Population Prospects Data Visualised. [cit. 2026-07-07]. Dostupné na: https://populationpyramids.org/slovakia [22]

PODEŠVOVÁ, A. 2025. Integračné sociálne podniky ako nástroj riešenia nezamestnanosti znevýhodnených občanov a ich porovnanie na Slovensku a v Taliansku. [Diplomová práca]. Skalica: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Detašované pracovisko bl. Jána Havlíka. Školiteľ: JUDr. Anna Burdová, PhD.

PODEŠVOVÁ, Andrea. 2026. Inkluzívny trh práce na Slovensku a v Taliansku: Od administratívnej evidencie k profesionálnemu riadeniu sociálnej ekonomiky. [online]. Prohuman, 6. jún 2026. [cit. 2026-07-09]. Dostupné na: https://prohuman.sk/socialna-praca/inkluzivny-trh-prace-na-slovensku-a-v... [23]

REPUBBLICA ITALIANA. 1999. Legge 12 marzo 1999, n. 68: Norme per il diritto al lavoro dei disabili. [online]. Gazzetta Ufficiale, 23. marec 1999. [cit. 2026-07-09]. Dostupné na: https://www.gazzettaufficiale.it/eli/id/1999/03/23/099G0112/sg [24]

REPUBBLICA ITALIANA. 1991. Legge 8 novembre 1991, n. 381: Disciplina delle cooperative sociali. [online]. Gazzetta Ufficiale, 3. december 1991. [cit. 2026-07-09]. Dostupné na: https://www.gazzettaufficiale.it/eli/id/1991/12/03/091G0422/sg [25]

REPUBBLICA ITALIANA. 2018. Legge 11 gennaio 2018, n. 3: Delega al Governo in materia di sperimentazione clinica di medicinali nonche' disposizioni per il riordino delle professioni sanitarie (Legge Lorenzin). [online]. Gazzetta Ufficiale, 31. január 2018. [cit. 2026-07-09]. Dostupné na: https://www.gazzettaufficiale.it/eli/id/2018/01/31/18G00019/sg [26]

REPUBBLICA ITALIANA. 1999. Legge 26 febbraio 1999, n. 42: Disposizioni in materia di professioni sanitarie. [online]. Gazzetta Ufficiale, 2. marec 1999. [cit. 2026-07-09]. Dostupné na: https://www.gazzettaufficiale.it/eli/id/1999/03/02/099G0084/sg [27]

REPUBBLICA ITALIANA. 1970. Legge 20 maggio 1970, n. 300: Norme sulla tutela della liberta' e dignita' dei lavoratori, della liberta' sindacale e dell'attivita' sindacale nei luoghi di lavoro (Statuto dei lavoratori). [online]. Gazzetta Ufficiale, 1. jún 1970. [cit. 2026-07-09]. Dostupné na: https://www.gazzettaufficiale.it/eli/id/1970/06/01/070U0300/sg [28]

TIRPÁKOVÁ, Libuša a kolektív. 2022. Ošetrovateľstvo v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta. ISBN 978-80-574-0114-8.

TOBRUK, Dario. 2016. Legge 42/99: Abrogazione del Mansionario degli Infermieri. [online]. Dimensione Infermiere, 15. jún 2016. [cit. 2026-07-09]. Dostupné na: https://www.dimensioneinfermiere.it/legge-4299-abrogazione-del-mansionar... [29]

VAIRANI, D. 2026. Case di comunità e la lezione che abbiamo già dimenticato. [online]. Il Cantiere del Welfare, 17. jún 2026. [cit. 2026-07-08]. Dostupné na: https://www.ilcantierewelfare.it/case-di-comunita-e-la-lezione-che-abbia... [30]

VReduMED. 2024. Care Education: Basic Information on Care Education in Slovakia. [online]. Care Education Forum, Erasmus+ Project. [cit. 2026-07-08]. Dostupné na: https://www.vredumed.eu/wp-content/uploads/VReduMED_Care-Education_Basic... [31]

ŽIAKOVÁ, Katarína a kolektív. 2009. Ošetrovateľstvo - teória a vedecký výskum. Martin: Osveta. 322 s. ISBN 8080633042.

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. [online]. [cit. 2026-07-08]. Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/ [32]

Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. [online]. [cit. 2026-07-08]. Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/112/ [33]

Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. [online]. Slov-Lex, 21. október 2004. [cit. 2026-07-09]. Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/ [34]

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (Desiaty oddiel - Odborové organizácie a zamestnanecké rady). [online]. Slov-Lex, 2. júl 2001. [cit. 2026-07-09]. Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ [35]

Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. [online]. Slov-Lex, 4. december 1990. [cit. 2026-07-09]. Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/2/ [36]