The Impact of ADHD Symptoms on Quality of Life in Adults - A Quantitative Analysis of Five Life Domains
Abstrakt: Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) sa u dospelých často prejavuje spôsobom, ktorý výrazne ovplyvňuje ich každodenné fungovanie, kvalitu života a osobné prežívanie spokojnosti. Cieľom tejto kvantitatívnej štúdie je preskúmať, ako prejavy ADHD narúšajú život dospelých jednotlivcov v piatich vybraných oblastiach: práca a vzdelanie, vzťah a/alebo rodina, sociálne kontakty, voľný čas/hobby a sebavedomie/sebaobraz.
Ako výskumnú metódu zberu dát sme použili štandardizovaný nástroj DIVA-5. Výskumnej vzorky sa zúčastnilo 83 dospelých respondentov s diagnostikovanou poruchou ADHD (subtyp kombinovaný). Dáta boli spracované pomocou overených štatistických postupov, deskriptívnej a korelačnej analýzy. Výsledky naznačujú, že početnosť príznakov nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity má vplyv na narušenie subjektívne vnímanej pohody, potvrdila sa slabá korelácia. Avšak nepotvrdil sa vplyv veku či pohlavia na úmeru narušenia sledovaných oblastí. Analýza ukázala, že problémy sa šírili rovnomerne do všetkých sledovaných oblastí, ktoré respondenti označili ako narušené. Neexistovala žiadna konkrétna oblasť s výraznejším narušením v porovnaní s ostatnými. Zistenia môžu slúžiť ako východisko pre rozšírenie porozumenia o dopadoch ADHD v dospelosti a pre budúci vývoj cielenej podpory tejto skupiny ľudí.
Kľúčové slová: ADHD, dospelosť, kvalita života, osobná pohoda
Abstract: Attention Deficit Hyperactivity Disorder (ADHD) in adults often manifests in ways that significantly affect their daily functioning, quality of life, and personal sense of well-being. The aim of this quantitative study is to examine how ADHD symptoms disrupt the lives of adults across five selected domains: work and education, relationships and/or family, social contacts, leisure/hobbies, and self-esteem/self-image.
For data collection, the standardized instrument DIVA-5 was used. The research sample consisted of 83 adult respondents diagnosed with ADHD (combined subtype). Data were analyzed using validated statistical procedures, including descriptive and correlational analysis. The results suggest that the frequency of symptoms of inattention, hyperactivity, and impulsivity influences the disruption of subjectively perceived well-being, with a weak correlation confirmed. However, no significant effect of age or gender on the extent of impairment across the observed domains was found. The analysis showed that difficulties were evenly distributed across all the assessed domains identified by respondents as impaired, with no single domain being more severely affected than the others. These findings may serve as a basis for expanding understanding of the impact of ADHD in adulthood and for the future development of targeted support for this population.
Key words: ADHD, adulthood, quality of life, well-being
Úvod
Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je neurovývinová porucha, ktorá bola dlhé roky považovaná za výlučne detskú diagnózu. V posledných dekádach sa však odborná verejnosť čoraz intenzívnejšie zaoberá aj jej pretrvávaním do dospelosti, kde sa prejavy ADHD síce často menia, no nezmiznú. Dospelí jednotlivci s touto diagnózou môžu zažívať chronické problémy v pracovnom, akademickom aj osobnom živote, pričom mnohé z týchto ťažkostí zostávajú nediagnostikované alebo podceňované.
Súčasné výskumy naznačujú, že ADHD významne ovplyvňuje subjektívne prežívanie kvality života (quality of life) a osobnej pohody (well-being). Problémy so sústredením, impulzivita, emocionálna dysregulácia či ťažkosti s organizáciou môžu viesť k frustrácii, zníženému sebavedomiu, narušeným vzťahom či obmedzenému využitiu voľného času. Tieto faktory spolu môžu vytvárať bariéry k dosahovaniu osobného šťastia a spokojnosti so životom ako takým.
Cieľom tejto štúdie je kvantitatívne preskúmať, ako jednotlivé prejavy ADHD ovplyvňujú kvalitu života dospelých osôb v piatich kľúčových oblastiach: práca a vzdelanie, voľnočasové aktivity, vzťah k sebe samému (sebaláska a sebavedomie), partnerské a rodinné vzťahy a sociálne kontakty. Naším zámerom je priniesť hlbšie porozumenie tomu, v ktorých sférach života sú dopady ADHD najvýraznejšie, a tak prispieť k lepšiemu zacieleniu podporných intervencií pre túto skupinu ľudí.
Teoretický rámec
Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je neurovývinová porucha, ktorá sa tradične spája predovšetkým s detstvom. Prejavy ADHD však vo väčšine prípadov pretrvávajú aj do dospelosti, hoci ich forma a intenzita sa vekom menia. Kým u detí dominuje nepokoj, impulzivita a poruchy sústredenia najmä v školskom prostredí, u dospelých sa symptómy často prejavujú ako chronická dezorganizácia, zabúdanie, vnútorný nepokoj, výkyvy nálad, ťažkosti so sebareguláciou a i. Tieto prejavy sa môžu stať prekážkou v bežnom fungovaní, no zároveň sú pre mnohých dospelých dlhodobo nepochopené alebo chybne diagnostikované.
Sebaregulácia patrí medzi najviac postihnuté oblasti u dospelých s ADHD. Nedostatočná schopnosť oddialiť impulzy, plánovať, zotrvať v činnosti alebo regulovať emočné reakcie sa prejavuje naprieč každodennými situáciami. Narušenie týchto funkcií ovplyvňuje nielen individuálne prežívanie, ale aj kvalitu sociálnych a pracovných vzťahov (Rosello et al., 2020).
Dospelosť je obdobím života, ktoré so sebou prináša značné množstvo zodpovednosti – pracovné výkony, finančné zabezpečenie, rodičovstvo, udržiavanie partnerstiev a spoločenských vzťahov. Jedinci s ADHD musia denne čeliť tým istým očakávaniam ako ostatní, no ich neurokognitívne nastavenie im v mnohých situáciách sťažuje ich naplnenie. Pravidelné oneskorenia, ťažkosti so sústredením, zabúdanie termínov či emočná impulzivita môžu vytvárať opakované konflikty a zlyhania, ktoré priamo ohrozujú ich vnútornú pohodu. Tento rozpor medzi spoločenským očakávaním „dospelého výkonu“ a vlastným prežívaním môže vyústiť do pocitov frustrácie, zlyhania a zníženej sebaúcty, ktoré negatívne ovplyvňujú celkovú kvalitu života.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, 2012) definuje kvalitu života ako „individuálne vnímanie vlastnej životnej situácie v kultúrnom a hodnotovom kontexte, v ktorom žijeme, a vo vzťahu k vlastným cieľom, očakávaniam a štandardom“. Je to multidimenzionálny koncept, ktorý zahŕňa fyzické a psychické zdravie, medziľudské vzťahy, vzdelanie, zamestnanie, materiálne zabezpečenie, bezpečie, slobodu, rekreáciu a spoločenské napojenie.
Kvalitu života možno hodnotiť rôznymi prístupmi a v odbornej literatúre neexistuje jedna zhodná definícia. Vo všeobecnosti však môžeme tvrdiť, že odborníci na kvalitu života nazerajú z dvoch uhlov: kvalita života ako hodnotenie života ako celku a „engaged theories“, t. j. kvalita života ako hodnotenie jednotlivých domén (Teoli - Bhardwaj, 2023). OECD Better Life Index ponúka komplexný pohľad na kvalitu života v spoločenskom kontexte: zdravie, vzdelanie, práca, sociálne väzby, materiálne podmienky, životné prostredie, občianske služby a spravodlivosť (OECD, 2025).
Subjektívny well-being (SWB), ako ho definoval Ed Diener, sa zameriava na pozitívne emócie, neprítomnosť negatívnych pocitov a celkovú životnú spokojnosť. Psychologický well-being podľa Carol Ryff pozostáva zo šiestich pilierov: sebaakceptácia, kvalitné vzťahy, autonómia, zvládanie prostredia, zmysel života a osobný rast. PERMA model Martina Seligmana pridáva dimenzie pozitívnych emócií, zapojenia (engagement), vzťahov, zmyslu a dosiahnutých úspechov (Zhang et al., 2024).
Novšie výskumy potvrdzujú, že dospelí s ADHD čelia výraznému zníženiu kvality života aj v prípade, že sú diagnostikovaní a liečení. Štúdia vedená autormi Adamis et al. (2024) ukázala, že novo diagnostikovaní dospelí dosahovali významne nižšie skóre v oblastiach fungovania a kvality života (meraných pomocou WFIRS, GAF a AAQoL) v porovnaní s bežnou populáciou. Rovnako prehľadová štúdia autorov Kosheleff et al. (2023) potvrdzuje, že symptómy ADHD u dospelých majú negatívny dopad na celkové životné fungovanie, pričom tento vplyv pretrváva aj napriek farmakologickej liečbe. Tieto zistenia zdôrazňujú, že samotné symptómy ADHD predstavujú významnú záťaž, ktorá presahuje rámec komorbidných porúch.
V tejto štúdii sa kvalita života dospelých s ADHD skúma prostredníctvom štandardizovaného diagnostického nástroja DIVA-5. Skúmame päť životných oblastí: práca a vzdelávanie, voľný čas a hobby, sebaláska a sebavedomie, vzťahy a rodina, sociálne kontakty. Tieto dimenzie reflektujú kľúčové aspekty životnej spokojnosti a zároveň prepájajú odborné koncepty kvality života s každodennou realitou ľudí žijúcich s ADHD. Umožňujú skúmať nielen výkonnostné a behaviorálne aspekty, ale aj vnútorný svet človeka, jeho prežívanie, sebahodnotenie a medziľudské fungovanie.
Výskumný rámec
Výskum je kvantitatívneho charakteru, konkrétne ide o neexperimentálny deskriptívno-korelačný dizajn.
Výskumný problém vychádza zo zistení, že dospelí jedinci s ADHD často čelia zníženej kvalite života. V odbornej literatúre však stále absentuje jednoznačný konsenzus o tom, ktoré konkrétne oblasti života sú najviac ovplyvnené, a či existuje súvis medzi intenzitou symptómov a rozsahom týchto narušení.
Cieľom štúdie je preskúmať, ako symptómy ADHD ovplyvňujú subjektívne vnímanú kvalitu života dospelých v rôznych oblastiach každodenného fungovania, a identifikovať tie domény života, ktoré sú najčastejšie a najvýraznejšie narušené.
Výskumné otázky:
- Ktoré oblasti života (práca a vzdelanie, vzťah a/alebo rodina, sociálne kontakty, voľný čas/hobby a sebavedomie/sebaobraz) sú najčastejšie narušené u dospelých s ADHD?
- Existuje vzťah medzi počtom prítomných symptómov ADHD a počtom narušených oblastí života?
- Líši sa miera narušenia kvality života v závislosti od pohlavia alebo veku?
- V ktorých oblastiach narušenia dominujú ženy a v ktorých muži?
Hypotézy:
- H1: Prejavy ADHD najčastejšie narušujú kvalitu života v oblasti práce a vzdelania.
- H2: Existuje pozitívna korelácia medzi počtom symptómov ADHD a počtom narušených oblastí kvality života.
- H3: Ženy s ADHD deklarujú vyšší počet narušených oblastí kvality života než muži.
- H4: Vek respondentov ovplyvňuje rozsah dopadov ADHD na kvalitu života.
Výskumu sa zúčastnilo 83 dospelých osôb s diagnostikovanou poruchou ADHD. Podmienkou zaradenia bola dospelosť (vek nad 18 rokov) a oficiálna diagnóza ADHD stanovená psychiatrom alebo klinickým psychológom. Všetci respondenti patrili k tzv. kombinovanému subtypu ADHD, teda vykazovali symptómy v oblastiach nepozornosti aj hyperaktivity/impulzivity.
Na zber dát bol použitý štandardizovaný nástroj DIVA-5 (Diagnostické interview ADHD u dospelých, verzia 5) od autorov Kooij, Francken a Bron (2019). Výskumný dotazník pozostával z dvoch častí: Hodnotenie symptómov ADHD v dospelosti (v súlade s DSM-5) a sekcia skúmajúca prítomnosť narušenia piatich životných oblastí: práca a vzdelanie, vzťah a/alebo rodina, sociálne kontakty, voľný čas/hobby a sebavedomie/sebaobraz. Pri výskume boli použité dve jazykové verzie dotazníka: slovenská verzia pre respondentov hovoriacich plynule po slovensky a anglická verzia pre tých, ktorí slovenský jazyk neovládajú, no plynule hovoria anglicky. Obe jazykové mutácie boli oficiálne preložené a schválené autormi nástroja DIVA-5 a sú dostupné ako platné verzie priamo na oficiálnej webovej stránke DIVA Foundation.
Dáta boli spracované pomocou kvantitatívnych štatistických metód v programe SAS® Studio. V rámci analýzy boli použité deskriptívne štatistiky na získanie prehľadu o základných charakteristikách údajov, ako sú frekvencie, priemery a percentá. Na overenie závislostí medzi kategóriami premenných boli použité nasledovné overené štatistické metódy: analýza rozptylu ANOVA a Tukeyiho porovnanie pre H1, Pearsonova korelácia a Cohenova interpretácia pri H2, Chi-kvadrát test, Fisherov exaktný test a Cramerov V pre H3 a Chi-kvadrát test, Cramerov V koeficient a test kontingencie pre H4.
Výsledky
Výskumu sa zúčastnilo celkovo 83 respondentov, z toho 25 mužov a 58 žien. Z pohľadu vekovej štruktúry sa vo veku 18 – 30 rokov nachádzalo 43 respondentov (15 mužov a 28 žien), vek 31 – 45 rokov pripadal 33 respondentom (9 mužov a 24 žien), v kategórii 45 – 64 rokov sa nachádzali 3 respondentky. V seniorskom veku (65+) boli 4 respondenti (1 muž a 3 ženy).
Tabuľka 1 Počet respondentov (Zdroj: Vlastné spracovanie)
[3]
Z pohľadu počtu narušenia sledovaných životných oblastí (práca a vzdelanie, vzťah a/alebo rodina, sociálne kontakty, voľný čas/hobby a sebavedomie/sebaobraz) dôsledkom prejavov ADHD bolo rozloženie nasledovné: narušenie v 5 životných oblastiach sa potvrdilo u 23 respondentov (8 mužov, 15 žien), 4 narušené životné oblasti deklarovalo 25 respondentov (6 mužov, 19 žien), narušenie 3 oblastí prísluchalo 19 respondentom (6 mužov, 13 žien) a 2 oblasti narušenia života sa potvrdili u 16 respondentov (5 mužov a 11 žien). Narušenie iba jednej zo sledovaných životných oblastí nebolo prítomné u žiadneho respondenta, nakoľko by takýto výsledok nespĺňal diagnostické kritérium nástroja DIVA-5, ktorý sme použili a tým by respondent nespĺňal podmienku potvrdenia diagnózy týmto nástrojom.
Graf 1 Rozloženie respondentov podľa počtu narušených oblastí (Zdroj: Vlastné spracovanie)
[4]
Preukázalo sa, že medzi najčastejšie narušenú oblasť z hľadiska frekvencie sa zostupne u respondentov umiestnila oblasť voľný čas a hobby, na druhom mieste sa narušenie života najčastejšie odrzkadľovalo v oblasti sebeláska a sebaobraz, na tretej priečke sa zhodne umiestnili oblasti práca a vzdelanie a vzťah a rodina a posledné zastúpenie z hľadiska frekvencie pripadalo oblasti sociálne kontakty.
Graf 2 Frekvencia narušení životných oblastí (Zdroj: Vlastné spracovanie)
[5]
H1 sa nepotvrdila. Rozdiely medzi narušeniami jednotlivých oblastí sa nepreukázali, t. j. žiadna z oblastí nemala výrazné postavenie oproti iným z hľadiska frekvencie narušenia.
Výsledok analýzy rozptylu ANOVA (F = 1,71091; p = 0,146635) nepreukázal štatistickú významnosť v porovnaní so štandardnou hladinou významnosti (α = 0,05). Významné rozdiely sa nepreukázali ani pri porovnávaní narušení jednotlivých životných oblastí navzájom pomocou Tukeyho porovnávania.
Medzi počtom symptómov ADHD a počtom narušených oblastí sa potvrdila pozitívna korelácia (r = 0,20166; p = 0,0675), a teda H2 je potvrdená. Avšak z hľadiska Cohenovej interpretácie ide iba o malú koreláciu v rozmedzí 0,1 –0,3, čo poukazuje na veľmi miernu významnosť týchto výsledkov. Podľa týchto výsledkov teda môžeme tvrdiť, že počet prejavov ADHD narúša kvalitu života ľudí s touto diagnózou, nakoľko sa potvrdila korelácia – čím viac príznakov, tým viac narušených životných oblastí. Avšak úmera nebola výrazná, preto by bolo vhodné koreláciu overiť z hľadiska intenzity (nie početnosti) daných prejavov v súvislosti s počtom narušených životných oblastí: práca a vzdelanie, vzťah a/alebo rodina, sociálne kontakty, voľný čas/hobby a sebavedomie/sebaobraz.
Graf 3 Korelácia medzi počtom príznakov a počtom narušených oblastí (Zdroj: Vlastné spracovanie)
[6]
Pri komparácii počtu narušených oblastí medzi mužmi a ženami sa taktiež nepotvrdil štatisticky významný rozdiel a H3 sa zamieta. Výsledky chí-kvadrát testu ukázali, že rozdiely medzi pohlaviami nie sú štatisticky významné (χ² = 0,7113; df = 3; p = 0,8705). Fisherov exaktný test potvrdil tento záver (p = 0,8592). Hodnota Cramerovho V = 0,093 taktiež poukazuje na veľmi slabú asociáciu medzi pohlavím a počtom narušených oblastí kvality života.
Graf 4 Distribúcia narušených oblastí podľa pohlavia (Zdroj: Vlastné spracovanie)
[7]
Najväčšiu časť respondentov tvorila skupina 18 – 30 rokov, ktorá uviedla narušenia vo všetkých oblastiach života (spolu až 160 výskytov z celkových 304). Najčastejšie deklarovali problémy vo voľnom čase a hobby (35 výskytov) a v oblasti práce a vzdelania (33 výskytov). Pomerne často sa však objavovali narušenia aj v ostatních 3 oblastiach, a to konkrétne 32 výskytov pre oblasť vzťah a/alebo rodina, 31 výskytov pre sebavedomie/sebaobraz a 28 výskytov narušenia pre oblasť sociálnych kontaktov. Druhou najpočetnejšou skupinou boli respondenti vo veku 31 – 45 rokov (122 výskytov). Aj tu sa ako problematické ukázali zhodne oblasti voľného času (29 výskytov), sebavedomia/sebaobrazu a práce a vzdelania (24 výskytov). Na posledných dvoch priečkach respondenti uvádzajú narušenia v oblasti vzťahu a/alebo rodiny (21 výskytov) a sociálnych kontaktov (19 výskytov). Respondenti vo veku 46 – 64 rokov uviedli 10 výskytov narušenia v oblastiach života, pričom u tejto skupiny dominovalo narušenie v oblasti vzťahu a/alebo rodiny (3 výskyty) a naopak, najmenej časté narušenie sa preukázalo pre oblasť sociálnych kontaktov (1 výskyt). Skupina 65+ mala takisto nízky výskyt narušených oblastí (12 výskytov), pričom najčastejšie uvádzali problémy v sociálnych kontaktoch a vo vzťahoch/rodine (4 výskyty). Nižšie rozpracováváme prehľadné grafické zobrazenia týchto údajov.
Tabuľka 2 Početnosť narušenia životných oblastí podľa veku (Zdroj: Vlastné spracovanie)
[8]
Graf 5 Narušenie životných oblastí podľa veku (Zdroj: Vlastné spracovanie)
[9]
Hypotéza H4, že vek respondentov ovplyvňuje rozsah dopadov ADHD na kvalitu života, sa nepotvrdila. Chí-kvadrát test ukázal, že rozdiely medzi vekovými kategóriami nie sú štatisticky významné (χ² = 7,22; df = 12; p = 0,614). Hodnota Cramerovho V = 0,089 aj koeficient kontingencie (0,15) poukazuje na veľmi slabú asociáciu medzi vekom a počtom narušených oblastí kvality života. Vek respondentov teda nemá štatisticky významný vplyv na počet narušených oblastí kvality života.
Diskusia
Hypotéza č. 1, ktorá predpokladala výraznejšie zastúpenie narušenia života jedinca s ADHD v práci a v edukácii sa nepotvrdila. Približne rovnomerné narušenie bolo prítomné naprieč všetkými respondentami pre všetky sledované oblasti kvality života podľa DIVA-5. ADHD v dospelosti má veľmi komplexný charakter a nemožno tvrdiť, že prejavy ADHD zasahujú iba parciálne do jednej časti života človeka. Výsledky naznačujú, že symptómy ADHD najmä v dospelosti majú veľmi komplexný charakter a holistický presah do celého života človeka. Toto zistenie pozitívne potvrdzuje fakt, že dospelý človek vo svojom živote zastáva množstvo sociálnych rolí, ktorým prislúcha veľká miera zodpovednosti. Jeden príznak preto nemusí dominantne narúšať iba jednu časť života (tak ako tomu býva u detí). U detí a mládeže sa najväčší dôraz na zodpovednosť a bezchybnosť kladie práve v školskom prostredí, kde prejavy nepozornosti a hyperaktivity/impulzivity najčastejšie narúšajú túto doménu života (Kumar et al., 2020). Rozdiel medzi predpokladom v hypotéze č. 1 a výsledkami nášho bádania môže byť taktiež spôsobený rozdielom medzi subjektívnym hodnotením respondentov a objektívnym vplyvom prejavov ADHD na život človeka. Joseph et al. (2018) skúmali objektívne dopady prejavov ADHD u dospelých na výkonnosť v práci. Zistilo sa, že dospelí s ADHD majú o 46% zníženú pracovnú výkonnosť. Pri komparovaní týchto záverov s výsledkami našej štúdie možno tvrdiť, že subjektívna pohoda človeka sa nemusí rovnať externým očakávaniam kladeným na dospelého s ADHD. Jedinec môže výraznú dôležitosť prikladať inej sfére života ako tej pracovnej (napr. môže za najdôležitejšiu pokladať oblasť rodiny), a tak je zrejmé, že znížený pracovný výkon by mal menšie dôsledky na jeho osobnú pohodu ako narušenie kvality života v oblasti vzťahu a rodiny. Nakoľko našim cieľom bolo skúmať subjektívne hodnotenie kvality života respondentov, pokladáme naše výsledky za dôležité najmä pre oblasť pomáhajúcich profesií. Poznatky by mohli pozitívne ovplyvniť to, ako pracovať s dospelými s ADHD, t. j. riešiť problematiku komplexne (zapojením viacerých odborníkov a špecialistov pre rôzne oblasti života narušené prejavmi ADHD), nie parciálne.
Hypotéza č. 2, ktorá predpokladala pozitívnu koreláciu medzi počtom symptómov ADHD a počtom narušených oblastí, sa potvrdila. Korelácia síce bola slabá, no konzistentná. Tento výsledok je v súlade s doposiaľ známou odbornou literatúrou. Štúdia autorov López-Villalobos et al. (2019) taktiež potvrdzuje mierne až silne strednú koreláciu medzi symptómami ADHD a všetkými sledovanými dimenziami života. Vzhľadom však na nie príliš silnú koreláciu pokladáme za dôležité upriamiť pozornosť na intenzitu prejavov ADHD. Symptóm s vysokou intenzitou by mohol kvalitu života narúšať vo väčšej miere ako viacej symptómov v ľahkou intenzitou. Vzťah medzi intenzitou a početnosťou narušených oblastí nemusí byť lineárny a výsledky pre hypotézu č. 2 teda prinášajú nové pole bádania pre výskumníkov zaujímajúcich sa o túto problematiku. Stav kvality života dospelých je však multifaktoriálny, a tak, ako aj v predošlej hypotéze, pri osobnej pohode odporúčame intervenciu a pomoc smerovať komplexne.
Predpoklad hypotézy č. 3, že ženy deklarujú vyšší počet narušených oblastí života ako muži, sa taktiež nepotvrdil. Muži aj ženy deklarovali porovnateľne rovnaké počty narušenia v piatich sledovaných oblastiach života. Z hľadiska diagnostiky je známe poddiagnostikovanie u žien, prípadne neskoršie diagnostikovanie ADHD v porovnaní s mužmi (Brooten-Brooks, 2024). Tento rozdiel môže byť spôsobený tým, že ženy môžu prejavy ADHD dlhodobo maskovať, prípadne si vytvárať funkčné mechanizmy zvládania či kompenzačné mechanizmy. Práve vytváranie si vlastných funkčných nástrojov pre zvládanie nepozornosti či hyperaktivity/impulzivity môže viesť k lepšej adaptácii, aj napriek absentujúcej diagnostike. Odhliadnuc od stavu diagnostiky u mužov a žien, sa univerzálny vzťah medzi pohlavím človeka s ADHD a dopadmi na osobnú pohodu nepotvrdil v našich výsledkoch, ani vo výsledkoch zahraničných štúdií. Zhrnutie piatich klinických štúdií na detskej a adolescentnej populácii od Wehmeier et al. (2012) taktiež potvrdilo zhoršené skóre kvality života u skúmaných osôb, no aj v tomto prípade sa nepreukázal významný rozdiel medzi pohlaviami. Ukazuje sa, že nepozornosť, hyperaktivita ani impulzivita nemajú rozdielny vplyv na kvalitu života v závislosti od pohlavia. ADHD prináša so sebou rôzne prekážky a problémy, tieto ťažkosti ovplyvňujú mužov aj ženy rovnako, bez výrazných rozdielov na základe pohlavia.
Hypotéza č. 4 predpokladala súvislosť medzi vekom a rozsahom dopadu na kvalitu života dospelého človeka s ADHD. Na základe výsledkov ani túto hypotézu neprijímame. Zistenia naznačujú, že prejavy nepozornosti, hyperaktivity či impulzivity preukázateľne narúšajú subjektívne vnímanú pohodu dospelého človeka nezávisle od veku. Adamis et al. (2024) potvrdzujú taktiež celoživotné funkčné obmedzenia vplyvom symptómov ADHD. Podľa autorov sa taktiež nepreukázal vzťah medzi vekom a trvalými funkčnými obmedzeniami spôsobenými nepozornosťou, hyperaktivitou a/alebo impulzivitou. Narušenie kvality života bolo konzistentné vo všetkých vekových kategóriách sledovaných dospelých osôb (rozdielovým faktorom bola včasná diagnostika, nie vek). Tento záver potvrdzuje kategorizovanie ADHD ako celoživotnej neurovývinovej poruchy (podľa DSM-5), ktorá v prípade pretrvania do dospelosti nemení početnosť či závažnosť svojich symptómov, no mení sa ich forma. To znamená, že kým sa nepozornosť u dieťaťa prejavuje zabúdaním na domáce úlohy, u dospelého sa prejaví napríklad tým, že si do práce zabudne dôležité dokumenty. Z tohto dôvodu je nevyhnutné podporovať liečbu a mechanizmy zvládania, aby sa čo najviac znížil vplyv nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity na osobnú pohodu, šťastie, pocit naplnenia a celkovú kvalitu života.
Etika a limity výskumu
Tento výskum bol realizovaný v súlade s etickými princípmi výskumnej práce. Zabezpečená bola absolútna anonymita účastníkov, pričom žiadne osobne identifikovateľné údaje neboli zbierané, uchovávané ani vyhodnocované. Všetci respondenti poskytli informovaný súhlas na základe transparentnej komunikácie cieľov, zámeru a využitia výskumu. Účastníci mali možnosť kedykoľvek výskum opustiť bez následkov. Dôraz bol kladený na rešpektovanie dôstojnosti, autonómie a dobrovoľnosti každého účastníka.
Výskum má viaceré obmedzenia, ktoré je potrebné zohľadniť pri interpretácii výsledkov. Prvým zásadným limitom je relatívne malá výskumná vzorka, čo je dôsledkom náročnosti oslovenia špecifickej populácie dospelých s diagnostikovaným ADHD. Napriek snahe o diverzitu účastníkov nemožno hovoriť o reprezentatívnosti vzorky pre celú populáciu dospelých s touto diagnózou. Ďalším obmedzením je absencia kvalitatívnych metód, ktoré by umožnili hlbšie porozumieť subjektívnemu prežívaniu dopadov ADHD.
Nástroj použitý vo výskume (DIVA-5) síce poskytuje prehľad o narušení funkčnosti v hlavných doménach života, no neposkytuje úplný obraz o subjektívnej spokojnosti, zmysluplnosti života či emocionálnom prežívaní jednotlivca. Absentuje taktiež pohľad na intenzitu narušenia jednotlivých oblastí života. Navyše, samotný výskum bol realizovaný v špecifickom kultúrno-spoločenskom prostredí, čo prirodzene obmedzuje jeho generalizovateľnosť na iné krajiny alebo kultúrne kontexty. Tieto limity predstavujú výzvy pre budúci výskum a zároveň poukazujú na potrebu ďalších štúdií, ktoré by kombinovali kvantitatívne a kvalitatívne prístupy a pracovali s väčšou a rôznorodejšou vzorkou.
Záver
Cieľ práce sa nám podarilo naplniť – preskúmali sme, ako symptómy ADHD ovplyvňujú kvalitu života dospelého človeka s touto diagnózou z jeho vlastného subjektívneho pohľadu. Výskum potvrdil narušenie osobnej pohody, avšak nezávisle od veku či pohlavia, čo naznačuje, že dopady ADHD sú univerzálne. Prejavy ADHD majú komplexný charakter a zasahujú do viacerých oblastí života, preto je nevyhnutné s nimi aktívne pracovať. Výsledky tejto štúdie môžu byť prínosné pre odborných pracovníkov, ktorí sa venujú ľuďom s ADHD – poskytujú podklad na vytváranie intervencií zameraných na zmierňovanie negatívnych dôsledkov prostredníctvom sociálnej podpory, psychoterapie, zvyšovania informovanosti, rozvoja kompenzačných stratégií či vytvárania bezpečného a prijímajúceho prostredia. Zároveň poukazujú na potrebu dostupného poradenstva a apelujú na podporu adaptácie jednotlivcov tak, aby aj napriek svojej diagnóze mohli viesť plnohodnotný a spokojný život.
Autorka: Mgr. Angelika Kreháková
Katedra pedagogiky, Pedagogická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre,
Mgr. Angelika Kreháková je absolventkou päťročného vysokoškolského štúdia v odbore andragogika so zameraním na sociálnu andragogiku. Profesijne sa venuje výskumnej a publikačnej činnosti v oblasti vzdelávania dospelých a podpory dospelých osôb, ktoré sú klientmi pomáhajúcich profesií. V súčasnosti študuje jednoodborovú psychológiu na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave a je učastníčkou špecializačného rigorózneho konania so zameraním na problematiku ADHD v dospelosti na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V rámci doplnkového vzdelávania je absolventkou akreditovaného inovačného vzdelávania zameraného na techniky arteterapie a muzikoterapie v praxi pedagogických aj nepedagogických zamestnancov a iných pomáhajúcich profesií v inštitucií CHAT – Centrum pre kreatívnu liečbu arteterapiou so sídlom v Košiciach.
Zoznam bibliografických odkazov
ADAMIS, D. – WEST, S. – SINGH, J. – HANLEY, L. et al. 2024. Functional impairment and quality of life in newly diagnosed adults attending a tertiary ADHD clinic in Ireland. In Irish Journal of Medical Science, 2024, 193(5), s. 2433–2441 [online]. [cit. 2025-06-22]. Dostupné z: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/38755511/ [10].
AMERICAN PSYCHIATRIC ASSOCIATION. 2013. Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders (5th ed.) – DSM-5. [online]. [cit. 2025-08-21]. Dostupné z: https://archive.org/details/APA-DSM-5 [11].
BROOTEN-BROOKS, M. C. 2024. Untreated ADHD in Adults. Verywell Health, updated 12 July 2024 [online]. [cit. 2025-08-21]. Dostupné z: https://www.verywellhealth.com/untreated-adhd-in-adults-5213475 [12].
JOSEPH, A. – KOSMAS, E. CH. – PATEL, CH. – DOLL, H. – ASHERSON, P. 2018. Health-Related Quality of Life and Work Productivity of Adults With ADHD: A U.K. Web-Based Cross-Sectional Survey. In Journal of Attention Disorders, 2018, 23(13), s. 1610–1623 [online]. [cit. 2025-08-19]. Dostupné z: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6732822/ [13].
KOOIJ, J.J.S. – FRANCKEN, M.H. – BRON, I. T. 2019. Diva-5.0 – Diagnostic Interview for ADHD in adults. Netherlands: Diva Founfation. 2019. 20 s.
KOSHELEFF, A. R. – MASON, O. – JAIN, R. – KOCH, J. – RUBIN, J. 2023. Functional Impairments Associated With ADHD in Adulthood and the Impact of Pharmacological Treatment. In Journal of Attention Disorders, 2023, 27(7), s. 669–697 [online]. [cit. 2025-06-14]. Dostupné z: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/36876491/ [14].
KUMAR, K. - SHARMA, R. - MEHRA, A. - SAINI, L. - SHAH, R. 2020. Quality of life, adjustment, and associative comorbid conditions in children diagnosed with attention deficit hyperactivity disorder: A comparative study [online]. In Psychiatry Journal, 2020, 29(1): 123–129 [cit. 2025-08-14]. Dostupné z: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7989465/ [15].
ORGANISATION FOR ECONOMIC CO-OPERATION AND DEVELOPMENT (OECD). 2025. OECD Better Life Index [online]. [cit. 2025-05-23]. Dostupné z: https://www.oecd.org/en/data/tools/oecd-better-life-index.html [16].
ROSELLO, B. – BERENGUER, C. – RAGA, M. J. – BAIXAULI, I. – MIRANDA, A. 2020. Executive functions, effortful control, and emotional lability in adults with ADHD [online]. In Journal of Affective Disorders, ISSN 0165-1781, 2020, v. 293. ISSN 0165-1781 [cit. 2025-06-03]. Dostupné z: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0165178119324345 [17].
TEOLI, D. - BHARDWAJ, A. 2023. Quality of Life. In StatPearls [online]. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing, [cit. 2025-07-02]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK536962 [18].
WEHMEIER, P. M. - SCHACHT, A. - ESCOBAR, R. - HERVÁS, A. - DICKSON, R. 2012. Health-related quality of life in ADHD: a pooled analysis of gender differences in five atomoxetine trials. In Attention Deficit and Hyperactivity Disorders, 2012, roč. 4, č. 1, s. 25–35 [online]. [cit. 2025-08-14]. Dostupné z: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22271466/ [19].
WORLD HEALTH ORGANIZATION. 2012. WHOQOL – Measuring Quality of Life [online]. [cit. 2025-08-01]. Dostupné z: https://www.who.int/tools/whoqol [20].
ZHANG, W. - BALLOO, K. - HOSEIN, A. - MEDLAND, E. et al. 2024. A scoping review of well-being measures: conceptualisation and scales for overall well-being. In BMC Psychology, 2024, vol. 12, Article 585 [online]. [cit. 2025-07-11]. Dostupné z: https://bmcpsychology.biomedcentral.com/articles/10.1186/s40359-024-02074-0 [21].